Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-50-2015.pdf
PDF · 88.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/50/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: WIALAN LANGER I WIATR SPÓLKA JAWNA, Hodowlana 9, TARNÓW 33-100, IČO: 850023098, Poľská republika, zastúpeného advokátom Mgr. Mariánom Čupríkom, so sídlom Košice, Poštová 8, proti žalovanej: E. A. - SHR, N. XXX, IČO: 42 028 469, o zaplatenie 95.603,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 2.2.2015 pod č. k. 7Cb/12/2013-191, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovanej plniť žalobcovi a vo výroku o trovách konania.
Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 1.000,18 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník vyššie označeným rozsudkom zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Svidník sp. zn.7Cb/12/2013-54 zo dňa 24.9.2013. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 95.603,76 eur spolu s 25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 40.033,72 eur od 13.9.2012 do zaplatenia, vo výške 23 % ročne zo sumy 31.793,44 eur od 27.12.2012 do zaplatenia a vo výške 25 % ročne zo sumy 23.776,60 eur od 21.10.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti. Zároveň zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 8.957,61 eur (súdny poplatok 5.736,- eur a trovy právneho zastúpenia 3.221,61 eur) na účet právneho zástupcu žalobcu, taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým si žalobca uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie sumy 95.603,76 eur s prísl., a to na základe neuhradenia faktúry č. 50829/12/0/WDT zo dňa 28.9.2012, splatnej dňa 12.9.2012, znejúcej na sumu 166.212,- PLN (40.033,72 eur), faktúry č. 50827/12/0/WDT zo dňa 28.9.2012, splatnej dňa 26.10.2012, znejúcej na sumu 132.000,- PLN (31.793,44 eur), faktúry č. 2648/12/8/WDT zo dňa 20.9.2012, splatnej dňa 20.10.2012, znejúcej na sumu 98.000,- PLN (23.776,60 eur), spolu 396.212,- PLN (95.603,76 eur). Išlo o faktúry za dodaný tovar, ktoré žalovaná doposiaľ žalobcovi neuhradila.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, aplikáciou § 409 ods. 1, 2, § 411 Obch. zákonníka a § 153 ods. 1 O.s.p. uzavrel, že návrh žalobcu je dôvodný. Z výpovede svedka - zamestnanca žalobcu v pozícii riaditeľa oddelenia strojov R. C. zistil, že so žalovanou mal žalobca uzavreté aj v minulosti iné obchody, pričom žalovaná svoje záväzky vždy splnila. Pri všetkých uzavretých obchodoch, ktoré sú predmetom konania, bola vždy osobne prítomná, pričom predložila dokumenty o svojej firme a podľa toho sa vystavili doklady na zaplatenie dodávok. Stroj vyzdvihol jej syn R. A. v M. osobne svojou
vlastnou dopravou a na svoje náklady. Čo sa týka pšenice a hnojív, tieto boli dovezené žalobcom priamo na dvor žalovanej. Napriek tomu, že jej boli dodané všetky tovary podľa vyššie označených troch faktúr, doposiaľ kúpnu cenu nezaplatila. Žalovaná sa v priebehu konania vyjadrila len v odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, kde uviedla, že sa nebráni zaplateniu faktúr a je ochotná sa korektne dohodnúť za určitých podmienok tak, aby sa daná situácia vyriešila k obojstrannej spokojnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanej objednaný tovar, za ktorý žalovaná doposiaľ nezaplatila kúpnu cenu. Vzhľadom na uvedené zistenia rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal aj uplatnený 23 %, resp. 25 % ročný úrok z omeškania z nezaplatených faktúr odo dňa ich splatnosti do zaplatenia (§ 369 ods. 1 Obch. zákonníka). O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 8.957,61 eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku z podaného návrhu 5.736,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3.221,61 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala žalovaná odvolanie, ktorým navrhla zrušiť rozsudok vo výroku na plnenie a vo výroku o trovách konania a v tomto rozsahu mu vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že žalobcovi ako dôkaz postačovalo predložiť súdu len akési vystavené faktúry. Ani jednu faktúru nepodpísala. Napriek tomu, že medzi ňou a žalobcom prebehli v minulosti viaceré obchody a vždy boli splnené všetky záväzky z jej strany, to svedčí len o jej serióznosti. Avšak pri uzatváraní obchodov, ktoré sa týkajú predmetu tohto sporu, nikdy nebola, takže ani výpoveď zamestnanca žalobcu sa nezakladá na pravde v súvislosti s tým, že pri obchodných jednaniach bola prítomná. Taktiež žalobcom zložený a na jej dvor dodaný tovar nikdy neprevzala. Ak ho prevzal jej syn R. A., ako to tvrdí žalobca, tak je prinajmenšom dôležité a nutné, aby bol na pojednávaní vypočutý, resp. aby došlo k ozrejmeniu, pre ktorú firmu boli hnojivá a pšenica dodané. Ak žalobca tvrdí, že niečo dodal na jej hospodársky dvor, na tomto dvore sídlia ešte ďalšie tri spoločnosti, pričom ona hospodári ekologicky na celej výmere poľnohospodárskej pôdy. Z tohto dôvodu pre svoju firmu hnojivá a neekologické osivo pšenice ani nakúpiť nemohla, pretože hnojivá sú úplne zakázané a na nákup neekologického osiva je potrebný osobitný súhlas Ústredného a kontrolného skúšobného ústavu Bratislava, odboru ekologického poľnohospodárstva. Takže so žalobcom žiadnu kúpnu zmluvu neuzavrela. Zároveň považuje uplatnené 25 % úroky z omeškania z jednotlivých troch faktúr za úžernícke. Teda súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím tak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a). Teda bez jej osobnej prítomnosti na súde boli porušené jej zákonné a ústavné práva. Z tohto dôvodu napadla aj rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zo dňa 4.6.2015 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovanej odvolací súd dopĺňa:
Odvolací súd predovšetkým skúmal tú odvolaciu námietku žalovanej, ktorou namieta odňatie možnosti konať pred súdom, ak okresný súd rozhodol vo veci samej i v jej neprítomnosti.
Podľa § 119 ods. 1, 3 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
V súvislosti s touto odvolacou námietkou, z predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa výzvou zo dňa 12.11.2013 (č. l. 59) poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, a to vrátane poučenia podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p. o tom, že sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a), najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Taktiež účastníci boli poučení, čo má obsahovať ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, a to aj zo zdravotných dôvodov podľa § 119 O.s.p.. Poučenie bolo doručené žalovanej do vlastných rúk dňa 6.12.2013. Na tieto poučenia formou výzvy žalovaná nereagovala.
Súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 24.2.2014 o 14.00 hod., pričom predvolanie na toto pojednávanie jej bolo doručené do vlastných rúk taktiež dňa 6.12.2013. Z nariadeného pojednávania sa ospravedlnila žiadosťou o odročenie pojednávania zo dňa 20.2.2014 (č. l. 61). V tomto podaní uviedla, že sa ospravedlňuje zo zdravotných dôvodov z pojednávania dňa 24.2.2014 o 14.00 hod., pretože má obmedzený pohyb kvôli zákroku do chrbtice, ktorý podstúpila na neurochirurgii v C. dňa 12.2.2014. Zároveň pripojila aj doklad o tomto zákroku (č. l. 62). Súčasne žiadala o odročenie pojednávania na neurčitý čas, keďže nevie presne určiť, kedy dôjde k zlepšeniu jej zdravotného stavu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že toto ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje náležitosti podľa § 119 ods. 3 O.s.p.. Ambulantný nález Ústrednej vojenskej nemocnice SNP C. na č. l. 62 takouto náležitosťou nie je.
Následne súd prvého stupňa nariadil ďalšie pojednávanie na deň 2.2.2015 o 10.00 hod. (č.l. 177), pričom predvolanie na toto pojednávanie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 18.11.2014. Nariadeného pojednávania sa žalovaná bez ospravedlnila nezúčastnila, čo nakoniec konštatoval na začiatku pojednávania aj konajúci sudca. Teda v ničom súd nepochybil, ak na tomto pojednávaní pokračoval v konaní i v neprítomnosti žalovanej (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Na tomto pojednávaní vykonal výsluch riaditeľa spoločnosti žalobcu R. C.. Zároveň na tomto pojednávaní uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok vo veci samej. Z týchto dôvodov nemožno uznať odvolaciu námietku žalovanej, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky žalovanej, že so žalobcom nemala uzavretú žiadnu kúpnu a že dodaný tovar od neho neprevzala, v tejto súvislosti odvolací súd zistil nasledovné:
Na č. l. 6 až 19 spisu sú založené faktúry č. 50829/12/0/WDT, č. 50827/12/0/WDT a č. 2648/12/8/ WDT, a to v ich slovenskom preklade z jazyka poľského. V týchto faktúrach je okrem množstva, druhu tovaru a jeho ceny uvedená aj doložka, že žalovaná, s miestom podnikania N. XXX, IČO: 42 028 469, potvrdzuje kvantitatívne a kvalitatívne prevzatie tovarov v súlade so špecifikáciou uvedenou na faktúre - daňovom doklade (intrakomunitárna dodávka tovarov). Toto potvrdenie je zároveň opatrené nečitateľným podpisom oprávnenej osoby prevziať doklad. Preto neobstojí obrana žalovanej v odvolaní, že so žalobcom nemala uzavretý žiadny obchodný vzťah a že ním dodaný tovar neprevzala. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 15, § 16 Obch. zákonníka v náväznosti na to, že podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba (v tomto prípade žalobca) vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Uvedené ustanovenia platia pre prípad, ak by aj žalovaná osobne neprevzala od žalobcu dodaný tovar čo do množstva a ceny, keď tento tovar prevzala iná osoba v jej prevádzkarni v N. XXX. Z tohto dôvodu nemožno uznať ani túto odvolaciu námietku žalovanej. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak návrhu žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny v celom rozsahu vyhovel.
Ak súd prvého stupňa priznal žalobcovi okrem istiny aj uplatnený 23 %, resp. 25 % ročný úrok z omeškania od splatnosti faktúr do ich zaplatenia, v tejto súvislosti správne odkázal na ustanovenie na § 369 ods. 1 Obch. zákonníka.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovanej plniť žalobcovi a vo výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu z uplatnených trov právneho zastúpenia predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom. Táto pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 1 úkony právnej služby - vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa 4.6.2015 v sume 612,45 eur a za účasť na odvolacom pojednávaní (vyhlásení rozsudku) dňa 29.9.2015 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 306,23 eur (§ 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), spolu 918,68 eur + prislúchajúci režijný paušál v sume 16,78 eur (2 x 8,39 eur). Ďalej priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu za stratu času za cestu na odvolacie pojednávanie (verejné vyhlásenie rozsudku) dňa 29.9.2015 za 4 začaté polhodiny x 13,98 eur, t.j. 55,92 eur, a cestovného motorovým vozidlom EČ KE 968IC za cestu na pojednávanie z miesta sídla advokáta do miesta sídla súdu, t.j. z Košíc do Prešova a späť, vo výške 8,80 eur. Celkom tak trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 1.000,18 eur.
Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - ďalšie porady alebo rokovania s klientom v dňoch 25.5.2015 a 2.9.2015 z nižšie popísaných dôvodov.
Je pravdou, že sporové konanie sa riadi zásadou úspechu, t.j. úspešný účastník má právo na náhradu trov konania voči účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. To však neznamená, že neúspešný účastník konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu advokáta. Napr. odmenu za úkon právnej služby ako je porada, či konzultácia s klientom, možno priznať v plnej výške, len ak boli účelne vynaložené v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej. Je zrejmé, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone explicitne vyjadrená. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Všeobecnému súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 557/2011 z 13. decembra 2011).
V prejednávanej veci odvolací súd, pri posudzovaní účelnosti a oprávnenosti dvoch žalobcom uplatnených úkonov právnej služby - ďalšie porady s klientom v dňoch 25.5.2015 a 2.9.2015, prihliadol aj na samotnú „obtiažnosť“ sporu a skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, a dospel k záveru, že tieto úkony právnej služby nespĺňajú vyššie uvedenú podmienku účelnosti, resp. nevyhnutnosti ich vykonania. Preto žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania za tieto úkony právnej služby nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.