Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-64-2015.pdf
PDF · 106.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-8C/64/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v právnej veci žalobcu: E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 8. mája XXX/XX, J., t.č. P. XXX/X, J., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve zo dňa 27.6.2013 č. 808000431, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 262,55 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 17.02.2015 domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 808000431, ktorú uzavrel so žalovaným a náhrady trov konania. Uviedol, že zmluvu považuje za problematickú - neobsahujúcu náležitosti vyžadované zák. č. 129/2010 Z.z., úžernú a takmer nečitateľnú. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobca ďalej konštatoval, že aj napriek spornosti veci žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Zrážky sa vykonávajú napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi ukladalo povinnosť plniť a zamestnávateľ aj napriek existencii sporu má povinnosť zrážky zo mzdy vykonávať. Žiadosť veriteľa zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy preukázal listom zo dňa 04.06.2014, ktorým osvedčuje aj vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Po oboznámení sa s Dohodou o zrážkach zo mzdy žalobca prehlasuje, že podpis dlžníka nie je jeho podpisom. Žalobca konštatoval, že uplatnenie tohto právneho úkonu je absolútne neplatné podľa § 39 OZ s poukazom na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014 ako aj na dôvodovú správu k uvedenej novele zákona. Žalobca spochybnil konformnosť inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie, pričom poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ako aj na Infrigement Európskej komisie proti Slovenskej republike č. 2012/4165, písomné pripomienky Európskej komisie vo veci C-30/2012 (Marcinová/POHOTOVOSŤ) zo dňa 02.05.2012, v ktorej bola takáto dohoda predmetom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ, avšak po intervencii žalovaného vzala žalobkyňa žalobu späť. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy podľa názoru žalobcu nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúcej z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona, situácia sa vyhrotí a dostáva do kolízie s verejným poriadkom. Spolu so žalobou
podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal dočasne zakázať výkon zrážok zo mzdy. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný už vyzval jeho zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy, čím sa naplnila obava, že žalovaný naplní zásah do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva. Rozpor s právom EÚ osvedčil pripomienkami Európskej komisie v prípade C-30/12 (Marcinová/POHOTOVOSŤ), podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobcovi hrozí výkonom zrážok zo mzdy ujma, pričom nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jeho majetku. Preto žiadal nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sú uložil povinnosť žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy z 27.06.2013 č. 808000431 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou a zamestnávateľovi žalobcu spoločnosti STAMAR - SP, s.r.o., vykonávania zrážok zo mzdy podľa tejto dohody.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že inštitút zrážok zo mzdy je upravený v § 551 Občianskeho zákonníka a ide o legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu a spochybňovanie tohto inštitútu je neprípustné. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne v súladu s uvedeným ustanovením, pričom žalobca s ním vyjadril súhlas a to na samostatnej listine. Dohoda je taktiež v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (žalovaný zrejme chybou v písaní uviedol namiesto č. 250/2007 č. 205/2007). Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca súhlasil s poskytnutím úveru, čo potvrdil podpisom na zmluve o úvere, listine o štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, Dohode o plnení o splátkach, Rozhodcovskej zmluve ako i Dohode o zrážkach zo mzdy a Dohode o splnomocnení overenej Notárskym úradom JUDr. Viery Červeňákovej, Svidník dňa 28.06.2013, ktorý osvedčuje pravosť podpisu na uvedených listinách. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Okresný súd Svidník uznesením č.k.8C/64/2015-18 zo dňa 26.02.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 20Co/107/2015-35 zo dňa 29.04.2015 nariadil predbežná opatrenie, ktorým uložil žalovanému a zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.06.203 č. 808000431 do skončenia konania vo veci samej.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 25.09.2015, pričom súhlasil, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Preto súd prejednal a rozhodol vec na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.").
Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalobcu ako aj listinnými dôkazmi a to: návrhom na začatie konania, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.6.2013, oznámením o dohode o zrážkach zo mzdy zo dňa 4.6.2014, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.6.2013, vyjadrením žalovaného zo dňa 10.3.2015, odvolaním žalovaného zo dňa 10.3.2015, ospravedlnením z pojednávania žalovaného zo dňa 25.9.2015 a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 27.06.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 808000431, na základe ktorej poskytol žalovaný (ako veriteľ) žalobcovi (ako dlžníkovi) úver vo výške 500,- Eur (aj keď v predloženej verzii úverovej zmluvy chýba podpis žalobcu, žalobca na pojednávaní nespochybnil to, že mu bol predmetný úver poskytnutý). V rovnaký deň mala byť medzi účastníkmi uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“).
Tak zmluva o spotrebiteľskom úvere ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy boli zmluvami formulárovými
- vytvorenými žalovaným (veriteľom) na predtlačenom formulári, do ktorého boli len rukou dopísané údaje (v prípade Dohody o zrážkach zo mzdy len identifikácia úverovej zmluvy, údaje o dlžníkovi, výška pohľadávky, označenie zamestnávateľa, číslo účtu, dátumy a miesto podpisu zmluvy) a vyznačené meno obchodného zástupcu žalovaného.
Z výpovede žalobcu na pojednávaní súd zistil, že podľa jeho tvrdenia on so žalovaným žiadnu dohodu o zrážkach zo mzdy neuzatváral a dozvedel sa o nej až od ekonóma (v práci), ktorý ho zavolal,
keď došla žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. On ale takúto dohodu nepodpisoval a spochybnil pravosť svojho podpisu na tejto dohode. Ohľadom uzatvárania zmluvy o úvere uviedol, že zrejme na základe inzerátu oslovil spoločnosť Pohotovosť, ktorá ho následne kontaktovala a on uzavrel zmluvu s obchodnou zástupkyňou spoločnosti u nej doma. Zo strany obchodnej zástupkyne nebol poučený o zrážkach zo mzdy a opätovne uviedol, že žiadnu takúto dohodu nepodpisoval.
Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
Podľa ustanovenia § 551 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 27.06.2013 - ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „OZ“) uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby (§ 551 OZ - poznámka), ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetom jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalobca je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva, pohľadávka z ktorej je zabezpečená predmetnou Dohodou o zrážkach zo mzdy, je preto zmluvou spotrebiteľskou, čo nakoniec nebolo ani medzi účastníkmi sporné (aj samotná zmluva o úvere je označená ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“). Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal z všeobecnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) s prihliadnutím na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 OZ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.01.2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde bolo konštatované, že rešpektovanie princípu „ignorantiaiuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.
Citované ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa síce nevylučuje zabezpečenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, avšak pre takého zabezpečenie vyžaduje kumulatívne splnenie troch podmienok a to: a) dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny b) spotrebiteľ bol poučený o následkoch jej uzavretia c) spotrebiteľ mal možnosť túto dohodu odmietnuť
V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že síce prvá z uvedených podmienok bola splnená (dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny), avšak zvyšné dve podmienky preukázané neboli. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmé, že by pred jej uzavretím bol žalobca ako spotrebiteľ poučený o následkoch jej uzavretia a ani to, že by mal možnosť túto dohodu odmietnuť. Okrem toho, že to nebolo súčasťou dohody, žalovaný nepredložil súdu ani žiaden iný dôkaz, ktorým by splnenie týchto dvoch podmienok preukazoval. K tomu je nutné poznamenať, že žalovanému bolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie, kde bolo vykonané dokazovanie a kde mal možnosť tieto skutočnosti preukázať, avšak sám súhlasil, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. O ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tým aj podmienkach prípustnosti Dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom vzťahu pritom musel mať žalovaný vedomosť, nakoľko sám vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na zákon o ochrane spotrebiteľa a na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je uzavretá na samostatnej listine.
Aj napriek tomu, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá pred 01.05.2014, kedy nadobudla účinnosť novela zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá do tohto zákona zaviedla citované ustanovenie § 5a, je nutné poukázať na to, že toto ustanovenie časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora) sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015 cit.: „V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“. Toto konštatovanie sa nevzťahuje len na ustanovenie § 5b ale aj na § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, kde taktiež absentujú prechodné a záverečné ustanovenia.
Zároveň súd zistil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je ako právny úkon určitá. Podľa jej znenia má síce zabezpečovať pohľadávky zo zmluvy, ktorou je poskytovaný úver vo výške 500,- Eur, avšak zabezpečovaná pohľadávka má znamenať ktorúkoľvek jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a to: a) pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom; b) pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou; c) pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere; d) pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenie veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol; e) pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho úkonu. Podľa tohto znenia má byť Dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečovaná pohľadávka, ktorú tvoria aj nároky, ktoré nie sú v čase uzatvárania tejto dohody jasné a určité. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania tejto Dohody nemôže vedieť, čo presne bude predmetom prípadných zrážok z jeho mzdy a nemá možnosť sa proti takto uplatneným nárokom brániť. Takéto znenie svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa a navyše spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho neurčitosť aj v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Znenie predmetnej dohody oprávňuje žalovaného na zrážky zo mzdy aj vo vzťahu k ďalším nárokom, ktoré dokonca ku dňu uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy nie sú určité.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/815/2014 zo dňa 27.01.2015, ktorým krajský súd potvrdil a čo do dôvodov sa plne stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.) s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/119/2014-35 zo dňa 18.06.2014, ktorý konštatoval, že „Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 600,- eur v bode I. dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok. Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru vzhľadom na jej výpoveď, ktorá nebola zo strany žalovaného spochybnená. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.“
Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu, tak je potrebné poukázať na to, že spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na takomto určení a to z dôvodu, že bez takéhoto určenia by boli vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu bez právneho titulu (na základe absolútne neplatného právneho úkonu). Žiadosť o vykonanie takýchto zrážok už žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobcu.
Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe a určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve zo dňa 27.6.2013 č. 808000431, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná.
Vo vzťahu k tomu, že žalobca spochybnil svoj podpis na predmetnej Dohode o zrážkach zo mzdy, súd konštatuje, že vzhľadom na neplatnosť Dohody zrážkach zo mzdy z vyššie uvedených dôvodov by bolo nehospodárne vykonávanie dokazovania ohľadom pravosti podpisu žalobcu na uvedenej dohode.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1O.s.p.. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu patrí právo na náhradu trov konania.
Súd preskúmal vyúčtovanie uplatnených trov žalobcu a rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov právneho zastúpenia nasledujúco:
za úkony právnej služby:
1./ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 03.02.2015 ..... odmena 64,54 Eur + 8,39 Eur režijný paušál ........................................................... 72,93 Eur
2./ písomné podanie - žaloba zo dňa 03.02.2015 ....... odmena 64,54 Eur + 8,39 Eur režijný paušál....................................................................................................................... 72,93 Eur
3./ účasť na pojednávaní dňa 28.09.2015 ....... odmena 64,54 Eur + 8,39 Eur režijný paušál....................................................................................................................... 72,93 Eur
DPH ................ (20% z 218,79 Eur) ...................................................................... 43,76 Eur
------------------------
spolu: 262,55 Eur Tarifná odmena je určená podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „AT“) z neurčitej hodnoty veci (predmetom konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu) a na sumu 64,54 Eur (1/13 z výpočtového základu 839,- Eur). Režijným paušálom je náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 AT vo výške 8,39 Eur/úkon. Právny zástupca žalobcu je preukázateľne platiteľom dane z pridanej hodnoty (predložil osvedčenie o registrácie pre daň z pridanej hodnoty), a preto sa mu zvyšuje odmena a náhrady v zmysle § 18 ods. 3 AT o 20% DPH. Súd žalobcovi nepriznal náhradu za vyúčtovaný úkon právnej služby označený ako "návrh na predbežné opatrenie" z dôvodu, že nešlo o samostatný úkon právnej služby ale o úkon, ktorý bol súčasťou žaloby, za ktorú súd žalobcovi priznal plnú náhradu.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta vedený vo VÚB Prešov, č.ú.: SK7202000000000042949572, BIC: SUBASKBX, VS: 4315 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).