Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sa-8-2022.pdf
PDF · 187.13 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: U.. R. P., bytom V. X, M., zastúpený Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 42040-5/2017-BA, zo dňa 03. októbra 2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 42040-5/2017- BA zo dňa 03.10.2017, ktorým potvrdila proti rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 489-8/2017-KEM zo dňa 18.04.2017 a zamietla odvolanie žalobcu podané proti označenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka. Žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutia žalovanej zrušil, vrátil jej vec na ďalšie konanie a priznal náhradu trov konania voči žalovanej.
2. Sociálna poisťovňa, pobočka rozhodnutím č. 489-8/2017 dňa 18. apríla 2017 rozhodla, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2006, ale zaniklo 30. júna 2008.
3. Žalovaná napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice na základe odvolania žalobcu potvrdila. V odôvodnení uviedla, že postupovala podľa ust. § 21 ods. 4 písm. b) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. (znenie účinné do 31.12.2010) v spojení s 5 písm. b) a c) zákona. Mala za to, že samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, dňom zániku oprávnení tam uvedených, odo dňa vzniku pracovného pomeru, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) zákona. Žalovaná považovala Čestné vyhlásenie z 20.05.2016 v súvislosti so zánikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu za bezpredmetné pretože žalobca čestne vyhlásil, že od 01. januára 2007 nevykonával činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona, avšak v zmysle platnej právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, pre zánik / povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového/ poistenia toto nebolo rozhodujúce. Uviedla, že po 31. decembri 2006, žalobca mal platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, ako držiteľ licencie typu L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2. 2. 2006 vydanej SLK. Preto podľa žalovanej nezaniklo žalobcovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby /SZČO/vydaním rozhodnutia Košického samosprávneho kraja č. 4654/2006-RU20- dňom 31. decembra 2006, kedy mu bolo zrušené dňom povolenie poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore gynekológia a pôrodníctvo a
klinická onkológia, povolené už rozhodnutím Okresného úradu Košice. č. 66/1996-C zo dňa 22.03.1996. Za rozhodujúce pokladala, že ako samostatne zárobkovo činná osoba - lekár mal platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období mal príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe. Uviedla, že podľa údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky príjem žalobcu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2005 presahoval zákonom stanovenú sumu 82.800,00 Sk a príjem za rok 2006 presahoval zákonom stanovenú sumu 91.200,00 Sk, na základe čoho bol v období, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia povinné nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Pretože žalobca nepreukázal príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý by presiahol zákonom ustanovenú sumu potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, až za rok 2007, v zmysle § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od 01. januára 2008 do 31. decembra 2010 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby žalobcovi až dňom 30. júna 2008.
4. Žalobca v správnej žalobe považoval rozhodnutie žalovanej za nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. S poukazom na ustanovenie § 5 a § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 mal za to, že mu zaniklo postavenie SZČO k 31.12.2006 a to zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, keď následne požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu Slovenskej republiky skutočností potrebné pre zrušenie IČO. Licenciu L1A nikdy nevyužíval ani pred 31.12.2006, ani potom a nemal žiaden príjem za prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba od 01.01.2007, kedy začala začala prevádzkovať zdravotnícke zariadenie obchodná spoločnosť Prebiopsia s.r.o., so sídlom Budapeštianska 5, Košice, ktorej bol zamestnancom od 01.01.2007. V tejto súvislosti je presvedčený, že vzhľadom k tomu, že po 31.12.2006 reálne nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c), resp. § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. V ďalšej časti žaloby uviedol, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok a prvostupňový správny orgán mohol nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto považuje rozhodnutie za nezákonné.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a k námietkam žalobcu uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva a normy verejné práva majú kogentný charakter a nie je možné sa od nich odchýliť. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/81/2014 z 31.05.2016, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť. Uviedla, že z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, pobočky a ústredia sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. K tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí sociálna poisťovňa len v spise uviedla, že zánik povinných poistení sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný. Odkázala na fakt, že žalobca predložil odhlášku zo sociálneho poistenia, s dátumom zániku poistenia dňa 22.12.2006 k 31. decembra 2006, ktorá podľa žalovanej nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Uviedla, že zánik poistenia nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. V tejto súvislosti poukazuje žalovaná na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 z 27.06.2017: „Prihláška samostatne zárobkovo činnej osoby do povinného poistenia, ako aj odhláška z tohto poistenia, sú v zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná urobiť do ôsmych dní od vzniku, resp. zániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie nastávajú na základe zákona v nadväznosti na nadobudnutie, resp. zánik oprávnenia na podnikanie.“ Žalobca neoznámil, že je držiteľom Licencie L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2.2. 2006, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a to napriek ust. § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z, pričom táto skutočnosť bola zistená až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, dňa 07.04.2016. Žalovaná rozhodla dňa 18.04.2017 o spornom prípade vo veci vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 489-8/2017-KEM zo dňa 18.04.2017 bolo potvrdené a nebola nariadená obnova konania, (v
zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o zániku sociálneho poistenia bolo rozhodnuté o spornom prípade).
6. Žalovaná poukázala na to, že Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov povinnosť oznamovať začatie konania, pretože ust. § 172 ods. 1 cit. zákona vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov“ Poukázala na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011 a názor, že konanie sa začína na podnet organizačnej zložky sociálnej poisťovne odo dňa, keď príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Vo vzťahu k rozsudkom poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 z 27.06.2017,: podľa ktorého „...vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na existenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Poistenie zaniká zo zákona dňom zániku oprávnenia na podnikanie.“
7. Krajský súd, ako správny súd v konaní podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozsudkom dňa 30. mája 2018 zn.: 3Sa/31/2017 - 43 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Krajský súd uložil správnemu orgánu uvedené preveriť a preukázať, že žalobca aj po 31.12.2006 bol samostatne zárobkovo činnou osobou a mal status samostatne zárobkovo činnej osoby aj v období od 01.01.2007 k 30.06.2008. Uviedol, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca aj po 31.12.2006 naplnil status samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože žalobca tvrdil, že od 01.01.2007 je zamestnancom obchodnej spoločnosti, ktorá za neho riadne platí odvody do sociálnej poisťovne. Krajský súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. vo veciach sp. zn. 1Sžso/38/2010, 4Sžso/63/2009, s odkazom na § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby). Uviedol, že pre vznik tohto poistenia ku dňu 01. júla zákon predpokladal jednak status SZČO a jej príjem, ktorý je v zákone špecifikovaný podľa druhu, výšky a relevantného obdobia pre zánik tohto poistenia k 30. júnu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že k zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení u samostatne zárobkovo činnej osoby dochádza len v prípade, ak by status samostatne zárobkovo činnej osoby bol zachovaný, čo ale nie je u žalobcu preukázané, pretože žalobca už od 01.01.2007 podľa jeho tvrdení nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa názoru krajského súdu správne orgány v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu nemohli dospieť k správnemu výkladu ustanovenia § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, keď žalobca tvrdil, že ukončil postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby odhláškou - Registračným listom fyzickej osoby odhlásením povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 31.12.2006.
8. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím uzavrela, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie už k 31.12.2006, ale že toto poistenie zaniklo až 30.06.2008. Odkázala pritom na § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) dňom zániku týchto oprávnení. Uviedla, že ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 01.07. 2007 predpokladal existenciu statusu SZČO a požadovaný príjem a stratu statusu zárobkovo činnej osoby alebo nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby, na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočnosti vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade podľa písm. b) dňom zániku oprávnenia - povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti dňom 31.12.2006. Krajský súd sa stotožnil i s týmto obsahom žalobnej námietky, v ktorej žalobca poukazuje na to, že pre výklad uvedenej právnej normy bolo rozhodujúce posúdenie § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., že žalobcovi ako fyzickej osobe bola vydaná licencia L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2.2.2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo s dátumom vzniku 02.02.2006, ale žalobca podľa jeho tvrdení uvedenú licenciu od 01.01.2007 nevyužíval. Preto zo zisteného skutkového stavu sociálnej poisťovne nebolo možné vyvodiť jednoznačný právny záver, ktorý ani žalovaná nemohla v rozhodnutí odôvodniť, nakoľko základná otázka v konaní nebola bezpochyby
zodpovedaná a správne orgány sa nezaoberali existenciou žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby a posúdením príjmu za roky 2007 a 2008 s dôrazom, na základe akého výkonu práce dosiahol žalobca príjem. Len tak by bolo možné posúdiť správne otázku výkladu § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Súd tak spornú otázku postavenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 01.01.2007 do 30.06.2008, posúdil tak, že žalobca dôvodne predpokladal a mal za to, že v dôsledku zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ku dňu 31.12.2006 stratil status samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaná uzavrela predčasne, že žalobca ako lekár držiteľ licencie L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2.2. 2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolení lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo od vzniku 02.02.2006 a aj po dátume 01.01.2007 mal postavenie poistenca a toto trvalo s poukazom na povinné poistenie podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Žalovaná podľa súdu nedôvodne namietala, že žalobca mal naďalej platnú licenciu L1A/ KE/0800/05/ zo dňa 2.2. 2006, ktorá mala slúžiť pre lekára, ktorý bude vykonávať zdravotnícku prax ako fyzická osoba, nie ako právnická osoba a bez ohľadu či ju aktívne aj využíva, je samostatne zárobkovo činnou osobou pre účely povinného dôchodkového a nemocenského poistenia.
9. Správny súd zhrnul a uviedol že Okresný úrad Košice rozhodnutím č. 66/1996-C z 22.03.1996 pre žalobcu vydal povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore gynekológia a pôrodníctvo a klinická onkológia. Slovenská lekárska komora mu vydala Licenciu č. L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2.2. 2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo s dátumom vzniku 02. februára 2006. Rozhodnutím Košického samosprávneho kraja č. 4654/2006-RU20-31165 zo 07. novembra 2006 (právoplatné 14. novembra 2006) bolo žalobcovi povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti zrušené dňom 31. decembra 2006. Žalobca sa prihláškou doručenou Košickej regionálnej národnej poisťovne dňa 26.01.1993 prihlásil do poistenia zdravotného, nemocenského a dôchodkového. Žalobca oznámil dátum zániku poistenia ku dňu 31.12.2006 ako to vyplýva z registračného listu FO doručeného sociálnej poisťovni, pobočka 22.12.2006 a podľa údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky žalobca zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2005 dosiahol zákonom stanovenú sumu 82.800,00 Sk a za rok 2006 dosiahol príjem nad stanovenú sumu 91.200,00 Sk. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia vychádzajú zo súboru informácií Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, že v roku 2005 žalobca mal príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 2.807.270,00 Sk. Podľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky sa
- daň z príjmov fyzickej osoby daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2007 - 2014 u žalobcu neeviduje. Z uvedeného je nepochybné, že žalobca v roku 2005 a v roku 2006 bol samostatne zárobkovo činnou osobou, a preto bol aj povinne nemocensky a dôchodkovo poistený. Žalobca už za roky 2007 až 2014 nepodal daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb. Súd považoval za potrebné zistiť, či žalobca po 01.01.2007 mal príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba, keďže od 01.01.2007 začal prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, Prebiopsia s.r.o., so sídlom Budapeštianska 5, Košice, v ktorej bol od uvedeného dňa aj zamestnancom. Súd poukázal na tvrdenia žalobcu, že nemal v období od 01.01.2007 do 30.06.2008 príjem ako samostatne zárobkovo činná, že uviedol, že podal odhlášku z poistenia podľa Registračného listu FO k 31.12.2006, pretože bol zamestnancom Prebiopsia s.r.o., od 01.01.2007. Rovnako tvrdil, že nevykonával aj činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a nevykonával lekársku prax v súlade s vydanou licenciou L1A. Súd uzavrel, že len za situácie, že sa toto zistenie nepotvrdí, podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení účinného do 31.12.2010 žalobca bol povinne poistenou osobou aj po 01.01.2007 do 30.06.2008.
10. Kasačný súd v konaní o kasačnej sťažnosti žalovanej v rozsudku č.k. 9 Sžsk /125/2018 zo dňa 30. 3. 2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach 3Sa/31/2017 zo dňa 30. 5. 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd uviedol, že požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu a i orgány verejnej správy sú pri výkone svojej právomoci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, a súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR).
11. Kasačný súd konštatoval, že vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu správneho súdu a administratívneho spisu žalovanej medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2008 a mal za to, že otázka súvisí s postavením (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že žalobca bol
držiteľom licencie L1A/ Žalovaná uzavrela, že žalobca ako lekár držiteľ licencie L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2.2. 2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolení lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo od 02.02.2006 a aj po dátume 01.01.2007 mal postavenie poistenca a toto trvalo s poukazom na povinné poistenie podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení./do doby, kedy už za rok 2007 nedosiahol príjmy potrebné pre vznik poistenia.
12. Potom konštatoval, že na túto otázku zodpovedal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, ktorý k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010 citujúc tento a § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., a konštatoval: „Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.“
13. Vo vzťahu k otázke týkajúcej sa skutočnosti, či licenciu L1A vydanú lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. možno považovať za oprávnenie na výkon činnosti predpokladanej v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010, najvyšší súd ustálil, že „pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registrácia a pod.) nie je potrebný. V prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnícku starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti).V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. v nekonaní držiteľa oprávnenia. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Podmienkou na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b) ]. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax.
Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licenciu môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z.. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z..
14. Kasačný súd konštatoval, že Veľký senát Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1S/1/2019. Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.“
15. Kasačný súd tiež uviedol, že Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a 3, § 227 ods. 2, písm. a), § 228 ods. 1, 2, 3 a 7, § 233 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, konštatoval: .......“Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku alebo trvania takého poistenia. V tejto súvislosti považuje Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003 Z. z.. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z.. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.. Konštatoval, že podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zanikne samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného
pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru ,t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO
- odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení. Preto povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A môže zaniknúť tromi spôsobmi: 1. podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, 2. podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.08. 2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, 3. odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.“/bod 11 a 44 rozsudku/
16. Vo vzťahu k skúmaniu pôvodu príjmov poistencov - lekárov, najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že takúto povinnosť žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Žalovaná v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a) zákona o sociálnom poistení, resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca nezveril takúto právomoc Sociálnej poisťovne, a preto nemôže prešetrovať príjmy poistencov, a pri svojej činnosti vychádza výlučne z podkladov, ktoré zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
17. Zároveň kasačný súd v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu dodal, že „Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej“. Potom ak : „lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010.“
18. Kasačný súd tiež informoval, že Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. 11. 2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 a konštatoval o.i. .....“Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je ústavne udržateľný, pretože ústavný súd opätovne pripomína, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018).Tu je potrebné osobitne zdôrazniť, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre
rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 tohto odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať a, naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.
III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
19. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú pre súdy záväzné. Krajský súd po zrušení rozsudku Krajského súdu v Košiciach 3Sa/31/2017 zo dňa 30. 5. 2018 v konaní opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa a oboznámil sa s obsahom podanej žaloby a viazaný právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
20. Relevantná právna úprava
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Podľa § 5 písm. c) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. (účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. (účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu . súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivostí, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti") v znení zákona č. 351/2005 Z. z., účinného od 1. septembra 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 653/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a).
Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 133/2010 Z. z. účinného od 1. júna 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd,
psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a).
Podľa § 10 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 272/2007 Z. z., účinného od 1. júla 2007, samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.
Podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 653/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér.
Podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 133/2010 Z. z. účinného od 1. júna 2010, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.
Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2004, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 142 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 143 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 143 ods. 1 prvá veta zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. (účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012), poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
Podľa § 240 ods. 1 zákona v znení zákona č. 2/2017 Z. z. (účinnom od 1. apríla 2017), fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 240 ods. 2 zákona v znení zákona č. 266/2017 Z. z. (účinnom od 1. januára 2018), predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.
Podľa § 146 ods. 1 zákona v znení zákona č. 266/2017 Z. z. (účinnom od 1. januára 2018), Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, ak možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného.
Podľa § 146 ods. 2 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z. z. (účinnom od 1. januára 2014), v rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia
splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %.
Podľa § 146 ods. 3 zákona v znení účinnom od 1. januára 2004, v prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne.
Podľa § 146 ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. januára 2004, na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.
21. V ďalšom postupe bol správny súd povinný po zrušení rozsudku krajského súdu kasačným súdom zodpovedať základnú otázkou v preskúmavanej veci t.j. posúdenie postavenia žalobcu a s tým spojenú otázky súvisiace po prijatí dvoch rozhodnutí Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, na základe ustálených zistení.
22. Rozhodnutia žalovanej o týchto otázkach pokladal žalobca za nezákonné pre dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. e,/ c,/ d,/ SSP. Podľa žalobcu jeho postavenie SZČO je nedôvodne, resp. jeho účasť v postení podľa napadnutého rozhodnutia bez právneho dôvodu. Vychádzajúc ale z uvedeného správny súd konštatuje, že žalobca aj po zrušení povolenia rozhodnutím Košického samosprávneho kraja č. 4654/2006-RU20-31165 zo dňa 07. 11. 2006 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
- gynekológia a pôrodníctvo a klinická onkológia ku dňu 31. 12. 2006, bol naďalej držiteľom licencie č.: L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2.2. 2006 vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo a za obdobie do 30. 6. 2007 vykazoval príjem. V intenciách vyššie uvedeného názoru Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR potom, žalobca ako držiteľ licencie L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2.2. 2006 mal postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobcu ako držiteľa licencie L1A/KE/0800/05/ je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, nezávislá od jeho vôle ako držiteľa tejto licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobca ako držiteľ tejto licencie L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2.2.2006 uvedenú licenciu nevyužíval, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.
23. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že žalobca mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 3 ods. 4 písm. c/ zák. č. 578/2004 Z.z., na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa žalovanej licencia L1A/ KE/0800/05/ zakladala postavenie SZČO, aj za situácie existujúceho zamestnania v právnickej osobe v rovnakej zdravotníckej oblasti, akú upravuje oprávnenie licencia L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2.2. 2006 vydaná žalobcovi SAK. Žalobcovi tak vznikli a trvali povinnosti ako osobe SZČO v rozhodnom období. Táto povinnosť nezanikla zrušením povolenia vydaného Košickým samosprávnym krajom, pretože žalobca licenciu L1A , ale v dotknutom období túto nevrátil Slovenskej lekárskej komore a neoznámil zákonom predpísaným spôsobom žalovanej, že nebude vykonávať činnosť podľa označenej licencie L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2.2.2006 a mať príjmy z takejto činnosti v dotknutom období.
24. V danom prípade úlohou súdu bolo posúdiť spornú otázku a to postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby v rozhodujúcom období, kedy mal za to, že v dôsledku zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako fyzická osoba stratil status samostatne zárobkovo činnej osoby, ak bola držiteľom licencie L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2.2. 2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na výkon povolenia lekár, ako fyzická osoba a bola zamestnaná v právnickej osobe.
25. Je nesporné, že po zrušení oprávnenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia rozhodnutím Košického samosprávneho kraja č. 4654/2006-RU20-31165 zo dňa 07. 11. 2006 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - gynekológia a pôrodníctvo a klinická onkológia ku dňu 31.12.2006, žalobca
bol naďalej držiteľom licencie č.: L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2.2.2006 a mal povolenie na poskytovanie samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo.
26. Žalobca podnikal ako prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, ako konateľ a spoločník právnickej osoby. Správny súd dodáva, že pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činnú osobu momentom, kedy začal podnikať a prevádzkoval zdravotnícke zariadenie ako právnická osoba v postavení spoločník a konateľ, tak licencia L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2.2.2006 žalobcu oprávňovala na poskytovanie zdravotníckych služieb pre iné osoby a mohol mať príjem. Význam pre jej status má fakt, že pre vykonávanie činnosti právnickej osoby potreboval iný typ licencie, ako L1A/KE/0800/05/ zo dňa 2.2.2006. Vyplýva to z nižšie uvedeného názoru Veľkého senátu najvyššieho súdu SR, rovnako ako fakt, že oprávnenie poskytovať zdravotnícke služby postačuje na vznik povinnosti odvádzať poistné. Žalovaná nemá povinnosť zisťovať príjem samostatne zárobkovo činnej osoby.
27. Správny súd na tomto mieste uvádza, že vychádzal z textu rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 konštatoval k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby, že na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010 citujúc § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12. 2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.: ...že „Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu (písm. b) a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ( písm. c).
28. Správny súd konštatuje, že skutkové zistenia v danej veci ako aj zhora uvedená právna úprava potvrdzujú, že Sociálna poisťovňa, pobočka správne uzavrela, že žalobca mal postavenie SŽČO za označené obdobie do 30. 6. 2008. Súd má za to, že je potrebné konštatovať vzhľadom na zhora uvedené, že po vydaní rozhodnutia samosprávneho kraja, ktorým zrušil činnosť právnickej osobe žalobca, mal preto postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby s povinnosťou odvádzať poistné, ako to súd uvádza v bode 11 a44 tohto rozsudku.
29. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn.: 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 vo svojom rozhodnutí analyzoval jednotlivé typy licencii. Podľa jeho právneho názoru, ktorý vychádza zo zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1 A) [§ 68 ods. 1 písm. a)] oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie [§ 3 ods. 4 písm. c)] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 4 písm. b)] v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na zhora uvedené Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.“Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b) ].Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou L1C.
30. Preto pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.].
31. Vo vzťahu k otázke týkajúcej sa skutočnosti, či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. možno považovať za oprávnenie na výkon činnosti predpokladanej v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010, najvyšší súd ustálil, že „pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registrácia a pod.) nie je potrebný. V prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnícku starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti). V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. v nekonaní držiteľa oprávnenia. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/ dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B.
32. Veľký senát uviedol v označenom rozhodnutí, že ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo, alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z .z. v znení platnom do 31.12.2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie).Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č.578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z.. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti,
ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.
33. Pokiaľ z hore uvedených dôvodov uviedol Veľký senát , že v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1S/1/2019 a že zmenil tak odpoveď na prvú otázku či „licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, správny súd pripomína: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) , ktorého držiteľom bola i žalobca je samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.“
34. Veľký senát Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn.: 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a 3, § 227 ods. 2, písm. a), § 228 ods. 1, 2, 3 a 7, § 233 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, konštatoval i iné závery, /z ktorých vychádzala i žalovaná/. Podľa jeho názoru:...“Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku alebo trvania takého poistenia.
35. V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/ aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003 Z. z. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z.. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z..
36. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť: Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“.
37. Správny súd tak zhŕňa, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, / ako v posudzovanej veci žalobkyňa/ môže existovať povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A a zaniknúť môže iba vtedy, ak: držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v §
5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).
38. Podľa súdu zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Uvádza sa tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení. Správny súd uvádza, že takéto vyhlásenie žalobca nevykonal. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12 - násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo 3 - odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.“
39. Vo vzťahu k skúmaniu pôvodu príjmov poistencov - lekárov, už správny súd v uviedol, že takúto povinnosť žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení.
40. Žalovaná v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádzala z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a) zákona o sociálnom poistení, resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona, ktoré zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
41. Aj Veľký senát v rozsudku uviedol, že „Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. / aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej“/. Záverom je potrebné uviesť, že ak „lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010.“
42. V uvedenej súvislosti tzv. kolízie oboch názorov vyjadrených v rozhodnutiach Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR je potrebné podčiarknuť právny názor na túto skutočnosť, ktorú vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11. 2021. Týmto odmietol ústavnú sťažnosť proti označenému rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020.
43. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú pre súdy záväzné. Vychádzajúc z uvedeného a skutkových zistení, ktoré v danej veci potvrdili, že žalobca aj po zrušení povolenia rozhodnutím Košického samosprávneho kraja bol a zostal naďalej držiteľom licencie č.: L1A/ vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár.
44. Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď rozhodla tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 30. 12. 2006, ale zaniklo 30. 6. 2008. V intenciách vyššie uvedeného názoru Veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR žalobca ako držiteľ licencie L1A mal postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Jeho postavenie SZČO zaniklo potom, čo za rok 2007 žalobca nedosiahol príjem pre vznik poistenia od 1. 7. 2008, preto mu toto jeho poistenie zaniklo dňom 30. 6. 2008. 45. Podľa správneho súdu v prípade žalobcu ako držiteľa licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadne vonkajšie prekážky, ktoré by boli nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránili /mal v dôsledku licencie L1A postavenie oprávneného vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom napr. iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobca ako držiteľ tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíval, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. (Licencia L1A bola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.).
46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobné námietky žalobca, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci, v spojení s nedostatočne zisteným skutkovým stavom v zmysle § 191 ods. 1 písm. e/ a c/ SSP, vyhodnotil ako nedôvodné. Konštatuje, že námietky žalobcu, poukazujú na odkaz prvého rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR. Žalobca odkazuje na ústavné rozmery možností posudzovania relevantných otázok orgánmi verejnej správy, ktorými boli postavenie žalobkyne ako držiteľky licencie L1 oprávnenia na výkon zdravotníckeho povolania aj za situácie po vydaní rozhodnutia o zrušení povolenia vydaného samosprávnym krajom. Právne názory správneho súdu sa opierajú o novšie závery Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020.
47. Námietky žalobcu nespochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu ani pokiaľ ide o vysvetlenie, prečo žalovaný postavenie žalobcu vyhodnotil ako osoby oprávnenej vykonávať činnosť na základe oprávnenia z titulu uvedenej licencie, ani pokiaľ ide o príjmy a nemožno prehliadnuť vysvetlenie pôvodu informácie o týchto príjmoch od príslušného daňového úradu. Tvrdenia, že licencia nebola využívaná nie sú rozhodujúce, pokiaľ boli zistené príjmy žalobcu v rozhodnom období, ako žalovaný vysvetlil v zmysle zákona o sociálnom poistení.
48. Pokiaľ ide o námietku o absencii dostatočných dôvodov, na ktorých žalovaný založil svoje rozhodnutia, s týmto nie je možné súhlasiť. Napokon právny názor prezentovaný žalovanou v jej rozhodnutiach sa úplne zhoduje s novším rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR a správny súd sa stotožnil s jeho závermi. Pokiaľ ide žalobný dôvod podľa ust. §191 ods. 1 písm. písm. d/ , písm. g/ a písm. f) SSP, správny súd odkazuje na závery žalovaného ktoré správny súd už vyššie konštatoval a obsahujú i právnu úpravu a vyhodnotenie námietok žalobcu uvedených v odvolaní. Správny súd po poznaní administratívneho spisu žalovaného konštatuje, že niet dôvod na uznanie námietky týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia oboch rozhodnutí žalovanej ako aj namietanej nepreskúmateľnosti. Rovnako tak, správny súd konštatuje, že žalovaný rešpektoval uplatnenie všetkých procesných práv žalobcu.
49. Správny súd z dôvodov uvedených v predchádzajúcom správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
50. Správny súd o trovách rozhodol podľa § 167 a 168 správneho súdneho poriadku. V zmysle týchto účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné uplatniť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.