Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-415-2015.pdf
PDF · 95.01 KB
No categories available
6Co/415/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti odporcovi: V. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q. XX, O., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou P. V., zamestnankyňou Okresného W. O. B. B. O., v konaní o zaplatenie 622,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 26. novembra 2014, č. k. 43C/466/2013-59, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 26. novembra 2014, č.k. 43C/466/2013-59 v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 357,81 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 24.09.2010 do zaplatenia.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 118,25 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 179,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 24.07.2010 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Z návrhu navrhovateľa vyplynulo, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa a to spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku dňa 11.05.2009 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá pôžička vo výške 1.216,- eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy mal odporca splácať pôžičku v 20- tich mesačných splátkach v sume 42,56 Eur, pričom do podania návrhu uhradil len sumu 671,72 eur.
Súd prvého stupňa v priebehu konania ustanovil odporcovi v zmysle § 29 ods. 2 až 6 O.s.p. na konanie opatrovníčku, nakoľko sa odporca v mieste trvalého bydliska nezdržiava. Vec právne posúdil podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinného do 30.11.2009 (ďalej len ZSÚ), ako aj v spojení s ust. § 544 ods. 1 a 2 Obč. zák., v spojení s ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Obč. zák., v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení.
Poukázal na žiadosť / zmluvu o pôžičke, ktorá bola vyhotovená na formulárovom tlačive právneho predchodcu navrhovateľa. Odporca predmetnú zmluvu o pôžičke podpísal dňa 11.05.2009 a v zmysle citovaných podmienok k zmluve o pôžičke (PZP) si zakúpil tovar označený ako „auto-príslušenstvo - disky“ za kúpnu cenu 1.000,- eur, z ktorej odporca uhradil sprostredkovateľovi akontáciu čiastku 364,80
eur, pričom súd prvého stupňa konštatoval, že pôžička predstavovala sumu 635,20 eur, odporca sa zaviazal pôžičku splácať v 20 splátkach vo výške mesačne po 42,56 eur. Celková suma pôžičky tak mala činiť sumu 851,20 eur (42,56 x 20), čo predstavuje súčet všetkých splátok dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou v zmluve a podľa súdu prvého stupňa išlo aj o celkovú sumu pôžičky tak, ako ju charakterizovali aj jednotlivé články formulárových PZP, resp. Všeobecných obchodných podmienok. Z celkovej sumy pôžičky do podania návrhu odporca uhradil čiastku 671,72 eur a nedoplatok odporcu podľa súdu prvého stupňa predstavuje sumu 179,48 eur (851,20 eur - 671,72 eur). Súd prvého stupňa konštatoval, že nie je preto zrejmé, z akého dôvodu je v zmluve uvedená ako celková suma pôžičky 1.216,- eur, ani to, z akých výpočtov vychádzal navrhovateľ, ktorý v špecifikácii uviedol, že predpísané úhrady predstavovali celkovú výšku 1.209,01 eur. Súd prvého stupňa konštatoval, že ak by skutočná výška predpísaných úhrad bola medzi účastníkmi konania dojednaná vo výške 1.216,- eur, resp. vo výške 1.209,01 eur, išlo by v zmysle § 4 ods. 4 ZSÚ o neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. o skryté náklady, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa. Na základe uvedeného preto neuhradená istina nemôže činiť sumu 537,29 eur a preto súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi len nárok na zaplatenie sumy 179,48 eur a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Tiež pokiaľ sa týka uplatnenej sumy poplatkov, vyčíslených v zmysle bodu 12 PZP vo výške 85,59 eur, tento návrh nepovažoval súd prvého stupňa za dôvodný, keď ho navrhovateľ odvodzoval aj od dojednania zmluvnej pokuty v čl. 12.2 VOP (zmluvná pokuta) a čl. 12.3 VOP (sankčný úrok). Súd prvého stupňa mal za to, že uplatnený nárok ako sankčný úrok je vo svojej podstate zmluvnou pokutou, ktorou v zmysle ustanovenia čl. 12.3 VOP by bolo sankcionované opätovne to isté porušenie povinnosti dlžníkom. Zmluvná pokuta s poukazom na ustanovenie § 544 ods. 2 Obč. zák. musí byť dohodnutá v písomnej forme, pričom nedodržanie písomnej formy je v zmysle § 40 ods. 1 Obč. zák. dôvodom absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo) a to aj keď sa tejto neplatnosti nik nedovoláva. Navrhovateľ predložil súdu PZP, ktorých súčasťou sú aj VOP, pričom tieto právnym predchodcom navrhovateľa stanové podmienky, bez možnosti individuálneho dojednania zo strany odporcu neboli opatrené ani podpismi účastníkov, preto tento nárok nebolo možné priznať, keďže ide o nárok z neplatného dojednania o zmluvnej pokute. Absencia písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute nie je konvalidovaná tým, že odporca podpisom zmluvy prejavil súhlas s týmito podmienkami. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu, ako aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v samotnej zmluve, s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť. Keďže navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal, že by odporca chcel uzatvoriť aj dohodu o zmluvnej pokute, alebo že by s takýmto návrhom súhlasil, mal za to, že návrh aj v časti o zaplatenie 85,59 eur je potrebné zamietnuť.
Keďže sa odporca dostal so splnením priznaného peňažného záväzku do omeškania, súd prvého stupňa ho zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., pričom výšku úrokov určil podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a to v znení platnom v čase vzniku omeškania, tak ako si ju uplatnil navrhovateľ. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože navrhovateľ mal v konaní len čiastočný úspech.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zmenil tak, že navrhovateľovi prizná sumu 537,29 eur, resp. aby rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ uviedol, že súd pri svojom výpočte postupoval nesprávne, keď celkovú sumu pôžičky stanovil v súlade s rozpisom splátok na 851,20 eur (42,56 x 20), čo predstavuje súčet všetkých splátok, avšak podľa súdu ide aj o celkovú sumu pôžičky charakterizovanú v formulárovej PZP, resp. VOP. Ak z celkovej sumy pôžičky do podania návrhu odporca uhradil 671,72 eur, nedoplatok odporcu podľa súdu predstavuje sumu 179,48 eur (851,20 eur - 671,72 eur). Podľa navrhovateľa ide o nesprávny výpočet súdu prvého stupňa. Navrhovateľ poukázal na predloženú platobnú históriu, z ktorej vyplýva, že odporca do podania návrhu na začatie konania uhradil akontáciu vo výške 364,80 eur a splátky vo výške 306,92 eur, spolu 671,72 eur. Navrhovateľ akontáciu započítal do celkovej sumy pôžičky a zároveň ju zohľadnil ako odporcovu platbu. Uviedol, že celková suma pôžičky predstavovala 1.216,- eur (364,80 + 851,20 eur = 1.216,- eur). Zo sumy 1.216,- eur odporca uhradil akontáciu vo výške 364,80 eur a splátky úveru, spolu vo výške 306,92 eur (1.216 - 364,80 - 306,92 = 544,28 eur). Súd prvého stupňa odporcom zaplatenú akontáciu započítal na dlžnú sumu dvakrát a to tak, že ju najprv odpočítal z celkovej sumy pôžičky (1.216 - 364,80 = 851,20 eur) a následne ju ako súčasť odporcových úhrad odpočítal zo sumy 851,20 eur a z uvedeného dôvodu priznal navrhovateľovi len sumu 179,48 eur
(851,20 - 671,72 = 179,48 eur). Navrhovateľ má za to, že po odpočítaní akontácie od celkovej sumy pôžičky (1.216 - 364,80 = 851,20 eur) mal súd zo sumy 851,20 eur odpočítať len sumu 306,92 eur (671,72 - 364,80), ktorá predstavuje súčet všetkých odporcových úhrad bez už odpočítanej akontácie a priznať tak navrhovateľovi sumu 544,28 eur. Navrhovateľ si od odporcu uplatňuje sumu 1.209,01 eur (celková suma pôžičky 1.216,- eur znížená o časť úroku, ktorý si navrhovateľ voči odporcovi neuplatňuje) zníženú o odporcove platby do podania návrhu na začatie konania (671,72 eur), teda sumu 537,29 eur.
Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, keď odvolaním je napadnutá len zamietajúca časť nároku navrhovateľa, v spojení s ust. § 214 ods. 1 O.s.p. po nariadení pojednávania dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Súd prvého stupňa nárok navrhovateľa posúdil ako právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy s tým, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo o vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu zo strany navrhovateľa, ktorej obsah nemal odporca možnosť reálne ovplyvniť. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z. a je od 01.04.2004 predpisom lex specialis. Tiež je správny záver súdu prvého stupňa, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol nie podpisom právneho úkonu, v ktorom žiadal odporca o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že celková suma pôžičky v súlade s rozpisom splátok mala činiť sumu 851,20 eur, táto suma predstavuje súčet všetkých splátok dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou v zmluve a teda súd prvého stupňa túto sumu považoval za celkovú sumu pôžičky aj v zmysle formulárových PZP, resp. VOP. Sumu 1.216,- eur, resp. sumu 1.209,01 eur, ktorú navrhovateľ považoval za predpísané úhrady, považoval súd prvého stupňa v zmysle § 4 ods. 4 ZSÚ, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. o skryté náklady, ktorú sú v rozpore s predpismi, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa. Tiež sumu 85,59 eur, ktorú navrhovateľ vyčíslil podľa bodu 12 PZP považoval za zmluvnú pokutu, ktorá však medzi účastníkmi konania nebola dohodnutá v písomnej forme, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty, na ktorú absolútnu neplatnosť súd prihliadol z úradnej povinnosť. Navrhovateľ v odvolaní mal za to, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k započítaniu odporcom zaplatenej akontácie na dlžnú sumu dvakrát a to tak, že túto sumu súd prvý krát odpočítal z celkovej sumy pôžičky, t.j. zo sumy 1.216,- eur (1.216 - 364,80 = 851,20 eur) a následne ju ako súčasť odporcových úhrad odpočítal i zo sumy 851,20 eur (851,20 - 671,72 = 179,48 eur). Navrhovateľ uviedol, že celková pôžička predstavovala sumu 1.216,- eur, od ktorej bolo potrebné odpočítať akontáciu vo výške 364,80 (1.216 - 364,80), t.j. 851,20 eur a z tejto sumy mal súd odpočítať len sumu 306,92 eur, t.j. sumu, ktorá predstavuje súčet všetkých odporcových úhrad bez už odpočítanej akontácie a priznať navrhovateľovi sumu 544,28 eur. Keďže si navrhovateľ uplatňuje len sumu 1.209,01 eur, ktorá predstavuje celkovú sumu pôžičky 1.216,- eur, zníženú o časť úroku, ktorú si navrhovateľ voči odporcovi neuplatňuje, zníženú o odporcove platby do podania návrhu na začatie konania.
Na pojednávaní dňa 28.09.2015 navrhovateľ upravil svoj odvolací petit, keď síce vychádzal z odvolacích dôvodov, avšak na odvolacom pojednávaní upravil sumu, pričom namiesto pôvodne uplatnenej sumy 537,29 eur, žiadal priznať sumu 357,81 eur a to z dôvodu, že súd prvého stupňa časť sumy vo výške 179,48 eur priznal spolu s úrokom z omeškania a preto správny zostatok predstavuje sumu 357,81 eur, vrátane úrokov z omeškania.
Odvolací súd má za to, že odvolanie v časti o zaplatenie sumy 357,81 eur, tak ako to navrhovateľ upravil v priebehu odvolacieho konania je dôvodné. Odporca zakúpil u sprostredkovateľa tovar za kúpnu cenu vo výške 1.000,- eur, za ktorý bola odporcom sprostredkovateľovi uhradená akontácia vo výške 364,80 eur s tým, že peňažné plnenie - pôžička predstavovala sumu 635,20 eur, pričom odporca sa túto sumu zaviazal splácať v 20 splátkach vo výške 42,56 eur mesačne. Takýto skutkový stav konštatoval vo svojom odôvodnení i súd prvého stupňa, t.j. že celková suma pôžičky, tak ako je uvedená vo formulárovej zmluve, je vo výške 635,20 eur a predstavuje sumu 851,20 eur (42,56 x 20). Z platobnej histórie na č.l. 49 vyplýva, že odporca uhradil akontáciu vo výške 364,80 eur a čiastočne zaplatil v splátkach úver vo výške 306,92 eur, spolu odporca uhradil sumu 671,72 eur. Akontácia vo výške 364,80 eur + celková suma
pôžičky vo výške 851,20 eur predstavuje celkom súčet sumy 1.216,- eur. Po odpočítaní už uhradených súm a to akontácie vo výške 364,80 eur, z celkovej pôžičky vo výške 1.216,- eur, zostatok v čase rozhodovania súdu prvého stupňa predstavoval sumu 544,28 eur (1.216 - 364,80 - 306,92 = 544,28 eur). Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 27.08.2014 si však neuplatňoval zostatok sumy 544,28 eur, túto znížil o časť úroku, ktorý si navrhovateľ voči odporcovi neuplatňuje, zníženú o odporcove platby do podania návrhu na začatie konania (671,72 eur), teda sumu len 537,29 eur. Z tejto sumy potom následne vychádzal i odvolací súd, pričom po odpočítaní už právoplatne priznanej sumy navrhovateľom súdom prvého stupňa vo výške 179,48 eur, predstavuje konečná suma, ktorú má odporca zaplatiť 357,81 eur (537,29 eur - 179,48 eur = priznaná suma súdom prvého stupňa). Túto sumu je odporca povinný zaplatiť spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 24.07.2010 do zaplatenia s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase vzniku omeškania.
O trovách prvostupňového a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., za použitia ust. § 200ea O.s.p..
Navrhovateľ písomne vyčíslil trovy súdneho konania, keď trovy prvostupňového konania si uplatnil za tri úkony a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie zo dňa 27.08.2014, každý úkon po 39,84 eur vrátane 20 % DPH spolu za tri úkony vo výške 23,90 eur, 2 x režijný paušál vo výške 9,37 eur s DPH za rok 2013 vo výške 18,74 eur a 1 x režijný paušál vo výške 9,65 eur s DPH za rok 2004, celkom trovy právneho zastúpenia vyčíslil vo výške 171,81 eur. Zároveň si uplatnil i súdny poplatok za návrh vo výške 37,- eur. Trovy odvolacieho konania vyčíslil nasledovne: súdny poplatok za odvolanie vo výške 21,50 eur a 2 úkony právneho zástupcu navrhovateľa - podanie odvolania zo dňa 03.02.2015 a účasť na pojednávaní dňa 28.09.2015, spolu 53,12 eur. DPH za oba úkony vo výške 20 % v sume 10,62 eur, ako aj režijný paušál 2 x vo výške 10,07 eur vrátane DPH za rok 2015, t.j. sumu 20,14 eur, celkom trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vyčíslil vo výške 83,88 eur + súdny poplatok za odvolanie vo výške 21,50 eur.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal navrhovateľ vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vychádzal odvolací súd pri vyčíslení náhrady trov konania. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval celkom sumu 622,88 eur, pričom v prvostupňovom konaní bol úspešný vo výške 179,48 eur. Odvolací súd pri náhrade trov právneho zastúpenia vychádzal zo sumy 179,48 eur a tarifná odmena za 1 úkon z tejto sumy predstavuje 18,26 eur, za 3 úkony je to suma 54,78 eur + DPH za tri úkony vo výške 10,96 eur, je to suma 65,74 eur + 2 x režijný paušál vo výške 9,37 eur, spolu 18,74 eur 1 x režijný paušál vo výške 9,65 eur, spolu je to suma 94,13 eur. V odvolacom konaní bol navrhovateľ úspešný v sume 357,81 eur a preto základná sadzba tarifnej odmeny bola vypočítaná z tejto sumy, t.j. za jeden úkon vo výške 26,56 eur, pri dvoch úkonoch je to suma 53,12 eur + DPH 10,62 eur. Tarifná odmena spolu s DPH predstavuje sumu 63,74 eur + režijný paušál 2 x vo výške 10,07 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavuje sumu 83,88 eur. S poukazom na ust. § 200ea O.s.p. v danom prípade ide o drobný spor a preto s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť, t.j. toto zákonné ustanovenie nehovorí len o znížení, ale dáva možnosť rozhodnúť i tak, že vôbec súd neprizná náhradu trov konania a teda v odôvodnených prípadoch nebude účastníkovi, ktorý má vo veci úspech nahradený ani súdny poplatok, pretože i tento tvorí súčasť rozhodnutia o trovách konania. Ust. § 150 O.s.p. nerozlišuje trovy konania spočívajúce v zaplatených súdnych poplatkoch a trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd priznal navrhovateľovi polovicu účelne vynaložených trov, pretože v drobných sporoch s typovým vymáhaním pohľadávok sa jedná o účelne právne zastúpenie v prípade, ak nastanú okolnosti, ktoré zjavne vybočujú z obvyklého priebehu konania daného typu.
Po pripočítaní náhrady trov právneho zastúpenia za odvolacie konanie vo výške 83,88 eur, celková náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 178,01 eur. Po pripočítaní súdneho poplatku za návrh vo výške 37,- eur a súdneho poplatku za odvolanie vo výške 21,50 eur, celkom trovy prvostupňového a odvolacieho konania predstavujú sumu 236,51 eur. Z tejto sumy odvolací súd priznal
navrhovateľovi s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. polovicu, t.j. sumu 118,25 eur. Túto sumu je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p..
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.