Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou v právnej veci žalobcu: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt hlásený od 09.12.2011 Bratislava - Petržalka, zastúpený advokátskou kanceláriou: HM Legal s.r.o., IČO: 51 164 540, so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, IČO: 00 166 448, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 6.190 €, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.190 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I (sp.zn. ) dňa 05.04.2019 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 6.190 € a náhradu trov konania.

2. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tým, že Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, OR PZ Bratislava V zo dňa 09.02.2015, ČVS: ORP-124/1-VYS-B5-2015 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa a s poukazom na ustanovenie spolupáchateľstvom podľa na skutkovom základe vymedzenom v tomto uznesení. Voči uzneseniu žalobca podal sťažnosť, ktorá bola ako nedôvodná zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V z 11.02.2015 č.k. . Na návrh vyšetrovateľa z 10.02.2015 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal návrh Okresnému súdu Bratislava V, aby vzal žalobcu do väzby podľa a z dôvodov uvedených v . Uznesením sudcu pre prípravné konanie tunajšieho súdu zo dňa 12.02.2015 č.k. bol žalobca vzatý do väzby dňom 09.02.2015. Voči uzneseniu žalobca podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.02.2015 č.k. zamietnutá. Príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 09.04.2015 bol žalobca prepustený na slobodu z dôvodu, že pominul dôvod na ďalšie trvanie väzby. Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V č.k. zo dňa 27.05.2016 bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené, lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. V trestnej veci bolo preukázané, že údajná poškodená si celý skutok vymyslela a žalobcu krivo obvinila a krivo voči nemu vypovedala, pričom bola za tieto trestné činy aj právoplatne odsúdená (). Žalobca v súlade so o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podal na Generálnu prokuratúru SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci z titulu nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia o väzbe zo dňa 06.12.2018. Generálna prokuratúra SR listom z 05.02.2019 žiadosť žalobcu odmietla ako nedôvodnú.

3. Žalobca sa domáha svojich nárokov:

- Titulom nezákonného rozhodnutia (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.08.2010 sp.zn. ). o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, v dôsledku čoho sa neposudzuje správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Voči žalobcovi napriek tomu, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania postihovaného , bolo vznesené obvinenie, vedené trestné stíhanie, ktoré bolo zastavené, lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Žalobca v priebehu trestného stíhania upozorňoval na nezákonnosť vedeného trestného stíhania. S ohľadom na výsledok trestného stíhania žalobcu Slovenská republika zodpovedá za škodu spôsobenú z titulu nezákonného rozhodnutia.

- Titulom rozhodnutia o väzbe podľa

4. Žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia vo výške 1.750 €, pretože trestné stíhanie voči žalobcovi vážnym spôsobom zasiahlo do jeho života a integrity. Trestné stíhanie prežíval s vedomím, že nič nespáchal a hrozbe vysokého trestu v rozmedzí 7 až 12 rokov. Trestné stíhanie trvalo takmer 15 mesiacov. Už samotné trestné stíhanie je spôsobilé vyvolať vznik nemajetkovej ujmy (Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 06.12.2011, sp.zn. ). Vo vzťahu k požadovanej výške žalobca uviedol, že ju považuje za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s ohľadom na okolnosti prípadu. Obdobnú výšku priznáva aj Ústavný súd Slovenskej republiky za porušenie práv v súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu rozhodnutia o väzbe vo výške 4.440 €. Žalobca bol vo väzbe celkom 60 dní a žiada náhradu za jeden deň trvania väzby vo výške 74 €. Jedná sa o náhradu, ktorá bola už v minulosti súdmi v takejto výške priznaná. Obdobie počas ktorého bol žalobca nezákonne vo väzbe je obdobie, ktoré žalobcovi nikto nevráti, bol obmedzený na osobnej slobode, vytrhnutý z normálneho života, odvedený od svojich blízkych a to najmä od svojej matky, s ktorou býval, a o ktorú sa v tom čase staral, čo žalobca ťažko znášal a pociťoval krivdu. Vzatie do väzby zasiahlo do jeho života, do slobody, integrity a rodiny.

5. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobca založil spolu so žalobou do spisu listinné dôkazy: Zápisnica o výsluchu obvineného zo dňa 12.02.2015 č.k. (č.l. 6-7); Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. (č.l. 8-10); Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava V č.k. z 27.05.2016 (č.l. 11-19); Obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava V č.k. zo 14.02.2017 na obvinenú K. V. (č.l. 20-21); Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci adresovaná Generálnej prokuratúre SR 06.12.2018, doručená 07.12.2018 (č.l. 22-27); Stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 31.01.2019 (č.l. 28-29); Oznámenie Ministerstva spravodlivosti o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z 27.05.2019 (č.l. 78).

6. Žalovaný sa na výzvu súdu podľa (ďalej len „“) vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.05.2019 (č.l. 37). Žalovaný vo vyjadrení k žalobe podľa namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I s poukazom na ustanovenie a . Žalovaný namietol, že Slovenská republika v zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky nie je v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 4.440 € z titulu rozhodovania o väzbe pasívne legitimovaná, vzhľadom na to, že žalobca bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Bratislava V v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave. Žalovaný zo spisu Okresnej prokuratúry Bratislava V sp.zn. zistil, že žalobca podal na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť vzhľadom na námietku absencie pasívnej legitimácie žalovaného pre prípad uplatňovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 4.440 € z titulu rozhodnutia o väzbe ako aj z dôvodu, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu rozhodnutia o väzbe podľa ani nevzniklo. V časti nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia - uznesenia o vznesení obvinenia podľa žalovaného, hoci je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím objektívna a nie je možné sa jej zbaviť, pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona

č. musia byť kumulatívne splnené podmienky: existencia nezákonného rozhodnutia, nemajetková ujma a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy. Podľa žalovaného nie je preukázané splnenie ani jednej z uvedených podmienok. Zároveň nie je preukázaná ani nemajetková ujma v sume 1.750 € a ani príčinná súvislosť medzi uznesením o vznesení obvinenia a vznikom nemajetkovej ujmy. Okrem subjektívnych pocitov žalobcu, k žalobe nie je pripojený žiadny taký objektívny relevantný dôkaz, ktorý by vznik nemajetkovej ujmy preukazoval a zo žaloby nie je zistiteľné, akým spôsobom a na základe čoho žalobca dospel k záveru, že mu vznikla nemajetková ujma práve v tejto sume.

7. Okresný súd Bratislava I, z dôvodu námietky miestnej príslušnosti žalovaným pri prvom úkone s poukazom na a 19 (ďalej len „“), postúpil vec podľa a na vybavenie Okresnému súdu Bratislava V 18.07.2019.

8. Podaním z 20.08.2019 (č.l. 73) žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného nesúhlasí. Žalobca v žalobe označil ako zodpovedný subjekt štát - Slovenská republika, ktorá je pasívne vecne legitimovaná v tomto konaní. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je orgán, ktorý je príslušný konať v mene žalovaného. Generálna prokuratúra prerokovala pri predbežnom prerokovaní nárokov žalobcu všetky nároky žalobcu, čím potvrdila svoju príslušnosť konať v mene žalovaného. Žalobcovi nárok z rozhodnutia o väzbe vznikol - žalobca si ju nezavinil. Dôvody väzby sú naviazané na samotný skutok, ktorý sa kládol žalobcovi za vinu a keďže sa dokázalo, že sa skutok nestal, nemohol si ani väzbu žalobca sám spôsobiť. Samotná trestná minulosť určitej osoby nemôže byť automaticky bez ďalšieho dôvodom na vzatie do väzby. Výška nemajetkovej ujmy je nesporná. Žalovaný vo vyjadrení nijakým spôsobom nepoprel výšku tohto nároku ako ani jeho odôvodnenie ( ). Rovnako žalobca má za to, že nárok z titulu nezákonného rozhodnutia je preukázaný, došlo k zastaveniu trestného stíhania, nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. S poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky () sa vychádza z toho, že samotné trestné stíhanie je spôsobilé vyvolať vznik nemajetkovej ujmy. Každé jedno trestné konanie predstavuje zásah do života osoby v dôsledku ktorého tejto osobe vzniká ujma. Pokiaľ sa ukáže, že toto trestné konanie vedené voči osobe byť nemalo, automaticky a bez ďalšieho by mala mať táto osoba nárok na jej odškodnenie. Slovenská republika musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do života a základných práv osoby. Vznik nemajetkovej ujmy je potrebné hodnotiť na základe objektívnych dôvodov ako 1) povaha trestnej veci (druh trestného činu, druh trestu, výmera trestu), 2) dĺžka trestného konania a 3) vnímanie trestne stíhaného a okolia konkrétneho trestného stíhania. Podľa žalobcu, v prejednávanej veci postupovali orgány činné v trestnom konaní ako aj súd nesprávne. Žalobca hneď od začiatku poprel spáchanie skutku, pričom jasne uviedol, kde sa vtedy nachádzal a s kým bol, pričom oboje sa potvrdilo, no napriek tomu bolo voči nemu hneď vznesené obvinenie a bol vzatý do väzby.

9. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie vypočutím zástupcov sporových strán, listinnými dôkazmi založenými stranami do spisu, výsluchom žalobcu (č.l. 106), písomnou výpoveďou matky žalobcu z 28.11.2019 (č.l. 102), písomným výsluchom svedkov T. A. (č.l. 145), Y. A. (č.l. 150) a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec.

10. Žalovaný v spore namietal, že nie je vo veci pasívne legitimovaný. Žalobca v žalobe označil žalovaného ako Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR (ďalej len GP SR ). Nakoľko označenie žalovaného bolo správne, súd sa rozhodol konať s GP SR. Žalobca sa obrátil s návrhom na predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody na GP SR aj na Ministerstvo spravodlivosti SR. Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 31.01.2019, jeho žiadosť odmietla ako nedôvodnú. Ministerstvo spravodlivosti SR odpovedalo na totožnú žiadosť žalobcu až listom zo dňa 27.05.2019. Žalobca preto považoval Generálnu prokuratúru SR aj podľa za príslušnú konať v mene žalovaného. S prihliadnutím na súdnu prax a skutočnosť, že žalobca si náhradu škody uplatnil u Generálnej prokuratúry SR ako u prvého orgánu, súd konal s Generálnou prokuratúrou SR. Pokiaľ žalobca v návrhu označil ako žalovaného Slovenskú republiku zastúpenú Generálnou prokuratúrou SR, túto skutočnosť súd nehodnotil ako nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko žalovaný bol označený správne a je na

súde, s ktorým orgánom v mene Slovenskej republiky bude konať. Súd má poučovaciu povinnosť k otázke pasívnej legitimácie a je povinný sa postarať o odstránenie prípadnej procesnej vady. V zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je založená objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa štát nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia orgánu štátu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci, je výsledok tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená. V zmysle súdnej praxe sa jedná o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, má v tomto zmysle takisto zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začalo trestné stíhanie na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa v danom prípade neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu trestného stíhania pre trestný čin lúpeže podľa , /2005 Z.z. v znení z dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. V tomto smere teda súd posúdil trestné stíhanie voči nemu vedené za nezákonné. Súd túto skutočnosť posúdil tak, že nedošlo v predbežnom prerokovaní k uspokojeniu nárokov a správne sa žalobca obrátil na súd so žalobou. S poukazom na ustanovenie - 1 a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky koná v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci (ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní), ak škodu spôsobil orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní. Súd skúmal vecnú legitimáciu strán sporu, keď dospel k záveru, že v konaní aktívne vecne legitimovaným je žalobca a v konaní pasívne vecne legitimovaným je Slovenská republika. Vecnom legitimáciou treba rozumieť hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, pričom pasívna legitimácia je stav, kedy subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa vyjadruje súd v rozhodnutí vo veci samej vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. V zmysle (ďalej len „“) ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Žalobca správne označil za orgán, ktorý má za štát koná, Generálnu prokuratúru SR.

11. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov - Tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

12. Podľa - (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13. Podľa , - Orgán konajúci v mene štátu (1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu ..... f)

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, ....

14. Podľa - Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

15. Podľa - (5) Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.

16. Podľa - (1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

17. Podľa - (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. 18. Trestné stíhanie a vznesenie obvinenia žalobcovi bolo začaté dňa 09.02.2015 a trestné stíhanie bolo zastavené dňa 27.05.2016 ( po 15 mesiacoch). Vo väzbe bol žalobca od 09.02.2015 do 09.04.2015 (60 dní). Z hľadiska výkladu vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle , za ústavne konformný treba považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení , ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu.

19. Podľa Čl. 46 ods. 3 SR - (3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

20. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa

Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. 8. 2010, sp. zn. , R 57/2010).

21. Žalobca nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 1.750 € z titulu nezákonného rozhodnutia odôvodňoval tým, že trestné stíhanie vážnym spôsobom zasiahlo do jeho života a integrity. Trestné stíhanie prežíval s vedomím, že skutok nespáchal a pri ktorom bola hrozba vysokého trestu v rozmedzí 7 až 12 rokov a trestné stíhanie trvalo 15 mesiacov. Trestné stíhanie negatívne ovplyvnilo jeho život. Žalobca bol vystavený po celú dobu právnej neistote. Vo vzťahu k požadovanej výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzal žalobca z obdobnej výšky, akú priznáva Ústavný súd Slovenskej republiky za porušenie práv v súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní, pričom poukázal na to, že je nepochybné, že miera zásahu do života jedinca a jeho práv v prípade trestného konania je vyššia, než v prípade prieťahov v konaní. Žalobca od začiatku popieral spáchanie skutku. Podával opravné prostriedky voči rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní.

22. Žalobca vo výsluchu uviedol, že je pravdou, že bol v predchádzajúcom období odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, ale nikdy nie za násilnú trestnú činnosť. Trestné stíhanie a väzba mu spôsobili psychickú ujmu. Za dva mesiace väzby schudol 11 kg. Pred výkonom väzby bol abstinujúcim narkomanom a po prepustení sa vzhľadom na psychický stav k drogám opätovne vrátil. Keď sa dozvedel, že ho hľadá polícia, sám prišiel na políciu a predložil dôkazy, že skutok nemohol spáchať, nakoľko v inkriminovanom čase sa v mieste oznámeného trestného činu ani nenachádzal a označil svedkov, ktorí to mohli potvrdiť. Napriek tomu mu bolo vznesené obvinenie a bol vzatý do väzby. Subjektívne pociťoval psychický nátlak, keď mu bolo povedané, že keď sa prizná dostane sadzbu 7 rokov. Skutok nespáchal, tak sa nemal k čomu priznať. Je ženatý a má maloletého syna. S manželkou nebývali v spoločnej domácnosti lebo nemali vyriešenú otázku bývania. Žil s matkou, ktorá má zdravotné problémy a tiež veľmi ťažko znášala uvalenie väzby, ako aj jeho syn. Mal vzťah s T. A., ktorá vedela o trestnom stíhaní, ako aj o tom ako zle psychicky znášal toto trestné stíhanie. Mal snahu žiť riadnym životom, snažil sa pracovať aspoň brigádne a toto krivé obvinenie mu zasiahlo do života. Vzatím do väzby bol odlúčený od svojej rodiny, priateľky, syna a matky, čo narušilo jeho život a psychicky vplývalo na neho a aj na rodinu. Začatím trestného stíhania stratil dôveru manželky, ktorá neverila, že bude viesť riadny život. Po prepustení z väzby začal brať drogy a páchal aj trestnú činnosť. Matka žalobcu potvrdila vo svojej písomnej výpovedi, že žalobca psychicky ťažko znášal trestné stíhanie, bál sa že na dlhé roky pôjde do väzenia za niečo, čo nespáchal. Dostal druhú šancu od svojej manželky, ktorá ho ale vzhľadom na trestné stíhanie opustila aj so synom. T. A. v odpovedi na písomný výsluch svedka uviedla, že spolu so žalobcom začali spolu žiť začiatkom mája 2015, chvíľu po tom, čo ho prepustili z väzby za lúpež. Majú spolu syna. Podľa svedkyne, žalobca mal strach, cítil sa veľmi ohrozený a bál sa, že ho zavrú za to, čo nespáchal. Svedkyňa má za to, že zo strachu a psychickej traumy z toho, že by ho znovu zatkli, siahol po drogách. Nemal chuť ani žiť, pretože si bol vedomý, že ich riadny život sa neuskutoční, lebo mal stále v hlave, že ho nespravodlivo zatknú. Tým, že bol vo väzbe, výrazne sa zhoršil a poškodil jeho vzťah v rodine. Matka žalobcu začala trpieť rôznymi chorobami, čo spôsobilo amputáciu nohy. Y. A. v odpovedi na písomný výsluch uviedol, že sa so žalobcom poznali od mladosti. Počas trestného stíhania boli spolu na jednej izbe v „Justičáku“ cca 2 mesiace. Počas väzby žalobca nejedol, nespal, tvrdil, že skutok nespáchal. Nakoľko bol vzatý do väzby prišiel aj o manželku aj priateľku aj o styk so synom, nemohol pomáhať matke. Toto trestné stíhanie ovplyvnilo to, že po prepustení stratil všetky možnosti a začal užívať drogy, lebo bol neprávom vzatý do väzby a psychicky na dne.

23. Žalovaný namietal, že žalobca si trestné stíhanie a väzbu zavinil sám. Bližšie predmetné zavinenie nešpecifikoval, poukázal len na predchádzajúce odsúdenia žalobcu.

24. Z listinných dôkazov je preukázané, že vyšetrovateľ OR PZ Bratislava V, uznesením zo dňa 06.02.2015 začal trestné stíhanie a následne uznesením zo dňa 09.02.2015 vzniesol obvinenie žalobcovi pre zločin lúpeže podľa , , , na základe trestného oznámenia K. V..

Žalobca bol na návrh okresného prokurátora Uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. vzatý dňom 09.02.2015 do väzby z dôvodov . Trestné stíhanie bolo na základe dovtedy vykonaných dôkazov, ako vyplývalo z výpovede poškodenej, ohliadky miesta činu a listinných dôkazov, posúdené ako plne odôvodnené. Väzobný dôvod podľa , , t.j. obavy z pokračovania trestnej činnosti v prípade ponechania na slobode, že obvinený bol doposiaľ 15-krát súdne trestaný, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, naposledy trestným rozkazom zo dňa 13.09.2013, pre prečin krádeže a v posledných dvoch rokoch bol 4 krát prejednávaný pre priestupok. Konkrétnou skutočnosťou naplňujúcou väzobný dôvod bol v osobe obvineného, „ktorý sa zjavne nepoučil z početných predchádzajúcich odsúdení“. Dňa 05.05.2016 vyšetrovateľ PZ podal prokurátorovi návrh na zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že je nepochybné, že sa skutok nestal, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Okresná prokuratúra Bratislava V Uznesením z 27.05.2016 trestné stíhanie zastavila. K. V. bola právoplatne odsúdená zo zločinu krivého obvinenia podľa , v jednočinnom súbehu so zločinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa , . Žalobca od začiatku popieral spáchanie trestného činu a uvádzal svedkov a dôkazy, že v inkriminovanom čase sa na označenom mieste vôbec nenachádzal. Voči rozhodnutiam orgánov v trestnom konaní podával opravné prostriedky. Námietka žalovaného, že si žalobca spôsobil trestné stíhanie a väzbu v predmetnej veci sám vzhľadom na uvedené nie je dôvodná. Predchádzajúce odsúdenia za páchanú majetkovú trestnú činnosť žalobcu nemožno posudzovať ako skutočnosť, že si väzbu zavinil sám.

25. Skutkový stav týkajúci sa trestného konania voči žalobcovi je nesporný. Spornými skutočnosťami v konaní boli jednak okolnosti týkajúce sa vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody a následným vznikom zodpovednosti za spôsobenú škodu.

26. V zmysle článku 5 ods. 1 Dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť a každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie (článok 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru). Podmienkou práva na odškodnenie je porušenie niektorého ustanovenia článku 5 ods. 1 až 4 Dohovoru, alebo že pozbavenie osobnej slobody je v rozpore s vnútroštátnym právom. Predpokladom vzniku nároku je vznik škody v príčinnej súvislosti s namietaným porušením článku 5. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa pod škodou v zmysle ustanovenia článku 5 ods. 5 Dohovoru rozumie tak škoda materiálna, ako aj škoda imateriálna (napr. rozhodnutia O. v. Holandsko, M. E. V. v. Grécko). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd je totiž v zmysle článku 154c súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť medzinárodnej zmluvy pred zákonom znamená ústavný príkaz adresovaný súdu aplikovať ex offo na daný prípad priamo relevantné ustanovenie medzinárodnej zmluvy, ak sú splnené všetky predpoklady vyplývajúce z uvedeného ústavného článku. Ustanovenie čl. 5 ods. 5 Dohovoru pokiaľ ide o spôsob a rozsah odškodnenia, nestanovuje žiadne hľadiská, jeho ustanovenie teda obsahuje tzv. neurčitý právny pojem, ktorý vyžaduje aplikáciu tohto pojmu na konkrétne skutkové okolnosti prípadu a hodnotiace naplnenie (výklad) tohto pojmu vo svetle týchto skutkových okolností (uznesenie NS SR sp. zn. ). Nárok na náhradu škody za nezákonné pozbavenie osobnej slobody zaručuje predovšetkým , podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Toto právo zaručuje aj vnútroštátna úprava .

27. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že došlo k zásahu do najzákladnejších práv žalobcu, keďže samotné trestné stíhanie, obvinenie a držanie vo väzbe má z povahy veci negatívne dopady na slobodu pohybu, práva na súkromie a rodinný život, ako i na dôstojnosť a česť, povesť dotknutej osoby. Výkon väzby tiež nepochybne negatívne vplýva na psychiku človeka (spôsobuje stres, neistotu, úzkosť). Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody podľa je daný a preukázaný.

28. Pri hodnotení následkov v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním, ktoré bolo zastavené a neoprávneným držaním vo väzbe v osobnej sfére poškodeného, súd vychádzal z toho, že samotné držanie vo väzbe malo z povahy veci negatívne dopady na slobodu pohybu, právo na súkromie a v

tomto ohľade výkon väzby sám o sebe spôsobil ujmu na základných právach a slobodách poškodeného, zabránil možnosti kontaktu poškodeného s rodinnými príslušníkmi a to hlavne so svojou matkou, s ktorou býval a o ktorú sa staral, maloletým synom a okolím. Žalobca uplatnil nárok na na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.440 € z titulu (nezákonného ) rozhodnutia o väzbe v trvaní celkovo 60 dní, čo predstavuje náhradu za jeden deň trvania väzby 74 €. Žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel výšku tohto nároku ani jeho odôvodnenie ( ). Vzhľadom na hrozbu vysokého trestu (7 až 12 rokov) a skutočnosť, že ku skutku pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný a vo väzbe vôbec nedošlo (krivé obvinenie), mu spôsobovalo stres, neistotu, úzkosť. V príčinnej súvislosti s trestným stíhaním došlo k narušeniu rodinných vzťahov, strate dôvery manželky a obmedzeniu vzťahu s maloletým dieťaťom. Samotné trestné stíhanie je spôsobilé vyvolať vznik nemajetkovej ujmy. Pred začatím trestného stíhania bol žalobca abstinujúci narkoman, mal záujem žiť riadnym životom a snažil sa pracovať aspoň brigádne. V predchádzajúcom období sa nikdy nedopustil násilnej trestnej činnosti. Vzhľadom na stres, ktorý mu trestné stíhanie spôsobovalo, po prepustení z väzby, začal opätovne brať drogy. Zlý psychický stav žalobcu, jeho strach, že bude odsúdený za skutok, ktorý sa nestal potvrdili i svedkovia. Žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.750 € za 15 mesiacov nezákonného vedenia trestného konania.

29. Súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním je preukázaná priama príčinná súvislosť medzi trestným stíhaním, väzbou a vznikom nemajetkovej ujmy, za ktorú zodpovedá štát. Žalobca svoj nárok čo do jeho základu preukázal.

30. Súd pri určení výšky náhrady škody vzal do úvahy aj iné hmotnoprávne predpisy upravujúce odškodnenie, napr. ustanovenie o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorých vyslovil porušenie čl. 5 ods. 1 Dohovoru v súvislosti s nezákonnou väzbou. (napr. vec O. proti Slovenskej republike sťažnosť č. XXXXX/XX, ktorým sťažovateľovi, ktorý bol nezákonne vo väzbe od 26. mája 2005 od 15. novembra 2005, priznal z titulu nemajetkovej ujmy sumu 8.000 eur, prihliadajúc aj na čiastočné odškodnenie Ústavným súdom SR sp. zn. vo výške 70 000 Sk). Primeranosť nemajetkovej ujmy súd posúdil aj v kontexte s ďalšími právnymi predpismi upravujúcimi obdobnú problematiku. kde výška odškodnenia vyplýva priamo zo zákona, ale aj v kontexte s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR a súdnej praxe, ako obmedzenie výkonu osobnej slobody človeka, s dopadom na ďalší osobný, rodinný život.

31. Uplatnená výška zodpovedá subjektívnemu ohodnoteniu prežitej ujmy v peniazoch, keďže je potrebné vychádzať zo záverov judikatúry o dopadoch väzby na osobnostné práva (práva na osobnú slobodu, obmedzenie súkromného, rodinného života, odčlenenie od najbližších a pod.), pričom ide o zásah do osobnostných práv v rovnakej miere, akú by objektívne pociťoval každý subjekt, ktorý by sa ocitol v rovnakej alebo porovnateľnej situácii ako žalobca, so zohľadnením individuálnych okolností prípadu.

32. S poukazom na povahu a závažnosť zásahu do základného práva žalobcu, dopad na jeho osobu a zhodnotiac komplexne i všetky tri základné kritériá odškodňovania nemateriálnej ujmy, súd dospel k záveru, že výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná vo výške 6.190 € je primeraná (1.750 € trestné stíhanie, 4.440 € väzba) a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 33. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania ( ). Žalobca mal v konaní plný úspech a preto má právo aj na plnú náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. O výške náhrady trov bude v zmysle rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. )