Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/70/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu LiNi s.r.o., 908 71 Moravský Svätý Ján 7, IČO: 47 574 101, práv. zast. URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému EUBIRAC a.s., Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, práv. zast. Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 20.336,50 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -428 zo dňa 26.10.2021, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -428 zo dňa 26.10.2021 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd uviedol, že rozsudkom (v poradí prvým) č.k. -280 zo dňa 13.11.2018 v spojení s opravným uznesením zo dňa 5.12.2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.336,46 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 20.336,46 EUR a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR, a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Bratislave rozsudok zo dňa 13.11.2018 v spojení s opravným uznesením, uznesením sp.zn. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Súd prvej inštancie z opätovne vykonaného dokazovania uviedol, že mal za preukázané, že spoločnosť EMOP V.J., s.r.o. akceptovala objednávku žalovaného č. MM/3287/2013, zo dňa 11.12.2013, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola dodávka a montáž elektroinštalácie pre stavbu: Rekonštrukcia a modernizácia Zariadenia pre seniorov Križovany nad Dudváhom. Následne došlo medzi spoločnosťou EMOP V.J., s.r.o., žalobcom a žalovaným, k uzatvoreniu dohody o postúpení práv a povinností, ktorou došlo k zmene osobe zhotoviteľa. Všetky práva a povinnosti v zmysle uzatvorených objednávok, objednávku sa touto dohodou postúpili na nového zhotoviteľa. Žalobca sa svojou žalobou domáhal úhrady faktúry č. 140095 v sume 20.336,46 EUR, ktorá bola vystavená ako storno dobropisu č. 140095. Pôvodnou faktúrou bola fakturované práce, ktoré ako už ako nový zhotoviteľ vykonal pre žalovaného ako objednávateľa na stavbe: Rekonštrukcia a modernizácia Zariadenia pre seniorov Križovany nad Dudváhom. Žalovaný žalobou uplatnený nárok neuznával, pričom uviedol, že k zániku nárokov žalobcu došlo započítaním na základe novácie, teda uzatvorením dohody označenej ako

dohoda o urovnaní záväzkovo-právnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov (pokonávka). Žalovaný ďalej v rámci svojej obrany namietal nedostatočné náležitosti faktúry, ako aj skutočnosť, že fakturované práce neboli vykonané v požadovanom rozsahu a kvalite. Žalobca považoval predmetnú dohodu za absolútne neplatný právny úkon, a to z dôvodu vady vôle štatutárov žalobcu, konkrétne z dôvodu absencie slobody vôle konateľov žalobcu pri jej uzatváraní. Táto vôľa mala byť ovplyvnená donútením, resp. bezprávnou vyhrážkou zo strany žalovaného, ktorý im dal ultimátum, podľa ktorého v prípade neuzatvorenia dohody žalovaný žalobcovi neuhradí žiadny zo svojich záväzkov, a to ani v časti.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda o urovnaní medzi žalobcom a žalovaným pod vplyvom priameho násilia alebo hrozby násilia uzatvorená nebola. Z výpovedí konateľov žalobcu H. C. a O. C. vyplývalo, že hlavným dôvodom, pre ktorý s uzatvorením dohody o urovnaní súhlasili, bola práve finančná situácia žalobcu ako spoločnosti. Motiváciou pre uzatvorenie dohody bolo získanie aspoň časti nevyplatených peňažných prostriedkov, čo by umožnilo riešiť základné financovanie podnikateľskej činnosti, pričom v prípade, ak by sa tieto okolnosti u žalobcu nevyskytovali, dohodu za daných podmienok by nikdy neuzatvorili. Súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dohoda o urovnaní bola uzatvorená v rozpore so zákonom, morálkou, resp. s pravidlami slušnosti, pričom žalobca bol do tohto úkonu nútený. Už zo samotnej dohody o urovnaní bolo zrejmé, že žalovaný neuhradil žalobcovi faktúry vystavené za vykonané práce v celkovej výške 225.527,83 EUR. Z tejto sumy malo zádržné, teda časť ceny diela, ktorej splatnosť v čase uzatvorenia dohody o urovnaní podľa žalovaného nenastala predstavovala sumu 20.670,37 EUR. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil samotné vykonanie prác fakturovaných faktúrami, ani nespochybnil ich cenu a rozsah, a to vrátane faktúry č. 140063. Nároky, ktoré si pred uzatvorením dohody žalovaný uplatňoval voči žalobcovi v zmysle dohody o urovnaní predstavovali sumu 49.378,22 EUR, pričom malo ísť o zmluvné pokuty v zmysle objednávok , a . Aj pri akceptácii všetkých pohľadávok uplatnených žalovaným voči žalobcovi a zohľadnení zádržného, neexistoval žiaden právny dôvod pre nevyplatenie sumy 155.209,24 EUR, pričom ani sám žalovaný v priebehu konania neuhradenie svojich záväzkov v uvedenej výške nijako nezdôvodnil. Z výšky neuhradených pohľadávok 225.527,83 EUR bolo zase zrejmé, že táto nemohla nezanechať vplyv na ekonomickú situáciu žalobcu. Žalobca sa dostal do situácie keď nemal dostatok peňažných prostriedkov na prevádzkové náklady súvisiace s jeho podnikaním a ani úhradu svojich záväzkov voči tretím osobám. Žalovanému muselo byť zrejmé, že neuhradením platieb za tieto práce spôsobí žalobcovi druhotnú platobnú neschopnosť, napriek uvedenému platby neuhrádzal a uhradenie faktúr, teda splnenie si svojej povinnosti, ktorá mu ako objednávateľovi zo zmlúv o dielo uzatvorených so žalobcom vyplývala, podmieňoval uzatvorením dohody o urovnaní. O tom, že neuhradenie faktúr v takejto výške muselo mať zásadný vplyv na hospodársku situáciu žalobcu svedčí aj listinný dôkaz ročná uzávierka žalobcu.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplývalo, že žalobca zmluvné pokuty uplatňované žalovaným neuznával. Následne však v dohode o urovnaní súhlasil s jej započítaním, a to práve z dôvodu, že týmto započítaním podmieňoval žalovaný vyplatenie akejkoľvek platby ba čo viac, žalobca vystavil žalovanému dobropis k faktúre č. 140063 na sumu 20.336,46 EUR, a to bez toho, aby na to existoval akýkoľvek právny dôvod, resp. bez toho aby žalovaný rozsah a cenu prác účtovaných predmetnou faktúrou pred uzatvorením dohody o urovnaní akokoľvek spochybnil. Podľa dohody o urovnaní sa tak síce žalovaný vzdal časti ním tvrdených nárokov na zaplatenie zmluvnej pokút, napriek tomu bola cena diel, ktorú boli povinný žalobcovi uhradiť znížená zo sumy 225.257,83 EUR na sumu 187.587,87 EUR. V čl. IV sa navyše žalobca zriekol akýchkoľvek práv, ktoré by mu mohli vyplývať zo zmlúv o dielo uzatvorených na základe objednávok uvedených v tabuľke v čl. I dohody, teda aj práv, ktoré mu v čase uzatvorenia dohody neboli známe. Vôľa žalobcu (resp. jeho konateľov) uzatvoriť túto dohodu tak bola motivovaná výlučne protiprávnym konaním žalovaného, čo vyplývalo nielen zo skutkových tvrdení žalobcu, ale najmä z vykonaného dokazovania, a to z obsahu zápisníc o pojednávaní obsahujúcich výpovede svedkov, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že žalovaný svoje záväzky voči žalobcovi riadne neuhrádzal, žalobca (resp. jeho konatelia) boli nútený rozličným spôsobom (úvermi, zmenkami) zaobstarávať peňažné prostriedky na svoju podnikateľskú činnosť. Zároveň bolo preukázané, že žalobca zmluvné sankcie uplatňované žalovaným neuznával. Zo všetkých týchto skutočností, preto nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že žalovaný zneužil svoju ekonomickú prevahu, ktorú mal nad žalobcom a ktorú získal v dôsledku toho, že žalobca si svoje povinnosti zhotoviteľa splnil, avšak protiplnenie mu zo strany žalovaného mu poskytnuté nebolo.

6. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca uzavrel dohodu podľa pokynov žalovaného, ktorú by nebyť dôvodného strachu o jeho obchodné záujmy v dôsledku neuhradenia faktúr za vykonané práce, za normálnych pomerov neuzavrel. S ohľadom na subjektívne pomery žalobcu, ktorý sa dostával do druhotnej platobnej neschopnosti, ktorú jeho konateľ riešil rôznymi úvermi od svojich obchodných partnerov, bolo treba na žalobcu hľadieť ako na osobu konajúcu v ohrození. Konanie žalovaného tak vyvolávalo v žalobcovi odôvodnený strach z protiprávnej hrozby. V posudzovanom prípade sa vôľa konateľov žalobcu (a teda aj žalobcu) utvárala pod psychickým nátlakom žalovaného, ktorá v dôsledku druhu a intenzity bezprávnej vyhrážky v dobe uskutočnenia právneho úkonu, t.j. v dobe uzatvorenia dohody konali neslobodne. Z vyššie uvedeného vyplývala aj príčinná súvislosť medzi bezprávnou vyhrážkou a právnym úkonom žalobcu. Práve konanie žalovaného sa stalo pohnútkou pre prejav vôle žalobcu tak, že jednal ku svojmu neprospechu. Pôvodcom psychického donútenia (nátlaku), resp. bezprávnej vyhrážky, ktorá ovplyvnila slobodu vôľu žalobcu, bol druhý účastník dohody - žalovaný. Žalobca sa v dohode o urovnaní zriekol akýchkoľvek práv, ktoré by mu mohli vyplývať zo zmlúv o dielo uzatvorených na základe objednávok uvedených v tabuľke v čl. I dohody, teda aj práv, ktoré mu v čase uzatvorenia dohody neboli známe. Súd konštatoval, že predmetom dohody o urovnaní nemôžu byť prípadné budúce nároky, ktoré v čase jej uzatvorenia ešte neexistovali a zároveň sa nemôže vzťahovať ani na práva v čase uzatvorenia dohody neznáme. Žalovaný, ktorý je autorom znenia dohody, a ktorý nedovolil jej akékoľvek úpravy, tak vymedzil rozsah urovnania v priamom rozpore s ustanovením , čím založil ďalší dôvod jej neplatnosti. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že dohoda označená ako dohoda o urovnaní záväzkovo-právnych vzťahov je absolútne neplatná, a to pre jej rozpor s ustanoveniami a 39 v spojení s a ods. 9 , a to v dôsledku nedostatku slobody vôle žalobcu túto dohodu uzatvoriť, jej rozporu s dobrými mravmi, ako aj pre rozpor jej obsahu s ustanovením . Z dôvodu absolútnej neplatnosti samotnej dohody o urovnaní je samozrejme odstúpenie žalobcu od tejto zmluvy právne irelevantné, nakoľko možno odstúpiť iba od zmluvy, ktorá je platná.

7. Vzhľadom na obsah skutkových tvrdení žalovaného k zániku časti žalovaného nároku malo dôjsť započítaním so zmluvnými pokutami fakturovanými faktúrami č. 200500110 a 200500111, súd skúmal, či k zániku žalovaných nárokov (resp. ich časti) nedošlo zo ich jednostranným započítaním strany žalovaného. V započítacom prejave bola pohľadávka žalovaného, ktorú chcel započítať voči pohľadávke žalobcu z faktúry č. 150029, označená ako: odberateľská faktúra č. 200500110 a 20050011. Takéto vymedzenie pohľadávky nebolo možné považovať za dostatočne určité. Žalovaný dostatočne nekonkretizoval titul, dátum vzniku pohľadávok, ktoré by boli spôsobilé na započítanie s jeho dlhom. Aj keď v započítacom prejave nebola pohľadávka na započítanie riadne konkretizovaná, pokiaľ touto pohľadávkou mala byť pohľadávka, ktorej právnym základom mal byť nárok na zmluvnú pokutu vzniknutá omeškaním žalobcu s dodávkou a montážou elektroinštalácie na stavbe „Detský domov Skalica Rekonštrukcia a nadstavba“, bolo potrebné uviesť, že existenciu tejto pokuty žalobca v priebehu konania opakovane poprel, a to čo do dôvodu, ako aj čo do jej výšky. Žalobca v priebehu konania opakovane uviedol, že považuje zmluvné pokuty uplatnené žalovaným za umelo vykonštruované, ktorých cieľom bolo zníženie dohodnutej ceny diela, pričom omeškanie žalobcu s plnením diela nebolo spôsobené žalobcom, ale práve nedostatkom súčinnosti zo strany žalovaného. Súd poukázal na skutočnosť, že zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v rámci dokazovania ako listinný dôkaz predložená nebola. Ďalšia časť zmluvnej pokuty mala predstavovať pokutu za nedodržanie termínu dodávky diela v Križovanoch nad Dudváhom. Tu bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5% z ceny diela za každý deň omeškania, avšak žalovaný opäť neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval, že na strane žalobcu k omeškaniu došlo, a toto omeškanie bolo spôsobené práve žalobcom. Ak žalovaný pri obhajobe platnosti dohody o urovnaní argumentoval existenciou svojho nároku na zmluvnú pokutu, bol povinný preukázať, že tento nárok jeho pôvodnému vlastníkovi skutočne vznikol, čo však neurobil. Nebol teda známy obsah samotného dojednania zmluvnej pokuty v zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom pri zákazke Skalica. Nebolo tak možné posúdiť splnenie akých zmluvných povinností malo dojednaním zmluvnej pokuty kryté, ani to v akej výške bola zmluvná pokuta dojednaná. Pri zákazke v Križovanoch nad Dudváhom neboli predložené dôkazy, z ktorých by bolo možné dovodiť vznik nároku žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty, a teda nebolo tak možné posúdiť splnenie akých zmluvných povinností malo dojednaním zmluvnej pokuty kryté, ani to v akej výške bola zmluvná pokuta dojednaná.

8. Súd prvej inštancie mal za účelové a nepreukázané skutkové tvrdenia žalovaného, podľa ktorých práce a dodávky, ktorých úhrady sa žalobca svojou žalobou domáha neboli vykonané vo fakturovanom

množstve a kvalite, pričom neboli fakturované ani spôsobom dohodnutým v objednávke. Taktiež za irelevantné považoval tvrdenia o tom, že faktúra neobsahovala potrebné náležitosti. Záverom súd poukázal na právny názor vyslovený v konaní sp. zn. a v konaní a preto žalobu zamietol.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, podľa ust. , , , a Žalobca v odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže súd nevykonal navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedka p. D.. Súd prvej inštancie mylne uvádza, že žalobca navrhol výsluch svedka p. D. na pojednávaní v roku 2018, pričom tak žalobca učinil viacnásobne a naposledy na súdnom pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol a vyhlásil napádaný rozsudok dňa 26.11.2021. Arbitrárne a ničím neodôvodnené odmietnutie súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie ohľadom žalobcom navrhovaných dôkazov bolo tak zásadným procesným pochybením súdu, ktorý mal za následok nesprávne, a tým aj nezákonné a ústavne non-konformné rozhodnutie vo veci, ktoré ipso facto znamenalo flagrantný zásah do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Ďalej žalobca uviedol, že bolo pred súdom preukázané vykonanie všetkých prác podľa objednávky žalovaného. Má za to, že dohoda o urovnaní je absolútne neplatným právnym úkonom, a to pre jej rozpor s ust. a , v spojení s , Obch. zák. Súd prvej inštancie platnosť, resp. neplatnosť dohody o urovnaní posudzoval výlučne z formálneho hľadiska preukazuje aj fakt, že absolútne nezareagoval na skutočnosť, že predmetnou dohodou o urovnaní sa žalobca zriekol akýchkoľvek práv, ktoré by mu mohli vyplývať zo zmlúv o dielo uzatvorených na základe objednávok uvedených v tabuľke č. I Dohody, teda aj práv, ktoré mu v čase podpísania dohody neboli známe. Odvolací súd aj v tomto ohľade postupoval arbitrárne, právne svojvoľne, keď (ne)posúdil dohodu o urovnaní ako (ne)platný právny úkon, pričom z vykonaného dokazovania najmä z listinného dôkazu - Dohody o urovnaní jednoznačne vyplynulo, že žalobca sa vzdal práv, ktoré ešte len mali vzniknúť v budúcnosti, a teda Dohoda o urovnaní je celkom jednoznačne aj z tohto dôvodu absolútne neplatným právnym úkonom. Súd prvej inštancie nemal ani sa nepokúšajúc odôvodniť právne nezmyselnú zmenu názoru na platnosť dohody o urovnaní jednoduchou konštatáciu jej platnosti (presne opačne ako v jeho predchádzajúcom rozsudku), ale vykonať také dokazovanie, ktoré je potrebné pre zistenie skutkového stavu, ktorý dá dostatočný priestor na správne právne posúdenie tejto prejudiciálnej otázky sporu. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konkrétne v bodoch 125 až 131 a považuje ich za správne. Uviedol, že odvolací súd už 2x vyslovil svoj právny názor, že dohoda o urovnaní je platná a prvostupňovému súdu bola uložená povinnosť posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku vo svetle platnosti dohody o urovnaní. Inak povedané, prvostupňový súd už nemohol posúdiť prejudiciálnu otázku ohľadom platnosti dohody o urovnaní inak, nakoľko by konal v priamom rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu. Poukázal na to, že žalobca prijal plnenie poskytnuté žalovaným titulom predmetnej dohody, preto je absolútne vylúčené, aby tu existoval akýkoľvek náznak nedostatku jeho vôle pri kreovaní a plnení predmetnej dohody o urovnaní. K nevypočutiu svedka žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadne údaje, ktoré by osobu svedka stotožnili a umožnili jeho predvolanie na pojednávanie.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 14.10.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

12. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

15. V danej veci odvolací súd poukazuje na to, že už skoršom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil právny názor, že Dohoda o urovnaní zo dňa 25.11.2014 uzatvorená medzi sporovými stranami je platná a súdu prvej inštancie bola uložená povinnosť posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku v kontexte platnosti dohody o urovnaní. Rozsiahla argumentácia súdu prvej inštancie o tom, že Dohoda o urovnaní bola uzavretá pod psychickým nátlakom zo strany žalovaného, ktorá v dôsledku druhu a intenzity bezprávnej vyhrážky v dobe uskutočnenia právneho úkonu, t.j. v dobe uzatvorenia dohody spôsobila konanie žalobcu ako neslobodné je nesprávna. Z vyššie uvedeného vyplývala aj príčinná súvislosť medzi bezprávnou vyhrážkou a právnym úkonom žalobcu. Práve konanie žalovaného sa stalo pohnútkou pre prejav vôle žalobcu tak, že jednal ku svojmu neprospechu. Motiváciou pre uzatvorenie dohody bolo získanie aspoň časti nevyplatených peňažných prostriedkov, čo by umožnilo riešiť základné financovanie podnikateľskej činnosti, pričom v prípade, ak by sa tieto okolnosti u žalobcu nevyskytovali, dohodu za daných podmienok by nikdy neuzatvorili. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dohoda o urovnaní bola uzatvorená v rozpore so zákonom, morálkou, resp. s pravidlami slušnosti, pričom žalobca bol do tohto úkonu nútený. Podľa názoru odvolacieho súdu takáto argumentácia neobstojí pretože v obchodno-záväzkových vzťahoch je uzavretie akejkoľvek dohody výsledkom rokovania medzi ponukou a dopytom a to na základe kompromisného posúdenia reálnych možností zmluvných strán. To platí aj v prípade vzájomného následného rokovania a uzavretia sporných otázok v priebehu realizácie zmluvných záväzkov ako aj prípadného vzájomného vysporiadania strán. Je nesporné, že žalobca sa v rámci svojho rozhodovania kompromisne priklonil k možnosti získať aspoň časti nevyplatených peňažných prostriedkov, čo by umožnilo riešiť základné financovanie jeho ďalšej podnikateľskej činnosti a to aj napriek tomu, že jeho právny nárok bol podľa jeho názoru nesporný. Žalobca mal možnosť s predmetnou dohodou nesúhlasiť, dohodu nepodpísať a využiť právne možnosti ktoré mu právny poriadok SR poskytuje. Po vyhodnotení všetkých prípadných rizík sa žalobca rozhodol dohodu podpísať a preto sa následne nemôže domáhať jej neplatnosti z dôvodu nedostatku vôle. Rešpektujúc zásadu, že zmluvy sa musia dodržiavať je preto správne konštatovanie o platnosti predmetnej dohody.

16. K odvolacej námietke žalobcu o odmietnutí vykonať dôkazy a následne z toho plynúce procesné pochybenie súdu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nie je viazaný návrhmi strán na dokazovanie, teda je na jeho úvahe či vykoná všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhujú. Uvedenú kompetenciu je tiež potrebné chápať v súvislostiach a okolnostiach, najmä treba vziať do úvahy, že žalobca, ktorý navrhol výsluch svedka p. D.L., nezabezpečil žiadne údaje, ktoré by pomohli súdu tohto svedka identifikovať na účely predvolania na pojednávanie a ani tohto svedka nezabezpečil. Žalobca mal teda dostatok času na predkladanie dôkazov, pričom takýto postup sporovej strany nie je možné hodnotiť ako správny a následné rozhodnutie súdu o nepripustení dôkazu, nie je možné interpretovať ako odňatie práva účastníka na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd poukazuje na bod 125 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie vysvetľuje, z akého dôvodu tento dôkaz pripustený nebol. Súd tam konštatuje, že návrh doplniť dokazovanie o výsluch p. D. nevykonal, nakoľko priebeh uzatvárania dohody o urovnaní mal za dostatočne preukázaný. Keďže ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, odvolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré žalobca uvádzal vo svojom odvolaní.

17. Záverom vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu k formalistickému a arbitrárnemu odôvodneniu rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie si v napadnutom rozsudku povinnosť vyplývajúcu z ust. splnil a odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo zákonnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej

právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. V tomto smere je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované a ako sa premietli do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri . To, že sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu v zmysle Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporové strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). 18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).