Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-142-2021.pdf
PDF · 126.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/142/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: R. W., I.. XX.X.XXXX, Z. W. XX, Z., zastúpenej: JUDr. Viera Perutková, nar. 25.10.1951, bytom Ružinovská 3, Bratislava proti žalovaným: 1/ Q. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. Z. XX, Z., zastúpenej: JUDr. Zuzana Stavrovská, nar. 3.3.1962, bytom Kristy Bendovej 6, Bratislava, 2/ Y. U., I.. XX.X.XXXX, Z. B. XX, T. F. X/ Y. M., I.. XX.X.XXXX, Z. Z. X, Z., zastúpenej: V.. E. M., I.. X.X.XXXX, Z. N. Z. X, Z., o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, na odvolanie žalovaných 1/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9.6.2021, č.k. 49C/146/2015-709, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobkyňa má voči žalovanej 1/ a žalovanej 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhej žalovanej.
V zostávajúcej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobkyni sa proti žalovanej 1/ a žalovanej 3/ priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhej žalovanej.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že listiny AnG. H., I.. XX.X.XXXX, N. E. X.X.XXXX označené ako Závet zo dňa 21.3.2012 a Listina o vydedení zo dňa 21.3.2012 sú neplatné (výrok I.). Vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanej 1/ a žalovanej 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré jej budú povinné uhradiť spoločne a nerozdielne (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ust. § 40 ods. 1, § 460, § 461 ods. 1, 2, § 476 ods. 1, 2, § 469a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že z obsahu spisov vedených Okresným súdom Bratislava V, sp.zn. 1D 266/2013 a sp.zn. 15C 210/2013 zistil, že po poručiteľovi bolo vedené dedičské konanie, v ktorom bol predložený závet a listina o vydedení zo dňa 3.2.2013 za účasti troch svedkov, v ktorých určil poručiteľ za dedičku majetku žalovanú 1/. V konaní vedenom pod sp.zn. 15C 210/2013 rozsudkom č.k. 15C 210/2013-49 zo dňa 9.10.2014, právoplatným dňa 6.11.2014 súd určil, že tento závet a listina o vydedení sú neplatné. V danom konaní dňa 23.6.2014 predložila žalovaná 1/ novoobjavené listiny
- závet zo dňa 21.3.2012 a listinu o vydedení zo dňa 21.3.2012, ktoré jej mal odovzdať B. B. J. po tom ako sa dozvedel, že poručiteľ zomrel. Následne uznesením č.k. 1D 266/2014-50 zo dňa 4.5.2013 bolo prerušené konanie o dedičstve po poručiteľovi F. H. a bola uložená povinnosť žalobkyni, aby do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podala žalobu proti žalovaným o určenie, že je dedičom po poručiteľovi z dôvodu, že rozhodnutie o dedičskom práve závisí od spornej skutočnosti, či dôvody vydedenia sú alebo nie sú dané a či závet a listina o vydedení je platná alebo neplatná, ktoré otázky
nie je súd v dedičskom konaní oprávnený riešiť. Žalobu podala žalobkyňa na súd dňa 11.6.2015, v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti predmetného uznesenia. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 8.3.2017 ustanovil W.. Ľ. Z., znalkyňu z odboru - písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo za účelom zistenia, či podpis na závete poručiteľa F. H. je alebo nie je podpisom poručiteľa a zároveň, či podpis na listine o vydedení R. W., rod. H., je alebo nie je podpisom poručiteľa. Zo záverov Znaleckého posudku č. 3/2018 W.. Ľ. Z. zistil, že nie je možné potvrdiť ako pisateľa sporných podpisov, ktoré sa nachádzajú na predmetných písomnostiach F. H.. Znalkyňa sa následne pred súdom podrobne vyjadrila k jednotlivým námietkam a zodpovedala otázky položené právnou zástupkyňou žalovanej 1/ a 3/. Na návrh žalovaných 1/ a 3/ a so súhlasom žalobkyne súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) a znaleckým úkonom poveril Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorého úlohou bolo zistiť, či podpis na závete a na listine o vydedení je alebo nie je podpisom poručiteľa. Zároveň bolo úlohou znalca vysporiadať sa s vplyvom zdravotného stavu poručiteľa uvedenom v lekárskej správe (vznik flebitídy pravej ruky, kde sa na ultrazvuku zobrazilo v oblasti dorza ruky najmä na radiálnej strane presiaknutie podkožia, avšak bez nálezu ohraničenej tekutinovej kolekcie) na jeho podpisy na skúmaných listinách. Zo záverov znaleckého posudku č. 160/2020 vyplynulo, že sporné podpisy na vyhotovených písomnostiach nie sú pravými podpismi F. H.. Zároveň zo znaleckého posudku súd zistil, že flebitída ruky na vyhotovenie podpisov poručiteľa nemala vplyv, v čase datovania sporných písomností kvalita predložených porovnávacích podpisov znížená nebola. Súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dôkazy - výsluch žalovanej 1/ a 3/ a svedkov, ktorý sa mal týkať skutkových tvrdení k životu a osobe poručiteľa a dôvodom vydedenia žalobkyne s ohľadom na výsledky znaleckého dokazovania. Mal za to, že z dôvodu prítomnosti právnej zástupkyne žalovanej 1/ a 3/ na pojednávaní dňa 9.6.2021 nebolo odňaté právo konať pred súdom žalovaných 1/ a 3/, ktoré na pojednávanie neboli predvolané, keďže ich výsluch nepovažoval za potrebné vykonať ( žalované 1/ a 3/ naviac v konaní tvrdili, že nemali vedomosť o závete a listine o vydedení až do dňa 8.6.2014, teda ku skutkovým tvrdeniam týkajúcim sa vyhotovenia a podpísania predmetných listín by vypočuté neboli). Súd prvej inštancie rovnako zamietol návrh na vykonanie dôkazov - výsluch svedkov alografného závetu a súkromný znalecký posudok, ktorý by bol v konaní predložený pravdepodobne do konca roka 2021, nakoľko vykonané dokazovanie dalo dostatočný a presvedčivý záver k posúdeniu splnenia formálnych náležitostí závetu a listiny o vydedení, dokazovanie tretím znaleckým posudkom posúdil ako nehospodárne, v rozpore so zásadou prejednania a rozhodnutia veci bez zbytočných prieťahov a výsluch daných svedkov vzhľadom na závery dvoch znaleckých posudkov ako i na všetky okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo by vyhodnotenie dokazovania súdu neovplyvnilo. Navrhované dokazovanie ďalším v poradí tretím znaleckým (súkromným) posudkom z dôvodu možnej zaujatosti oboch znalcov, ktorí v konaní vypracovali znalecké posudky vyhodnotil ako účelové, keďže zo znaleckých posudkov vyplýva vedomosť znalcov o následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku, voči znalcom neboli podané námietky v lehote 7 dní podľa § 59 C.s.p., naviac druhý znalecký posudok bol vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Uzavrel, že z vykonaného dokazovania vychádzajúceho zo záverov dvoch znaleckých posudkov mal preukázané, že podpisy na (alografnom) závete zo dňa 21.3.2012 a listine o vydedení zo dňa 21.3.2012 nie sú podpismi F. H. (ktorú skutočnosť žalobkyňa namietala v konaní). Na záver poukázal na okolnosti, týkajúce sa predloženia vyššie uvedených listín, ktoré boli doložené ako novoobjavené listiny v konaní o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení zo dňa 3.2.2013, na vzácnu časovú zhodu medzi uznaním neplatnosti závetu a listiny o vydedení zo dňa 3.2.2013 žalovanou 1/ a doložením novoobjavených listín závetu a listiny o vydedení zo dňa 21.3.2012, o ktorých mala získať vedomosť až dňa 8.6.2014 po tom, čo sa mal svedok závetu dozvedieť o smrti poručiteľa. Súdu prvej inštancie sa javilo málo pravdepodobné, že by sa svedok závetu (teda zjavne osoba, ku ktorej mal mať poručiteľ blízky vzťah a dôveru) dozvedel o smrti poručiteľa až po 15 mesiacoch od jeho smrti a následne práve v čase bezprostredne po vedomosti žalovanej 1/ o dôvodoch neplatnosti závetu, by predložil sporné listiny, a to vzhľadom na vyjadrenia žalovanej 1/ o rozlúčkovom obrade s poručiteľom s počtom ľudí 300 a následne s vodáckou rozlúčkou s počtom ľudí 150 ako i tvrdením žalovaného 2/ o spomienkovej udalosti na nedožité narodeniny poručiteľa v septembri v roku 2013. Uzavrel, že dané nasvedčuje tomu, že nejaká osoba mala záujem pravdepodobne naplniť poručiteľovu vôľu, ktorú prezentoval počas života, avšak ju poručiteľ neuskutočnil platným právnym úkonom. Keďže v konaní bola preukázaná absencia podpisu poručiteľa na závete ako i na Listine o vydedení, oba tieto právne úkony súd prvej inštancie vyhodnotil ako absolútne neplatné, z čoho vyplýva, že na daný úkon sa hľadí akoby nikdy nebol uskutočnený, teda žalobkyňa je zákonnou dedičkou po poručiteľovi. Nakoľko listina o vydedení je absolútne neplatným právnym úkonom, dôvodmi vydedenia ani ďalšími spornými skutkovými tvrdeniami sa nezaoberal z dôvodu hospodárnosti konania, keď uvedené skutočnosti by neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie
súdu. V súlade s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) posúdil výsledok sporu a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej 1/ a žalovanej 3/ nárok na náhradu trov konania, keď voči žalovanému 2/ si nárok na náhradu trov konania neuplatnila. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch podali v zákonnej lehote odvolanie žalované 1/ a 3/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie 25.5.2016 bez prítomnosti žalovanej 1/ a žalovanej 3/, čím porušil právo na pojednávanie a rozhodnutie v prítomnosti strán; zároveň žalované 1/ a 3/ neboli súdom predvolané na pojednávanie dňa 6.2.2019, na ktorom bola vypočutá znalkyňa W.. Z.Á. a na deň 9.6.2021, kedy došlo k vyhláseniu rozsudku, pričom na obe pojednávania bola súdom predvolaná iba ich zástupkyňa. Uvedený postup podľa ich názoru je v rozpore s právom na kontradiktórnosť konania, právom vyjadriť sa k veci, právom predložiť dôkazy a označiť dôkazy a právom vyjadriť sa k dôkazom, pričom súd im odňal v plnom rozsahu nielen právo na prístup k súdu, ale aj právo na súdnu ochranu a vymožiteľnosť práva. Ďalej namietali, že neboli ako účastníčky konania vypočuté, pričom žalovaná 3/ sa účastníčkou konania stala na základe žaloby, hoci sama sa nikdy relevantne nevyjadrila k tomu, či chce prijať dedičstvo alebo nie a takýto úkon zisťovania vôle žalovanej 3/ o prijatí dedičstva nevykonal ani notársky úrad. Uviedli, že súd prvej inštancie vychádzal striktne zo záverov znaleckého dokazovania a nepovažoval za potrebné vypočuť ani svedkov závetu a listiny o vydedení, pričom podpisy týchto svedkov na predmetných listinách neboli spochybnené, ani osoby svedkov a ich účasť na vykonaní svedeckého úkonu. Poukázali na to, že závery znaleckého posúdenia vždy závisia od subjektívneho pohľadu každého znalca, a to nielen v písmoznalectve, ale aj v iných odboroch, ktoré nie sú celkom exaktné a u ktorých výsledok posudku do značnej miery závisí na znalcovom subjektívnom posúdení. Uviedli, že zo súdneho spisu zistili, že znalkyňa W.. Z. je bývalá kolegyňa znalcov pôsobiacich v znaleckej organizácii Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, aktuálne zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ako zamestnanec tohto ústavu, ale je aj bývalá kolegyňa znalcov v Kriminalistickom a expertíznom ústave PZ, z toho dôvodu sa oprávnene obávajú porušenia povinnosti nestrannosti a nezávislosti znaleckej organizácie pri vypracovaní kontrolného znaleckého posudku, preto z tohto dôvodu nemala znalecká organizácia prijať objednávku na vypracovanie znaleckého posudku, nakoľko v tomto prípade je prelomená zásada nestrannosti a objektívnosti. Ďalej uviedli, že podali oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podľa § 347 Trestného zákona (Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon) z dôvodu, že sa znalkyňa dohovárala so zástupkyňou žalobkyne mimo dohľad zúčastnených v susednej chodbe súdu prvej inštancie pred pojednávaním, hoci podľa vyjadrenia zástupkyne žalobkyne sa pred týmto pojednávaním nepoznali, pričom z verejne dostupných súdnych rozhodnutí sa preukázalo ich tvrdenie ako nepravdivé. Konštatovali, že uvedené podklady neboli súdom prvej inštancie nijakým spôsobom vyhodnotené a nebolo im vyhovené ani zo strany predsedu súdu vo veci vyhotovenia obrazovo-zvukového záznamu. Na základe uvedeného mali za to, že existujú dôvodné obavy z porušenia princípu nestrannosti súdnej znalkyne W.. Ľ. Z. (spracovateľky znaleckého posudku č. 3/2018) a V.. V. N. (spracovateľa znaleckého posudku č. 160/2020), ktorých evidentne spájajú dlhoročné pracovné vzťahy a W.. Z. M. V.. B. predchádzajú minimálne pracovné vzťahy. V odvolaní ďalej uviedli, že požiadali súd prvej inštancie o poskytnutie lehoty za účelom spracovania súkromného znaleckého posudku, ktorej žiadosti prvoinštančný súd nevyhovel a nariadil v poradí druhé pojednávanie, na ktoré nepredvolal žalovanú 1/ a 3/ ani spracovateľa znaleckého posudku s tým, že nevypočutím znaleckej organizácie došlo k znemožneniu žalovaným 1/ a 3/ účinne sa brániť a zisťovať okolnosti a súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku a položiť znalcovi otázky. Podľa ich názoru súd prvej inštancie nevysvetlil prečo považoval znalecký posudok č. 160/2020 za absolútnu pravdu a zúžil hodnotenie záverov znaleckého dokazovania na konštatovanie, že zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že sporné podpisy na predmetných písomnostiach nie sú pravými podpismi F. H. a zároveň, že flebitída ruky nemala vplyv na vyhotovenie podpisov poručiteľa a kvalita podpisov nebola znížená. Takéto konštatovanie v odôvodnení rozsudku považovali za povrchné uzavretie znaleckého dokazovania, keď súd nekriticky prevzal závery znalca bez bližšieho odôvodnenia, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia. Mali za to, že znalecký posudok je potrebné hodnotiť, pretože je dôkazom a súd je povinný hodnotiť dôkazy a odkázali na nález ÚS ČR sp.zn. III. ÚS 299/06. Poukázali na to, že závery znaleckého posudku sú v zjavnom rozpore s ostatnými dôkazmi, najmä svedeckými výpoveďami obidvoch svedkov závetu a listiny o vydedení a súd tento rozpor nijakým
spôsobom neodstránil, rovnako sa nezaoberal zdravotným stavom poručiteľa spôsobeného zranením ruky a prípadných trvalých následkov, čo malo podľa ich názoru podstatný vplyv na rukopis pisateľa podpisov. Odvolateľky v odvolaní namietali obsah vykonaných znaleckých posudkov a poukázali na to, že závery znalcov nie sú nedotknuteľné a sú založené na subjektívnom hodnotení zhodných a nezhodných znakov, pričom sporné podpisy SM1 a SM2 vykazujú pri vzájomnom porovnaní s porovnávacími podpismi poručiteľa zhodné a podobné znaky, ale v znaleckom posudku č. 160/2020 znalec uvádza, že sú uvedené aj identifikačne hodnotné rozdielne znaky s tým, že konaním súdu nebolo možné opísané zhodné, podobné a rozdielne znaky vyhodnotiť a podrobiť vysvetleniu úvahy a závery znalca, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť znaleckého posudku. Tvrdili, že výsledkom písmoznaleckého posudku je obvykle zistenie, ktoré je v rovine pravdepodobnosti, a z toho je zrejmé, že písmoznalectvo nie je úplne exaktný odbor. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. namietali, že súd prvej inštancie povýšil dôkaznú silu znaleckého posudku nad všetky dôkazy, pričom nevykonanie žiadneho žalovanou 1/ a 3/ navrhnutého dôkazu považovali za porušenie ich práva na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie sa tiež nezaoberal argumentáciou žalovanej 1/, že o listine o vydedení a o závete sa dozvedela úplnou náhodou v priebehu konania vedeného pod sp.zn. 15C/210/2013, vylúčil výsluch svedkov závetu a listiny o vydedení, nezaujímal sa o okolnosti predloženia uvedených listín a stotožnil sa s tvrdeniami žalobkyne, pričom v rozsudku vychádzal len z hypotetických konštrukcií bez logických súvislostí, ktoré nie sú podložené skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania spochybňujúc svedka B. J.. V odvolaní uviedli, že už pri prvom konaní o dedičstve sa mohlo predísť zbytočnému súdnemu konaniu iniciovanému za každú cenu žalobkyňou, nakoľko žalovaná 1/ okamžite uznala neplatnosť listiny o vydedení a závetu, pričom vedenie konania nemalo žiadne opodstatnenie a oddialilo nadobudnutie dedičstva ako zákonnej dedičky. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. uviedli, že súd svoje rozhodnutie okrem znaleckého dokazovania neodôvodnil žiadnymi skutkovými dôkazmi s tým, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a súd sa musí vysporiadať s každým dôkazom, pričom neboli vyhodnotené žiadne listinné dôkazy založené v súdnom spise, ktoré boli v zjavnom rozpore so znaleckými posudkami, ktoré rozpory súd prvej inštancie neodstránil. Podľa ich názoru súd konal v rozpore s princípom voľného hodnotenia dôkazov. Namietali, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s hodnotením navrhovaného dôkazu uvedeného v otázkach špecifikovaných za účelom spracovania kontrolného znaleckého posudku (či mohla byť zjavne znížená nespontánnosť podpisu poručiteľa na predmetných listinách spôsobená celkovou situáciou najzávažnejšieho rozhodnutia vylúčiť z dedičského práva svoju jedinú dcéru a vysoko osobným charakterom obidvoch listín). Poukázali pritom na strohé odôvodnenie rozhodnutia, že úlohou znalca nie je posudzovať psychický stav podpisujúcej osoby, pričom znalkyňa pri svojej výpovedi uviedla, že stres pisateľa môže ovplyvniť jeho pisateľa. V ďalšom obsahu odvolania odvolateľky citovali z článku grafologičky T. K. týkajúci sa vplyvu psychického stavu na pisateľa. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci konštatovali, že ak by bola pravosť podpisu hodnotená iba na základe znaleckého posudku, potom vyjadrená pravdepodobnosť nepravosti podpisu v rozsahu 15 - 20% je pre záver o nepravosti podpisu mierou absolútne nedostatočnou v konfrontácii so skutočnosťami zistenými zo zhodných výpovedí svedkov listín, ktorí vlastnými zmyslami vnímali okolnosti podpisu predmetných listín, u ktorých poručiteľ uviedol, že je to jeho posledná vôľa a želanie rozdeliť svoj majetok pre prípad smrti. Poukázali na to, že povolanie svedkov závetu slúži k tomu, aby tieto osoby mohli potvrdiť, či ide o poručiteľov pravý závet v prípade, ak sa objavia po smrti poručiteľa pochybnosti, či v skutočnosti ide o jeho poslednú vôľu. Ďalej poukázali na to, že ani jeden znalec neuviedol vo svojom závere, že so 100% istotou majú empirické poznanie, že podpis poručiteľa nie je jeho podpisom; znalkyňa W.. Z. uviedla, že žiadne dva pravé podpisy vyhotovené totožným pisateľom nie sú (a ani nemôžu byť) absolútne zhodné, že tvarovanie písmen bolo podobné, ale nie vo všetkých detailoch a znalec pracuje v rovine pravdepodobnosti. Upozornili, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov a popri výsluchu svedkov či účastníkov konania, listinách, obhliadke a iných prostriedkoch, ktorými možno zistiť stav veci, nemá osobitné postavenie. V ďalšom obsahu odvolania poukázali na dĺžku celého súdneho konania a výpočet úkonov súdu v jeho priebehu, na vyhodnotenie ospravedlnenia žalovanej 1/ z neúčasti na pojednávaní dňa 25.5.2016 ako nedostatočného, na vedenie pojednávania bez jeho otvorenia, na ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie. Namietali, že súd žalované hodnotil ako účastníkov, ktorí majú záujem robiť prieťahy v konaní a nepostavil sa k nim nestranne. Tiež upozornili, že bolo na rozhodnutí súdu, ktorý ústav poverí spracovaním znaleckého posudku, pričom Kriminalistický a expertízny ústav PZ potvrdil schopnosť spracovať znalecký posudok za obdobie 3 mesiacov a za nižšiu sumu ako ústav v Žiline. Namietali, že súd prvej inštancie si nevypočutím žalovanej 1/ nedal do súvislosti, že už 26.9.2013 uznala absolútnu neplatnosť listín zo dňa 2.3.2013, v dôsledku čoho mohli účastníčky dospieť k mimosúdnemu vyriešeniu veci a na túto skutočnosť by nemali vplyv listiny, ktoré boli uložené v
úschove B. J. a boli predložené až dňa 8.6.2014. V závere odvolania uviedli skutkové tvrdenia ohľadom vôle poručiteľa vydediť žalobkyňu a dosiahnuť nadobudnutie vlastníctva k bytu v prospech žalovanej 1/. V súvislosti s výrokom o trovách konania uviedli, že žalované 1/ a 3/ netvoria žiadne účastnícke spoločenstvo, preto nie je dôvod zaviazať ich k náhrade trov konania spoločne a nerozdielne, naviac súd prvej inštancie nezohľadnil hodnotu, ktorá má byť základom pre výpočet náhrady trov konania v zjavnom nepomere hodnoty dedičstva, ktoré malo byť predmetom dedenia. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalobkyňa v podaní zo dňa 2.2.2022 uviedla, že žalované podaním odvolania sledujú opäť len dosiahnutie oddialenia konečného rozhodnutia vo veci dedičského práva, ktoré svedčí zákonnej dedičke. Stotožnila sa s procesným postupom prvoinštančného súdu, pričom vzniknuté prieťahy mali pôvod najmä v správaní/úkonoch žalovaných a v špecifikáciách prípadu. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 3/ nie je dôvodné.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 3/ nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žalobného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.).
7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
8. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
9. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
10. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
11. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
12. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
13. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
14. Podľa § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
15. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
16. Závet je formálny jednostranný prejav vôle osobnej povahy, ktorý o svojom majetku zostavuje fyzická osoba pre prípad smrti. Zákon rozlišuje holografný závet, alografný závet (jednoduchý a sprísnený) a závet vo forme notárskej zápisnice. Jednoduchý alografný závet musí byť závetcom podpísaný a zároveň sa vyžaduje, aby závetca výslovne pred dvomi svedkami súčasne prítomnými prejavil, že listina obsahuje poručiteľovu poslednú vôľu. V prípade listiny o vydedení, pokiaľ ide o formálne náležitosti, platí obdobne ust. § 476 Občianskeho zákonníka, t.j. v danom prípade musí byť podpísaná poručiteľom a zriadená pred dvomi svedkami.
17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak v prvom rade skúmal splnenie formálnych náležitostí právnych úkonov poručiteľa (závetu a listiny o vydedení), ktorých absencia má za následok neplatnosť týchto právnych úkonov. V danom prípade je v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka zrejmé, že (jednoduchý alografný) závet ako aj listina o vydedení musia byť podpísané poručiteľom. Z dôvodu námietky pravosti podpisu poručiteľa na uvedených listinách vznesenej žalobkyňou súd prvej inštancie správne nariadil vykonanie znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, ktorého závery boli podkladom pre rozhodnutie vo veci.
18. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie po vypracovaní prvého znaleckého posudku č. 3/2018 W.. Ľ. Z. nariadil výsluch znalkyne a následne na podnet žalovaných 1/ a 3/ (a po ich vznesených námietkach) nariadil vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v poradí druhý znalecký posudok vykonaný v priebehu konania (č. 160/2020) nemožno považovať za kontrolný, nakoľko zadanie súdom ustanovenému znaleckému ústavu obsahovalo novú úlohu oproti zadaniu pre predchádzajúceho znalca a znalecký ústav mal pri spracovaní nové porovnávacie materiály. Z uvedeného potom vyplýva, že išlo o vypracovanie nového znaleckého posudku, ktorý zohľadňoval aj nové zadanie spočívajúce v skúmaní vplyvu zdravotného stavu poručiteľa na jeho podpisy na listinách, a ktorý skúmal väčší rozsah porovnávacieho materiálu (aj materiálu predloženého žalovanými 1/ a 3/). Odvolací súd konštatuje, že je potrebné upriamiť pozornosť na zhodnosť výsledkov znaleckého dokazovania znalkyňou W.. Ľ. Z. a Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorí konštatovali, že sporné podpisy vyhotovené na písomnostiach „Závet zo dňa 21.3.2012“ a „Listina o vydedení zo dňa 21.3.2012“ nie sú pravými podpismi F. H., resp. že F. H. nie je možné potvrdiť ako pisateľa sporných podpisov, ktoré sa nachádzajú na písomnostiach Závet zo dňa 21.3.2012 a Listina o vydedení zo dňa 21.3.2012. Odvolací súd nepovažoval námietky žalovaných 1/ a 3/ vo vzťahu k záverom znalcov (predovšetkým znaleckého ústavu) za dôvodné. Je potrebné zdôrazniť, že k spochybneniu výsledkov znaleckého dokazovania a následnej potrebe výsluchu súdom ustanoveného znalca nepostačujú všeobecné nepodložené námietky a ničím neodôvodnená nespokojnosť jednej zo strán so záverom znalca. Podľa názoru odvolacieho súdu musí mať požiadavka hospodárnosti a efektívnosti konania prednosť pred vyhovením každej, naviac nezrozumiteľnej a ničím neodôvodnenej námietke strany sporu proti výsledkom znaleckého dokazovania, za situácie, keď znalecký posudok nevykazuje znaky neobjektívnosti alebo zjavnej nesprávnosti z hľadiska použitia právnych predpisov a znaleckých metód a s poukazom na možnosť poskytnutia všetkých podkladov potrebných na vypracovanie posudku (čo je aj daný prípad). Neodôvodnené a ničím nepodložené námietky preto nemôžu byť dôvodom na výsluch znalca, čo by malo za následok neodôvodnené navyšovanie trov konania a predlžovanie sporu. Ani v odvolaní uvedená argumentáciu nie je spôsobilá spochybniť závery znalcov, keď všeobecné tvrdenia o vplyve subjektívneho pohľadu znalca na výsledok znaleckého dokazovania a o vplyve psychického stavu pisateľa na jeho podpis nevychádzajú zo žiadnych konkrétnych skutkových tvrdení prednesených v spore. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných 1/ a 3/ v súvislosti s nemožnosťou predložiť v konaní súkromný znalecký posudok, odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalované 1/ a 3/ požiadali podaním zo dňa 14.2.2021 konajúci súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k znaleckému posudku č. 160/2020 a súčasne oznámili súdu, že žalovaná 1/ požiadala nezávislého súdneho znalca na spracovanie vyjadrenia k znaleckému posudku, k postupu znaleckého ústavu a k úvahám, s ktorými pracoval pri zostavovaní posudku. Uvedenej žiadosti žalovaných súd nevyhovel a vo veci nariadil pojednávanie na deň 9.6.2021. Až na tomto pojednávaní zástupkyňa žalovaných 1/ a 3/ uviedla, že oslovila znalca z dôvodu vypracovania súkromného znaleckého posudku, ale vzhľadom na zdravotné problémy znalca nemohol byť znalecký posudok vyhotovený. Bez ohľadu na uvedené je však potrebné uviesť, že žalované 1/ a 3/ napriek pandémii
Covid 19 mali lehotu viac ako 4 mesiace od doručenia znaleckého posudku (21.1.2021) po nariadený termín pojednávania (9.6.2021) na predloženie odborného vyjadrenia k znaleckému posudku, príp. na zabezpečenie vypracovania nového znaleckého posudku. Prípadné vyhovenie postupu navrhovaného žalovanými 1/ a 3/ by podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v súlade s princípom hospodárnosti konania a s požiadavkou na konanie súdu bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s námietkou porušenia princípu nestrannosti a nezávislosti pri vypracovaní znaleckých posudkov sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zo znaleckých posudkov vyplýva vedomosť znalcov o následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku, pričom voči znalcom neboli podané námietky v zákonom stanovenej lehote podľa § 59 C.s.p. s tým, že samotné podanie oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu podľa § 347 Trestného zákona bez ďalšieho nemôže byť dôvodom pre spochybnenie nestrannosti znalcov.
19. Pokiaľ ide o námietku spočívajúcu vo vykonaní pojednávaní bez prítomnosti žalovanej 1/ a žalovanej 3/, odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, ktorú uviedli aj žalované 1/ a 3/ v podanom odvolaní, a to, že na pojednávania bola predvolaná ich zástupkyňa, ktorá sa predmetných pojednávaní aj zúčastnila. Nie je celkom zrejmé, v čom mali byť porušené procesné práva žalovaných, ak ich záujmy v spore boli chránené prostredníctvom zvoleného zástupcu. Odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie riadne predvolal na nariadené pojednávania zástupcu žalovaných 1/ a 3/, týmto postupom neporušil procesné práva týchto žalovaných, ktorí sa prostredníctvom svojho zástupcu mohli vyjadrovať k veci, navrhovať a predkladať dôkazy a pod. Ak žalované 1/ a 3/ namietali nevykonanie ich výsluchu v konaní (ako aj niektorých svedkov), odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom je zrozumiteľným spôsobom vysvetlené, z akého dôvodu súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy. Odvolací súd poukazuje na ust. § 185 ods. 1 C.s.p., v ktorom je stanovené, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z tohto ustanovenia vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať relevantný skutkový poznatok. Táto, súdu respektíve sudcovi zákonom daná možnosť výberu dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je súčasťou princípu voľného hodnotenia dôkazov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 64/1997, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.4 Cdo/13/2012). Odvolací súd rovnako považuje vykonanie predmetných dôkazov za nadbytočné za situácie, keď sa v konaní primárne riešila otázka splnenia formálnych náležitostí závetu a listiny o vydedení, t.j. pravosť podpisu poručiteľa na uvedených listinách.
20. V súvislosti s nevykonaním výsluchu svedkov závetu odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že svedkovia alografného závetu potvrdzujú výlučne iba skutočnosť, že listina im predložená je poslednou vôľou poručiteľa. Svedkovia pritom nemusia byť oboznámený s obsahom závetu; stačí, že poručiteľ urobil pred nimi vyhlásenie, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia nemusia byť prítomní pri samotnom spísaní závetu a ani pri jeho podpísaní poručiteľom. Uvedené platí obdobne pri listine o vydedení. Za situácie, keď pravosť podpisu poručiteľa bola vylúčená hneď dvoma znaleckými posudkami a podmienkou platnosti závetu nie je to, aby bol v prítomnosti svedkov podpísaný a vyžaduje sa iba to, aby v prítomnosti dvoch svedkov poručiteľ výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, a že s jej obsahom súhlasí, vykonanie výsluchov svedkov by zásadne neprispelo k preukázaniu pravosti podpisu poručiteľa na predmetných listinách.
21. Prezentovanú nemožnosť žalovanej 3/ odmietnuť dedičstvo (v dôsledku jej nepoučenia v dedičskom konaní) odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku. V súvislosti s odmietnutím dedičstva totiž platí, že aj keď dedič neurobil vyhlásenie, že dedičstvo neodmieta, nemôže dedičstvo odmietnuť taký dedič, ktorý svojim počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť; nie je pritom rozhodujúce, či si týmto spôsobom počínal skôr, než bol poučený o svojom dedičskom práve a možnosti odmietnuť dedičstvo, alebo až po tomto poučení. V prejednávanej veci možno konštatovať, že žalovaná 3/ svojou aktívnou účasťou v spore o neplatnosť závetu a listiny o vydedení (uplatnením prostriedkov procesnej obrany, podaním odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej) dala najavo, že dedičstvo odmietnuť nechce. Prípadný nesprávny postup pri procesnom poučení dediča zároveň nemá žiaden vplyv na výsledok sporového konania o dedičskom práve.
22. Ostatná argumentácia odvolateliek (údajné prieťahy v konaní, možnosť predísť súdnemu konaniu) nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
23. So zreteľom na vyššie uvedené možno vyvodiť, že ak nebola splnená jedna z formálnych náležitostí, ktoré zákon vyžaduje v prípade závetu a listiny o vydedení, nemožno uvedené právne úkony považovať za platné.
24. Vzhľadom k tomu, že sa odvolací súd stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolacie námietky žalovaných 1/ a 3/ vyhodnotil ako nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil.
25. Odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého rozsudku v časti výroku o trovách konania v zmysle § 388 C.s.p. z dôvodu formálnej nápravy tohto výroku. V danom prípade, i keď hodnota dedičstva, ktoré malo byť predmetom dedenia podľa závetu, bola vo vzťahu k jednotlivým žalovaným rozdielna, nemožno opomenúť skutočnosť, že predmetom sporu bola absolútna neplatnosť závetu a listiny o vydedení ako celku z dôvodu absencie podpisu poručiteľa. V danom prípade teda ani neprichádzalo do úvahy vyslovenie čiastočnej neplatnosti závetu (napr. iba vo vzťahu k jednému zo závetných dedičov). Následkom uvedeného s ohľadom na charakter sporu môžu byť žalované zaviazané na náhradu trov konania tak, že plnením jednej z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhej žalovanej, hoci ich postavenie ako závetných dedičiek nemožno považovať za solidárne (zohľadňujúc skutočnosť, že voči žalovanému 2/ si žalobkyňa trovy konania neuplatnila). Odvolací súd z uvedeného dôvodu zmenil napadnutý rozsudok v jeho výroku týkajúcom sa nároku na náhradu trov konania tak, že žalobkyňa má nárok voči žalovanej 1/ a žalovanej 3/ na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhej žalovanej. Uvedená zmena napadnutého rozhodnutia však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia vo veci samej, rovnako nemá vplyv na úspech žalobkyne v konaní pre účely rozhodovania o trovách konania. 40/1964
- Občiansky zákonník <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964> 26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. Vychádzajúc z toho, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní vo veci samej úspešná v plnom rozsahu, odvolací súd rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovaným 1/ a 3/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, s tým, že plnením jednej z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhej žalovanej. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).