Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Cpr-2-2014.pdf
PDF · 89.09 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cpr/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Bratislave IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci navrhovateľa: S. Č., X.. XX.XX.XXXX, L. J.S. XXXX/XX, L., štátny občan SR, právne zastúpeného Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova 15, Bratislava, proti odporcovi: Todos Italia s. r. o., so sídlom M. Sch. Trnavského 14, Bratislava, IČO: 35 754 869, právne zastúpeného Tomášek & partners, s.r.o., advokátkou kanceláriou, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, o zaplatenie 1.542,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.542,- eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.542,- eur od 01.06.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 29.07.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť mu istinu vo výške 1.542,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.542,- eur od 01.06.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu dohodnutej peňažnej náhrady za nevykonávanie zárobkovej činnosti, ktorá má k predmetu činnosti odporcu konkurenčný charakter po dobu šiestich mesiacov, a to vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy navrhovateľovi za každý mesiac plnenia záväzku. V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že dňa 15.03.2011 na základe pracovnej zmluvy vznikol medzi ním a odporcom pracovný pomer. Dňa 07.12.2011 účastníci uzavreli dodatok k pracovnej zmluve, ktorým sa navrhovateľ zaviazal po skončení pracovného pomeru u odporcu nevykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti odporcu (t.j. najmä nákup a predaj motorových vozidiel, náhradných dielcov a príslušenstva k motorovým vozidlám, ich oprava a sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb) konkurenčný charakter, a to po dobu šesť mesiacov. Odporca sa dodatkom zaviazal vyplatiť navrhovateľovi peňažnú náhradu vo výške 50 % jeho priemernej mesačnej mzdy za každý mesiac nevykonávania konkurenčnej zárobkovej činnosti. Podľa čl. 8.8.2 dodatku k pracovnej zmluve mala byť peňažná náhrada vyúčtovaná navrhovateľovi vo výplate za posledný mesiac trvania pracovného pomeru a splatná najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca. Pracovný pomer vzniknutý medzi navrhovateľom a odporcom bol ukončený dňa 14.03.2012. K výplate dohodnutej peňažnej náhrady nedošlo, hoci navrhovateľ po ukončení pracovného pomeru po dobu šesť mesiacov nevykonával zárobkovú činnosť, ktorá by mala k predmetu činnosti odporcu konkurenčný charakter. Navrhovateľov priemerný mesačný zárobok k 01.01.2012 bol vo výške 514,- eur. Výška peňažnej náhrady teda predstavuje sumu 1.542,- eur. Odporca na výzvu na úhradu peňažnej náhrady navrhovateľovi oznámil listom zo dňa 18.10.2012, že podľa materiálov odporcu navrhovateľ nemá nárok na vyplatenie peňažnej náhrady a výsledkom ich ďalších rokovaní bolo odmietnutie odporcu peňažnú náhradu navrhovateľovi vyplatiť. Keďže do dnešného dňa
odporca peňažnú náhradu navrhovateľovi neuhradil, navrhol, aby ho na jej zaplatenie spolu s úrokom z omeškania zaviazal súd.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 22.10.2014 uviedol, že navrhovateľov nárok považuje za sporný, pretože navrhovateľ neuviedol rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých mu mal nárok vzniknúť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami a ústnymi vyjadreniami účastníkov a ich právnych zástupcov, výsluchom svedka C. Š., a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou zo dňa 15.03.2011, dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 07.12.2011, výzvou navrhovateľa na plnenie zo dňa 11.10.2012, výzvou na plnenie - odpoveď odporcu zo dňa 18.10.2012, reakciou na odpoveď odporcu zo dňa 25.10.2012, výzvou na plnenie - odpoveďou odporcu datovanou dňa 18.10.2012, výplatnými páskami navrhovateľa za mesiace 9, 11 a 12/2011 a 1/2012, výpisom z účtu navrhovateľa, ukončením pracovného pomeru zo dňa 08.03.2012, osobným spisom navrhovateľa a ostatnými listinami založenými v spise a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že u odporcu začal pracovať od 15.03.2011, pracovné zmluvy boli uzatvárané na jeden rok. V decembri 2011 podpísal dodatok k pracovnej zmluve s konkurenčnou doložkou, ktorý mal platiť od 01.01.2012. K podpisu dodatku došlo tak, že tento mu bol predložený v dvoch kópiách, preštudoval si ho a následne ho podpísal, vložil do obálky a internou poštou nechal odoslať na centrálu, čo bolo v tom čase bežnou praxou u odporcu. Jeho pracovný pomer u odporcu skončil dňa 14.03.2012. Následne sa snažil zamestnať, čo sa mu podarilo až po štyroch mesiacoch, a to od 01.06.2012 v spoločnosti IBM, u ktorej náplňou jeho práce bola podpora predaja softvéru a hardvéru.
Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľom podpísaný dodatok k pracovnej zmluve sa nedostal do jeho dispozičnej sféry a nenachádza sa ani v osobnom spise navrhovateľa. Preto má za to, že dôkazné bremeno na preukázaní uzavretia dodatku k pracovnej zmluve je na navrhovateľovi. Musí preukázať, že dodatok bol uzavretý dištančne, t.j. že bol z jeho strany podpísaný a doručený do dispozičnej sféry odporcu. V prípade, že túto skutočnosť nepreukáže, návrh na uzavretie dodatku zanikol uplynutím lehoty s prihliadnutím na povahu navrhovaného dodatku a rýchlosť prostriedkov, ktoré odporca použil pri zaslaní návrhu v zmysle Občianskeho zákonníka. Keďže navrhovateľ nedoručil prijatie návrhu (čiže dodatok podpísaný z jeho strany) odporcovi a v priebehu konania táto skutočnosť nevyšla najavo, má za to, že k uzavretiu dodatku nedošlo, dodatok nikdy nenadobudol účinnosť, a preto navrhol, aby súd návrh zamietol.
Svedkyňa C. Š., personalistka a mzdová účtovníčka odporcu, vo svojej výpovedi uviedla, že z dôvodu zmeny Zákonníka práce bol každému zamestnancovi vypracovaný dodatok k pracovnej zmluve. Tieto neboli zhodné, ich obsah bol určený podľa pracovného zaradenia zamestnanca. Dodatky s časťou o zákaze konkurencie boli vypracované pre predajcov vozidiel a servisných technikov. Na oddelení, kde pracoval navrhovateľ, tieto dodatky nepodpísali len traja zamestnanci, a to p. H. P., J.. D. a navrhovateľ. Peňažná náhrada počas doby zákazu konkurencie šesť mesiacov nebola vyplatená žiadnemu zamestnancovi. Dodatky boli vypracované tak, že svedkyňa ich vyhotovila a tie boli potom zaslané riaditeľovi spoločnosti, aby zabezpečil podpis zamestnancov. Riaditeľ podpísané dodatky vrátil svedkyni, nepodpísané sa skartovali. Skutočnosť, že navrhovateľ dodatok nepodpísal, sa riešila začiatkom januára 2012 vo vedení; odtiaľ má o tomto vedomosť. Pracovnoprávne dokumenty sa štandardne doručovali internou poštou, o ktorej sa evidencia neviedla. Navrhovateľ nepodpisoval uvedený dodatok na mieste. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa navrhovateľom podpísaný dodatok vrátil späť do jej dispozičnej sféry.
Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 54 ZP dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.
Podľa § 38 ods. 3 ZP písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.
Podľa § 118 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 129 ods. 1 ZP mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa čl. 8.8.1. dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 07.12.2011 zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Zamestnanec sa zaväzuje, že túto zárobkovú činnosť nebude vykonávať po dobu šiestich mesiacov.
Podľa čl. 8.8.2. dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 07.12.2011 zamestnávateľ sa zaväzuje, že zamestnancovi za dobu nevykonávania tejto zárobkovej činnosti vyplatí peňažnú náhradu vo výške 50 % jeho priemernej mesačnej mzdy za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 8.8.1. Peňažná náhrada bude vyúčtovaná vo výplate za posledný mesiac trvania pracovného pomeru a splatná najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca.
Súd z vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal preukázané, že medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom vznikol pracovnoprávny vzťah, ktorý bol založený pracovnou zmluvou uzavretou dňa 15.03.2011, a to na dobu určitú do 14.03.2012 s miestom výkonu práce L., Z. M.. Odporca bol zamestnaný na pracovnej pozícii predajcu nových a ojazdených vozidiel. Navrhovateľ a odporca dňa 07.12.2011 uzavreli k pracovnej zmluve zo dňa 15.03.2011 dodatok, na základe ktorého sa mení pracovná zmluva zo dňa 15.03.2011. Predmetný dodatok nadobudol účinnosť a platnosť dňom 01.01.2012. V predmetnom dodatku v časti osobitného ustanovenia v bode 8.8.1. zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter a zamestnanec sa zaviazal, že túto zárobkovú činnosť nebude vykonávať po dobu šiestich mesiacov. V zmysle čl. 8.8.2. predmetného dodatku sa zamestnávateľ zaviazal, že zamestnancovi za dobu nevykonávania tejto zárobkovej činnosti vyplatí peňažnú náhradu vo výške 50 % jeho priemernej mesačnej mzdy za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 8.8.1. Peňažná náhrada bude vyúčtovaná vo výplate za posledný mesiac trvania pracovného pomeru a splatná najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.
Pracovný pomer vzniknutý medzi navrhovateľom a odporcom pracovnou zmluvou v znení dodatku bol ukončený dňa 14.03.2012 uplynutím dohodnutej doby. Sporným medzi účastníkmi je nevyplatenie peňažnej náhrady vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy za nevykonávanie činnosti s konkurenčným charakterom po dobu šiestich mesiacov po skončení pracovného pomeru s odporcom. Súd na základe vykonaného dokazovania zo strany navrhovateľa mal predložený originál dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 07.12.2011. Dodatok k pracovnej zmluve je podpísaný konateľom odporcu J.. A. B. Y.. Na základe výpovedí účastníkov konania ako aj svedka súd mal preukázané, že navrhovateľ pracoval na stredisku na Z. M. a všetky pracovné písomnosti z predmetu činnosti zamestnancov na tomto stredisku ako aj pracovné záležitosti (pracovné zmluvy, právne veci, kúpne zmluvy) boli denne zasielané na centrálu firmy so sídlom H.. R.. V. XX v Bratislave internou poštou (pracovníkom tohto strediska), o ktorej sa evidencia neviedla. Súd zistil, že navrhovateľ po skončení pracovného pomeru u odporcu sa zamestnal až 01.06.2012 v spoločnosti IBM, kde pracoval ako administrátor, a to do 31.05.2014. Z výpovede svedkyne C. Š. (personalistky) vyplýva, že v decembri 2011 z dôvodu zmeny Zákonníka práce boli všetkým zamestnancom vypracovaný dodatok k pracovnej zmluve. Dodatky s časťou o zákaze konkurencie boli vypracované pre predajcov vozidiel a servisných technikov. Len traja zamestnanci predložený dodatok nepodpísali, a to J.. P., J.. D. a navrhovateľ. J.. P. C. J.. D. sú v súčasnosti u odporcu stále zamestnaní.
Obranu odporcu ako aj vyjadrenie svedkyne p. Š. (pracovníčky personálneho oddelenia), že všetky nepodpísané dodatky k pracovným zmluvám pracovníkov, ktorých predmetom bolo dojednanie
konkurenčnej doložky, boli síce riaditeľom podpísané a následne boli skartované, a preto ich nemôže odporca súdu predložiť, súd má za to, že konanie odporcu je účelové a svojim konaním takto zmaril listinné dôkazy. Na základe dokazovania súd mal preukázané, že dodatok zo dňa 07.12.2011 k pracovnej zmluve zo dňa 15.03.2011 bol v zmysle § 54 ZP vyhotovený v písomnej forme a na znak dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom vlastnoručne podpísaný štatutárnym zástupcom zamestnávateľa (odporcu) a zamestnancom (navrhovateľom), preto súd návrhu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd pri určení peňažnej náhrady vychádzal z predložených výplatných pások (č. l. 27) a mal preukázané, že priemerný mesačný zárobok navrhovateľa (vyčíslený z hrubej mzdy navrhovateľa za mesiace 11 a 12/2011 a 01/2012) je 519,20 eur, čo za šesť mesiacov nevykonávanej konkurenčnej činnosti predstavuje sumu 3.115,20 eur, z čoho peňažná náhrada v zmysle čl. 8.8.2. dodatku k pracovnej zmluve činí 1.557,60 eur. Keďže navrhovateľ žiadal vo svojom návrhu peňažnú náhradu vo výške 1.542,- eur, preto súd návrhu v časti výšky peňažnej náhrady v zmysle čl. 8.8.2. dodatku k pracovnej zmluve vyhovel.
Keďže odporca nezaplatil navrhovateľovi peňažnú náhradu v dohodnutej lehote splatnosti (t.j. do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bol ukončený pracovný pomer), súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, ako si ho uplatnil navrhovateľ, a to vo 9 % ročne zo sumy 1.542,- eur od 01.06.2012 do zaplatenia.
Podľa § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatnených v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej: ustanovenia § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O náhrade trov konania súd rozhodne uznesením v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, v potrebnom počte rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že (§ 205 ods. 2 OSP): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných predpisov [§ 251 OSP, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)].