Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu WINNER SPORT, a.s., Olomoucká 3419/7, Brno, Česká republika, IČO: 29 363 772, práv. zast. JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 42 358 566, proti žalovanému Slovenský zväz hádzanej, Trnavská cesta 37, Bratislava, IČO: 30 774 772, práv. zast. JUDr. Mária Faithová, Dlhá 30B, Senec, IČO: 30 847 206, o zaplatenie 44.144,- EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -383 zo dňa 16.3.2020 jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -383 zo dňa 16.3.2020 voči výroku, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie 18.540,- EUR s prísl. odmieta.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -383 zo dňa 16.3.2020 vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 18.540,- EUR a 8,05 % úrok z omeškania ročne, a to zo sumy 36.040,- EUR od 1.8.2017 do 18.10.2018, zo sumy 18.540,- EUR od 19.10.2018 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 16%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 7.5.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 44.144,- EUR spolu s príslušenstvom, a to titulom neuhradenia ceny dodaného tovaru, vyúčtovaného faktúrou č. 17F0400508. Faktúra bola splatná dňa 31.7.2017. Súd rozhodol vo veci dňa 10.7.2018 európskym platobným rozkazom sp. zn. , proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že predmetom zmluvného vzťahu medzi stranami sporu bola dodávka replík dresov v počte 8 104 ks za dohodnutú cenu 9,20 EUR/ks. Žalobca si však svojvoľne určil cenu 11,- EUR za 1 ks repliky, ktorú vyfakturoval žalovanému, a to celkovo 3x, nakoľko vždy menil údaje vo faktúre.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako poskytovateľom dňa 25.2.2017 Zmluvu o reklamnom plnení (ďalej len „Zmluva“). Medzi stranami sporu nebolo sporné dodanie 8.104 ks replík, a to na základe dodacieho listu č. 17SV01471, ktorý dňa 13.6.2017 svojím podpisom potvrdil p. X.Ú., v tom čase zamestnanec

žalovaného. Za dodávku replík bola žalobcom dňa 26.5.2017 vystavená faktúra č. 17FO400508 na sumu 107.864,- EUR vrátane DPH s dátumom splatnosti 9.6.2017, následne v poradí druhou faktúrou žalobca vyfakturoval žalovanému dodávku tých istých 8 104 ks replík faktúrou na sumu 89.144,- EUR bez DPH s dátumom splatnosti 30.6.2017, treťou faktúrou v poradí s č. 14FO400508 vyúčtoval cenu rovnakých 8 104 ks replík sumou 89.144,- EUR bez DPH s dátumom splatnosti 31.7.2017. Vo všetkých 3 faktúrach bola uvedená cena 11,- EUR/1 ks repliky. Hoci dodanie tovaru sporné nebolo, medzi stranami sporu bola sporná cena za jeden ks repliky. Štatutárny zástupca žalovaného poukazoval na garanciu žalobcu vyjadrenú v jeho maily zo dňa 16.3.2017, že cena jedného ks repliky bude maximálne 10,- EUR. V spomínanom maily stanovil žalobca cenu repliky sumou 9,20 EUR bez DPH za jeden kus s tým, že v prípade pridania loga partnera na repliku by sa cena zvýšila o niekoľko centov, maximálne však na 10,- EUR/ks. Žalovaný odôvodňoval dôraz na maximálnu cenu repliky 10,- EUR/ks tým, že cena vstupeniek na dvojzápas bola vo výške 10,- EUR, a preto cena repliky z finančných dôvodov nemohla byť vyššia. Konateľ žalobcu poprel tvrdenie o jednotnej cene 10,- EUR za každú vstupenku, uviedol, že cena vstupeniek bola od 10,- EUR v závislosti od umiestnenia sedadla. Na preukázanie svojich tvrdení však strany sporu žiadne dôkazy do spisu nezaložili, ani vykonanie takéhoto dôkazu nenavrhli. Poukazoval na skutočnosť, že základná cena jednej repliky bola síce 9,20 EUR za kus a táto sa mala zvýšiť o pár centov pri pridaní jedného loga, avšak v skutočnosti boli pridané 3 logá, a preto cena bola nie 10,- EUR/ks, ale 11,- EUR/ks. Cena repliky v cenníku žalobcu stanovená nebola. Konateľ žalobcu pán X. uvádzal, že cena 11,- EUR/ks bola schválená tak pánom X., ako aj telefonicky pánom X., obaja akceptovali tú skutočnosť, že so zvýšením počtu sponzorských log dochádza aj k zvýšeniu nákladov za výrobu dresov, a teda aj k zvýšeniu kúpnej ceny. Vychádzal tiež zo skutočnosti, že konečný návrh replík odprezentoval pánovi X. a pánovi X. prostredníctvom mailovej komunikácie zo dňa 27.3.2017, ktorej prílohou bola fotografia konečného návrhu repliky. Nakoľko k zmluvnému vzťahu týkajúcemu sa dodania replík došlo ešte v čase pred účinnosťou a platnosťou Zmluvy o reklamnom plnení, nemohol súd tento vzťah posudzovať podľa v Zmluve dohodnutého práva Slovenskej republiky, ale posudzoval ho ako obchodnoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý je s ohľadom na jeho obsah a charakter potrebné posúdiť podľa Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Miestom zmluvného plnenia bola Slovenská republika, preto je daná právomoc súdu na konanie vo veci. Otázky neupravené Dohovorom bolo potrebné posúdiť podľa čl. 4 bod 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, podľa ktorého sa zmluva o predaji tovaru spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu, čo je v danom prípade právny poriadok Českej republiky.

4. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný ako objednávateľ si objednal u žalobcu ako dodávateľa dodávku 8 104 ks replík, a to inou formou ako písomnou, táto skutočnosť sporná nebola. Žalobca odpovedal na ponuku mailom zo dňa 16.3.2017, ktorú súd posúdil podľa čl. 19 ods. 1 Dohovoru ako protiponuku, keďže obsahovala zmeny týkajúce sa kúpnej ceny, a to jej navýšenie zo sumy 9,20 EUR/kus o pár centov, maximálne 10,- EUR pre prípad umiestnenia loga sponzora. Následné konanie žalovaného súd posúdil ako prijatie protiponuky, nakoľko dodanie loga partnera je svojím charakterom „iné konanie naznačujúce súhlas s ponukou žalobcu“ (ponuka ceny 9,20,- EUR, resp. maximálne 10,- EUR za kus). Žalovaný teda prijal ponuku žalobcu na vyhotovenie jedného ks repliky obsahujúcej 3 logá toho istého partnera za sumu neprevyšujúcu 10,- EUR. Žalobca však vystavil faktúru na sumu 11,- EUR/ks, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsobom k takejto sume dospel, nakoľko ani z gramatického výkladu textu mailu zo dňa 16.3.2017 nebol takýto postup jasný. Pokiaľ pridanie jedného loga malo navýšiť cenu o „niekoľko centov“, nevysvetľovalo to, ako pridanie ďalších 2 log toho istého partnera, zvýšilo cenu celkovo o 1,80 EUR. Termín niekoľko centov podľa názoru súdu treba vysvetľovať ako menej ako 10 centov, v opačnom prípade by bolo zrejme uvedené, že pôjde o navýšenie o niekoľko desiatok centov. Žalobca nepreukázal odsúhlasenie navýšenej sumy, či už pánom X. alebo pánom X., tvrdil síce, že takáto cena mu bola odsúhlasená telefonicky pánom X., žiadne návrhy dôkazov na svoje tvrdenie však súdu nepodal, a teda dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Taktiež ani z obsahu mailu zo dňa 27.3.2017 nemožno vyvodiť žiaden súhlas žalovaného so zvýšenou cenou dresov, nakoľko týmto mailom žalobca riešil iba technické otázky týkajúce sa umiestnenia log a balenia replík a nie ceny. Pokiaľ žalobca s odvolaním sa na čl. 9 ods. 1 Dohovoru tvrdil, že zaplatením čiastky 45.000,- EUR ako zálohy na základe vystavenej faktúry žalovaný potvrdil svoju vedomosť o sume 11,- EUR za jednu repliku, nakoľko bola dohoda o výške zálohy vo výške 50 % konečnej ceny v zmysle ustálenej praxe medzi stranami sporu, tak toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože žiadna predchádzajúca prax medzi stranami sporu neexistovala, keďže išlo o prvý zmluvný záväzok medzi nimi. Cenu 11,- EUR/1ks repliky nemožno ustáliť ani s poukazom na čl. 55 Dohovoru, lebo z faktúr vystavených spoločnosťou

DEMI šport plus, s.r.o. vyplývalo, že predmetom fakturácie bola potlač dresov a nie replík, a navyše, cena sa odvíjala od veľkosti plochy potlače a len zo samotného náhľadu na repliku, ktorá bola prílohou mailu zo dňa 16.3.2017 nemožno ustáliť, o akú veľkú plochu potlače išlo a žalobca v tomto smere žiadne dokazovanie nenavrhol.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca poukazoval tiež na skutočnosť, že úhradou zálohy zo dňa 2.6.2017 zároveň žalovaný v zmysle uznal aj zvyšok svojho dlhu. Na posudzovanie predmetného právneho úkonu žalovaného však nebolo možné použiť ustanovenie , keďže ide o medzinárodný záväzkový vzťah, na ktorý sa použijú príslušné ustanovenia Dohovoru a na otázky Dohovorom neupravené sa použije právny poriadok Českej republiky. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie z nesporných tvrdení strán sporu preukázané, že sa strany dohodli na úhrade tzv. zálohy na základe vystavenej faktúry, a to ešte v čase pred dodaním samotného tovaru, čiže žalovaný plnil na základe vzájomnej dohody, a preto takéto plnenie nemožno považovať za uznanie zvyšku dlhu.

6. Súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal svoj nárok na cenu 11,- EUR/1 ks repliky, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie dohody so žalovaným o navýšení ceny jednej repliky z maximálne garantovanej sumy 10,- EUR/ks na 11,- EUR/ks, má nárok na zaplatenie sumy vo výške 81.040,- EUR (8.104 x 10,- EUR), žalovaný zaplatil zálohu 45.000,- EUR, čiže neuhradený zostatok, na ktorý vznikol žalobcovi nárok je vo výške 36.040,- EUR. Voči nároku žalobcu na doplatenie ceny dresov si žalovaný započítal listom zo dňa 22.12.2017 svoju pohľadávku na náhradu škody vo výške 32.907,32 EUR ako sumy, o ktorú musel žalovaný viac zaplatiť na nákup športového oblečenia, keď z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu nemohol nakúpiť športové oblečenie v cene o 60 % nižšej ako sú maloobchodné ceny. Žalovaný bol nútený zakúpiť športové vybavenie od spoločnosti adidas Slovakia, s.r.o. v sume 43.208,18 EUR a od spoločnosti DEMI šport plus, s.r.o. v sume 11.637,35 EUR, teda v celkovej výške 54.845,53 EUR, z čoho 60 % predstavuje práve čiastku 32.907,32 EUR ako zľava, ktorá mala byť žalovanému poskytnutá. Žalovanému by vznikol nárok na náhradu škody, ak by preukázal ,že mu vznikla určitá škoda v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaným.

7. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že podľa uzatvorenej Zmluvy o reklamnom plnení mal žalobca ako poskytovateľ uhradiť dohodnutú odmenu podľa bodu 3.1.2. buď podľa bodu 4.4 vo výške 52.500,- EUR bez DPH, alebo spôsobom podľa bodu 4.3, v spojení s bodom 5.2 Zmluvy a to poskytnutím zľavy vo výške 60 % z maloobchodných cien pre daný súťažný ročník v prípade, ak si žalovaný ako poskytovateľ objedná športové vybavenie zn. Penalty aj pre reprezentačné družstvá mládeže, a to podľa výberu veľkosti a v počte určenom poskytovateľom. Predpokladom na poskytnutie zľavy teda bola objednávka žalovaného na športové vybavenie pre reprezentačné družstvo mládeže. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému katalóg športového vybavenia spolu s jeho cenníkom a očakával, že žalovaný na základe katalógu zadá objednávku, v ktorej presne vyšpecifikuje druh, počet a veľkosť požadovaného športového vybavenia. Bolo nesporné, a túto skutočnosť výslovne potvrdil aj svedok J. E. zamestnanec žalovaného, že objednávku na takéto športové vybavenie žalobcovi nikdy nevystavil. Dôvodom nevystavenia objednávky mal byť nedostatok súčinnosti zo strany žalobcu, ktorý mu nedodal žiadne vzorky na vyskúšanie okrem dresov. Keďže žalobca bol novým dodávateľom a žalovaný nepoznal veľkosti jeho výrobkov, potreboval okrem katalógu aj konkrétne vzorky na vyskúšanie. Nakoľko mu žalobca žiadne vzorky nedodal, nemohol objednávku vystaviť. Predmetom dokazovania v konaní bola otázka, či žalobca potrebnú súčinnosť poskytol alebo nie, a či v dôsledku toho ne/bol žalovaný schopný si športové vybavenie objednať. Z výpovedí štatutárnych zástupcov strán sporu, svedka E. a mailovej komunikácie mal súd za preukázané, že žalovaný mal k dispozícii katalóg športového vybavenia z ponuky žalobcu a na základe katalógu mohol zadať objednávku, resp. uviesť, o ktoré konkrétne súčasti má záujem a požiadať o zaslanie vzoriek tak, aby bol na ich podklade schopný vystaviť objednávku. Súd bol toho názoru, že absentovala vzájomná komunikácia medzi stranami sporu, nakoľko žalobca očakával od žalovaného požiadavky na dodanie vzoriek na vyskúšanie, keďže nevedel, o ktoré konkrétne druhy oblečenia má žalovaný záujem a žalovaný očakával dodanie vzoriek, ktoré však nevyšpecifikoval. Nebolo preto možné konštatovať, že nedostatok súčinnosti bol výlučne na strane žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo na základe objednávky žalovaného dodať mu objednané športové vybavenie značky Penalty so zľavou vo výške 60 % maloobchodných cien pre daný súťažný ročník. Nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný žiadnu objednávku nevystavil, svedok J. E. výslovne uviedol, že žiadna objednávka sa u žalobcu neurobila, žalobca svoju zmluvnú povinnosť dodať športové vybavenie porušiť nemohol.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepostupoval pri stanovení výšky škody správne, keď túto určil ako hodnotu zodpovedajúcu 60 % zľavy z ceny, ktorú vynaložil na zakúpenie športového vybavenia od spoločnosti adidas a DEMI šport plus, s.r.o. Pre správne určenie výšky škody bolo potrebné poznať maloobchodnú cenu športového vybavenie zn. Penalty pre daný súťažný ročníka a až porovnaním ceny zakúpeného tovaru od tretích osôb a ceny športového vybavenia zn. Penalty možno dospieť k výške škody. Žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko nepreukázal súdu výšku maloobchodnej ceny športového vybavenia zn. Penalty a ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie takejto ceny. Žalovaný nepreukázal naplnenie jednotlivých atribútov pre vznik zodpovednosti žalobcu za škodu. K zániku pohľadávok započítaním dochádza vtedy, keď sa stretnú existujúce pohľadávky. Žalovaný však nepreukázal, že má voči žalobcovi na započítanie pohľadávku vo výške 32.907,32,- EUR. Okrem nároku na náhradu škody si voči pohľadávke žalobcu žalovaný uplatnil aj nárok na náhradu za poskytnuté reklamné plnenie zo Zmluvy o reklamnom plnení , ktorá zanikla a to listom zo dňa 20.11.2017. Zmluva medzi stranami sporu zanikla odstúpením žalovaného od Zmluvy listom zo dňa 9.11.2017, doručeným žalobcovi dňa 13.11.2017. Pri uplatnení nároku vychádzal žalovaný zo Zmluvy o reklamnom plnení, kde bola dohodnutá odmena za poskytnuté reklamné plnenie vo výške 52.500,- EUR ročne bez DPH. Žalovaný si uplatnil nárok vo výške 17.500,- EUR ako pomernú časť z odmeny pripadajúcu na obdobie od platnosti a účinnosti zmluvy, t.j. od 1.6.2017 do 30.9.2017 podľa výpočtu 52.500,- EUR/12 x 4 mesiace.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný súdu výpoveďou štatutárneho zástupcu J. X., ako aj fotodokumentáciou založenou do spisu preukázal, že v súlade s uzatvorenou Zmluvou poskytol žalobcovi plnenie, a to konkrétne umiestnil logo Penalty na svoje webové sídlo, taktiež na reklamnom systéme LED displejov na zápasov reprezentačného družstva mužov a žien, na všetkých tlačovinách ktoré vydal k reprezentačným zápasom mužov a žien, umiestnil logo žalobcu na panel partnerov, ktorý žalovaný použil počas tlačových konferencií týkajúcich sa reprezentačných zápasov družstva mužov a žien, zabezpečil distribúciu replík dresov zn. Penalty pre divákov reprezentačného dvojzápasu mužov a žien. Nakoľko zo Zmluvy nevyplýva a ani nebola preukázaná žiadna iná dohoda o tom, ktoré z jednotlivých druhov reklamných plnení má akú hodnotu a aká má byť frekvencia reklamného plnenia, mal súd za preukázané, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti z uzatvorenej Zmluvy splnil, a preto má v zmysle ustanovenia právo na vrátenie plnenia, ktoré poskytol, a keďže toto plnenie spočívalo vo výkonoch, má právo na vydanie peňažnej náhrady za tieto výkony. Peňažná náhrada zodpovedajúca poskytnutým výkonom je vo výške 17.500,- EUR, čo zodpovedá časovému obdobiu 4 mesiacov (od 1.6.2017 do 30.9.2017), za ktoré si náhradu uplatňuje, keďže ročné plnenie bolo dohodnuté vo výške 52.500,- EUR s DPH (52.500,- EUR/12 x 4 = 17.500,- EUR). Voči nároku žalobcu na doplatenie ceny replík dresov vo výške 36.040,- EUR súd preto započítal pohľadávku žalovaného vo výške 17.500,- EUR a priznal mu rozdiel vo výške 18.540,- EUR a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že bolo pravdou, že na ME kadetiek v Michalovciach na paneli partnerov chýbalo logo Penalty, avšak žalovaný v zmysle Zmluvy nebol povinný takéto logo umiestniť, nakoľko Zmluvy malo byť logo Penalty umiestnené iba pri zápasoch reprezentačného družstva mužov a žien, a nie kadetiek. Rovnaký argument platil aj pre tlačové konferencie týkajúce sa reprezentácie kadetiek. Bolo pravdou, že podľa Zmluvy bol žalovaný povinný uplatniť si nárok na odmenu za reklamné plnenie faktúrou, čo jednoznačne neurobil, avšak súd posudzoval nárok žalovaného až v čase po tom, ako Zmluva zanikla, a to v intenciách ustanovenia , čiže v takomto prípade vystavenie faktúry nie je podmienkou na uplatnenie nároku. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a s tým, že priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 16 %. V danom spore žalobca požadoval priznať istinu 44.144,- EUR, úspech mal v sume 18.540,- EUR, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje jeho 42 % úspech v pomere k jeho neúspechu vo výške 58 %, celkový úspech žalovaného je teda 16 % (58 % - 42 %).

10. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a uviedol, že z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že si odsúhlasili pridanie jedného loga, a vtedy žalobca písal o zvýšení sumy o pár centov, zo sumy 9,20,- EUR na maximálne 10,- EUR. Už tu bolo zrejmé, že „pár centov“ môže byť až 0,80,- EUR. Preto, keď si strany odsúhlasili pridanie nie jedného loga, ale ďalšie 3 logá a cenu 11,- EUR za kus, išlo by o navýšenie v priemere o 0,60,- EUR za jedno logo. Preto názor súd, že termín „niekoľko centov“ je len od 0,10 - do 1,- EUR nie je ničím podložený, a teda aj nepreskúmateľný. V odvolaní žalobca poukázal na to, že nedošlo k úhrade zálohy, ale čiastočné plnenie dohodnutej kúpnej ceny. Ak žalobca niekde aj spomenul zálohu, tak len z dôvodu, že tak platbu neustále označuje žalovaný.

Žalovaný nepredložil jediný dôkaz opaku, ktorým by vyvrátil domnienku o uznaní dlhu. Tvrdenia, že tak urobil len preto, aby boli repliky dresov dodané, považuje len za účelové a ničím nepodložené, keďže od vystavenia faktúry mal dostatok času spochybniť jej výšku. Žalobca konštatoval, že faktúra má len evidenčný charakter, ale v tomto prípade faktúra presne určuje výšku kúpnej ceny za jeden kus, a túto cenu žalovaný takmer pol roka vôbec nerozporoval. Pri tom mal na to množstvo príležitostí, keďže najprv rozporoval svojvoľnú úpravu faktúry vymazaním DPH. To, že faktúra bola vystavená a jej časť bola uhradená ešte pred dodaním replík, bez akýchkoľvek pripomienok zo strany žalovaného preukazuje, že sa ústne dohodli na sume 11,- EUR za jednu repliku dresu.

11. Žalobca v odvolaní považuje za nesprávne aj nesprávne vyhodnotený zo strany súdu jednostranný zápočet pohľadávky, ktorá mala žalovanému vzniknúť zo Zmluvy o reklamnom plnení. Je zrejmé, že odstúpením od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti strán zo Zmluvy, a to vrátane dohodnutej odmeny za reklamné plnenie. V rozpore s touto skutočnosťou súd vychádzal pri jednostrannom zápočte práve zo sumy, ktorá bola dohodnutá v Zmluve. Žalobca je toho názoru, že to nie je postup v súlade so zákonom. Dôkazy, ktoré však boli žalovaným predložené, preukázali reklamnú činnosť žalovaného z obdobia ešte pred účinnosťou Zmluvy a ešte počas obdobia pred dvojzápasom, ktorý organizoval žalovaný počas mesiaca jún. Reklamná činnosť spočívala v jednom elektronickom bilboarde počas zápasu a reklame na pútačoch a letákoch, pritom nemôže opomenúť, že okrem loga žalobcu tam boli reklamné logá ďalších reklamných partnerov, čo súd taktiež nezohľadnil. Preto je toho názoru, že ak po odstúpení od zmluvy sa má vrátiť vzájomné plnenie, a to spôsobom vydania bezdôvodného obohatenia, tak súd nemôže vychádzať z dohodnutej odmeny za rok, podľa zaniknutej zmluvy, jej spriemerovaním na počet mesiacov. Aj keby pripustil takú alternatívu, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný svoju čiastočnú reklamnú činnosť vykonával len v mesiaci jún 2017. Viacero zo zmluvných bodov nebolo nikdy vykonaných a v podstate Zmluva bola žalovaným porušovaná, už mesiac po jej účinnosti, na čo poukázal priamo v konaní. Najpodstatnejší a najhodnotnejší reklamný artikel v športovom odevnom odvetví pre akúkoľvek spoločnosť je dres daného športového družstva. Na billboarde alebo webovej adrese, ktorá nemá vysokú návštevnosť je takáto reklama viac menej bezcenná. Žalovaný však nedal ani jednu objednávku ohľadne dresov a športového oblečenia pre slovenskú reprezentáciu, a tak najpodstatnejšia a asi jediná hodnotná reklama pre žalobcu nebola poskytnutá, a preto nie je možné, aby súd na základe priemeru počtov mesiacov účinnosti zmluvy určil výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré by mal žalobca vydať žalovanému. Navyše ak sa reklamná činnosť žalovaného za mesiace júl, august, september vôbec neposkytovala. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozsudok za vecne aj právne správny. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k dohode, a to ani výslovne, ani konkludentne o tom, že cena za 1 kus repliky má byť 11,- EUR. Žalobca si túto cenu určil svojvoľne. Žalobca súdu nepreukázal, že by medzi stranami došlo k dohode o cene za jednu repliku vo výške 11,- EUR. Žalovaný zdôraznil, že žalobca si nemôže cenu určovať sám podľa svojvôle, navyše žalobca výslovne a písomne garantoval žalovanému, že cena za 1 repliku bude max. 10,- EUR, a to je v danej veci podstatné. Žalobca nikdy žalovanému nepredložil cenník potlače, ani spôsob výpočtu ako k cene 11,- EUR došiel a nepreukázal to ani súdu. K tvrdeniu žalobcu, že nedošlo k uznaniu dlhu zaplatením sumy 45 000,- EUR žalovaným uviedol, že v prvom rade išlo o zálohu, aj keď to žalobca nechce priznať, pretože žalovaný zaplatil 45.000,- EUR pred dodaním tovaru. Je nepochybné, že v tomto prípade žalovaný zaplatil sumu 45.000,- EUR ešte pred časom ako mu bolo umožnené nakladať s tovarom, čiže nešlo o žiadne čiastočné plnenie dlhu, ale išlo o zálohu. Ak by žalovaný zaplatením sumy 45.000,- EUR čiastočne plnil dlh, potom je logické, že faktúra, ktorú po dodaní tovaru - replík vystavil žalobca, by musela znieť iba na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny, ale tomu tak nebolo. Žalobca po dodaní tovaru - replík vystavil faktúru na celú kúpnu cenu, teda aj na už zaplatených 45.000,- EUR, uvedené svedčí o tom, že uvedená platba nebola plnením čiastkovým, ale bola zálohou. Neexistuje žiaden dôvod, ktorý by mohol svedčiť o tom, že tým, že žalovaný zaplatil 45.000,- EUR ešte pred dodaním replík, došlo k uznaniu celého dlhu, teda celej kúpnej ceny, ktorú žiada žalobca. Bezpredmetná je argumentácia týkajúca sa zmluvy o reklamnom plnení, ktorá nadobudla účinnosť 1.6.2017, pretože zmluva bola uzatvorená, t.j. podpísaná ešte vo februári 2017. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca faktúru na repliky dresov vystavil 3x, t.j. 2x faktúru zmenil (o zmenu žalovaný nikdy nežiadal) a hoci vystavoval a zmeny faktúry robil pod tým istým číslom faktúry, tak vôbec nie je jasné, ktorá z tých 3 faktúr vlastne bola uhradená.

13. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že podstata spočíva v tom, že pokiaľ chce žalobca tvrdiť, že žalovaný čiastočnou úhradou faktúry uznal dlh, tak musí vedieť, ktorá z ním vystavených faktúr na repliky bola takto čiastočne uhradená a mala spôsobiť uznanie dlhu. To žalobca, ale v konaní uviesť nevedel a žalobcova argumentácia variabilným symbolom je nezmyselná, lebo všetky tri faktúry vystavené žalobcom za dodávku replík dresov mali rovnaký variabilný symbol. K zápočtu nároku žalovaného uviedol, že žalobcovo obohatenie spočíva teda v tom, že nezaplatil žalovanému za poskytnuté plnenie to, čo by inak podľa Zmluvy o reklamnom plnení zaplatiť mal. Keďže medzi zmluvnými stranami neexistovala žiadna dohoda o tom, ktoré reklamné plnenie uvedené v zmluve akú má hodnotu a ani dohoda o tom, aká frekvencia reklamného plnenia má byť, ale zmluvné strany si dohodli výšku odmeny za reklamné plnenie podľa Zmluvy na jeden rok, bez ohľadu na frekvenciu, množstvo, objem, či pravidelnosť reklamného plnenia, tak je spravodlivé, že pri určení výšky „bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu“ súd vychádzal z dohody strán o výške odmeny za reklamné plnenie dohodnuté v Zmluve o reklamnom plnení. Keďže táto odmena bola dohodnutá na rok, je správna úvaha súdu priznať žalovanému náhradu, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, v sume ktorá zodpovedá časti odmeny pripadajúcej na dobu trvania zmluvy. Teda ako si zmluvné strany dohodli ročnú odmenu vo výške 52.500,- EUR a zmluva trvala štyri mesiace, tak tomu zodpovedá časť 17.500,- EUR, o ktoré sa žalobca obohatil tým, že Zmluvu počas jej účinnosti neplnil. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.10.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

15. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

16. Podľa ust. , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

17. V zmysle obsahu podaného odvolania žalobcu bolo zrejmé, že podľa výslovného vyjadrenia žalobcu toto smerovalo proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. proti výroku I., II. a III. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie zistil, že žalobca žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie aj v rozsahu jeho výroku I., ktorým tento žalobe sčasti vyhovel. Odvolanie žalobcu týkajúce sa aj výroku I. napadnutého rozsudku smeruje voči rozhodnutiu, ktorým bol žalobou uplatnený nárok žalobcovi sčasti priznaný, v dôsledku čoho nejde v tomto rozsahu o rozhodnutie vydané v neprospech žalobcu ( ). Súd má za to, že už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov je ustálené, že odvolaním je možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to zákon pripúšťa a ide o rozhodnutie, ktorým bol odvolateľ negatívne dotknutý na svojich právach, resp. mu bola spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. To potom znamená, že odvolanie žalobcu treba v tejto časti posúdiť ako podané neoprávnenou osobou, a preto ho odvolací súd v danom rozsahu podľa odmietol (výrok I.).

18. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu smerujúceho proti výroku II. a III. napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

19. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , v súlade s konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je

potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe zmeny predmetného rozhodnutia v časti, ktorej súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

22. Z obsahu spisu a v konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu nebolo sporné dodanie 8104 ks replík žalobcom, sporná bola cena za jeden ks repliky. Žalobca si mal svojvoľne určiť cenu za 11,- EUR za 1 ks repliky, ktorú vyfakturoval žalovanému, ktorý namietal nesprávnu cenu, keďže namiesto dohodnutej 9,20 EUR za 1 ks repliky, bola vyfakturovaná suma 11,- EUR. Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 45.000,- EUR, čiže jeho záväzok doplatiť cenu replík je vo výške 29.556,80 EUR. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania správne ustálil, že žalobca nepreukázal nárok na cenu 11,- EUR za 1 ks repliky, keďže neuniesol dôkazné bremeno o existencie dohody so žalovaným o navýšení ceny 1 ks repliky, z max. sumy 10,- EUR na sumu 11,- EUR za 1 ks. Taktiež bol aj správny jazykový výklad o zvýšení ceny o „niekoľko centov“, kedy sa rozumie suma do 10 centov, keďže ak by mal žalobca na mysli zvýšenie sumy o niekoľko desiatok centov, uviedol by to vo svojom e-maily zo dňa 16.3.2017. Z tohto e-mailu /č.l.50/ však jednoznačne vyplýva, že cena za 1 ks dresu by sa zvýšila maximálne na cenu 10,-EUR/kus, čo správne dôvodil aj žalovaný. K žalobcom namietanej úhrade zálohy v sume 45 000,- EUR, podľa ktorého však išlo o čiastočné plnenie dohodnutej kúpnej ceny a tým následným uznaním dlhu v zmysle ust. , odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že na posudzovanie predmetného vzťahu nie je možné použiť ust. , keďže ide o medzinárodný záväzkový vzťah, na ktorý sa použijú ust. Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. S tým, že otázky neupravené Dohovorom je potrebné posúdiť podľa čl. 4 bod 1 písm. a/ Nariadenia európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, podľa ktorého sa zmluva o predaji tovaru spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu, čo je v danom prípade právny poriadok Českej republiky. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, strany sa dohodli na úhrade tzv. zálohy na základe vystavenej faktúry a to v čase pred dodaním tovaru, čiže žalovaný plnil na základe dohody medzi sporovými stranami, preto nie je možné prijať záver, že takéto plnenie sa má považovať za uznanie zvyšku dlhu. V ostatnom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje aj s argumentom žalovaného, že žalobca po dodaní tovaru vystavil faktúru na celú kúpnu cenu, teda aj na už zaplatených 45.000,- EUR. Uvedené svedčí o tom, že platba 45.000,- EUR nebola plnením čiastkovým, ale bola zálohou.

23. K nároku na náhradu za poskytnuté reklamné plnenie zo Zmluvy súd prvej inštancie správne vychádzal z dohody strán o výške odmeny za reklamné plnenie dohodnuté v Zmluve, ktoré si dohodli strany sporu na jeden rok vo výške 52.500,-EUR bez DPH bez ohľadu na frekvenciu, množstvo, objem či pravidelnosť reklamného plnenia. Zmluva zanikla odstúpením žalovaného od zmluvy listom zo dňa 9.11.2017, ktorý bol doručený žalobcovi 13.11.2017. Žalovaný si uplatnil nárok vo výške 17.500,- EUR, ako pomernú časť za obdobie od. 1.6.2017 do 30.9.2017, t.j. za 4 mesiace trvania zmluvy /52.500,- EUR: Žalovaný v konaní preukázal, že v súlade s uzatvorenou Zmluvou o reklamnom plnení poskytol žalobcovi reklamné plnenia - umiestnenie loga Penalty, čo vyplýva aj zo žalovaným doložených dôkazov v spise /č. l. 314 - 321/. Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na cenu ročného plnenia dohodnutú medzi stranami sporu je potom irelevantné, že žalovaný svoju čiastočnú reklamnú činnosť podľa žalobcu vykonával len v mesiaci jún 2017. Žalobca v odvolaní tiež poukazoval na to, že najpodstatnejší a najhodnotnejší reklamný artikel v športovom odevnom odvetví je práve dres daného športového družstva, lebo tam je vždy najzreteľnejšie logo výrobcu a je neprehliadnuteľné. Keďže žalovaný nedal ani jednu objednávku ohľadne dresov a športového oblečenia, tak jediná hodnotná reklama pre žalobcu nebola žalovaným poskytnutá. K tomuto je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal v rozhodnutí /body 51 a 53/ v časti zápočtu pohľadávky žalovaného na náhradu škody. Súd prvej inštancie o.i. uviedol, že medzi stranami sporu absentovala vzájomná komunikácia, nakoľko žalobca očakával od žalovaného požiadavky na dodanie vzoriek športového oblečenia na vyskúšanie, keďže nevedel, o ktoré konkrétne druhy oblečenia má žalovaný záujem a žalovaný očakával dodanie vzoriek, ktoré však nevyšpecifikoval. Súd prvej inštancie ustálil nedostatok súčinnosti v podstate na oboch sporových stranách, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Preto nemožno pripisovať neposkytnutie reklamy žalovaným žalobcovi prostredníctvom dresov /športového oblečenia/ len na vrub žalovaného. V nadväznosti na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie správne započítal

voči nároku žalobcu na doplatenie replík dresov vo výške 36.040,- EUR pohľadávku žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 17.500,- EUR.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).