Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/81/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: B., M.., so sídlom Z.X, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného J. B., M., so sídlom Q. X,. XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: M. L., so sídlom E. I. XX, XXX XX Z., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. k. -44 zo dňa 29. októbra 2013, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom v konaní vedenom pod sp.zn. . Súd prvého stupňa v zmysle nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 29.10.2013, na ktorom podľa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že súdny exekútor podal dňa 28.04.2010 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom M. rT., Z. sp.zn. SR 11883/09 zo dňa 27.8.2009. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením č.k. -13 zo dňa 17.12.2010 konanie zastavil. Za aplikácie , , , , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ uplatňoval svoj nárok z titulu majetkovej škody sumu vo výške 125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 638,02 Eur ako následok nesprávneho úradného postupu súdu. S týmto jeho právnym posúdením nemožno súhlasiť, keďže jeho skutkové tvrdenie o konaní, ktoré vyvolalo zodpovednosť štátu sa nevzťahovalo k postupu, ale k rozhodnutiu súdu, pričom z vyplýva že, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V danom prípade však nebolo zistené, že by rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia, bolo zmenené alebo zrušené. Vychádzajúc z uvedeného preto nebola v danom prípade daná zodpovednosť štátu. V konkrétnej veci navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 17.02.2011, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 346 mesiacov. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 28.04.2010, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Súd vydal uznesenie o zastavení exekučného konania dňa 17.12.2010 z dôvodu, že oprávnený nereagoval na výzvu súdu 04.05.2010 na predloženie úverovej zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok. Oprávnený v súdom stanovenej lehote požadované listiny nepredložil, čím

neodstránil nedostatok podmienky konania. Navrhovateľ nepreukázal, že by mu súd oneskoreným rozhodnutím spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia vôbec konal, spise sa nachádza sťažnosť na prieťahy v konaní. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že i keby dĺžka konania súdu vykazovala znaky prieťahov v konaní, predovšetkým v dobe od doručenia žiadosti do prvého úkonu súdu, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším vydaním poverenia vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia. Súd považoval návrh v celom rozsahu za neopodstatnený, preto ho zamietol. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( v spojení s ), rozhodoval vylúčený sudca ( v spojení s ), súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( v spojení s ), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Poukázal na to, že súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby mu umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, písomným vyjadrením odporcu, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, jeho právo na kontradiktórny súdny proces tým bolo porušené. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k doručenému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými navrhovateľom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa .

Odvolací súd prejednal vec podľa v rozsahu navrhovateľom podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

Obligatórne ( ) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v - g/ a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu priznáva. Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené ( ). Z úradnej moci odvolací

súd podrobil preskúmaniu navrhovateľom tvrdené vady konania podľa v spojení s a , keď vo veci rozhodoval vylúčený sudca a keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

V ustanovení sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne obmedzuje len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka navrhovateľa, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa v spojení s . Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom viazaný tým, či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený súd ( ). Z obsahu spisu vyplýva, že prejednávaná vec bola pôvodne pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom W.. R. N., o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.10.2012, č.k. -11, a to tak, že nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vec bola následne v dôsledku prerozdelenia spisov po odchode zákonného sudcu zo súdu, pridelená dňa 01.7.2013 pod Spr. 470/13 C V.. K. B., ktorá vo veci aj následne rozhodla. Z jej vyjadrenia vyplýva, že v exekučnom konaní od ktorého odvodzuje navrhovateľ svoj nárok nebola zákonnou sudkyňou a že vo veci sa necíti byť zaujatou. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany navrhovateľa dospel k záveru, že na strane zákonnej sudkyne nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ju v zmysle a nasl. vylučovala z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na pomer k veci a na pomer k účastníkom konania. Z obsahu spisu vyplýva, že v exekučnej veci od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoj nárok nebola zákonným sudcom. Odvolací súd v konaní nezistil z hľadiska žiadne skutočnosti predstavujúce dôvod na jej vylúčenie a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov navrhovateľa. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti nemôžu byť ani úvahy navrhovateľa založené na skutočnosti, že súd prvého stupňa svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane navrhovateľa, pretože táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietanej sudkyne k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jeho nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku navrhovateľa ako nedôvodnú.

Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvého stupňa konštatuje, že postup tohto súdu nezodpovedá všetkým stanoveným procesným podmienkam podľa .

Podľa v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa . Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Ak súd prvého stupňa neurobí opatrenie postupom podľa , ktorým podanie navrhovateľa (žalobcu) odmietne alebo konanie nezastaví podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, dochádza k tzv. príprave pojednávania. Procesnou povinnosť súdu je pripraviť pojednávanie tak, aby ochrana práv účastníka bola rýchla a účinná a aby sa rozhodlo spravidla na jedinom pojednávaní. Súd musí procesné úkony vykonávať tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva účastníka na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prípravou pojednávania podľa treba rozumieť všetku činnosť sudcu (predsedu senátu) od začiatku konania na súde až do začatia pojednávania vo veci. K procesným úkonom, ktoré je súd povinný vykonať podľa patrí doručenie návrhu na začatie konania (žaloby) spolu s prílohami odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk na vyjadrenie s uvedením rozhodujúcich skutočností na svoju obranu a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva, prípadne na predloženie listiny, v súdom určenej lehote. lehotu na vyjadrenie neurčuje, ide o tzv. sudcovskú lehotu, ktorú možno v odôvodnených prípadoch z vážnych dôvodov predĺžiť. Súbežne s opatrením, ktorým súd zasiela návrh na vyjadrenie, vykoná súd poučenie všetkých účastníkov konania podľa , vrátane tých, ktorí sú zastúpení v konaní právnym zástupcom. Ide o prejav koncentračnej zásady a zásady neúplnej apelácie civilného procesu. Ak odporca splní povinnosť a k návrhu a k prílohám sa vyjadrí v lehote určenej súdom, súd toto vyjadrenie bez zbytočného odkladu odošle navrhovateľovi.

Podľa účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tým tvrdeniam odporcu, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre úspešnosť návrhu, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že vyjadrenie odporcu spolu s pripojenými prílohami k vyjadreniu, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 25.10.2013, nemal právny zástupca k dispozícii pred začiatkom pojednávania vo veci samej dňa 29.10.2013, ale zo súdneho spisu vyplýva, že vyjadrenie odporcu nebolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doposiaľ doručované. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nedodržal postup podľa , keď navrhovateľovi a to ani následne s rozhodnutím vo veci samej neodoslal vyjadrenie odporcu a preto navrhovateľ nemal objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré uviedol a navrhol odporca v tomto vyjadrení a to ani v rámci podaného odvolania. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. K odňatiu práva na súdnu ochranu preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom. Koncept spravodlivého súdneho konania vnímaný v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako je pozícia protistrany. Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie. Nedoručenie vyjadrenia odporcu navrhovateľovi vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom (, , , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2011, sp.zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2010, sp.zn. , obe okrem iného odkazujúce aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva K. a ďalší proti M. L. č. 23083/05 zo dňa 27.04.2010).

Za situácie, kedy súd prvého stupňa neodoslal vyjadrenie odporcu navrhovateľovi (i keď mal na to dostatočný časový priestor), pričom z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa sa vyjadrením odporcu zaoberal a toto uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom s dôvodmi, prečo takto neurobil sa naviac nevysporiadal ani v napadnutom rozhodnutí, nemožno konanie súdu prvého stupňa považovať za spravodlivé. Podaným návrhom sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia 125,- Eur titulom majetkovej škody a zaplatenia 638,02 Eur titulom nemajetkovej ujmy. V danej veci súd prvého stupňa na prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa pri zachovaní lehoty podľa na deň 29.10.2013. Pre nariadenie pojednávania za účelom verejného prejednania veci samej na pojednávaní neboli splnené podmienky spravodlivého konania. Súd prvého stupňa porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a jeho postupom nesúladným s došlo k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom. Právo účastníka konania vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom je obsahom a v súdnom konaní má svoje vyjadrenie v . Doručenie návrhu a vyjadrenia k nemu predstavujú dôležité a neopomenuteľné úkony súdu v procese riadnej prípravy súdneho pojednávania s cieľom zabezpečiť účastníkom konania účinnú a efektívnu realizáciu nadväzujúcich procesných práv priznaných zákonom s možnosťou vyvrátiť dôvodnosť návrhu i jeho dodatočnú obranu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2010, sp.zn. ).

Konaním súdu prvého stupňa došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu, v dôsledku čoho bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa . Táto procesná vada je dôvodom, pre ktorý musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, pretože rozsudok vydaný v konaní postihnutý závažnou procesnou vadou nemôže byť považovaný za správny.

V právnej veci považuje odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že v rozsahu obligatórneho preskúmania zistil, že ostatné procesné podmienky podľa týkajúce sa doručenia návrhu a jeho príloh odporcovi do vlastných rúk a poučenia účastníkov podľa súd prvého stupňa vykonal.

Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecnými námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní nezaoberal.

Podľa je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu nariadi na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a ich právnych zástupcov. V konaní bude postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvého stupňa, najmä , a tých, ktoré sa týkajú vedenia konania a pojednávania, doručí písomné vyjadrenie odporcu na vyjadrenie navrhovateľovi, vykoná dokazovanie a vo veci rozhodne rozsudkom s náležitosťami podľa . Súd prvého stupňa svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené a (), pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodne.

V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .