Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15C-51-2015.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/51/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35697270, zastúpený Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35855673, proti odporcovi Z. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. 1, E. Y., štátny občan SR, o zaplatenie 92,64 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 33,98 € spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 28.6.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pôvodne podaným návrhom doručeným súdu dňa 18.2.2015 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 97,98 € z dôvodu dispozície s návrhom doručenej súdu dňa 4.5.2015 súd čiastočne konanie o zaplatenie 5,34 € s príslušenstvom z uvedenej čiastky zastavil uznesením zo dňa 22.5.2015. Predmetom návrhu tak ostalo zaplatenie sumy 92,64 € s príslušenstvom. Navrhovateľ nárok uplatňovaný v konaní odôvodňoval zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania č. zmluvy A6636153, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné zmluvné podmienky, ako aj dodatkom k uvedenej zmluve, na základe ktorej poskytol odporcovi mobilný telefón Nokia C2 a pre porušenie zmluvných podmienok žiadal za uvedený mobilný telefón zaplatiť škodu vo výške 64,-- € čo predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou za mobilný telefón. Odporca riadne a na čas neplnil služby poskytované navrhovateľom a za obdobie február, marec 2013 nezaplatil riadne a na čas čiastku 33,98 €. Navyše na pokus o pokonávku nereagoval. Z tohto dôvodu požadoval navrhovateľ zaplatiť jednak cenu na službách 33,98 €, ako aj škodu, ktorej výšku následne odpočítal a upravil, čiastočne zobral návrh späť. Uviedol, že škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou. Zvýhodnenú akciovú cenu odporca prijal za zmluvne dojednanej podmienky, že dodrží svoje povinnosti súvisiace s nadobudnutím takto zľavneného mobilného telefónu voči navrhovateľovi. Škoda predstavuje zmenšenie majetku navrhovateľa, pretože mobilný telefón sa stal v zmysle dodatku k zmluve vlastníctvom odporcu. Keďže odporca od uzavretia zmluvy od novembra 2012 do februára 2013 uhradil len dva mesiace je to doba počas ktorej riadne využíval služby a uhrádzal cenu poskytnutých služieb. Náhrada škody vo výške 64,-- €, ktorú si navrhovateľ uplatňuje pri dodržiavaní viazanosti 24 mesiacov, kde uhrádzal služby len dva mesiace predstavuje návratnosť zo strany odporcu za poskytnuté zariadenie alikvotnú čiastku 5,34 € (64:24=2,67 na mesiac, pri vynásobení dvoch mesiacov kedy platil 5,34 €). Teda neuhradená škoda za poskytnuté telekomunikačné zariadenie predstavuje sumu 58,66 € a teda vo zvyšnej časti zobral navrhovateľ návrh späť.
Odporca hoci mu bol návrh riadne a na čas doručený spolu s uznesením o čiastočnom zastavení konania sa k návrhu nevyjadril.
Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o drobný spor súd vo veci nenariadil pojednávanie, ale termín verejného vyhlásenia rozhodnutia., pričom oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo uverejnené na úradnej tabuli okresného súdu 8.9.2015, zvesené 28.9.2015. Súd konštatoval zachovanie zákonnej lehoty s poukazom na ustanovenie § 156 ods. 3 O.s.p. a rozhodol na základe listinných dôkazov doložených do spisu.
Navrhovateľ k návrhu pripojil zmluvu č. A6636153 zo dňa 26.11.2012, z ktorej bolo zistené, že sa zaviazal k poskytovaniu verejných služieb podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. zapožičaním jednej SIM karty č. 8942101130012062590. Zmluva bola riadne podpísaná. Súčasťou bol aj dodatok k zmluve podpísaný v ten istý deň, predmetom ktorého bolo odpredanie mobilného telefónu Nokia C2 za cenu 1,-- € pri cene 65,-- €. Súčasne v článku 2 boli upravené práva a povinnosti účastníkov konania s tým, že podľa bodu 2.3. sa zaviazal odporca zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom 24 mesiacov a za uvedené obdobie neporušiť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Dodatok k zmluve bol riadne podpísaný zmluvnými stranami dňa 26.11.2012 a súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Orange a to všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej sieti spoločnosti Orange Slovensko, a.s..
Pokusom o pokonávku zo dňa 13.6.2013 vyzval navrhovateľ odporcu najneskôr do 27.6.2013 uhradiť navrhovateľovi dlžnú sumu a to za telekomunikačné poplatky 33,98 € a zmluvnú pokutu/náhradu škody.
Súčasťou návrhu sú aj daňové doklady - faktúry za obdobie 6.2.2013 - 5.3.2013 splatnú 23.2.2013 na čiastku 16,99 € a za obdobie 6.3.2013 - 5.4.2013 na čiastku 16,99 €.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. v platnom znení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 tohto zákonného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Je nesporné, že medzi účastníkmi konania sa jedná o spotrebiteľský záväzok, kde navrhovateľ má postavenie dodávateľa a odporca postavenie spotrebiteľa. Medzi účastníkmi bol založený vzťah zmluvou o poskytovaní telekomunikačných služieb vrátane dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A6636153 uzavretý dňa 26.11.2012. V zmysle uvedených zmlúv sa zaviazal navrhovateľ poskytovať telekomunikačné služby odporcovi a odporca sa za tieto služby zaviazal riadne a na čas platiť. Keďže odporca nezaplatil za obdobie február, marec 2013 súd ho zaviazal na zaplatenie poskytnutých služieb vo výške 33,98 €. V tejto časti považoval súd návrh za dôvodný. Pokiaľ žiadal navrhovateľ uhradiť škodu vo výške 64,-- € čo predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou a po čiastočnom späťvzatí o sumu 5,34 € čiastku 58,66 €, v tejto časti súd považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný. Pri nárokoch na náhradu škody musia byť splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej pomoci, vznik škody ako majetkovej ujmy, existujúca príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, ako aj zavinenie toho kto škodu spôsobil protiprávnym úkonom. Pokiaľ tu ide o porušenie právnej povinnosti v podstate odporca porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a zo zákona tým, že riadne a včas neplatil cenu za poskytované telekomunikačné služby. Tento predpoklad by bol preukázaný. Avšak ďalšie zákonom vyžadované náležitosti pre priznanie nároku na náhradu škody podľa názoru súdu preukázané neboli najmä s poukazom so vznikom škody a vyčíslením a výškou skutočnej škody. Podľa ustanovení občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo. Navrhovateľ je povinný preukázať svoje tvrdenia a na preukázanie tvrdení doložiť listinné dôkazy (§ 120 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal, že mu škoda vznikla a v akej výške mu škoda vznikla. Nestačí samotné konštatovanie a rozpočítanie ceny po odpočítaní akciovej ceny mobilného telefónu a pri vydelení doby viazanosti s tým, že na deň táto škoda predstavuje 2,67 €. To môže byť vyčíslená hodnota mobilného zariadenia, ktoré po rozpočítaní na obdobie 24 mesiacov môže mať hodnotu 2,67 €, ale nie je zrejmé, či ku dňu skončenia zmluvy skutočne vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 58,66 € a či to bolo v dôsledku porušenia povinností zo strany odporcu, navrhovateľ nepreukázal. Mobilné zariadenie je hnuteľná vec, ktorá používaním stráca svoju hodnotu. Nie je zrejmé v akom stave a akú hodnotu malo toto mobilné zariadenie. Navyše aj samotný navrhovateľ poukazuje na to, že mobilný telefón sa na základe dodatku k zmluve stal vlastníctvom odporcu. To, že navrhovateľ uskutočňuje akciové predaje mobilných zariadení nemôže ísť na ťarchu odporcom ako klientom a kupujúcim a následne z dôvodu porušenia zmluvných povinností domáhať sa nároku na náhradu škody, ktorá by zodpovedala pomernej časti ceny poskytnutej zľavy za odpredaný mobilný prístroj. Keďže podľa názoru súdu navrhovateľ riadne nevyčíslil výšku škody, nepreukázal, že mu skutočne škoda vznikla a ak vznikla v akej výške, súd považoval v tejto časti jeden zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu za nepreukázaný. Nestačí obyčajné odpočítanie doby trvania zmluvného záväzku a plnenia si povinností v rámci poskytnutého mobilného telefónu, lebo samotný fakt ešte nesvedčí o tom, že skutočne navrhovateľovi škoda vznikla. Keďže teda nie je preukázaný druhý zodpovednostný predpoklad pre priznanie nároku na náhradu škody nemá súd preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnych povinností a vznikom škody a teda nároku na náhradu škody nevyhovel. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky navrhovateľ žiadal priznať aj úrok z omeškania z dlžnej čiastky, pričom úrok z omeškania žiadal priznať odo dňa nasledujúceho po dni uvedenom v pokuse o pokonávku. V časti dlžnej istiny vo výške 33,98 € súd považoval v tejto časti nárok za dôvodný a zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania v zákonom maximálnej výške v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 Vládneho nariadenia č.
87/1995 Z.z.. Pokiaľ išlo o príslušenstvo k vyčíslenej škode v tejto časti považoval nárok za nedôvodný a tiež v tejto časti návrh zamietol.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., pričom pri pomere úspechu a neúspechu bol úspešnejší odporca. Odporcovi však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli a keďže sa jedná o návrhové konanie v súlade s ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. odporca nežiadal priznať žiadnu náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).