Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/71/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci navrhovateľky: S. X., A..XX.XX.XXXX, Š. E. X., W. H. X., X.T. H. X/XX, zast. Centrom právnej pomoci, Nám. Slobody 12, P. O. Box 125, 810 00 Bratislava 1, Kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, zo dňa 20.01.2014 sp. zn. RK-PC/1351/13-LP v právnej veci PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava proti S. X., W. P. XXXX/XX, H. X. o zaplatenie pohľadávky vo výške 373,56 Eur s prísl.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania na účet jej právneho zástupcu vo výške 232,86 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, pretože zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 08.02.2011 a rozhodcovskej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2011, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, pri uzatváraní ktorej dodávateľ nekonal a nepostupoval podľa Predmetná zmluva je formulárovou zmluvou, jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán ale tento bol vopred určený odporcom v postavení dodávateľa bez toho, aby navrhovateľ v postavení spotrebiteľa mal možnosť ju ovplyvniť. Zmluva bola napísaná malým písmom so zložitými vetnými konštrukciami a obsahuje neprehľadné ustanovenia vo všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal reálnu možnosti individuálne vyjednať žiadne podmienky Zmluvy o úveru ani VÓP. Úver bol poskytnutý tak, že v zmluve sú uvádzané chybné miery RPMN aj úroku revolvingu a zmluva neobsahuje ani minimálne náležitosti spotrebiteľských úverov vyžadovaných v Naviac rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľnú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej spôsobom formulárovej zmluvy s predtlačenými dojednaniami bola spotrebiteľovi fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Odporca od počiatku sledoval v súvislosti s rozhodcovskou doložkou to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie odporca.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, pretože uzavretá rozhodcovská zmluva nie je súčasťou žiadnej zmluvy, zmluvných podmienok a nie je ani zmluvou vedľajšou. Z formulácie článku V. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, teda

konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa o tom, že sa nemohol v rozhodcovskom konaní brániť vzhľadom na skutočnosť, že otázku platnosti a neplatnosti zmluvy nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Navrhovateľ teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, prípadne aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody a to bez vplyvu na uzavretie hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení v ďalšom poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov ohľadne rozhodcovskej zmluvy tak, ako bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom. Ďalej odporca vo svojom doplnenom vyjadrení poukázal na to, že pri poskytovaní ochrany spotrebiteľa v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi. Navrhovateľ bol pred spísaním jeho žiadosti o úver riadne informovaný o základných náležitostiach predmetného úveru, o ktorý následne požiadal a to oboznámením sa s predzmluvným formulárom Rozhodcovská zmluva nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský súd, o ktorom sa účastníci platne dohodli na alternatíve riešenia spolu zo sumy o revolvingovom úvere pred a to v rozhodcovskej zmluve uvedenými rozhodcovskými súdmi bol riadne identifikovaný a skutočnosť, že počas zmluvného vzťahu došlo k zmene jeho sídla, kde zakladá potrebu dodatku k zmluve, ani predpoklad o údajnej nepríslušnosti tohto súdu. Pokiaľ ide o navrhovateľovo tvrdenie o nesprávnom výpočte RPMN, odporca namietol, že navrhovateľ bez zdôvodnenia nerozlišuje to, že v bode 8 a nasl. uzavrel ako samostatný právny úkon dohodu o poskytnutí služby, ktorá je doplnkovou a dobrovoľnou službou, nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere a skutočnosť, že cena úveru sa uhrádza zo sumy úveru vzájomnom započítaním v zmysle bodu 8. 4. zmluvy, nie je dôvodom preto, aby navrhovateľ zastával tvrdenia o nesprávnej výške RPMN, pričom vychádza nie z výšky úveru, ale z výšky poskytnutých finančných prostriedkov na účet navrhovateľa. Závery o skutočnosti, že v zmluve bola uvedená RPMN úveru v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa, preto nie sú dôvodné. Navrhovateľ mal možnosť namietať rovnaké skutočnosti ako v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v samotnom rozhodcovskom konaní, čo však neurobil.

Súd vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorý žiadal svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť a súhlasil s tým, aby sa konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa so spisom Slovenského rozhodcovského súdu Victoria v Žiline č. RK-PC-1351/13 LP, z toho najmä s rozhodcovským rozsudkom zo dňa 07.06.2013, zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 10.02.2011, zmluvnými dojednaniami tejto zmluvy, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 10.02.2011, kartou klienta, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami účastníkov a po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel dňa 10.02.2011 s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č 8200036040, na základe ktorej mu odporca poskytol revolvingový úver vo výške 330,00 Eur, pričom bola dohodnutá splatnosť úveru v 42 - mesačných splátkach vo výške po 17,68 Eur, celková čiastka, ktorú mal dlžník uhradiť bola 742,56 Eur, RPMN za úver 66,88 %, ročná úroková sadzba úveru 70,00 % a poskytnutá čiastka revolvingu 173,97 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania revolvingu bola 424,32 Eur a ročná úroková sadzba revolvingu 76,20 %.

Z rozhodcovskej zmluvy uzavretej podľa a nasl. medzi veriteľom PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a navrhovateľom - dlžníkom zo dňa 10.02.2011 a to bodu 5. vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

a) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration sourt, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Z bodu 7. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy a oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.

Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC 1351/13 - LP zo dňa 07.06.2013, okrem iného vyplýva, že odporca - v tomto konaní navrhovateľ bol zaviazaný zaplatiť spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia sumu 373,56 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 2,525 % ročne zo sumy 17,68 Eur od 29.05.2011 ... (viď rozhodcovský rozsudok).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva okrem iného to, že rozhodcovský súd sa najskôr predbežne zaoberal otázkou svojej právomoci na prejednanie a rozhodnutie veci a bolo zistené, že takúto právomoc rozhodcovský súd má, pretože táto vyplýva z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 10.02.2011 uzavretej medzi účastníkmi, keďže bolo dohodnuté, že nároky medzi zmluvnými stranami budú riešené buď cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred Slovenským arbitrážnym súdom alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, pričom výber rozhodcovského súdu je na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Táto rozhodcovská zmluva bola vyhodnotená ako dostatočne jasná a zrozumiteľná a spotrebiteľ bol poučený o dôsledku rozhodcovského konania, rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnej listine a jej uzatvorenie nebolo podmieňované uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere, s ktorou súvisí, pričom dlžník mal právo od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu, pričom toto právo nevyužil. Predmetom konania bolo zaplatenie spotrebiteľského úveru, zmluvnej pokuty, úroku z omeškania a trov rozhodcovského konania, pričom rozhodcovský súd tento vzťah posudzoval v zmysle príslušných ustanovení o spotrebiteľských úveroch a a po vykonanom dokazovaní rozhodcovský súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný a preto tomuto vyhovel a skonštatoval, že zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle Zákona v platnom znení.

Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa bodu 3 tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky ...

Podľa § 41 cit. zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods.1 cit. zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Súd predmetnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za spotrebiteľskú zmluvu, pretože tento záver vyplýva aj zo skúmania postavenia zmluvných strán pri uzatvorení zmluvy. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že odporca v tomto konaní v obdobných prípadoch vystupuje opätovne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti ( ). Z obsahu uzavretej zmluvy na druhej strane nevyplýva, že by navrhovateľ ako dlžník do zmluvného vzťahu s odporcom vstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej prípadne inej podnikateľskej činnosti, preto ho treba považovať za spotrebiteľa ( ). Právna úprava spotrebiteľského práva sa vyznačuje vysokou mierou kongentnosti, pričom jej základným cieľom je poskytnúť ochranu spotrebiteľovi, ktorý sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu a s ňou

spojenú slabšiu vyjednávaciu pozíciu, ostáva v nevýhode oproti hospodársky silnejšiemu a skúsenému podnikateľovi, a preto je úlohou štátu, aby sa pokúsil toto nerovnovážne postavenie zmluvných strán vyrovnať a dosiahnuť, aby obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán bol v súlade s tým, čo sa všeobecne akceptuje ako spravodlivé a vyvážené. Vnútroštátny súd má považovať ex offo za nekalú povahu zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Je potrebné preto preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom a pokiaľ mu to právne predpisy dovoľujú, súdu prináleží vyvodiť všetky dôsledky s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný (rozsudok súdneho dvora ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2006.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V § 53 ods.5 Občianskeho zákona sa nachádza demonštratívny výpočet zmluvných podmienok, ktoré sa bez ďalšieho považujú za neprijateľné a s ohľadom na právny následok vyjadrený v § 52 ods.3 aj za neplatné. Tento výpočet nemožno považovať za uzavretý, čo znamená že za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa môže považovať aj iné dojednanie tvoriace súčasť uzavretej zmluvy, pokiaľ spĺňa materiálne hľadisko, teda vznik značnej nerovnováhy v právach a v povinnostiach zmluvných strán.

Podľa článku 2/1993/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3./

Podľa článku 3 ods.1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods.2 smernice príloha obsahuje zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa článku 5 ods.1 smernice členské štáty zabezpečenia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa bodu 1 písm.q) prílohy smernice za nekalú podmienku možno považovať dojednanie, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami, výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej strane.

Stály rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť o návrhu oprávneného, vyvodil z bodu 5. rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 10.02.2011 medzi navrhovateľom a odporcom, v zmysle ktorého akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

c) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration sourt, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, d) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Z bodu 7. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník je oprávnený

od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy a oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.

Rozhodcovská doložka má povahu formulárovej zmluvy, ktorú odporca v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení a to pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, pričom táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka v takom znení, ako to bolo uvedené vyššie, podľa svojho obsahu netvorí výhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá by rozhodovanie o všetkých sporoch medzi zmluvnými stranami paušálne zverovala výlučne rozhodcovskému súdu. Ide o rozhodcovskú doložku alternatívnu, ktorá zásadne pripúšťala podanie návrhu aj na štátny súd. Napriek tomu doložku nemožno považovať za vyváženú, pretože vylučovala spotrebiteľa z možnosti dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ už podal svoj návrh na rozhodcovský súd. Z pohľadu ochrany spotrebiteľa je nerozhodné, či jeho povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyplýva z výlučnej rozhodcovskej doložky, prípadne z faktického konania dodávateľa. Spotrebiteľ musí byť chránený pred obidvoma (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.05.2010 č. a iné). Takáto rozhodcovská doložka bola spôsobilá vytvoriť neprekonateľnú prekážku pred uplatnením ústavného práva spotrebiteľa na prístup k súdu a v tomto zmysle zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná podľa . Rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi zmluvnými stranami vyvodil z neplatnej rozhodcovskej zmluvy a na následne vydaný rozhodcovský rozsudok sa hľadí ako na paakt.

Súd preto zrušil rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený a ďalej sa nezaoberal ďalšími dôvodmi tvrdenými navrhovateľom aj v doplňujúcom vyjadrení k podanému návrhu, keďže pre rozhodnutie vo veci postačí rozobratie už citovaných dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.

O trovách konania súd rozhodol podľa a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal proti odporcovi právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách jeho právneho zastúpenia Centrom právnej pomoci v zmysle predloženého vyúčtovania a to paušálnej odmeny v zmysle Vyhl. č. vo výške 200,00 Eur, režijného paušálu podľa cit. vyhl. vo výške 8, Eur v roku 2014 a , Eur v roku 2015, teda spolu 232, Eur, pričom odporca je povinný zaplatiť priznané trovy na účet Centra právnej pomoci č. XXXXXXXXXX/XXXX, Q.: XXXXXXXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v 2 vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže navrhovateľ podať návrh na vykonanie exekúcie.