Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Sp-57-2015.pdf
PDF · 90.7 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sp/57/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu orgánu Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, za účasti ďalšej účastníčky N. K., V. XX, XXX XX A. A. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, sp. zn. V 6902/2014-17 zo dňa 13. mája 2015 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor, sp. zn. V 6902/2014-17 zo dňa 13. mája 2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35.-Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Rozhodnutím č. V 6902/2014-17 zo dňa 13. mája 2015 odporca podľa § 18 ods. 2, 3 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. (ďalej len „katastrálny zákon“) rozhodol tak, že návrh na povolenie vkladu záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 3.11.2014 medzi navrhovateľom a ďalšou účastníčkou, za ktorú zmluvu o zriadení záložného práva podpísal W. V., predseda ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Rozhodnutie odôvodnil tým, že záložkyňa mala zástupcu splnomocniť v dohode o splnomocnení 18.4.2013.Toho istého dňa uzatvorila zmluvu o úvere, na základe ktorej si požičala 200.-Eur a zaviazala sa splatiť i poplatok vo výške 144.-Eur. Ďalej tým, že dlžníčka splnomocnila uzavrieť záložnú zmluvu k hnuteľnostiam, ktoré boli do dohody dopísané ručne, pričom táto bola vyhotovená tak, že je možné do nej dodatočne dopisovať ďalšie nehnuteľnosti. Predmetom záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. T., ide o byt, pričom hodnota nehnuteľnosti je neprimerane vysoká k výške poskytnutého úveru. Záložkyňa vypovedala pred správnym orgánom, že si nie je vedomá toho, že by udeľovala plnú moc na uzatvorenie záložnej zmluvy a ani nevedela, že sa má záložné právo zriadiť. Bola presvedčená, že osvedčuje svoj podpis na úverovej zmluve. Odporca z toho vyvodil pochybnosť o tom, že záložca skutočne udelil plnú moc a že záložná zmluva nebola teda uzatvorená z jeho vôle. Ďalej zástupca nekonal podľa jeho pokynov a hájil záujmy druhej strany. Ďalej, že zmluva o úvere bola uzatvorená vo finančnej tiesni. Konštatoval tiež, že záložná zmluva je neplatná pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Poukázal na rozhodnutie NS SR 10 Sžr/136/2012, kedy bola takáto dohoda o splnomocnení, ktorá bola identická s dohodou v tomto prípade označená za nekalú podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, a teda absolútne neplatnú podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka. Vlastník nehnuteľnosti nemal možnosť slobodného výberu zástupcu. Záujem zástupcu je v rozpore so záujmami dlžníka, čo je neprípustné s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníčky je opakovane uvádzaný v záložných zmluvách veriteľa. Ďalej poukázal na rozpor s dobrými mravmi spočívajúci v tom, že dlžníčka sa zaviazala za poskytnutý úver zaplatiť neprimerane vysoký poplatok. Uzavrel, že dohoda o splnomocnení je neplatná a dlžníčka nemala možnosť sa rozhodnúť, kto ju bude
zastupovať a možno dôvodne predpokladať, že keby nepodpísala dohodu o splnomocnení, nebol by jej vôbec poskytnutý úver.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru je dohoda o splnomocnení uzatvorená riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť so svojimi nehnuteľnosťami svoj záväzok. Namietal, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom spočívajúcim v nedostatku zistenia skutkového stavu spoľahlivým spôsobom. V rozhodnutí vychádzal len z ničím nepodložených predpokladov, čo vyplýva z jeho odôvodnenia. Poukázal na to, že rozpor medzi zástupcom a zastúpeným musí existovať reálne, nestačí jeho potenciálna možnosť. Dohoda o splnomocnení je nezávislým právnym úkonom od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. V konaní nebolo preukázané, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Takisto nesúhlasil s tým, že by zmluva o úvere bola neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Nestotožnil sa ani s tým, že dohoda o plnomocenstve by mohla byť posudzovaná podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, pretože nemá zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Dohoda o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožnosť posudzovať podľa § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkázal odporca vo svojom rozhodnutí. Uzavrel, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení nesprávne právne posúdil a preto je rozhodnutie v rozpore so zákonom. Dlžník si neplní svoje povinnosti a odvolateľ pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy dlžník dlhodobo mešká so splácaním svojho záväzku a v prípadoch kedy je evidentné, že vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom ich nemienil riadne vrátiť. Počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.
Ďalšia účastníčka vo svojom vyjadrení uviedla, že súhlasí s napadnutým rozhodnutím a že si nebola vedomá, že podpísaním úverovej zmluvy zakladá nehnuteľnosť.
Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 29.9.2015 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa s listinami - návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 3.11.2014, doručený odporcovi 2. júna 2015, zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 3.11.2014 podpísaná za záložnú dlžníčku spoločnosťou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, dohodou o splnomocnení podpísanou ďalšou účastníčkou 21.8.2013 a 18.4.2013 pred notárom v Banskej Bystrici a datovaná tým istým dňom splnomocnencom v Bratislave.
Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ spolu s návrhom na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu - ďalšieho účastníka podpísalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako jej zástupca na základe k návrhu priložených dohôd o splnomocnení. V bode 3 dohody o splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Pod bodom 4 sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Tieto dohody boli splnomocniteľom podpísané pred mestom Banská Bystrica dňa 18.4.2013 a 21.8.2013 a v ten istý deň je datované aj splnomocnencom a to v Bratislave.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 43a Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. (4) Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.
Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžník podpísal túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci. Ďalej z tejto listiny nevyplýva, že dlžník dostal a teda aj disponoval vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že dlžník odoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo že by tým poveril navrhovateľa. Z jej výpovede pred správnym orgánom vyplýva, že sa tak nestalo, keď mala zato, že podpisuje listiny potrebné k poskytnutiu úveru. Ďalej je potrebné uviesť, že navrhovateľ k návrhu na vklad pripojil dohodu o zastúpení, ktorej návrh bol podpísaný dlžníkom 18.4.2013 a ďalší 21.8.2013 a splnomocnencom podpísanú akceptáciu datoval tým istým dňom 18.4.2013 a ďalšiu 21.8.2013, avšak v Bratislave. K návrhu pritom nie sú pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu (pokiaľ bol dlžníkom doručovaný druhej zmluvnej strane) nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Naopak, z vyjadrenia ďalšieho účastníka, ktoré vykonal pred správnym orgánom vyplýva, že k uzatvoreniu dohody o splnomocnení nedošlo, keďže on sám si nebol vedomý, že podpísal návrh dohody o zastúpení, a preto nie je možné predpokladať, že by tento návrh zároveň odosielal zvolenému zástupcovi.
Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť nebola síce v správnom konaní
osobitne zisťovaná, ale je zjavná a to nielen z totožnosti dátumu, kedy boli obe zmluvy dlžníkom podpísané (ako vyplýva zo záložnej zmluvy, aj úverová zmluva bola podpísaná 18.4.2013 a ďalšia 21.8.2013). Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená predchádzajúca prax navrhovateľa, keď plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta zakomponoval priamo do tlačiva zmluvy o úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a následných súdnych sporoch neúspešný, zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t. j. že dlžníci podpisujú v súvislosti s uzatvorenou úverovou zmluvou aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie navrhovateľovej pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom navrhovateľa dlžníkovi súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného.
Po účinnosti novely zákona č. 250/2007 Z. z., ktorou bol tento doplnený o citovaný § 5a ods. 4 v znení citovaného prechodného ustanovenia platí, že dňom 1.5.2014 aj keby došlo k uzatvoreniu dohody o splnomocnení v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu, táto dohoda o splnomocnení by stratila platnosť. Zástupcu uzatvoril zmluvu o zriadení záložného práva až 3.11.2014, to znamená v čase, keď aj keby bol uzatvoril s dlžníčkou zmluvu o zastúpení, už nebol jej zástupcom.
Okresný úrad Banská Bystrica preto postupoval správne, keď posúdil predložené listiny ako nedostatok prezentácie existencie platného zmluvného vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným ako nevyhnutný predpoklad udelenia plnej moci.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených dôvodov, a preto rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica potvrdil.
K ďalším odvolacím dôvodom, pre ktoré odvolateľ považoval napadnuté rozhodnutie za výsledok nesprávneho právneho posúdenia a nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, súd uvádza, že i keď by išlo o dôvody relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Je tomu tak z dôvodu, že stačí jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad, aby vklad nemohol byť povolený.
Súd v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. neúspešnému navrhovateľovi - odvolateľovi, nepriznal náhradu trov konania.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi - odvolateľovi, ktorý sa stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.