Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-19-2015.pdf
PDF · 87.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa J. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom dieťa rodičov: matky P. V., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Z. F. nad V., E. XX/X a otca P. V., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom B. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26. novembra 2014 č. k. 8P/64/2014- 60, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd rozsudkom dňa 26. novembra 2014 č. k. 8P/64/2014- 60 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03.11.2010 č.k. 7P/190/2009-97 zo sumy 85,- Eur mesačne na sumu 125,- Eur mesačne s účinnosťou od 31.03.2014. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 31.03.2014 do 30.11.2014 vo výške 321,29 Eur uložil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody poskytnutých splátok. Ďalej do výrokovej časti uviedol, že návrh otca na zníženie výživného zamieta. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je od poslednej úpravy výživného vzhľadom na prirodzený nárast výdavkov na strane mal. J. dôvodné. Výživné bolo naposledy určené pred cca 4 rokmi, keď maloletý navštevoval 6. ročník základnej školy. Toho času navštevuje 1. ročník strednej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky, ktoré je potrebné vynakladať v súvislosti s hradením školským pomôcok, ako aj vecí, ktoré musí mať maloletý zabezpečené v súvislosti s vykonávaním odbornej praxe. Otec v konaní predložil potvrdenie daňového úradu o jeho príjme z podnikania, z ktorého vyplynulo, že otec mal za rok 2013 príjmy vo výške 2.532,- Eur, výdavky vo výške 2.491,11 Eur, základ dane predstavuje sumu 40,89 Eur. Z výpovede otca vyplynulo, že dosahuje príjem cca 100,- Eur mesačne a to za približne posledné 2 roky. Výdavky otca na nájomnom sú vo výške 75,- Eur mesačne, podľa vyjadrenia otca toho času platí maloletému 50,- Eur mesačne za internet, mobil a mobilný internet, čo spolu predstavuje sumu 125,- Eur mesačne. Týmto okresný súd poukázal na skutočnosť, že len výdavky otca na nájomné a za internet, mobil a mobilný internet bez ďalších výdavkov otca na jeho potreby presahujú mesačný príjem otca podľa potvrdenia daňového úradu, ale aj mesačný príjem tvrdený otcom. Je preto málo pravdepodobné, že otec skutočne dosahuje len ním tvrdený príjem. Je potrebné tiež skonštatovať, že otec dlhodobo podniká. Podnikanie sa uskutočňuje za účelom dosiahnutia zisku. Pokiaľ otec v podnikateľskej činnosti dlhodobo nedosahuje zisk, resp. dosahuje len zisk len minimálny (tak, ako tvrdil), je potrebné, aby zvážil zmenu spôsobu získavania príjmu a prípadne sa i zamestnal tak, aby si mohol zabezpečiť stabilný príjem a to v takej výške, aby mohol maloletému J. prispievať na jeho výživu. Vyživovacia povinnosť otca k mal. dieťaťu je
jeho prvoradou povinnosťou. Zo strany otca nie je možné poukazovať len na jeho nízky príjem, ktorý má dlhodobo, je potrebná i určitá aktivita k zabezpečeniu príjmu. I keď sa príjem matky oproti poslednej úprave zvýšil, nie je možné, aby matka sama hradila výdavky maloletého v prevažnej miere. I keď ide už o stredoškoláka, je nepochybné, že matka musí zabezpečovať i osobnú starostlivosť o maloletého. Okresnému súdu sa javilo platenie mobilu, internetu a paušálu vo výške 50,- Eur otcom pre maloletého ako neprimerané, a to i s poukazom na otcom tvrdený nízky príjem. Je všeobecne známe, že obdobné služby je možné zabezpečiť za oveľa nižšiu cenu, pričom väčšou časťou uvedenej sumy by otec mohol prispievať na zvýšené výživné pre maloletého. Z vyššie uvedených dôvodov zvýšil výživné otca pre mal. J. zo sumy 85,- Eur mesačne na sumu 125,- Eur mesačne s účinnosťou od 31.03.2014 a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Takto určené výživné sa mu javilo primerané s poukazom na vyššie uvedené príjmy a výdavky oboch rodičov a potreby maloletého.Za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného od 31.03.2014 do 30.11.2014, vznikol otcovi nedoplatok na splatnom výživnom za 1 deň mesiaca marec 2014 vo výške 1,29 Eur a za mesiac apríl až november 2014 po 40,- Eur (1,29 Eur + 40 x 8), spolu vo výške 321,29 Eur. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,-Eur v zmysle § 160 ods.1 ods. O.s.p.. Vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1 až 5. § 75 ods. 1. § 24 ods. 3, 4, § 25 ods. 2, 3 Zákona o rodine. Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, preto o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd „vyhovel jeho žiadosti o dočasné znížené výživné.“ Uviedol, že sa mu v podnikateľskej činnosti prestalo dariť, maliarskych prác je málo a zelenina, ktorú pestuje, kvôli nepriaznivému počasiu na poli zhnila. V tomto roku po odvedení exekučných splátok a doplatku výživného zostal úplne na dne a toho času s mozgovou príhodou nie je schopný podnikania ani zamestnania. Z dôvodu neplatenia odvodov do poisťovne nemá nárok na nemocenské dávky, nemá nárok ani na dávky v hmotnej núdzi, lebo vlastní dve autá, ktoré nemôže predať, pretože ich bude potrebovať k podnikaniu a momentálne sú exekučne založené. Vlastní rodinný dom, z ktorého vyplatil pred tromi rokmi súrodencov 4 x po 700,- Eur a je tiež exekučne založený. Poukazoval na to, že mal. J. ho pravidelne navštevuje, v stredu a od piatka do nedele, s čím mu vznikajú náklady na stravu a oblečenie. Platí mu poistku 12,- Eur mesačne, mobil s paušálom 20,- eur mesačne, mobilný internet 12,- Eur mesačne, splátku za notebook 24,- Eur mesačne. Poukazoval na nadpriemerné zárobkové a majetkové pomery matky. Tvrdil, že do tejto situácie sa dostal vďaka matke, lebo „nežiadal o BSM po rozvode z domu a bytu“. Ďalej sa sťažoval na kolíznu opatrovníčku, ktorá s ním jedná „s veľmi divným spôsobom“. Žiadal o zmenu kolíznej opatrovníčky, lebo sa s matkou dlhodobo poznajú a nezáleží jej na potrebách maloletého, ale matky.
Matka sa písomne vyjadrila k odvolaniu otca a navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukazovala na to, že otec má už 25 rokov živnostenské oprávnenie, vyše 10 rokov si neplní povinnosti voči Sociálnej poisťovni, podľa jej názoru sa mal dávno zamestnať, ale je lenivý a vypočítavý. Financie, ktoré zarobil, investoval do výstavby a opráv hospodárskej budovy, oplotenia, modernizácie svojho domu. Nepriznáva skutočný príjem a podáva smiešne daňové priznanie. Počas jeho „PN“ vozil syna na aute, pričom mu prišlo zle. Má preto obavy o svojho syna. Syn sa uňho neučí, sedí len pri počítači, zatiaľ čo ona sa synovi venuje, denne mu varí. Poukazovala na násilné správanie otca voči nej a jej rodine v rokoch 2000-2003, o čom predložila záznamy. Spolu žili iba 2 roky. Dom, v ktorom býva, kúpili jej rodičia, otec sa na kúpe finančne nepodieľal. Rekonštrukciu bytu financovala ona zo svojho stavebného sporenia. Do problémov sa otec dostal sám svojím konaním, postojom k práci, nezodpovednosťou, ľahostajnosťou a aroganciou. Synovi kúpil počítač, lebo mu na ňom píše korešpondenciu na úrady. Kolízna opatrovníčka sa venuje ich rodine od 2 rokov maloletého a má za tie roky poznatky o otcovi.
Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť. Tvrdenia otca o kolíznom opatrovníkovi sú nepravdivé, rodinu vedú v evidencii od roku 2000, preto poznajú oboch rodičov rovnako. Na pojednávaní sa kolízny opatrovník vyjadril v záujme maloletého, a nie v záujme matky.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento podľa § 219 O.s.p. potvrdiť. O odvolaní otca dieťaťa rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Ustanovenie § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie nároku na výživné.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovane rozhodnúť o výživnom, je zmena pomerov (§ 78 Zákona o rodine).
Zmenou pomerov rozumieme výraznú zmenu tých právne významných skutočností, ktoré boli podkladom pri skoršej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti.
Súdna prax považuje za významnú zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa jeho vyšší vek a s tým súvisiace vyššie výdavky na základné potreby dieťaťa (bývanie, šatstvo, strava), ale aj s jeho vekom rastúce náklady na sociálne potreby dieťaťa (vzdelávanie, rôzne aktivity - športové, kultúrne a podobne), ako aj zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa. Komplexné potreby dieťaťa sú povinní zabezpečiť jeho rodičia, a to aj výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, ale predovšetkým poskytovaním výživného.
Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom má zodpovedať odôvodneným potrebám detí a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov (§ 62 ods. 1, § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine).
Platí ďalej, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, súd pri skúmaní pomerov rodiča neprihliadne (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
Zákonná úprava pamätá aj na prípady, ak sa povinný rodič bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, prípadne, ak na seba berie neprimerané majetkové riziká (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). V takomto prípade súd vychádza zo zásady potencionality príjmov povinného rodiča, resp. na neprimerané majetkové riziká neprihliada pri skúmaní komplexných pomerov povinného rodiča.
V posudzovanej veci je nepochybné, že od skoršej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca došlo u dieťaťa ku kvalifikovanej zmene pomerov, a to najmä vzhľadom na jeho vývoj (vtedy žiak 6. ročníka základnej školy, teraz 2. ročníka strednej školy) a s tým súvisiacimi zvýšenými nákladmi na základné, kultúrne a sociálne potreby. Je zrejmé, že došlo k zvýšeniu jeho výdavkov jednak z objektívneho dôvodu všeobecne známej skutočnosti zvýšenia životných nákladov -cien tovarov a služieb, a jednak zo subjektívnych dôvodov- fyzického, fyziologického, kultúrneho a psychického rastu, v prípade maloletého J. osobitne výrazného (oblečenie veľkosti XL, obuv vo veľkosti č. 45).
Za tejto situácie okresný súd správne zvýšil otcovi rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Otec v odvolaní neuvádzal skutočnosti, ktorými by namietal správnosť skutkových zistení okresného súdu. Jeho odvolanie spočíva na rovnakých skutočnostiach, ktoré prednášal už pred okresným súdom a s ktorými sa okresný súd správne a náležite vyporiadal, a to nedostatočný príjem z tvrdených objektívnych dôvodov (nepriaznivé počasie pre pestovanie zeleniny, zlý zdravotný stav) a zvýšené výdavky z dôvodu nedoplatkov na odvodoch voči Sociálnej poisťovni, dokonca z dôvodu zaplatenia „doplatku výživného“ v tomto roku. Otec však zabudol poznamenať, že týmto „doplatkom“ iba zaplatil nedoplatok na výživnom určenom doposiaľ právoplatným rozsudkom okresného súdu, ktoré riadne neplnil. Učinil tak až po prvom pojednávaní v tejto veci vkladom hotovosti vo výške 460,- Eur dňa 25.11.2014 a 150,- Eur dňa 26.11.2014 na účet matky, pričom matka už pre neplatenie výživného podala na otca trestné oznámenie pre trestný čin Zanedbania povinnej výživy.
Odvolacie námietky o tvrdenom nedostatočnom príjme a zvýšených výdavkoch vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné vzhľadom na správny záver okresného súdu vyslovený v odôvodnení rozsudku, v zmysle ktorého je príjmová úroveň otca preukázateľne vyššia ako tvrdená a priznávaná (100,- eur mesačne). Výdavky otca vrátane výdavkov, ktoré označuje ako výdavky pre syna, nezodpovedajú tvrdenému príjmu. tento výrazne presahujú. Osobitne si odvolací súd v súvislosti s tvrdeným dosahovaným príjmom všimol vyjadrenie otca do zápisnice z pojednávania zo dňa 26.11.2014, kedy uviedol, že sa mu „neoplatí ísť robiť do fabriky za nejakých 400,- eur netto“.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tvrdenia otca ohľadom riadneho a včasného platenia doposiaľ určeného výživného, keď pôvodne na pojednávaní dňa 09.09.2014 otec vyhlásil, že od novembra 2010 posielal matke stále sumu 100,- Eur (nad rámec určeného výživného), avšak až po pojednávaní zaplatil na výživnom spolu 610,- Eur, pričom na ďalšom pojednávaní potvrdil, že nad rámec určeného výživného matke neprispieval. V období, kedy výživné riadne neplatil, mal však dostatok financií na výplatu súrodencov z dedičstva (z rodinného domu), kde sa však jeho tvrdenia znovu nezhodovali. Pôvodne vo svojom vyjadrení k návrhu tvrdil, že súrodencov vyplatil z usporených zarobených peňazí z príjmu z podnikateľskej činnosti. Neskôr na pojednávaní tvrdil, že financie získal z úveru v Slovenskej sporiteľni, no napriek výzve súdu, doklady o tom nepredložil. V odvolaní uviedol, že sumu vyplácal čiastočne z požičaných peňazí.
Všetky tieto okolnosti nasvedčujú, že skutočný príjem otca je vyšší ako ním tvrdený, ako zhodne konštatoval okresný súd.
Výdavky na úhradu potrieb maloletého sú prioritné (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), preto je otec povinný v prvom rade uhradiť výživné pre maloleté dieťa a potom uspokojiť svoje iné ako nevyhnutné výdavky. Je totiž neprípustné, aby maloleté dieťa, ktoré nie je schopné si samé zabezpečiť prostriedky na živobytie, bolo vystavené ekonomickej biede za situácie, že jeho rodičia majú schopnosti a možnosti túto výživu zabezpečiť.
Vzhľadom na tieto zistené skutočnosti odvolací súd rovnako ako okresný súd neuveril tvrdeniu otca o neschopnosti hradiť výživné zvýšené o 40,- Eur mesačne. Je zrejmé, že matka uhrádza všetky potrebné náklady dieťaťa. Otec na rozdiel od matky nepredložil ani jeden doklad o nákupe oblečenia pre syna, i keď tvrdí, že toto uhrádza. Ako poznamenal okresný súd, výdavky na platenie mobilu, internetu a paušálu vo výške 50,- Eur pre dieťa sú neprimerané. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, odvolací súd poukazuje na správne závery okresného súdu.
Otec uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. - nesprávne právne posúdenie veci (nesprávna aplikácia a interpretácia právnych predpisov na zistený skutkový stav), čo však nie je v posudzovanej veci spôsobilým odvolacím dôvodom, preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Pokiaľ ide o namietanú zaujatosť kolízneho opatrovníka, riešenie danej otázky nespadá do kompetencií súdu. Ak otec zistí skutočne nedostatky vo výkone funkcie kolízneho opatrovníka povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany - úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je oprávnený požiadať bez zbytočného odkladu o prešetrenie postupu tohto zamestnanca príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príp. jeho nadriadený orgán, ktorý je kompetentný posúdiť postup zamestnanca a podľa zistených skutočností zvážiť potrebu zmeny zamestnanca na zastupovanie v konaní pred súdom. Súd nemá právomoc rozhodovať o vylúčení zamestnanca kolízneho opatrovníka z prejednávania a rozhodovania veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .