Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10Cpr-2-2015.pdf
PDF · 98.63 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cpr/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Technická obnova a ochrana železníc, a. s. (TOOŽ), so sídlom Dolný Hričov, Letisko 490, IČO: 43 861 105, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s. r. o., so sídlom Žilina, Národná 10, IČO: 47 248 327, proti žalovanému M. K., G.. XX. XX. XXXX, K. Ľ. XXX, U. L. M., zastúpenému JUDr. Annou Járošovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 1968, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
U r č u j e s a, že okamžité skončenie pracovného pomeru, založeného pracovnou zmluvou uzavretou dňa 2. 1. 2008 medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom, dané žalovaným podaním zo dňa 13. 5. 2015, doručeným žalobcovi dňa 15. 5. 2015, je neplatné.
U r č u j e s a , že pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom, založený pracovnou zmluvou uzavretou dňa 2. 1. 2008, sa skončil dohodou ku dňu 15. 5. 2015.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28. 5. 2015, sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, založeného pracovnou zmluvou zo dňa 2. 1. 2008, daného listom zo dňa 13. 5. 2015, doručeným dňa 15. 5. 2015 a určenia, že pracovný pomer sa skončil dohodou ku dňu 15. 5. 2015, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 2. 1. 2008 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Podmienky pracovného pomeru boli menené na základe dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 22. 12. 2010, 21. 2. 2012, 26. 2. 2013, 19. 12. 2013 a dodatkom zo dňa 22. 12. 2010. Žalovaný vykonával prácu strojníka SKJ - skladníka. Dňa 15. 5. 2015 mu žalovaný doručil oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 13. 5. 2015. Za dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru v liste označil, že podľa lekárskeho posudku M.. N. I. zo dňa 17. 4. 2015 nemôže ďalej vykonávať prácu bez ohrozenia svojho zdravia, pričom v zákonnej lehote mu neponúkli inú prácu. Žalovaný mu dňa 22. 4. 2015 doručil výmenný lístok zo dňa 17. 4. 2015, nie lekársky posudok, ktorý musí spĺňať zákonné náležitosti podľa § 30f zák. č. 355/2007 Z. z.. v znení neskorších predpisov. Výmenný lístok nie je lekárskym posudkom v súlade so zákonom. Nakoľko nebol predložený lekársky posudok, ktorý by spĺňal zákonné náležitosti a, navyše, v lekárskom posudku nebolo jednoznačne deklarované, že žalovaný nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia, nebol daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Preto takýto úkon žalovaného nemôže platne spôsobiť zánik pracovného pomeru a okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Dňa 19. 5. 2015 zaslal
žalovanému list ako reakciu na okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom mu oznámil, že netrvá na tom, aby u neho ďalej pracoval. List bol žalovanému doručený dňa 22. 5. 2015.
Na súdnom pojednávaní právny zástupca žalobcu na podanej žalobe trval a navrhol určiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru a jeho skončenie dohodou ku dňu 15. 5. 2015. K návrhom na vykonanie dôkazov, navrhnutým žalovaným, uviedol, že tieto sú pre súdne konania bezvýznamné a ak by porušila lekárka nejakú povinnosť, vznikol by možno regresný nárok žalovaného voči nej. Skutočnosti, ktoré vznikli po podaní žaloby, sú irelevantné. Vo výmennom lístku, ako aj v lekárskom posudku, ktorý následne žalovaný predložil, absentovalo vyjadrenie lekára, že žalovaný nemôže bez ohrozenia zdravia vykonávať doterajšiu prácu.
Žalovaný nemal výhrady k podanej žalobe.
Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný nemá záujem pokračovať v pracovnom pomere, nakoľko jeho zdravotný stav mu to neumožňuje. Poukázala na to, že navrhovali vec riešiť mimosúdne, s čím žalobca nesúhlasil. Navrhla, aby ako deň skončenia pracovného pomeru bol určený deň 30. 6. 2015, kedy došlo ku skončeniu pracovnej neschopnosti. O trovách konania navrhla rozhodnúť v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 Zákonníka práce, resp. § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Poukázala na to, že žalovaný dôveroval svojej všeobecnej lekárke a myslel si, že výmenný lístok, ktorý predložil zamestnávateľovi, je postačujúci na preradenie z pôvodnej pracovnej pozície. Žalobca vedel o zdravotnom stave žalovaného, nakoľko žalovaný bol práceneschopný takmer 7 mesiacov. Na základe oznámenia žalobcu, že považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné, žalovaný opätovne navštívil svoju lekárku, dal si vyhotoviť lekársky posudok, ktorý predložil žalobcovi. Žalobca sa nechce dohodnúť na skončení pracovného pomeru z dôvodu, že zo zákona a z kolektívnej zmluvy mu vyplývajú niektoré nároky, ktoré žalobca nechce plniť.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní a súhlasil s vykonaním súdneho pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaný pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že u žalobcu pracoval od roku 2003. Po príchode nového riaditeľa najskôr vyhodili jeho kolegu, potom prišiel rad na neho. Mal veľa práce, nestíhal ísť na obed, dvíhal ťažké bremená, robil za 3-4 zamestnancov, prácu musel dorábať aj doma, nosiť z domu veci, ktoré na pracovisku chýbali. Od 19. 9. 2014 do 30. 6. 2015 bol práceneschopný. Nevedel, ako má vyzerať lekársky posudok. Lekárke povedal, za akým účelom lekárske potvrdenie potrebuje. Dňa 22. 4. 2015 doručil žalobcovi výmenný lístok od M.. I., dňa 15. 5. 2015 mu doručil okamžité skončenie pracovného pomeru. Po doručení listu žalobcu zo dňa 19. 5. 2015 následne predložil žalobcovi druhý lekársky posudok a opätovné skončenie pracovného pomeru. Dňa 2. 7. 2015 mu prišlo oznámenie, že žalobca podal žalobu na súde. Od 1. 7. sa išiel zaevidovať na úrad práce, kde mu povedali, že v Sociálnej poisťovni je odhlásený k 15. 5. 2015, preto ho aj zaevidovali do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 15. 5. 2015. Žalobcovi doručil druhý lekársky posudok spolu s ďalším skončením pracovného pomeru a následne mu ešte doručil list zo dňa 28. 6. 2015.
Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, pracovnou a kvalifikačnou charakteristikou, dohodami o zmene pracovných podmienok, dodatkom pracovnej a kvalifikačnej charakteristiky, oznámením o okamžitom ukončení pracovného pomeru, výmenným lístkom, reakciou na okamžité skončenie pracovného pomeru, podacím lístkom, lekárskym posudkom, ukončením pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, okamžitým skončením pracovného pomeru - vyjadrením, vrátane podacieho hárku, okamžitým skončením pracovného pomeru a podacím lístkom, zistiac nasledovný skutkový stav:
Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili dňa 2. 1. 2008 pracovnú zmluvu číslo TOOŽ/R-4/39-2008, v ktorej si dojednali pracovný pomer na dobu neurčitú, s dňom nástupu do práce 1. 1. 2008. Ako druh práce bol dojednaný strojník SKJ - skladník. Miestom výkonu práce bola Technická obnova a ochrana železníc, a. s., základňa Liptovský Mikuláš. Dňa 29. 1. 2008 bola účastníkmi pracovnej zmluvy podpísaná pracovná a kvalifikačná charakteristika, ktorá bola následne zmenená dňa
26. 2. 2013. Účastníci pracovnej zmluvy podpísali dohodu o zmene pracovných podmienok dňa 22. 12. 2010, dňa 21. 2. 2012, 26. 2. 2013, v ktorej si dohodli zmenu druhu práce na montér - viazač, strojník HYRA, dňa 19. 12. 2013, v ktorej si dohodli zmenu druhu práce na skladník - údržbár. Dňa 22. 12. 2010 uzatvorili účastníci pracovnej zmluvy dodatok pracovnej a kvalifikačnej charakteristiky.
Dňa 15. 5. 2015 doručil žalovaný žalobcovi oznámenie o okamžitom ukončení pracovného pomeru zo dňa 13. 5. 2015, v ktorom uviedol, že z dôvodu, že mu zamestnávateľ v 15-dňovej lehote neponúkol inú prácu, rozhodol sa pracovný pomer skončiť podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zo zdravotných dôvodov, keďže podľa lekárskeho posudku M.. N. I. zo dňa 17. 4. 2015, ktorý doručil zamestnávateľovi dňa 22. 4. 2015, nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez ohrozenia zdravia. Podľa výmenného lístka, vystaveného M.. N. I., všeobecným lekárom pre dospelých, dňa 17. 4. 2015, je žalovaný dlhodobo PN, vzhľadom k zdravotnému stavu nie je predpoklad k návratu na pôvodné pracovné zaradenie.
Dňa 19. 5. 2015 žalobca oznámil žalovanému, že výmenný lístok zo dňa 17. 4. 2015 nie je lekárskym posudkom a nespĺňa zákonné náležitosti. Preto nebol daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru a uvedené skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Súčasne oznámil žalovanému, že netrvá na tom, aby naďalej vykonával u neho prácu. Uvedený list bol doručený žalovanému dňa 22. 5. 2015.
Dňa 1. 6. 2015 odovzdal žalovaný na poštovú prepravu podanie, označené ako ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, adresované žalobcovi, v ktorom uviedol, že na základe jeho reakcie na okamžité skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov zasiela vyjadrenie. Oznámil, že M.. N. I. vystavila lekársky posudok, podľa ktorého dlhodobo nie je spôsobilý na výkon doterajšieho zaradenia, preto trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. V lekárskom posudku zo dňa 29. 5. 2015, vystavenom M.. N. I., je uvedené, že žalovaný je dlhodobo nespôsobilý na výkon doterajšieho pracovného zaradenia. Dňa 28. 6. 2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že nakoľko listom zo dňa 19. 5. 2015 mu oznámil, že netrvá na jeho ďalšom zamestnávaní, doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13. 5. 2015 došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, preto mu vznikol nárok na náhradu mzdy, ktorú žiada vyplatiť. Listom zo dňa 8. 7. 2015 žalobca oznámil žalovanému, že mu dňa 2. 7. 2015 bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru a že vo veci bola podaná žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súd.
Podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu.
Podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 78 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce, ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, daného žalovaným. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovný pomer, na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 2. 1. 2008. Žalovaný dňa 15. 5. 2015 doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, z dôvodu uvedeného v § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Podľa zákonného ustanovenia § 77 Zákonníka práce, môže každý z účastníkov pracovného pomeru uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Uvedená lehota je lehotou prekluzívnou, teda jej uplynutím právo účastníka pracovného pomeru domáhať sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde zaniká, pričom k uvedenej lehote súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd preto prvotne skúmal, či si žalobca žalovaný nárok uplatnil včas. Nakoľko pracovný pomer žalovaného sa mal skončiť k 15. 5. 2015 a žaloba bola podaná na súde dňa 28. 5. 2015, žaloba bola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je jednostranným právnym úkonom zamestnanca, ktorým dochádza ku skončeniu pracovného pomeru bez súhlasu zamestnávateľa, a to dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľovi. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca musí byť vykonané v písomnej forme, musia v ňom byť skutkovo vymedzené dôvody tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom a v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa zamestnanec o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel, musí byť doručené zamestnávateľovi. Zamestnanec môže pracovný pomer skončiť okamžite len z dôvodov taxatívne určených v zákonnom ustanovení § 69 ods. 1 Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný dodržal písomnú formu okamžitého skončenia pracovného pomeru, okamžité skončenie pracovného pomeru doručil žalobcovi ako zamestnávateľovi v lehote 1 mesiaca odo dňa vystavenia výmenného lístku (ktorý žalovaný považoval za lekársky posudok v zmysle § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce), skutkovo v okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzil jeho dôvody, avšak dôvod, uvedený žalovaným pre okamžité skončenie pracovného pomeru, v čase vykonania uvedeného právneho úkonu, daný nebol. Žalovaný okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu uvedeného v § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, teda preto, že podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný doručil žalobcovi dňa 22. 4. 2015 výmenný lístok, vystavený jeho všeobecnou lekárkou, podľa ktorého je žalovaný dlhodobo PN a vzhľadom k jeho zdravotnému stavu nie je predpoklad návratu na pôvodné pracovné zaradenie. Po uplynutí lehoty 15 dní na preradenie na inú vhodnú prácu, žalovaný dňa 15. 5. 2015 doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, a to v nadväznosti na predloženie uvedeného výmenného lístku. Podľa ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2005, sp. zn. 3Cdo/150/2005), spôsobilosť na prácu posudzuje ošetrujúci lekár, ktorý taktiež posudzuje potrebu preradenia na inú prácu. Predpokladom platného okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce je však len taký lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia. Takýto stav musí posudok deklarovať. Vyžaduje sa teda lekárskym posudkom vyslovene deklarovaná nemožnosť vykonávať doterajšiu prácu, bez vážneho ohrozenia zdravia, ktorá z hľadiska zdravotného stavu zamestnanca vyžaduje od zamestnávateľa povinnosť preradiť ho na inú pre neho vhodnú prácu, do 15 dní od predloženia posudku. Pre účely okamžitého skončenia pracovného pomeru nepostačuje len doporučenie lekára k zmene druhu vykonávanej práce, odôvodnené nevhodnosťou doterajšej práce z hľadiska zdravotného stavu zamestnanca. Výmenný lístok zo dňa 17. 4. 2015, ktorý predložil žalovaný žalobcovi, však jednoznačne uvedené náležitosti lekárskeho posudku v zmysle § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce neobsahoval. Z výmenného lístka nevyplývala skutočnosť (výmenný lístok jednoznačne nedeklaroval), že žalovaný bez vážneho ohrozenia svojho zdravia nemôže ďalej vykonávať doterajšiu prácu. Vo výmennom lístku ošetrujúca lekárka žalovaného len konštatovala, že nepredpokladá návrat žalovaného na jeho pôvodné pracovné zaradenie, čo nepochybne nie je deklarovanie nemožnosti žalovaného vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia jeho zdravia. Keďže výmenný lístok nespĺňal náležitosti lekárskeho posudku podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, nemohol byť podkladom pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalovaným ako zamestnancom žalobcovi ako zamestnávateľovi dňa 13. 5. 2015, je neplatné. V zmysle § 78 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce, v prípade, že zamestnanec skončil neplatne pracovný pomer okamžitým skončením, platí, ak zamestnávateľ netrvá na ďalšom zamestnávaní, že pracovný pomer sa skončil dňom, kedy sa skončiť mal. Keďže žalobca ako zamestnávateľ netrval na ďalšom zamestnávaní žalovaného, čo mu oznámil po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru listom zo dňa 19. 5. 2015, platí zákonná fikcia, že pracovný pomer žalovaného sa skončil dohodou dňom účinnosti doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, t. j. dňom 15. 5. 2015.
Preto súd súčasne určil, že pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom sa skončil dohodou ku dňu 15. 5. 2015. V tejto súvislosti súd uvádza, že návrh žalovaného na určenie fikcie skončenia pracovného pomeru ku dňu ukončenia jeho práceneschopnosti, t. j. ju dňu 30. 6. 2015, nebol dôvodný. Zákonné ustanovenie § 78 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce jednoznačne určuje deň, ktorý sa považuje za deň skončenia pracovného pomeru v prípade neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Iný deň skončenia pracovného pomeru môže byť určený len dohodou účastníkov pracovného pomeru, ku ktorej medzi účastníkmi v tejto veci nedošlo.
Pokiaľ poukazoval žalovaný na následný lekársky posudok, vyhotovený M.. N. I. dňa 29. 5. 2015, ako aj následné okamžité skončenie pracovného pomeru, uvedené skutočnosti boli bez vplyvu na rozhodnutie vo veci. Nakoľko žalovaný doručil žalobcovi dňa 15. 5. 2015 okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorého neplatnosť súd určil, nastúpila fikcia skončenia pracovného pomeru dohodou ku dňu 15. 5. 2015, preto akékoľvek ďalšie právne úkony zo strany žalovaného v súvislosti so skončením pracovného pomeru sú bez právneho významu. Navyše, žalovaný v podaniach zo dňa 1. 6. 2015 a zo dňa 28. 6. 2015 sa sám odvolával na okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13. 5. 2015 a z obsahu uvedených podaní vyplýva, že za úkon, ktorým došlo ku skončeniu pracovného pomeru, považuje podanie zo dňa 13. 5. 2015 (v podaní zo dňa 1. 6. 2015 uviedol, že „trvá“ na okamžitom skončení pracovného pomeru a v podaní zo dňa 28. 6. 2015 uviedol, že „listom zo dňa 13. 5. 2015 som okamžite skončil pracovný pomer“ a „doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13. 5. 2015 došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru“). V tejto súvislosti už len okrajom súd uvádza, že ani lekársky posudok zo dňa 29. 5. 2015 nespĺňa náležitosti lekárskeho posudku v zmysle § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, nakoľko jednoznačne nedeklaruje, že žalovaný bez vážneho ohrozenia svojho zdravia nemôže ďalej vykonávať doterajšiu prácu.
Súd rozhodol, že ďalšie dôkazy, navrhnuté právnou zástupkyňou žalovaného, nevykoná, nakoľko tieto by boli bez vplyvu na rozhodnutie vo veci, a preto by ich vykonanie bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd nepovažoval za hospodárne vypočúvať lekárku M.. N. I., ktorá vystavila výmenný lístok a následne lekársky posudok, nakoľko jej výpoveď by bola bez vplyvu na právne posúdenie veci. Skutočnosť, že lekárka žalovaného nevystavila lekársky posudok, ktorý by spĺňal náležitosti lekárskeho posudku v zmysle § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, resp. dôvody, prečo tak neurobila, sú bez vplyvu na posúdenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. V konaní bolo preukázané, že výmenný lístok, vystavený M.. N. I., náležitosti lekárskeho posudku v zmysle § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce nespĺňa a dôvody, pre ktoré sa tak stalo, sú bez právneho významu na rozhodnutie vo veci. Taktiež bez vplyvu na rozhodnutie vo veci bolo vykonanie listinného dôkazu, preukazujúceho doručenie podania žalovaného, označeného ako okamžité skončenie pracovného pomeru, zo dňa 1. 6. 2015 žalobcovi. Súd určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru ako aj fikciu dňa ukončenia pracovného pomeru, preto akékoľvek ďalšie právne úkony zo strany žalovaného v súvislosti so skončením pracovného pomeru sú bez právneho významu.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, prihliadajúc najmä k návrhu žalovaného na spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania, ktorý učinil v záverečnom prednese.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.