Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-8-2012.pdf
PDF · 104.73 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/8/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Janou Janics Bajánkovou Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: F.. J.. A. A., E.., A. M. XX, XXX XX K., zastúpený: JUDr. Richard Kovalčík, advokát, so sídlom Rázusova č. 1, 040 01 Košice, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 13.01.2012 v znení jeho zmeny zo dňa 28.09.2015 sa navrhovateľ ( po zmenách návrhu) domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 1 095 739,10 Eur z titulu nesprávneho úradného postupu.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 9C/98/92-26 zo dňa 29.01.1993 bol potvrdený jeho nárok z titulu náhrady za živý a mŕtvy inventár a náhrada za znehodnotené budovy vo výške 1 442 857 Sk a rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 9C/98/92-60 zo dňa 08.04.1994 mu bol priznaný nárok čo do výšky 159 506.Listom zo dňa 12.10.1995 vyzval riaditeľa ŠM Hodejov, š.p. Hodejov na vydanie majetkových náhrad v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. Nakoľko tento nereagoval na uvedenú výzvu, listom zo da 05.11.1995 sa obrátil so žiadosťou o vysporiadanie svojich reštitučných náhrad na Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Toto mu listom zo dňa 12.08.1996 a zo dňa 20.09.1996 oznámilo že jeho oprávnené a štátnym podnikom ŠM Hodejov, š.p. Hodejov nevysporiadané reštitučné nárky celkovo vo výške 1 568 000 Sk sú zahrnuté v základnom privatizačnom projekte. Dňa 17.12.2008 požiadal o Ministerstvo pôdohospodárstva SR o predloženie informácie o tom, či je resp. bola v privatizačnom projekte štátneho podniku ŠM Hodejov, š.p. Hodejov zahrnutá výška jeho oprávnených nevysporiadaných reštitučných nárokov. Na túto žiadosť mu ministerstvo listom zo dňa 12.01.2009 oznámilo, že žiadna výška takýchto jeho nárokov sa v privatizačných projektoch tohto štátneho podniku nenachádza. Vzhľadom na uvedené mal za to, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR a Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného ajetku SR nepostupovali v súlade so zákonom . V dôsledku nesprávneho úradného postupu zapríčinilo nezaradenie, resp. vyňatie jeho nárkov z privatizačného projektu ŠM HODEJOV, š.p. Hodejov, čím mu vzikla ním žalovaná škoda.
Navrhovateľ označil ako dôvod podania návrhu nesprávny úradný postup Ministerstva pôdohospodárstva SR spočívajúci v tom, že nezaradil jeho pohľadávku do privatizácie, preto orgánom konajúcim za Slovenskú republiku je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Súd preto s týmto subjektom konal. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Mal za
to, že návrh je zmätočný a účelový. Argumentoval tým, že nebola preukázaná jeho pasívna legitimácia s konaní ako aj tým, že nebolo preukázané porušenie pránej povinnosti, existencia škody a príčinná súvisloť medzi porušením právnej povinnosti, škodou a zavinenie. Okrem toho argumentoval tým, že navrhovateľom označené rozhodnutia nie je možné považovať za nezákonné, nakoľko nikdy neboli príslušným orgánom zrušené ako nezákonné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a povereného zástupcu odporcu, listinnými dôkazmi založenými v spise, a to:oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9C/98/92, spisom Okresného súdu Bratislava I 7Nc7/2000 a ďalším spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim, z ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:
Z oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 12.08.1996 a zo dňa 20.09.1996 súd zistil, že navrhvateľovi bolo oznámené, že neuhradené záväzky v hodnote 568 000 Sk boli zahrnuté v základonom privatizačnom projekte.
Z oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 12.01.2009 súd zistil, že navrhvateľovi bolo oznámené, že žiadna výška jeho oprávnených a ŠM Hodejov ,š.p. Hodejov nevysporiadaných reštitučných nárokov sa v privatizačnom projekte tohto ŠP neuvádza.
Z obsahu spisu Okresného súdu Rimavská sobota súd zistil, že Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom č.k. 9C 98/1992-26 zo dňa 29.01.1993 rozhodol o návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal o vydanie náhrady za živý a mŕtvy inventár v zmysle zákona č. 229/91 Zb. a o náhradu za zdevastované budovy tak, že rozhodol, že návrh navrhovateľa voči odporcovi ( ŠM Hodejov) je do výšky 159 506 Kčs dôvodný a vo zvyšku návrh zamietol. Rozsudkom č.k. 9C 98/1992-60 zo dňa 08.04.1994 rozhodol o návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal o vydanie náhrady za živý a mŕtvy inventár v zmysle zákona č. 229/91 Zb. a o náhradu za zdevastované budovy tak, že rozhodol, že návrh navrhovateľa voči odporcovi ( ŠM Hodejov) je do výšky 1 422 857 Kčs dôvodný a vo zvyšku návrh zamietol. Z podania na č.l. 126-127 zo dňa 12.10.1995 súd zistil, že navrhovateľ v uvedenom konaní vyčíslil výšku ním uvádzanej náhrady škody, ušlého zisku a škodu z omeškania ku dňu 31.10.1995. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 01.12.1995 súd zistil, že medzi účastníkmi konania došlo k podpísaniu dohody ohľadom vydania ovčína, traktora a 10 ks ošípaných. Z podania navrhovateľa na č.l. 214 vyplynula hodnota vysporiadaných reštitučných, ktoré mu boli vydané. Uznesením KS v Banskej Bystrici zo dňa 21.10.1999 č.l. 237 bol vyhlásený konkurz na ŠM Hodejov. Dňa 06.03.2013 bol ŠM Hodejov vymazaný.
Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 7NC/ 7/2000 súd zistil, že navrhovateľ sa podaním zo dňa 20.09.1999 domáhal plnenia, v ktorom by súd zaviazala Slovenskú republiku uhradiť mu jemu vzniknutú škodu vo výške vyčíslenej ku dňu rozhodnutia titulom zodpovednosti štátu za nezákonný postup štátnych orgánov pri riešení jeho sporu. Návrh odôvodnil tým., že štátne orgány priplnení si svojich zákonných povinností vydania jeho oprávnených reštitučných nárokov v zmysle zákonov č. 229/1991 Zb., č. 75/1993 Z.z., č. 92/1991 Zb. ako aj súdneho rozhodnutia 9 C 98/92-60 postupovali protiprávne a nezákonným postupom privatizovali ŠM Hodejov, ktorý bol povinnou osobou na vyrovnanie jeho reštitučných oprávnených nárokov. Poukákazal na to, že jeho nárok voči štátu a penále k 30.6.1999 predstavuje sumu 15.000.000. - Sk. Argumentoval, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako zakladateľ ŠM v plnej miere zodpovedalo za priebeh privatizácie svojho podniku v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. nesprávnosť postupu videl v tom, že celý priebeh privatizácie sa realizoval protizákonne rozpredajom a vytunelovaním ŠM v prospech jeho vedenia bez ohľadu na veriteľov a oprávnené osoby. Zdôraznil, že jeho pohľadávka voči štátu spôsobená nezákonnými rozhodnutiami predstavovala ku dňu 30.06.1999 sumu 7 269 803 Sk a hodnota nevydaných reštitučných nárokov so škodou mu spôsobenou uvážením inflácie ako aj zvýšenia úrokovej sadzby by bola minimálne 2x vyššia s tým, že predpokladaná výška škody, spôsobenej mu štátom bude ku dňu rozhodnutia predstavovať viac ako 15 miliomov Sk. K návrhu pripojil listiny totožné s listinami založenými v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 7C/8/2012. Navrhovateľ v predmetnom konaní upravoval výšku ním požadovanej škody a to podaním zo dňa 28.10.2000 uviedol, že hodnota nevydaných reštitučných nárokov so škodou mu spôsobenou, s uvážením inflácie ako aj zvýšenia úrokovej sadzby, ktorú žiada od štátu predstavuje sumu 20 000 000 Sk, podaním zo dňa 19.05.2003 sumu 42 000 000 Sk a podaním zo dňa 31.03.2004 sumu 50 400 000 Sk. Podaním zo dňa 18.08.2004 spresnil, že jeho škoda predstavuje sumu 96 722 84 Sk a k návrhu doložil podanie označené ako vysporiadanie reštitučných nárokov podľa cenových relácií platných k 24.06.1991, zákona č. 11/1994 Zb ( č.l. 94-98), z ktorého vyplynulo, že
škoda navrhovateľa pozostávala z hodnoty nevydaných reštitučných pohľadávok, úrokov z omeškania za nevydané nehnuteľnosti a nevydaný živý a mŕtvy inventár, z úveru na nákup mechanizácie zo dňa 20.09.1991,zo škody spôsobenej oneskoreným vydaním 100 ks oviec, ušlého zisku spôsobeného nevydaním oviec v zákonnej lehote, ušlého zisku spôsobeného nevydaním 10 ks dojníc za obdobie os 01.11.1991 do 31.08.2004. V uvedenom konaní nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej pre neodstránenie vád podania navrhovateľa.
Z podania označeného ako vyčíslenie nevydaných reštitučných nárokov a škody v zmysle Obchodného zákona založeného do spisu navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 25.05.2015 vyplynulo, že škoda navrhovateľa pozostávala z hodnoty nevydaných reštitučných pohľadávok, úrokov z omeškania za nevydané nehnuteľnosti ( zdevastované budovy) a nevydaný živý a mŕtvy inventár, z úveru na nákup mechanizácie zo dňa 20.09.1991,z škody spôsobenej oneskoreným vydaním 100 ks oviec, ušlého zisku spôsobeného nevydaním oviec v zákonnej lehote, ušlého zisku spôsobeného nevydaním 10 ks dojníc za obdobie o 01.07.1991 do mája 2015.
Z podania navrhovateľa predloženého súdu na pojednávaní dňa 28.09.2015 označeného vyčíslenie peňažného záväzku písomne uznaného MP SR vyplynulo, že škoda navrhovateľa pozostávala z hodnoty nevydaných reštitučných pohľadávok, úrokov z omeškania za nevydané nehnuteľnosti ( zdevastované budovy) a nevydaný živý a mŕtvy inventár, z úveru na nákup mechanizácie zo dňa 20.09.1991,z škody spôsobenej oneskoreným vydaním 100 ks oviec, ušlého zisku spôsobeného nevydaním oviec v zákonnej lehote, ušlého zisku spôsobeného nevydaním 10 ks dojníc za obdobie o 01.07.1991 do 30.09.2015
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení k návrhu. Argumentoval, že nesprávny úradný postup spočíval v tom, že jeho súdom priznané reštitučné nároky boli nedôvodne vyradené z uspokojenia v rámci privatizácie ŠM Hodejov, š.p. Hodejov,resp. neboli vôbec zaradené do privatizačného projektu hoci zaradené mali byť. Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla mu vznikla v znížení hodnoty jeho reštitučných nárokov priznaných OS v Rimavskej Sobote s príslušenstvom v dôsledku ich čiastočnej nevymožiteľnosti. Námietku premlčania vznesenú odporcom považoval za nedôvodnú nakoko mal za to , že navrhovateľ sa o škode mohol dozvedieť najneskôr z listu odporcu zo dňa 12.01.2009, v ktorom mu oznámil, že žiadna výška jeho oprávnených a ŠM Hodejov ,š.p. Hodejov nevysporiadaných reštitučných nárokov neboli zahrnuté v privatizačnom projekte tohto ŠP, ba dokonca ešte neskôr a to dňa 12.08. 2011 kedy bolo v obchodnom vestníku uverejnené uznesenie KS v Banskej Bystrici o zrušení konkurzu na majetok úpadcu- ŠM Hodejov, š.p. Hodejov. Navyše mal za to, že jeho reštitučný nárok je jeho ústavným právom k majetku a je nepremlčateľný. Argumentoval, že zrušením zaradenia jeho nárokov do privatizačného projektu mu jeho priznaný nárok rozhodnutím OS Rimavská Sobota na jeho vydanie podľa zákona 229/1992 Zb. nezanikne a odporcom uvádzaná premlčacia doba nepripadá do úvahy nakoľko ústavné práva nezanikajú.
Navrhovateľ spresnil, že celková suma 1 095 739,10eur, ktorú požaduje od odporcu titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátu, pozostáva zo sumy 19 659,70 eur skutočná škoda z nevydanie dohodnutých komodít živého a mŕtveho inventára, ďalej, z úrokov z omeškania vo výške 18,6 % ročne a inflačného koeficientu v sume 1 036 083,54 eur a suma 52 306,86 eur (ušlý zisk)-po dopočítaní čiastočného plnenia v konkurze a sumy 24 617,18 eur, ktorá suma sú náklady na obstaranie úveru pričom hodnota úveru je skutočná škoda. Navrhovateľ doplnil, že od týchto súm odpočítal suma 36 928,18 eur, ktorá mu bola vyplatená v rámci konkurzu na štátny podnik.
Odporca zotrval na svojom písomnomvyjadrení sa k návrhu. V konaní vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku. Ďalej argumentoval tým, že navrhovateľom uplatnená škoda je škodou imaginárnou, t.j. takou, ktorú si navrhovateľ vypočítal a nie je škodou skutočnou, pričom v zmysle právnej úpravy o náhrade škody musí byť preukázané porušenie právnych povinností, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 3 cit. zákona ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, tak pre jej začiatok je rozhodné, kedy sa poškodený dozvedel o vzniknutej škode. Pri posudzovaní momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode je treba vychádzať z vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, t.j. kedy sa dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno vyčísliť v peniazoch.
Súd má za to, že odporcom vznesená námietka premlčania je dôvodná. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7NC/7/2000 súd zistil, že navrhovateľ podaním zo dňa 12.09.1999 sa domáhal náhrady škody voči štátu, ktorú mu štát mal spôsobiť svojim nesprávnym úradným postupom v priebehu "riešenia jeho kauzy"- nárokov mu plynúcich z rozhodnutí Okresného súdu v Rimavskej Sobote v konaní vedenom pod sp, zn, 9C/98/92, ktorý spočíval v tom, že priebeh privatizácie prebehol nezákonným postupom. Škodu, ktorá mu takýmto postupom a konaním štátu vznikla vyčíslil na hodnotu 7 269 803 Sk ku dňu 30.06.1999, s tým, že mal za to, že hodnota nevydaných reštitučných nárokov s uvážením inflácie ako aj zvýšenia úrokovej sadzby bude u dňu rozhodnutia predstavovať viac ako 15 miliónov Sk.
K podaniu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7Nc/7/2000 ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/8/2012 pripojil navrhovateľ totožné dôkazy. Rovnako z jeho špecifikácií škody, ktorými navrhovateľ odôvodňoval výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť vyplynulo, že táto pozostáva z hodnoty nevydaných reštitučných pohľadávok, úrokov z omeškania za nevydané nehnuteľnosti a nevydaný živý a mŕtvy inventár, z úveru na nákup mechanizácie zo dňa 20.09.1991,z škody spôsobenej oneskoreným vydaním 100 ks oviec, ušlého zisku spôsobeného nevydaním oviec v zákonnej lehote, ušlého zisku spôsobeného nevydaním 10 ks dojníc s tým, že v tejto špecifikácii sa menila výška úrokov z omeškania v závislosti od plynutia času. Výška istiny ako aj druh istiny však v podaniach ostávali nemenné. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ o vzniku škody vedel najneskôr dňom podania návrhu, hoci aj neúplného, teda dňom 20.09.1999.
Z uvedeného súd ustálil, že navrhovateľ sa o tom, že mu vznikla škoda v súvislosti s ním namietaným neprávnym postupom štátu- nezákonným priebehom privatizácie dozvedel najneskôr dňom podania uvedeného podania, teda dňom 20.09.1999 a od tohto dňa mu aj začala plynúť premlčacia lehota, ktorá je v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 zákonač.58/1969 Zb. trojročná. Z uvedeného má súd za to, že k uplynutiu premlčacej lehoty došlo 20.09.2002, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd však z opatrnosti skúmal nárok aj čo dôvodnosti.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím je existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a uvedeným postupom alebo rozhodnutím. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. Ušlý zisk, je ujmou spočívajúcou v tom že v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetku poškodeného, ktoré mohol poškodený odôvodnene, teda preukázateľne očakávať so zreteľom k obvyklému chodu vecí. . Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti napr. sp. zn. 4 Cdo 319/2008) Nepostačuje teda hypotetický ušlý zisk, vždy sa musí jednať o zisk, ktorý bolo možné reálne očakávať, čo so sebou prináša povinnosť dôveryhodne preukázať zo strany poškodeného reálnosť zisku. Priznanie ušlého zisku musí ísť o vysokú pravdepodobnosť realizácie zisku, ktorá sa podľa bežného uvažovania blíži k istote. Platí, že konkrétnu výšku ušlého zisku je potrebné dokázať, pričom dôkazné bremeno viazne na poškodenom. Nie je prípustný zjednodušený spôsob vyčíslenia ušlého zisku prostredníctvom tzv. abstraktného ušlého zisku na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahov.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z troch vyššie uvedených kumulatívnych podmienok, potrebných pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa citovaného zákona nie je splnená podmienka vzniku škody.
K skutočnej škode súd uvádza:
Navrhovateľ jej výšku stanovil hypoteticky za situácie, že by mu bol vydaný inventár bez prihliadnutia na skutočný stav majetku povinnej osoby. Podstatné je, že z majetku daného do privatizácie sa uspokojujú pohľadávky veriteľov, len čo do výšky majetku, ktorý v privatizovanom podniku zostal. Preto vyčíslenie škody navrhovateľom s prihliadnutím na hodnotu dobytka, ktorý by mal ním predpokladanú produktivitu oviec a kráv je čisto hypotetické a nie je z neho možné usudzovatť že sa jedná o škodu ktorá mu aj skutoče vznikla. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že mu ŠM Hodejov dal len neproduktívny dobytok a nevydal mu produktívne "dojnice" súd konštatuje, že dobytok navrhovateľ prevzal na základe dohody uzavretej s povinným subjektom. Uvedený dobytok mu bol vydaný povinným subjektom v súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu v Rimavskej Sobote v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/98/1992, na základe skutočnosti spočívajúcej v tom, že povinný subjekt mohol vydať ako náhradu jedine to, čím disponoval a teda pokiaľ nedisponoval dobytkom, ktorý by bol v takej kvalite akú navrhovateľ vyžaduje, tak k takémuto vydaniu ani nemohlo dôjsť.
Pokiaľ navrhovateľ v ním vyčíslenej sume označenej ako škoda žaloval kapitalizačné úroky ako aj úroky z omeškania, v danom prípade sa nejedná o skutočnú škodu.
Kapitalizácia úrokov sa vzťahuje na situáciu keď sa nahromadené úroky pridajú k istine a berú sa do úvahy na účely počítania ďalších úrokov. Pri vkladových a sporiacich produktoch banky najčastejšie využívajú zložené úročenie, pri ktorom sa neúročia len vložené prostriedky, ale aj úroky z predchádzajúcich období. Úrok z každého obdobia je následne reinvestovaný a zvyšuje tak základ pre úročenie v ďalšom období. V podstate dochádza k úročeniu úrokov - ku kapitalizácii úrokov. O takýto prípad však v danej veci nešlo.
Skutočnou škodou nie sú ani náklady na obstaranie úveru. Navrhovateľ si zobral úver, takto získané finančné prostriedky znamenali zväčšenie jeho majetku, teda nie zmenšenie.
K ušlému zisku:
Nárok navrhovateľa mal predstavovať ušlý zisk, spočívajúci z nevydaných dojníc, oviec a barana za obdobie 6,5 roka od 01.07.1991 a ušlý zisk z jahniat. Samotné vydanie hospodárskych zvierat však navrhovateľom tvrdený zisk by ešte nezakladalo. Nie je totiž istá navrhovateľom predpokladaná produkcia mlieka a mäsa a čo je najdôležitejšie dôležité ani odbyt produktov na trhu. Navrhovateľ ničím nepreukázal, že mal predbežne dohodnuté kontrakty od konkrétneho odberateľa. Teda zväčšenie majetku navrhovateľa sa nedalo dôvodne predpokladať len zo samotného vydania hospodárskych zvierat.
Navrhovateľ udával, že zo strany odporcu došlo k uznaniu dlhu s poukazom na jeho podania zo dňa č.l.24 a 29 spisu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať.
Súd konštatuje, že pre uznanie dlhu musia byť splnené podmienky uvedené v ustanovení § 558 OZ. V podaní, z ktorého vyvodzuje navrhovateľ uznanie dlhu sa tieto skutočnosti neuvádzajú. V podaní zo dňa 12.08.1996 je len to, že navrhovateľove nároky boli zahrnuté do základného privatizačného projektu a ich plnenie prevezme nový nadobúdateľ po privatizácii a v podaní zo dňa 20.09.1996 je uvedené, že navrhovateľove nároky sú uvedené v privatizačných výstupoch a je v ňom uvedené aký bude postup pri predaji privatizovaného majetku. V písomných podaniach teda absentuje dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka že tento dlh zaplatí.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Vzhľadom k tomu, že si odporca trovy konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Bratislave dňa 28.09.2015