Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-983-2012.pdf
PDF · 77.46 KB
Case nature
Subarea
15Er/983/2012
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: K., D.. D. O..M.., M. XX, D. P., W. XXXXXXXX, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Martin Petruška, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, Humenné, o vymoženie 160,64 eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,51 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 02.08.2012 sa začalo exekučné konanie o vymoženie pohľadávky vo výške 160,64 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie oprávneného zo dňa 29.12.2012, č. 700-3010930612- GC04/12. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 23.08.2012.
Dňa 26.01.2015 predložil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie v sume 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z., v sume 10,50 eur podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. titulom náhrady hotových výdavkov, 10 eur titulom nákladov administratívy a 20 % DPH v sume 10,74 eur, spolu v sume 64,43 eur.
Z vyjadrenia oprávneného, doručeného na výzvu tunajšiemu súdu dňa 18.03.2015 vyplýva, že oprávnený ponecháva na zvážení súdu, či zastaví exekučné konanie. Oprávnený však namietal zaviazanie úhradou trov exekúcie vo výške 64,43 eur v prípade zastavenia exekučného konania, keď exekútorský úrad okrem iného žiada aj náhradu hotových výdavkov poštovné za úkony návrh na zastavenie, žiadosť o vyznačenie doložky pp. a vyk., oznámenie podľa § 35 ods. 3 EP, vrátenie poverenia, ktoré síce súvisia s exekučnou činnosťou, ale nie sú činnosťou vykonávanou v prospech oprávneného. Náhrada hotových výdavkov vynaložených na administratívne práce vo výške 10,- eur je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v znení neskorších predpisov, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h), zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd rozhodol podľa skutočností zistených v priebehu exekučného konania súdnym exekútorom. Súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani žiadne motorové vozidlá. Povinný podľa zistení súdneho exekútora nemá žiadne prostriedky na účte v banke (záporný zostatok), nemá v súčasnosti žiadnych zamestnancov a voči Sociálnej poisťovni je jeho nedoplatok evidovaný vo výške 443,05 eur a v zdravotnej poisťovni dlh vo výške 398,99 eur.. Poverený súdny exekútor navyše uvádza, že jeho exekútorský úrad vedie voči povinnému 2 exekučné konania, kde ku dňu podania návrhu neevidoval žiadne úhrady.
S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu zastavil, nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok, povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, nemá žiaden aktívny účet, nevykonáva žiadnu činnosť, nemá žiadnych zamestnancov a nie je ani predpoklad, že by takýto majetok nadobudol, nakoľko v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola zistená (je dlžníkom Sociálnej poisťovne a sú voči nemu vedené ďalšie exekučné konania). Oprávnený sám neposkytol súdnemu exekútorovi súčinnosť poskytnutím informácií o stave majetku povinného. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať. Súd napokon uvádza, že nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie, pričom však zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme má záujem na pokračovaní exekúcie aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Skutočnosť, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného musí mať však očakávanie oprávneného, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok reálny podklad. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že právoplatne rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). Súd napokon o zastavení predmetnej exekúcie pre nemajetnosť povinného rozhodol v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto nevychádzal z možnosti alebo pravdepodobnosti nadobudnutia majetku povinným v budúcnosti.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa vyššie citovanej právnej úpravy a podľa § 199 Exekučného poriadku a §§ 14, 15, 22 Vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom od 1.5.2008. Pretože exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného a súdny exekútor vykonával úkony exekučnej činnosti, za čo mu podľa Exekučného poriadku patrí náhrada trov, súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi tieto trovy exekúcie: paušálnu odmenu 33,19 eur za jednotlivé úkony exekučnej činnosti po 3,32 eur za úkon, avšak exekútor má nárok na minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur, ďalej náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 1,40 eur a k odmene a náhrade hotových výdavkov spolu v sume 34,59 eur patrí súdnemu exekútorovi 20 % DPH v sume 6,92 eur. Spolu priznaná náhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi činí sumu 41,51 eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v uplatnenej sume 10,50 eur, ale len v sume 1,40 eur za jednu zásielku, z dôvodu, že z obsahu pripojeného exekútorského spisu vyplýva, že síce súdny exekútor doručoval viaceré zásielky, avšak v jednej obálke zasielal veľké množstvo písomností aj v rámci iných exekučných konaní. Do exekútorského spisu boli pripojené len fotokópie doručeniek s tým, že exekútor si uplatnil poštovné vo výške základného poštovného pri doporučenej zásielke po 1,40 eur, a nie je možné prepočítať, aká suma pripadla na toto konkrétne exekučné konanie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie, vyžiadanie právoplatnosti, odblokovanie motorových vozidiel a účtov, vrátenie poverenia nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného. Keďže súdnemu exekútorovi za tieto úkony nepatrí odmena, nemožno mu priznať ani náhradu hotových výdavkov.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu administratívnych nákladov so založením a vedením exekučného spisu vo výške 10,- eur, ktoré súdny exekútor nijak presne nešpecifikoval, ani nepreukázal a ktoré nie je možné považovať za hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky a zároveň má súd za to, že takéto administratívne náklady so založením a vedením exekučného spisu sú súčasťou administratívnych prác, ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platiteľom DPH, preto súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 20%.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu v Prešove v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak bolo podané odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno ho odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Proti II. výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.