Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_7C-374-2014.pdf
PDF · 85.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/374/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, proti odporcovi: A. S., F.. XX.XX.XXXX, T. D. U. XXXX/XX/XX, XXX XX Ž., o vypratanie bytu takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý vypratať 3-izbový byt prvej kategórie č. XX, vo vchode č. XX v podkroví nachádzajúci sa na K.. D. U. R. Ž. v dome č. súp. XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/XXX, vedený na LV č. XXXX pre katastrálne územie W., obec Žilina, okres Žilina a odovzdať ho navrhovateľovi do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2014 domáhal proti pôvodne označeným odporcom v rade 1/ a 2/ súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označených odporcov zaviazal k povinnosti vypratať a odovzdať 3-izbový byt prvej kategórie č. XX, vo vchode č. XX, v podkroví, nachádzajúci sa na ul. D. U. R. Ž. v dome s.č. XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/XXX, vedený na LV č. XXXX katastrálne územie W., obec Žilina, okres Žilina a odovzdať ho navrhovateľovi do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcov na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že je vlastníkom uvedeného bytu, pričom spoločným nájomcom bytu boli odporcovia v rade 1/ a 2/, s ktorými navrhovateľ uzavrel nájomnú zmluvu zo dňa 12.7.2010 a to na dobu určitú do 30.6.2013. Na základe žiadosti odporcov navrhovateľ rozhodol o opätovnom predĺžení a uzavretí nájomnej zmluvy dňa 24.7.2013 a to do 31.7.2014. Nájomnú zmluvu však podpísala len odporkyňa v rade 2/, ktorá oznámila navrhovateľovi, že s odporcom v rade 1/ sa rozviedla a zatiaľ sa nedohodli kto sa stane výlučným nájomcom predmetného bytu po rozvode manželstva. Odporcovia v rade 1/ a 2/ si neplnili povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy, neplatili dohodnuté nájomné a služby spojené s užívaním bytu v zmysle evidenčného listu a od 30.6.2013 užívajú byt neoprávnene. Navrhovateľ preto dňa 24.9.2013 zaslal odporcom v rade 1/ a 2/ výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a odovzdanie bytu, na ktorú nereagovali a byt dobrovoľne nevypratali a neodovzdali. Navrhovateľ sa preto domáha podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ochrany práva proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, domáha sa vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.
Súd návrhu vyhovel vydaním rozkazu na plnenie č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa 11.2.2015. Uvedený rozkaz na plnenie voči odporkyni v rade 2/ nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2015.
Odporca v rade 1/ podal proti predmetnému rozkazu na plnenie odpor v zákonom stanovenej lehote, ktorý odôvodňoval tým, že predmetný byt im bol spoločne s bývalou manželkou pridelený Mestom Žilina po vyplatení dlžnej sumy ( cca 100.000,- Sk ) predchádzajúcim užívateľom tohto nájomného bytu štandardným spôsobom. Tento byt riadne platili a dodržiavali zásady domového poriadku. Nájomná zmluva im bola pravidelne v trojročných intervaloch predlžovaná. Zvrat nastal rozvodom ich manželstva, keď bývalá manželka sa snažila jeho osobu znevážiť a vysťahovať z uvedeného bytu. O to sa pokúsila
aj súdnym konaním, no tento návrh bol stiahnutý späť z dôvodu nedôvodnosti. Zámerne nevyplácala nájomné za tento byt, aj keď jej na nájomné prispieval. Pri výzve o zaplatenie dlžnej sumy, ktorá činila 1.200,- Eur sa snažil nejakú čiastku z dlžnej sumy zaplatiť, no jeho finančná situácia, ktorú zapríčinila bývalá manželka bola veľmi zlá, no aj tak jednorázovo zaplatil 530,- Eur priamo do pokladne Ž., J..S..Z.. ako nástupnickej firme T. Ž.. Pred vypršaním nájomnej zmluvy sa snažil dohodnúť s bývalou manželkou o spoluprácu a spoločne predĺžiť náležitosti nevyhnutné k predĺženiu nájomnej zmluvy aj s ohľadom na ich dve deti. Táto to však kategoricky odmietla. Pracovníkmi bytového odboru Mesta Žilina mu bolo oznámené, že podklady nevyhnutné na predĺženie nájomnej zmluvy musia predložiť spoločne s bývalou manželkou tak, ako boli uvedení na výmere tohto bytu. Pred rokom sa bývalá manželka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, čím mu zanechala dlžné čiastky nielen na nájomnom za vyššie uvedený byt, ale aj za energie užívané v tomto byte, ktoré i keď v ťažkej finančnej situácii zaplatil bez jej prispenia. Od jej odchodu platí nájomné za vyššie uvedený byt riadne, čím sa dlžná čiastka na nájomnom nezvyšovala a dodržiava všetky zásady domového poriadku. Ďalej uviedol, že spĺňa a vždy spĺňal podmienky na predĺženie nájomnej zmluvy, vždy sa snažil o platby nájomného, no špekulatívne a nedomyslené správanie jeho bývalej manželky jeho i ich deti doviedlo do tejto situácie. Vypratanie bytu z jeho strany spôsobí, že nebude mať kde bývať, nakoľko nie je možné vzhľadom k jeho finančnej situácii o obstaranie iného bývania. Dlžnú čiastku za platby nájomného za uvedený byt sa bude snažiť čo najskôr splatiť. Ďalej uviedol, že sa snaží o striedavú starostlivosť o maloletého syna.
Navrhovateľ sa k podanému odporu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.6.2015, v ktorom uviedol, že skutočnosti, ktoré uvádza odporca v podanom odpore sú navrhovateľovi známe. Predmetný byt bol odporcovi a jeho manželke pridelený v zmysle zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a všeobecne záväzného nariadenia mesta č. XX/XXXX o spôsobe prideľovania bytov vo vlastníctve mesta a to opakovaným predĺžením doby nájmu naposledy dňa 24.7.2013 a to na dobu určitú do 30.7.2014, nakoľko už v tomto období odporcovia neplatili nájomné a služby spojené s užívaním bytu navrhovateľ z dôvodu neplnenia podmienok vyplývajúcich z nájomnej zmluvy podal návrh na vypratanie predmetného bytu. Odporca a pôvodná odporkyňa v rade 2/ sa vlastným konaním a to dlhodobým neplatením nájomného zbavili možnosti obývať byt na základe nájomnej zmluvy vo vlastníctve navrhovateľa ako prenajímateľa. K 31.5.2015 eviduje navrhovateľ dlžnú čiastku vo výške 2.398,86 Eur, ktorú tvorí neuhradené nájomné a služby spojené s užívaním bytu a bezdôvodné obohatenie. Skutočnosti, ktoré odporca uvádza vo veci jeho finančnej situácie sú výlučnými okolnosťami na jeho strane a týkajú sa súkromných dôvodov, ku ktorým navrhovateľ nemôže prihliadať. Odporca objektívne nepreukázal počas komunikácie s navrhovateľom stav hmotnej núdze. Nakoľko odporca neuvádza iné dôvody, ktoré by navrhovateľovi neboli známe a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu.
Na pojednávaní navrhovateľ ako aj odporca zotrvali na svojich písomných podaniach.
Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že by chcel poukázať len na to, že mesto prideľuje byty do užívania ľuďom, ktorí to ani nepotrebujú a keby prišiel o tento byt, nakoľko je živnostník s malým príjmom, v podstate si nedokáže zabezpečiť adekvátne bývanie a zostal by na ulici. Pokiaľ ide o dlžné čiastky, toto všetko platí dokonca vznikajú preplatky. Nie je problém ani vyplatiť dlžnú čiastku v celej sume, avšak je tam problém, pretože nemôže platiť všetko za svoju bývalú manželku, ktorá sa k tomu postavila chrbtom a vôbec ju ďalšia budúcnosť tohto ani nezaujíma. Taktiež uviedol, že si myslí, že spĺňa podmienky aby v tomto byte mohol bývať, že ho dokáže platiť a nie je dôvod na nepredĺženie zmluvy. Je tam len ten problém, že byt im bol pridelený spoločne s bývalou manželkou a bez jej spolupráce sa nedalo pohnúť z miesta. Jeho manželka neplatila nájomné a myslela si, že tým, že keď to nebude platiť, že ho z toho bytu dostane. Ďalšia vec je tá, že jeho deti zostanú bez trvalého bydliska. S odporcom býva 24 ročná dcéra. Pokiaľ však nemá vyriešenú bytovú otázku nemôže požiadať o striedavú starostlivosť. Manželstvo odporcu bolo rozvedené v roku 2013. Po rozvode manželstva zaplatil jednorázovo okolo 530,- Eur a potom dvakrát splatil po 130,- Eur splátky, takže z jeho strany bola maximálna snaha, aby dlh na nájomnom uhradil. Dlh na nájomnom, ktorý vznikol počas spoločného užívania manželmi ešte neuhradil, avšak má určitým spôsobom aj prisľúbené, že babka by mu požičala čiastku na vyplatenie dlžného nájomného, ale v podstate uviedla mu, že ak tento spor dopadne dobre, že tú sumu mu dá, avšak keď nie, že sa ma trápiť sám.
Poverená pracovníčka navrhovateľa námietkam odporcu, že mesto prideľuje nájomné byty uviedla, že k prideľovaniu nájomných bytov existuje vnútorná smernica, na základe ktorej každý žiadateľ musí spĺňať
náležitosti ňou stanovená, priložiť potrebné doklady a to je postup, ktorý prebieha u viacerých žiadateľov, alebo u všetkých žiadateľov. Poukázala na to, že boli zrušené dva splátkové kalendáre pre neplatenie v roku 2013, 2014. Navrhovateľovi je zrejme, že odporca sa snaží platiť uvedené nájomné, ale navrhovateľ má stanovený určitý postup a nájomné byty prideľujú a aj nájomná zmluva bola predĺžená na dobu určitú s tým, že boli neplatiči. Poukázala na to, že je mnoho žiadateľov o nájomné byty, ktorí majú záujem, že budú platiť pravidelne a mesto by takýmto konaním konalo nehospodárne.
Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom povereného pracovníka navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä výpisu z lista vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W., pridelenie nájomného bytu zo dňa 24.6.2010, nájomná zmluva zo dňa 12.7.2010, pridelenie nájomného bytu zo dňa 24.7.2013, výzva na uvoľnenie bytu zo dňa 24.9.2013 zistil skutkový stav, tak ako ho vo svojom návrhu preukazoval navrhovateľ.
Navrhovateľ je vlastníkom 3-izbového bytu prvej kategórie č. XX v podkroví na ulici D. U. J..Č.. XXXX, vchod č. XX v Žiline, ktorý je postavený na parc. č. XXXX/XXX a vedený na LV č. XXXX pre katastrálne územie W., obec Žilina, okres Žilina.
Navrhovateľ dňa 24.6.2010 pod č. Č.: T../. pridelil nájomný byt odporcovi, jeho manželke a deťom na dobu určitú 3 roky. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 12.7.2010 sa odporca s manželkou stali nájomníkmi vyššie uvedeného bytu, pričom v článku II. zmluvy je uvedené, že prenajímateľ prenajíma byt nájomcovi na dobu určitú od 1.7.2010 do 30.6.2013. Navrhovateľ dňa 24.7.2013 pod Č.: T../. - predĺženie NZ pridelil predmetný nájomný byt odporcovi, jeho manželke a deťom na dobu určitú do 31.7.2014. Podľa vyjadrenia navrhovateľa nájomnú zmluvu uzatvorila len pôvodná odporkyňa v rade 2/, ktorá mu zároveň oznámila, že s odporcom sa rozviedli a nedohodli sa kto sa stane výlučným nájomcom bytu.
Navrhovateľ listom zo dňa 24.9.2013 vyzval odporcu a jeho manželku na uvoľnenie bytu. V uvedenej výzve poukázal na tú skutočnosť, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 12.7.2010 sa stali užívateľmi predmetného bytu a platnosť predmetnej nájomnej zmluvy skončila ku dňu 30.6.2013. Nakoľko užívajú byt bez právneho dôvodu vyzval ich, aby byt uvoľnili a zároveň vysporiadali dlžnú čiastku, ktorá predstavuje k 31.8.2013 sumu 1.269,82 Eur s úrokmi z omeškania 518,20 Eur, poplatky 12,50 Eur, spolu 2.206,75 Eur a dohodli sa s technikom na jeho odovzdaní v lehote do 15 dní odo dňa prevzatia tejto výzvy.
Po uplynutí doby nájmu odporca spolu s manželkou byt naďalej užívali a v súčasnej do dobe ho užíva odporca.
Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p. a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to dôkaz, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; a pritom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zistené z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom predmetného bytu a odporca bol nájomníkom predmetného mestského bytu na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.7.2010, v zmysle ktorej nájomný vzťah medzi účastníkmi skončil a to uplynutím doby nájmu dňom 30.6.2013 a od uvedeného dátumu odporca užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. V konaní súd nemal za preukázané, že by odporca predmetný byt užíval z iného právneho dôvodu, resp. že by odporca v čase rozhodovania mal uzatvorenú s navrhovateľom novú nájomnú zmluvu. Súd preto návrhu navrhovateľa ako skutkovo a právne dôvodnému v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).