Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-231-2014.pdf
PDF · 89.11 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-17C/231/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47243383, Hlavná 104, Košice, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti odporcovi: F. E., nar. 5.X.XXXX, J. XX, A., zast. opatrovníkom Annou Nagyovou, zamestnankyňou tunajšieho súdu, v konaní o zaplatenie 296,33 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý z a p l a t i ť navrhovateľovi 296,33 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 16.2.2014 do zaplatenia zo sumy 261,33 eur na účet navrhovateľa vedený vo Fio Banka a.s., pobočka zahraničnej banky, Námestie SNP č. 21, Bratislava, IČO: 36 869 376, č. účtu: 2700334262/8330, a n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy konania v sume 17,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku na účet navrhovateľa vedený vo Fio Banka a.s., pobočka zahraničnej banky, č. účtu: 2700334262/8330 a sumu 62,56 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo Fio Banka a.s., pobočka zahraničnej banky, č. účtu: 2200617389/8330, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.12.2014 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 296,33 eur, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 16.2.2014 do zaplatenia zo sumy 262,21 eur a nahradiť trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom dňa 16.1.2014 uzavrel Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (rámcovú zmluvu) a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany navrhovateľa, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 200 eur. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 261,33 eur, ktorá tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 61,33 eur. Úver s príslušenstvom bol splatný dňa 15.2.2014. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Navrhovateľ si uplatnil náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 35 eur, takto celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 296,33 eur s príslušenstvom.
Pobyt odporcu po dôslednom šetrení nie je známy, preto podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) mu bola ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal v neprítomnosti opatrovníčky odporcu.
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 21.1.2015, oznámil, že v zmysle § 115a O.s.p. súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu vyvesené dňa 21.9.2015.
Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu navrhovateľa, upomienkou o nezaplatení pohľadávky (zo dňa 22.2.2014 a dňa 1.3.2014), upozornením na hrozbu exekúcie (zo dňa 8.3.2014), výpoveďou dohody o splátkovom kalendári (zo dňa 16.3.2014), ako aj ostatným spisovým materiálom, súd zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník dňa 16.1.2014 uzatvorili Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých veriteľ poskytol dlžníkovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 200 eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 261,33 eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 15.2.2014. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou vo výške 61,33 eur. Keďže odporca svoj záväzok v deň splatnosti neuhradil, navrhovateľ mu dňa 22.2.2014 a dňa 1.3.2014 zaslal urgenciu nezaplatenej pohľadávky, dňa 8.3.2014 upozornenie na hrozbu exekúcie a dňa 16.3.2014 výpoveď dohody o splátkovom kalendári a výzvu k urýchlenej úhrade dlhu. Keďže odporca svoj dlh voči navrhovateľovi neuhradil ani po doručení predžalobných upomienok, navrhovateľ podal žalobu na súd.
Podľa čl. IV ods. 5 rámcovej zmluvy, v prípade omeškania klienta so splátkami úveru, je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, pričom ide o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms a emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru, vrátane vypracovania prvej upomienky vo výške 15 eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru, vrátane vypracovania druhej a tretej upomienky vo výške po 10 eur.
Z výpisu účtu navrhovateľa č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie 1/2014 vyplýva, že dňa 17.1.2014 bola z tohto účtu navrhovateľa poukázaná na účet odporcu č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX suma 200 eur.
Navrhovateľ upomienkami, resp. výzvami na úhradu dlhu, zo dňa 22.2.2014, 1.3.2014 a 16.3.2014 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej pohľadávky.
Súd vzťah účastníkov konania posúdil ako občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania, na základe toho, že z obsahu zmluvy vyplýva, že ju uzavreli navrhovateľ ako veriteľ a podnikateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ.
Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iných aj zo zmluvy o úvere (§ 497).
Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ust. § 500 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie. Ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.
Podľa ust. § 502 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný platiť dohodnuté úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.
Podľa ust. § 503 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 (vychádzajúc z príslušných prechodných ustanovení) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania uzavreli elektronickou formou zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi úver v sume 200 eur. Predmetnú sumu navýšenú o poplatok za poskytnutie úveru (61,33 eur) a sumu skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním dlhu (15 eur za prvú upomienku a 10 eur za ďalšie dve upomienky), v celkovej výške 296,33 eur (200 + 61,33 + 35) odporca nevrátil, preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie celej žalobou uplatnenej sumy.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z listín predložených navrhovateľom vyplýva, že sa účastníci dohodli na lehote splatnosti úveru dňa 15.2.2014. Keďže odporca úver v lehote splatnosti nevrátil, súd po zistení, že v čase keď sa odporca dostal do omeškania, t.j. 16.2.2014, boli zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 5,25 % úrok z omeškania zo sumy 261,33 eur od 16.2.2014 do zaplatenia.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby (režijný paušál). Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
V tomto konaní bola základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v súlade s ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, určená hodnotou záväzku pri začatí poskytovania právnej služby - 296,33 eur a teda základná sadzba tarifnej odmeny je 23,24 eur (16,60 eur + 4 x 1,66 eura = 23,24 eur).
Preto úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania vo výške 80,06 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 17,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 62,56 eura, a to podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd), pričom za jeden úkon 23,24 eur + režijný paušál 8,04 eur = 31,28 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.