Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-463-2012.pdf
PDF · 123.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/463/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o. so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti odporkyni: D. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX, XXX XX L., štátny občan SR, o zaplatenie 1 342,62 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 542,93 €, úroky vo výške 423,12 €, úroky z omeškania v sume 36, 65 €, úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 542,93 od 24.9.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 25.10.2012 domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi istinu 1 955,86 eur spolu s úrokom vo výške 11,75 % ročne zo sumy 1 512,27 eur od 24.9.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 512,27 eur od 24.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2006 poskytol odporkyni ako dlžníkovi spotrebný úver v celkovej výške 1 659,70 eur (50 000 Sk) s premenlivou výškou úrokovej sadzby, ktorá bola ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 12 % ročne, ktorý sa odporkyňa zaviazala zaplatiť v splátkach po 38,94 eur mesačne, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, prvá splátka bola dohodnutá k 20.12.2006 a posledná splátka úveru bola splatná ku dňu 20.11.2011. RPMN bola dohodnutá vo výške 16,39 %. Odporkyňa prestala svoj dlh splácať v marci 2009, kedy v dohodnutej lehote zaplatila iba sumu 7 eur, poslednú platbu realizovala dňa 20.8.2009 vo výške 0,47 eur, predtým odporkyňa uhrádzala splátky s oneskorením, prípadne v sume nižšej, ako bola zmluvne dohodnutá. Navrhovateľ podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka časť zaplatených splátok započítal na príslušenstvo pohľadávky a následne na istinu. Žalovaná suma 1 955,86 eur pozostáva z istiny 1 512,27 eur, z úrokov vo výške 204,73 eur (vyčíslených z istiny 1 512,27 eur za obdobie od 5.8.2011 do 23.9.2012, pri úročení úrokom 11,75 % ročne) a z úrokov z omeškania 238,86 eur (vyčíslených od 21.8.2009 do 23.9.2012 zo sumy neuhradených splátok, sadzbou 8 % ročne). Listom zo dňa 26.4.2011 navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy, pričom odporkyňa svoj dlh nezaplatila.
Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Navrhovateľ v podaní zo dňa 10.4.2013 uviedol, že odporkyňa uhradila splátky celkom vo výške 1 083,57 eur, pričom medzi navrhovateľom a odporkyňou bolo dohodnuté zložené úročenie úveru - kapitalizácia úrokov podľa bodu 5.2 úverových podmienok, podľa ktorého nezaplatené úroky a poplatky boli pripočítavané k istine do prechodu navrhovateľa na nový bankový informačný systém, t.j. do 5.8.2011. V podaní zo dňa 30.12.2013 navrhovateľ argumentoval tým, že dojednania o poplatkoch boli v zmluve uvedené jasne, určito a zrozumiteľne a preto ich nepovažuje za neprijateľné.
Navrhovateľ, predvolaný na pojednávanie riadne a včas sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil na pojednávaní prítomný navrhovateľov splnomocnenec.
Odporkyňa dala k veci vyjadrenie na pojednávaní po daní predbežného právneho posúdenia veci, podľa ktorého nevie, koľko skutočne dlží. Uviedla, že podľa nej navrhovateľovi neuhradila iba tri splátky, podľa nej dlží maximálne 23,24 eur (700 Sk).
Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Súd uznesením č. k. 3C/463/2012-180 zo dňa 25.8.2014 konanie čiastočne o istinu 572,89 eur, o úrok vo výške 11,75 % ročne zo sumy 685,03 eur od 24.9.2012 do zaplatenia a o úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 685,03 eur od 24.9.2012 do zaplatenia zastavil a súčasne vrátil navrhovateľovi časť súdneho poplatku za návrh v sume 27,80 eur.
Súd uznesením č. k. č.k. 3C/463/2012-190 zo dňa 29.9.2014 konanie čiastočne o spracovateľský poplatok v sume 33,19 eur zastavil.
Súd uznesením č. k. 3C/463/2012-209 zo dňa 1.7.015 konanie čiastočne o sumu 7,16 eur, o úroky vo výške 11,75 % ročne zo sumy 33,19 eur od 24.9.2012 do zaplatenia a o úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 33,19 eur od 24.9.2012 do zaplatenia zastavil.
Súd uznesením č. k. 3C/463/2012-215 zo dňa 25.8.2015 pripustil zmenu návrhu takto: „Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 759,27 €, úrok vo výške 11,75 % ročne zo sumy 1 010,80 € od 24.9.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 363,68 € od 24.9.2012 do zaplatenia a trovy konania“.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2006, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na zaplatenie pohľadávky, predžalobnou výzvou, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 10.4.2013 a zo dňa 30.12.2013, Sadzobníkmi poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., čiastočnými späťvzatiami návrhu, zmenou petitu návrhu, výpisom z účtu odporkyne, výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2006 súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa v postavení dlžníka podpísali zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume 1 659,70 eur (50 000 Sk). Úver bol špecifikovaný ako spotrebný úver - bezúčelový. V zmluve bola uvedená premenlivá výška úrokovej sadzby, ktorá bola ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 12 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 33,19 eur z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru 1,99 eur (60 Sk) mesačne, výška mesačnej splátky 38,94 eur, počet splátok 60, periodicita a splatnosť splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.12.2006, konečná splatnosť úveru 20.11.2011, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca a ročná
percentuálna miera nákladov 16,39 %. V článku II. bod 2 je vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil s VOP veriteľa účinnými od 1.8.2002, úverovými podmienkami a sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súd v zmluve o úvere nenašiel, žeby v nej boli dohodnuté podmienky pri neplnení zo zmluvy o úvere.
Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002, boli súdu doručené v znení Dodatku č. 4 účinného od 1.1.2006 a neboli podpísané odporkyňou. Podľa bodu 16.1.1. je klient povinný platiť banke poplatky za služby poskytované bankou podľa sadzobníka platného v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo poplatky dohodnuté v zmluve a podľa bodu 16.1.3. je banka oprávnená sadzobník kedykoľvek meniť s tým, že o týchto zmenách je banka povinná klienta informovať zverejnením.
Podľa bodu 5.2 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom účinných od 1.2.2006 sa zmluvné strany dohodli, že úroky, náklady banky spojené s úverom a poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutého v úverovej zmluve alebo sadzobníku pripíšu k istine úveru a stávajú sa jej súčasťou. Podľa bodu 5.4 dlžník súhlasí, že pri splácaní pohľadávky banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky dlžníka v tomto poradí: splatné poplatky a náklady banky súvisiace s úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného úroku z omeškania, úroky z prečerpania podľa poradia od najskôr splatného úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina úveru. Obchodné podmienky neboli podpísané odporkyňou.
Z Výpisu z účtu odporkyne súd zistil, že odporkyňa čerpala finančné prostriedky vo výške 1 626,50 € (49 000 Sk) takým spôsobom, že z výšky poskytnutého úveru 50 000 Sk bola odpočítaná suma 1 000 Sk ako poplatok za poskytnutie úveru a až následne odporkyňa mohla reálne čerpať sumu 49 000 Sk. Odporkyňa uhradila splátky celkom vo výške 1 083,57 €. Z výpisu súd ďalej zistil, že odporkyni boli účtované úroky, úroky z omeškania, poplatky za vedenie účtu, ktorých výška sa zo sumy 1,99 eur mesačne zvyšovala na 2,99 eur mesačne, poplatky za upomienky, pričom splátky odporkyne neboli najskôr započítavané na istinu, ale na príslušenstvo. Dňa 20.11.2011 bol úver podľa výpisu zosplatnený.
Navrhovateľ ďalej súdu predložil Výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 26.4.2011 a Predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky, ktorými vyzýval odporkyňu na zaplatenie splatného dlhu.
Odporkyňa pri výsluchu uviedla, že pri uzavretí zmluvy s navrhovateľom dohadovala výšku a termíny splátok, podmienky veriteľa poznala. Odporkyňa tvrdila, že na úver neuhradila dve maximálne tri splátky, domnievala sa, že navrhovateľovi dlží okolo 16,60 eur - 23,24 eur (500-700 Sk).
Splnomocnenec navrhovateľa pri výsluchu uviedol, že po čiastočnom späťvzatí návrhu o spracovateľský poplatok mení návrh tak, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1 626,50 €, t.j. v sume uvedenej v zmluve po odpočítaní spracovateľského poplatku. Podľa neho odporkyňa na svoje tvrdenie, že navrhovateľovi dlží len 16,60 eur-23,24 eur (500-700 Sk), nepredložila dôkazy, toto tvrdenie odporkyne rozporoval zoznamom splátok, ktoré odporkyňa uhradila.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31.12.2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Uvedené nebolo v konaní sporným ani po daní predbežného posúdenia veci. Navrhovateľ poskytol odporkyni úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a odporkyňa prijala finančnú službu ako spotrebiteľ. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie odporkyne v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 3 ods. 2 zákona č. 250/2007
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a postavenie banky, ktorá poskytla podľa predmetu svojho podnikania finančnej služby odporkyni podľa zmluvy vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je bankou, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporkyňa požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah účastníkov nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti zmluvy podľa ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne a to v časti priznanej vo výroku tohto rozhodnutia. Medzi účastníkmi sú zhodné tvrdenia o tom, že vo veci ide o spotrebiteľský úver, neboli zhodné v tvrdení, koľko z úveru odporkyňa dlží. Odporkyňa v konaní tvrdila, že navrhovateľovi dlží len dve alebo tri splátky v sume 16,60 eur - 23,24 eur (500-700 Sk). Navrhovateľ v konaní po čiastočných späťvzatiach návrhu a po pripustení zmeny petitu návrhu tvrdil, že mu odporkyňa dlží sumu 1 759,27 eur ako pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 1 010,80 eur, z úrokov 449,05 eur, z úrokov z omeškania 233,75 eur a z poplatkov 65,67 eur a ďalej žiadal priznať príslušenstvo k pohľadávke. Z listinných dôkazov (najmä zmluvy o úvere a výpisu z účtu odporkyne) súd vyvodil ten skutkový stav, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 21.11.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporkyni úverové prostriedky vo výške 1 626,50 €, uvedené nebolo v konaní sporným, keďže navrhovateľ zobral návrh späť o spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru. Súd mal za preukázanú existenciu úverovej zmluvy, pričom z formy a obsahu Zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa jedná o tzv. typovú zmluvu, resp. „formulárovú“ zmluvu, uzavretú medzi navrhovateľom (bankou) a odporkyňou ako dlžníkom. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky do dňa konečnej splatnosti úveru 20.11.2011 a zaplatiť úroky, pričom výška mesačnej splátky bola 38,94 eur. Ako ďalej vyplýva z tvrdenia navrhovateľa a rovnako aj z výpisu z účtu súčtom bezhotovostných a hotovostných splátok, odporkyňa do konca vedenie účtu t.j. do 19.12.2013 zaplatila navrhovateľovi splátky celkom vo výške 1 083,57 eur. Iné k plneniu zo zmluvy o úvere zo strany odporkyne preukázané nebolo. Odporkyňa na svoje tvrdenie o tom, že navrhovateľovi dlží len dve alebo tri splátky v sume 16,60 eur - 23,24 eur (500-700 Sk) nepredložila žiaden dôkaz, nepreukázala, že by navrhovateľovi uhradila viac než tvrdí a než preukázal navrhovateľ a na svoje tvrdenia odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1 626,50 €, na ktorý odporkyňa podľa dôkazov predložených navrhovateľom vrátila navrhovateľovi iba do výšky 1 083,57 eur, do zvyšku poskytnutého úveru peňažné prostriedky nevrátila, hoci má takúto povinnosť podľa § 497 Obchodného zákonníka a aj podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto súd odporkyňu zaviazal na splnenie povinnosť zaplatiť, resp. vrátiť navrhovateľovi nesplatenú výšku istiny, čo v rozdiele poskytnutej sumy a zaplatenej sumy predstavuje sumu 542,93 eur.
Súd ďalej priznal navrhovateľovi úrok celkom v sume 423,12 € uvedený v zmluve vo výške 12 % ročne od 30.11.2006 do 1.4.2007 a vo výške uvedenej vo výpise z účtu a uplatnený navrhovateľom vo výške 11,75 % ročne od 2.4.2007 do dňa 20.11.2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru podľa zmluvy. V zmluve bol uvedený úrok 12 % ročne. Podľa výpisov z účtu odporkyne, bol odporkyni od 30.11.2006 do 1.4.2007 účtovaný úrok vo výške 12 % ročne a od 2.4.2007 úrok 11,75 % ročne. Odporkyňa od 30.11.2006 do 1.4.2007 uhradila splátky úveru vo výške 155,75 €, zostatok dlžnej istiny k tomuto dňu predstavoval sumu 1470,75 €, súd priznal navrhovateľovi za uvedené obdobie úrok v sume 59,47 € vypočítaný sadzbou 12 % ročne. Odporkyňa od 2.4.2007 do 30.11.2007 uhradila sumu 311,49 €, zostatok dlžnej istiny k tomuto dňu predstavoval sumu 1 159,26 €, súd priznal navrhovateľovi za uvedené obdobie úrok v sume 90,68 € vypočítaný sadzbou 11,75 % ročne, t.j. za prvý rok poskytovaného úveru súd priznal navrhovateľovi úrok spolu v sume 150,15 €. Ak odporkyňa za druhý rok od splatnosti prvej splátky (od 12/2007 do 11/2008) zaplatila splátky úveru v celkovej výške 464,85 €, zostatok dlžnej istiny predstavoval sumu 694,41 €. 11,75 % ročne zo zostatku 694,41 € je 81,60 €, t.j. za druhý rok poskytovaného úveru súd priznal navrhovateľovi úrok v celkovej sume 81,60 €. Ak odporkyňa za tretí rok od splatnosti prvej splátky (od 12/2008 do 11/2009) zaplatila splátky úveru v celkovej výške 151,48 €, zostatok dlžnej istiny predstavoval sumu 542,93 €. Úrok 11,75 % ročne zo zostatku 542,93 € je 63,79 €, t.j. za tretí
rok poskytovaného úveru súd priznal navrhovateľovi úrok v sume 63,79 €. V ďalšom období odporkyňa prestala úver splácať, súd priznal navrhovateľovi úrok za obdobie od 12/2009 do 11/2010 v sume 63,79 € a za obdobie od 12/2010 do 11/2011 v sume 63,79 €. Vo zvyšku súd nárok navrhovateľovi na úrok nepriznal, nakoľko tento bol žiadaný z kapitalizovanej výšky istiny. Navrhovateľ sa v predmetnej veci okrem iného po zmene petitu návrhu domáhal úrokov za úver aj za obdobie po splatnosti úveru. Súd nepriznal navrhovateľovi ním žiadaný úrok vo výške 11,75 % ročne zo sumy 1 010,80 eur od 24.9.2012 do zaplatenia. Právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov by navrhovateľovi prináležalo iba v prípade, ak by v zmluve o úvere nebol dohodnutý čas, na ktorý sa úver poskytuje. Z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka podľa názoru súdu vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Vzhľadom k tomu, že si účastníci úveru dohodli úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby - do zosplatenia úveru nevrátil, prichádzajú do úvahy za obdobie po zosplatnení úveru úroky z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Súd preto navrhovateľovi síce priznal zosplatnenú istinu a úroky za úver, ktoré mu prislúchali, ale len úroky do splatnosti úveru, ktoré si navrhovateľ uplatnil pevnou sumou. Po splatnosti úveru má navrhovateľ právo na iné príslušenstvo ako na úroky, a to na úroky z omeškania ako sankciu za omeškanie dlžníka, ktorý nezaplatil riadne a včas.
Ďalší nárok, ktorý si navrhovateľ návrhom uplatnil bol úrok z omeškania. Úrok z omeškania je zákonným úrokom, ktorý patrí navrhovateľovi priamo zo zákona. Pri priznávaní úroku z omeškania je vždy potrebné ustáliť, kedy sa odporkyňa dostala s platením dlhu do omeškania. Keďže navrhovateľ nepredložil súdu doručenku od odporkyne k výzve na zaplatenie pohľadávky zo dňa 26.4.2011 ani k predžalobnej výzve na zaplatenie pohľadávky zo dňa 29.7.2011, nepreukázal tak, že by k zosplatneniu úveru došlo skôr než ako bol dátum uvedený v zmluve o úvere a preto bolo možné priznať navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru uvedenom v zmluve o úvere. V danom prípade sa odporkyňa dostala s celou dlžnou istinou do omeškania odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti podľa zmluvy, t.j. od 21.11.2011. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v sume 36,65 € vypočítaný od 21.11.2011 do 23.9.2012 (deň uvedený v návrhu ku dňu vyčíslenia pohľadávky) vo výške 8 % ročne z priznanej výšky istiny 542,93 €. Súd ďalej priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z priznanej výšky istiny, t.j. zo sumy 542,93 € vo výške 8 % ročne od 24.9.2012 do zaplatenia, t.j. vo výške úroku z omeškania stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013. Ustanovenia Občianskeho zákonníka (ale aj Obchodného zákonníka) nepripúšťajú možnosť platiť úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky. Súd má z listinných dôkazov, predovšetkým z výpisu z účtu odporkyne, v konaní preukázané, že navrhovateľ úroky z omeškania žiadané vo zvyšku vypočítal z kapitalizovanej výšky istiny, a preto súd nárok navrhovateľa na zvyšné úroky z omeškania zamietol.
Súd sa ďalej zaoberal nárokom navrhovateľa na poplatky za správu úveru uplatnené v sume 65,67 eur a dospel k záveru, že poplatok za správu úveru je síce uvedený v zmluve o úvere, avšak súd tento nárok navrhovateľovi nepriznal, z dôvodu, že právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Súd nepriznal navrhovateľovi poplatky za vedenie účtu aj z dôvodu, že tieto boli stanovené v zmluve vo výške 1,99 eur (60 Sk) mesačne, pričom ako súd zistil z výpisu z účtu odporkyne navrhovateľ ich výšku jednostranne zvýšil na sumu 2,99 eur. Poplatok za vedenie účtu by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Navrhovateľ bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok. Pri poplatkoch, ktoré má platiť spotrebiteľ je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatkoch za správu úveru. Z toho dôvodu súd návrh navrhovateľa na poplatky za správu úveru zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko úspešnosť každého z účastníkov vo veci je zhruba polovičná, odporkyňa mala úspech vo veci 48,73 %, navrhovateľ úspech vo veci 51,27 % (542,93 € + 423,12 € + 36,65 €), pričom súd zohľadnil
aj čiastočné späťvzatia návrhu, ktoré boli výsledkom dispozičného úkonu navrhovateľa návrhom. Navrhovateľ zavinil, že konanie muselo byť čiastočne zastavené, podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. by mal z procesného hľadiska platiť trovy konania odporkyni, ktorá sa vyslovila, že sa nároku na náhradu trov celého konania zrieka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný poriadok.