Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-87-2011.pdf
PDF · 90.46 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/87/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľky: D. Y., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, H., zastúpená: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, Sibírska 4, Bratislava, proti odporcovi: M. Y.Á., nar. XX.XX.XXXX, B. D. O.. XX, H. A., I. M., zastúpený: Dr. Székely Andrea, advokátkou, Logodi ut. 48 I. em. 2, Budapest 1012, o zrušenie užívacieho práva k bytu, takto
rozhodol:
Súd návrh na zrušenie spoločného členstva navrhovateľky a odporcu v Bytovom družstve Petržalka, Budatínska 1, 851 01 Bratislava, IČO: 00 169 765 a určenie, že ďalším členom tohto družstva bude výlučne navrhovateľka a návrh na zrušenie spoločného nájmu navrhovateľky a odporcu k družstevnému bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu F. X,XX D. H., vchod F. Č.. XX, s.č. XXXX, postavený na parcelách reg. "X.", číslo parcely XXXX- zastavané plochy a nádvoria a číslo parc. XXXX- zastavané plochy a nádvoria, k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XXX/XXXXXX, byt zapísaný na LV č. XXXX, vedený Okresným Ú. H. ( katastrálny odbor) pre katastrálne územie C., obec- H.- m.č. C., okres H. D. ( parcely, na ktorých je bytový dom postavený sú evidované na LV č. XXXX) a určenie, že ďalším nájomcom tohto bytu bude výlučne navrhovateľka, z a m i e t a .
Súd u r č u j e , že spoločné členstvo navrhovateľky a odporcu v Bytovom družstve Petržalka, Budatínska 11, 851 01 Bratislava, IČO: 00 169 765, n e v z n i k l o.
Súd u r č u j e , že spoločný nájom navrhovateľky a odporcu k družstevnému bytu č. XX, na X poschodí bytového domu F. X,XX D. H., vchod F. Č.. XX, s.č. XXXX, postavený na parcelách reg. "X.", číslo parcl. XXXX- zastavané plochy a nádvoria a číslo parc. XXXX- zastavané plochy a nádvoria, k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach o veľkosti XXX/XXXXXX, byt zapísaný na LV č. XXXX, vedený Okresným Ú. H. ( katastrálny odbor) pre katastrálne územie C., obec H.- m.č. C., B. H. D. ( parcely na ktorých je bytový dom postavený sú evidované na LV č. XXXX), n e v z n i k o l .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 2.2.2011, doplneným podaním zo dňa 22.11.2014. sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zrušenia spoločného členstva v H. S. C. a určenia, že členom tohto družstva bude výlučne navrhovateľka, zrušenia spoločného nájmu k bytu ( špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku- pozn. súdu, ďalej v odôvodnení rozsudku označovaného len ako "byt") a určenia, že ďalším nájomcom tohto bytu bude výlučne navrhovateľka eventuálne určenia, že spoločné členstvo
navrhovateľky a odporcu v družstve a spoločný nájom k bytu nevznikli. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom dňa XX.X.XXXX uzavrela manželstvo, avšak odporca sa od roku 1977 nezdržiaval na Slovensku. Dňa 15.8.1981 im bol pridelený byt, pričom im bol poskytnutý do spoločného užívania. Manželstvo medzi účastníkmi konania bolo rozvedené dňa XX.X.XXXX. Napriek tomu, je odporca stále evidovaný ako spoločný nájomca bytu. Navrhovateľka zdôraznila, že odporca sa o nadobudnutie práv k družstevnému bytu žiadnym spôsobom nepričinil, nikdy v tomto byte nebýval ani ho neužíval, neprispieval na jeho údržbu. Finančná záťaž bola po celý čas na pleciach navrhovateľky, ktorá si za týmto účelom brala aj pôžičku. Nakoľko sa jedná o družstevný byt, navrhovateľka má záujem ho odkúpiť do osobného vlastníctva, avšak bráni tomu práve skutočnosť, že odporca naďalej figuruje ako ďalší užívateľ. Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu obrátila aj priamo na odporcu za účelom podpísania dohody o vzdaní sa tohto práva, pričom vzor tejto dohody bol poskytnutý priamo bytovým družstvom. Odporca však nereagoval. Otázna podľa navrhovateľky je tiež skutočnosť, či vôbec došlo k vzniku spoločného nájmu bytu, nakoľko v zmysle § 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka ( ďalej len "OZ") ak manželia spolu trvalo nežijú, nevznikne ani spoločný nájom bytu ani ich spoločné členstvo v družstve. Obdobným spôsobom to definovalo aj ustanovenie § 175 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase rozhodnutia o pridelení bytu. Skutočnosť, že manželia spolu nežili trvalo osvedčuje rozsudok o rozvode manželstva. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení navrhovateľka odôvodnila tým, že spolu s odporcom sú naďalej evidovaní ako spoloční nájomcovia bytu ako aj spoloční členovia družstva. Bez úpravy tohto stavu, si navrhovateľka nemôže uplatniť právo na odkúpenie bytu do osobného výlučného vlastníctva. Naliehavý právny záujem je daný aj tam, kde právo účastníka konania by bolo ohrozené, prípadne tam, kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Odporca vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 18.9.2015, zdôraznil, že na podanie návrhu nedal svojím konaním žiadny dôvod. O svojej manželke ( navrhovateľke) nevie nič už 37 rokov. Navrhovateľka sa o mimosúdnu dohodu nepokúsila, preto žiadal, aby súd upustil od uloženia povinnosti odporcovi znášať súdne trovy. Zároveň zdôraznil svoj vážny zdravotný stav, ktorý mu znemožnil reagovať na skoršie podania súdu.
Súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu. Odporca mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, jeho neúčasť ospravedlnila právna zástupkyňa z dôvodu závažného zdravotného stavu, pričom nepožiadala o odročenie pojednávania zo závažných dôvodov a tlmočila súhlas odporcu, aby sa súdne pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Súd konštatuje, že vec prejednal aj v neprítomnosti právnej zástupkyne odporcu, ktorá na termín pojednávania volaná nebola.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 15.8.1981, zmluvou o pôžičke zo dňa 29.4.1981, kópiu pôdorysu bytu, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, návrhom dohody o zániku spoločného nájmu bytu manželmi po rozvode manželstva, žiadosťou právneho zástupcu navrhovateľky o spoluprácu zo dňa 19.9.2014, výpisom z Obchodného registra vložka č. XX/B, oddiel: S., rodnými listami C. Y. a M. Y., potvrdením o rozvode manželstva, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6C 538/78-29 zo dňa XX.X.XXXX ( právoplatným dňa 22.2.1982) o rozvode manželstva účastníkov konania, ústrižkami o plnení výživného, lekárskym potvrdením o zdravotnom stave odporcu zo dňa 11.8.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z vykonaného dokazovania (rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6C 538/29 zo dňa XX.X.XXXX) má súd za preukázanú skutočnosť, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, pričom toto bolo rozvedené dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku XX.X.XXXX. Už z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že manželia spolu od začiatku manželstva nežili, pričom ako uvádzala navrhovateľka v tomto konaní, s odporcom sa vôbec nestretla od roku 1977.
Skutočnosť, že účastníci konania sa nevideli od roku 1977, potvrdila navrhovateľka aj v rámci svojho výsluchu, pričom zdôraznila, že odporca s ňou nikdy nebýval v byte na F. O. Č.. XX. Zároveň uviedla, že pred podaním návrhu na začatie konania s odporcom nekomunikovala, obrátila sa na neho až s
návrhom dohody, ktorý skoncipoval jej právny zástupca a ktorý bol zasielaný doporučenou zásielkou prostredníctvom pošty. Táto sa však vrátila ako neprevzatá.
Súd uvádza, že s prihliadnutím na obsahovo zhodné tvrdenie odporcu, že o navrhovateľke nevie nič už 37 rokov, možno ustáliť, že účastníci konania spolu nežili minimálne od roku 1978, nekomunikovali spolu, ani neviedli spoločnú domácnosť.
Z predloženej zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 15.8.1981 má súd za preukázané, že Stavebné bytové družstvo na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 8.7.1981 do osobného užívania, odovzdalo byt navrhovateľke. V zmysle čl. 1 bodu 4 tejto dohody zobralo družstvo na vedomie, že navrhovateľka v čase uzavretia dohody žije trvale v manželstve s odporcom a že uzavretím tejto dohody vzniká manželom právo spoločného užívania bytu. Z obsahu tohto listinného dôkazu je zrejmé, že bytovým družstvom bol navrhovateľke pridelený sporný byt do užívania a to dňa 8.7.1981.
Z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností ( LV č. XXXX) je zrejmé, že byt špecifikovaný vo výroku tohto rozsudku, je vo vlastníctve H. S. C..
Predložením listinných dokladov ( kópie návrhu dohody o zániku spoločného nájmu bytu manželmi a žiadosťou o spoluprácu zo dňa 19.9.2014) navrhovateľka osvedčila skutočnosť, že po podaní návrhu na začatie konania sa obrátila na odporcu za účelom uzavretia dohody o zániku spoločného nájmu. Z predložených listinných dokladov ako aj zo samotného vyjadrenia navrhovateľky je však zrejmé, že na odporcu sa obrátila až po podaní návrhu na začatie konania a že sa s ním nepokúšala komunikovať ohľadne možnosti mimosúdneho vyriešenia sporu, pred podaním návrhu na začatie konania.
Odporca súdu zaslal lekárske potvrdenie zo dňa 11.8.2015, z ktorého obsahu súd zistil, že odporca v dôsledku vážneho zdravotného stavu ( zlyhanie srdca, obličiek, obstructio močových ciest) je odkázaný na katérer a od augusta 2014 je schopný sa pohybovať len v rámci bytu, prepravovať sa nedokáže.
Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
Podľa § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase pridelenia bytu, ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.
Podľa § 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase pridelenia bytu, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase pridelenia bytu, ustanovenia odseku 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd, s poukazom § 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom na začatie
konania je dôvodný v časti petitu o určenie, že spoločný nájom k bytu a spoločné členstvo v družstve nevzniklo.
Ako už bolo vyššie naznačené, súd vychádzal z ustáleného skutkového stavu ( ktorý medzi účastníkmi konania nebol sporný), pričom v otázke trvalého spolužitia účastníkov konania ako manželov, konštatuje, že v čase pridelenia bytu ( v roku 1981) títo spolu trvale nežili, neobývali spoločnú domácnosť, ani spolu nehospodárili. Z vyjadrenia navrhovateľky je zrejmé, že od roku 1977 sa s odporcom vôbec nestýka, neboli spolu v kontakte, čo napokon potvrdil aj odporca, preto súd za žiadnych okolností nemôže konštatovať existenciu trvalého spolužitia manželov v rozhodnom čase. Vyššie citovaného zákonné ustanovenia, upravujúce vznik práva spoločného užívania bytu manželmi ( resp. aj vznik spoločného členstva manželov v družstve), ako zákonnú podmienku vzniku tohto práva jednoznačne deklarujú existenciu trvalého spolužitia manželov. Je zrejmé, že ak manželia spolu nežili vôbec v spoločnom byte, nehospodárili spolu a prakticky sa vôbec nestýkali ani nekontaktovali ( tak ako v tomto prípade), za žiadnych okolností nemožno hovoriť o existenciu ich trvalého spolužitia. Súd preto zastáva názor, že medzi navrhovateľkou a odporcom nedošlo k vzniku práva spoločného užívania sporného bytu. Právo užívať byt nadobudla výlučne navrhovateľka a preto sa na základe novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Z.z. stala v zmysle § 871 Občianskeho zákonníka, výlučným nájomcom sporného bytu.
Navrhovateľka si svoj nárok uplatnila vo forme eventuálneho petitu. Primárny návrh smeroval k zrušenia spoločného nájmu k bytu a zároveň zrušeniu spoločného členstva v družstve. Náhradnému petitu, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že spoločný nájom a spoločné členstvo v družstve nevznikli, súd v navrhnutom znení vyhovel. Ak súd pri rozhodovaní o eventuálnom návrhu s tzv. primárnym a subsidiárnym ( eventuálnym, náhradným) petitom zistí, že dôvodným je len návrh podľa druhého ( náhradného ) petitu, prvý návrh zamietne. Nakoľko súd jednoznačne ustálil, že právo spoločného užívania bytu manželmi nevzniklo a toto sa následne nezmenilo v zmysle zákona ( § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka) na spoločný nájom, nárok uplatnený primárnym petitom zamietol.
Nakoľko aj vyhovenie návrhu na určenie neexistencie práva predpokladá existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, súd bol povinný sa zaoberať aj osvedčením existencie tohto zákonného predpokladu úspešnosti uplatneného nároku. Súd v prípade určenia, že spoločný nájom k spornému bytu a spoločné členstvo v družstve nevzniklo, považoval existenciu naliehavého právneho záujmu na určení za osvedčenú. V prvom rade vychádzal z obsahu dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 15.8.1981, kde je konštatovaný vznik práva spoločného užívania bytu účastníkmi. V tejto súvislosti možno prisvedčiť tvrdeniu právneho zástupcu navrhovateľky, že postavenie navrhovateľky bez určenia neexistencie spoločného nájmu bytu, zostáva neisté a jej právo na prípadné odkúpenie bytu do osobného vlastníctva je ohrozené už len tým, že odporca je naďalej ( hoci len v dokumentácii bytového družstva) evidovaný ako spoločný nájomca, čo vzbudzuje pochybnosti o dôvodnosti nároku navrhovateľky na podanie individuálnej žiadosti o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva.
Na základe vyššie uvedeného, súd preto návrhu v časti o určenie neexistencie spoločného nájmu k bytu a spoločného členstva v družstve, vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Hoci navrhovateľka bola v konaní úspešným účastníkom, súd konštatuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, kedy nemusí výnimočne náhradu trov konania priznať. Súd v prvom rade prihliadol na okolnosti celého sporu, kedy medzi účastníkmi konania absentovala akákoľvek komunikácia už do roku 1978. Znamená to, že odporca sa nikdy nedozvedel o existencii pridelenia bytu do užívania navrhovateľky, ako ani o skutočnosti, že v dohode o jeho odovzdaní bola konštatovaná existencia vzniku práva spoločného užívania bytu manželmi. Rovnako v tomto konaní, nemal žiadne skutkové a právne námietky, ktorými by napádal dôvodnosť uplatneného nároku. Rovnako navrhovateľka súdu nepreukázala, že by sa na odporcu so žiadosťou o mimosúdne urovnanie obrátila pred podaním návrhu na začatie konania. Sama tvrdila, že odporcu kontaktovala až prostredníctvom svojho právneho zástupcu ( čo vyplýva aj z predložených listinných dôkazov- kópie návrhu dohody o zániku spoločného nájmu bytu manželmi a žiadosti právneho zástupcu navrhovateľka), teda až v priebehu samotného konania, preto nedala odporcovi možnosť predísť súdnemu sporu prípadnou dohodou. Súd má okrem uvedeného za to, že samotné súdne rozhodnutie upravuje status oboch účastníkov a teda obaja majú záujem na jeho vyhlásení. Súd rovnako prihliadol aj na závažnosť zdravotného stavu odporcu, ktorý je už vo vyššom veku a odkázaný na intenzívnejšiu zdravotnú starostlivosť. Súd taktiež zobral na
vedomie vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky na pojednávaní, konanom dňa 28.9.2015, ktorý po konzultáciu si svojou klientkou ( navrhovateľkou) súhlasil s rozhodnutím o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.