Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-376-2015.pdf
PDF · 76.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/376/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom W. X, X., proti odporcovi: W. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z., o zaplatenie 1.074,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/344/2013-50 zo dňa 16. februára 2015, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .
V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 7C/344/2013-50 zo dňa 16. februára 2015 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 873,18 eur, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 860,70 eur od 21.10.2001 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcu zároveň zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 39,73 eur ako náhradu zaplateného súdneho poplatku a vo výške 103,92 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 28.10.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.074,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 1.061,81 eur od 21.10.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom a právnom základe, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla odporcovi na základe úverovej zmluvy úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 18,4 % p.a., ktorý sa odporca zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok, s dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru 20.10.2011. Odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnil, čím sa dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti istiny poskytnutého úveru v sume 1.061,81 eur, nesplatených zmluvných úrokov z úveru v sume 12,48 eur. Navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať od odporcu zaplatenie zostatku dlžnej istiny nesplateného úveru vo výške 1.061,81 eur s príslušenstvom odo dňa nasledujúceho, po dni splatnosti poslednej zmluvnej dojednanej splátky úveru, ako aj právo na zaplatenie nesplatených zmluvných úrokov z úveru 12,48. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom 28.3.2013 bola pohľadávka voči odporcovi z titulu nesplateného úveru postúpená navrhovateľovi, o čom bol odporca upovedomený písomným oznámením.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 16.11.2006 odporca ako dlžník uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. 0423875634, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Sk ako spotrebného úveru bez účelu, s úrokovou sadzbou pevnou 18,40 % p.a. Poplatok za správu úveru predstavoval 60,- Sk mesačne. Splácanie bolo dojednaná v splátkach po 1.365,- Sk (45,30 eur) k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20.12.2006 a konečnou splatnosťou úveru 20.10.2011. Listom zo dňa 5.4.2013 Slovenská sporiteľňa oznámila odporcovi, že postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE z 28.3.2013 pohľadávku zo spotrebného úveru číslo úveru 423875634 navrhovateľovi.
Vychádzajúc z uvedeného mal súd prvého stupňa preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere, obsahom ktorého bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi úver v dojednanej výške a záväzok odporcu tento vrátiť v splátkach a zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky. Odporca svoju povinnosť porušil. Splácanie bolo dohodnuté v mesačných splátkach od 20.12.2006 do 20.10.2011, t.j. 59 splátok po 1.365,- Sk (45,30 eur). Navrhovateľ tak mohol dňom nasledujúcim po splatnosti každej neuhradenej splátky po prvý raz uplatniť svoje právo na súde na zaplatenie jednotlivých splátok a zároveň začala plynúť všeobecná štvorročná premlčacia doba. Navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 28.10.2013, tzn. že pri splátkach splatných pred 28.10.2009 bol návrh podaný po uplynutí premlčacej doby. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. prihliadol aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva v dôsledku premlčania. Nepremlčaných tak zostalo 19 splátok (december 2009), máj 2010 - október 2010, pričom splátka za mesiac november 2009 bola uhradená 20.10.2009 - dve splátky v mesiaci október 2009, zvyšné neuhradené splátky sú premlčané. Súd tak priznal navrhovateľovi sumu 860,70 eur titulom neuhradených splátok úveru za uvedené obdobie. Taktiež súd považoval za dôvodný návrh v časti o zaplatenie úroku 12,48 eur, nakoľko z predmetnej zmluvy mal preukázané, že bola dohodnutá úroková sadzba 18,40 % ročne, pričom uvedený úrok bol vyčíslený za obdobie od 1.10.2011 do 20.10.2011, t.j. za obdobie, kedy tento nárok nie je premlčaný. Z uvedených dôvodov súd žalobnému návrhu v časti o zaplatenie 873,18 eur vyhovel a vo zvyšku uplatnenej istiny ho zamietol.
Pokiaľ navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania z uplatnenej istiny za obdobie od 21.10.2011 do zaplatenia, odporca tým, že neuhradil jednotlivé (nepremlčané) splátky úveru v lehote ich splatnosti, dostal sa dňom nasledujúcim do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, pričom navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po konečné splatnosti úveru. Výška úroku z omeškania bola uplatnená v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ku dňu vzniku omeškania, t.j. vo výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 8 % bodov. Preto súd o nároku na zaplatenie úroku z omeškania rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť vo výške 9,50 % ročne zo sumy 860,70 eur od 21.10.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 39,73 eur ako náhradu zaplateného súdneho poplatku a vo výške 103,93 ako náhradu trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd žalobu čiastočne zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 201,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % p.a. od 21.10.2011 do zaplatenia a trovy konania v sume 246,63 eur, to všetko v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa vyhovel žalobe len v časti istiny 873,18 eur, v časti uplatneného príslušenstva a zamietol žalobu v prevyšujúcej časti. Vo výroku o náhrade trov konania priznal len čiastočnú náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodne dohodnuté splátky úveru splatné v období pred 28.10.2009 sú premlčané. Odvolateľ poukazuje na to, že žalobu podal 28.10.2013 a súd prvého stupňa tak posúdil splátky úveru splatné pred 28.10.2009 ako premlčané. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním nesprávne zistil skutkový stav. V zmluve o úvere uzavretej ich právnym predchodcom a navrhovateľom si zmluvné strany dohodli konečnú splatnosť úveru na 20.10.2011, no súd túto skutočnosť pri dokazovaní nezistil. Tento deň bol dňom konečnej splatnosti úveru. Zmluvná dohoda o uhradení úveru v splátkach nie je dohodou o plnení v splátkach, nakoľko si zmluvné strany dohodli konečnú splatnosť dlhu na 20.11.2011. Preto podľa odvolateľa premlčacia lehota pre zaplatenie celej sumy zostatku neuhradeného úveru začala plynúť dňa 21.10.2011, teda deň po uplynutí konečnej lehoty splatnosti úveru. Žalobu teda podali na súd v rámci
uplatnenia premlčacej doby, preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že sa žalobe vyhovie v celom rozsahu.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaním napadnutej časti potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.