Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-3-2022.pdf
PDF · 122.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-1T/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Tomrecaj, PhD. a prísediacich Mgr. Idy Valachovej a Vlasty Rybanskej, v trestnej veci obžalovaného H. H. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 26.10.2022, takto
rozhodol:
obžalovaný
H. H., narodený XX.XX.XXXX v X. L., trvale bytom B. nad X. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a I. V.,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :
bez príslušného oprávnenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky si doposiaľ nezisteným spôsobom zadovážil drogu zvanú „marihuana" a túto prechovával v uzavretom plastovom vrecku v PET dóze v osobnom motorovom vozidle značky VW 3B Passat, EVČ PE - XXX DH, čiernej metalízy, ktorého je aj vlastníkom do 17,50 hod. dňa 10.09.2021, kedy ju v V., na nespevnenej komunikácii, vľavo od železničného priecestia na R. ulici, po zákonnom poučení dobrovoľne vydal podľa § 89a odsek 1 Trestného poriadku poverenému príslušníkovi OO PZ Topoľčany, pričom bolo zistené, že v PET dóze, v prelepenom plastovom vrecku sa nachádzalo konope s hmotnosťou 30,43 g a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 9,7 % hmotnostných, obsahujúce 2952 mg THC, pričom toto množstvo zodpovedá minimálne 98 bežných jednotlivých dávok drogy, pričom rastliny rodu Cannabis sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a ich účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle citovaného zákona zaradená do I. skupiny psychotropných látok, a takto konal napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T 10/2012 zo dňa 21.02.2012, právoplatným dňa 21.02.2012 bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T 76/2012 zo dňa 03.06.2015, právoplatným dňa 03.06.2015 bol odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, a bol mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, t e d a :
neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a bol už za taký čin odsúdený,
t ý m s p á c h a l :
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a m u u k l a d á :
Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n), písmeno o) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 7 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.
Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a podľa § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/35/2022 zo dňa 31.05.2022, právoplatným dňa 31.05.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Súd v zákonnom zložení opätovne prejednal trestnú vec proti obžalovanému H. H. na základe obžaloby Okresného prokurátora v Topoľčanoch sp. zn. Pv 386/21/4406, nakoľko po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/35/2022 prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k trestu uloženému obžalovanému v tomto konaní pred senátom, a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku MUDr. J. F. a listinných dôkazov založených v spise.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný H. H. na hlavnom pojednávaní dňa 26.10.2022 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, ako aj s výpoveďou obžalovaného v prípravnom konaní, kedy po vznesení obvinenia, za prítomnosti obhajkyne sa ku skutku priznal, keď vypovedal, že je užívateľom marihuany a marihuana zaistená pri skutku bola jeho, aj keď po preštudovaní vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania zmenil svoju výpoveď a svoju vinu poprel. Súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste a o ochrannom opatrení.
Dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov zabezpečených do spisu, pričom v rámci takto vykonávaného dokazovania bol prečítaný znalecký posudok vypracovaný H.. J. F., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria ZP č. 32/2021, z ktorého záverov vyplývalo, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel duševnou chorobou, ani poruchou, ktorá by mala forenzne významný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, v čase spáchania skutku vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a vedel svoje konanie v plnej miere ovládať, takže jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v čase skutku plne zachované. Obžalovaný je závislý od Cannabisu a metamfetamínu, v plne rozvinutej závislosti, kedy pri výraznom bažení po droge môže mať zníženú schopnosť zdržať sa užívania návykových látok. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný a nakoľko v minulosti už absolvoval ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ale abstinenciu nedodržiava, navrhol toho času v liečbe pokračovať a to ochranným protitoxikomanickým liečením ambulantnou formou.
Zo zápisnice o vydaní veci, z úradného záznamu a fotodokumentácie súd zistil, že obžalovaný dňa 10.09.2021 o 17.50 hod po zákonnom poučení podľa § 89a odsek 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal priesvitnú plastovú nádobu so zeleným uzáverom na závit, ktorá obsahovala PVC vrecko s obsahom neznámej zelenej sušiny rastlinného pôvodu, ktorá bola daná do úschovy na Odbore kriminálnej polície, KR PZ Nitra. Z evidenčnej karty vozidla vyplývalo, že osobné motorové vozidlo Volkswagen 3B Passat s EČ: J je vo vlastníctve obžalovaného a tento je jeho jediným držiteľom. Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného vykonanej dňa 10.09.2021 o 19.16 hod. vyplývalo, že obžalovaný nebol počas skutku pod vplyvom alkoholu.
Zo správ o povesti a k osobe obžalovaného, teda z rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/10/2012-290 zo dňa 21.02.2012, z rozúčtovania pracovnej odmeny, z údajov o výživnom, z údajov o osobe zo systému REGOB, z evidencie strelných zbraní, z avíza, z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zo správy Prezídia Policajného zboru, NAKA, odbor Západ, z hodnotenia z výkonu trestu odňatia slobody a skráteného výpisu klienta, z Podania Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, odbor Západ, z lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne, z Lustrácie v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže, z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, z lustrácie v databáze súdov, z odpisu registra trestov a z oboznámených spisov Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/76/2012, Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/12/2021 a Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/35/2022 vyplývalo, že obžalovaný je slobodný, s ukončeným stredným odborným vzdelaním bez maturity, ktorý nebol pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody zamestnaný, je bezdetný, toho času vo výkone trestu odňatia slobody, kde jeho adaptácia prebehla bez problémov, v dodržiavaní interných predpisov a noriem sa u obžalovaného nevyskytli žiadne nedostatky, v kolektíve odsúdených nezastáva žiadnu funkciu, konfliktné situácie nevyvoláva, zásady slušného správania dodržiava, počas výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný opakovane pracovne zaradený na pracovisku s dohľadom v ústave, kde sa podieľal na šití odevných zvrškov, počas pracovného zaradenia neboli u neho zaznamenané žiadne nedostatky a jeho pracovné výkony sú na priemernej úrovni, počas výkonu trestu odňatia slobody nebol obžalovaný disciplinárne potrestaný a odmenený bol jedenkrát. Obžalovaný nastúpil výkon trestu odňatia slobody 13.09.2021 v minimálnom stupni stráženia, s predpokladaným koncom trestu 02.02.2023 kedy má nastúpiť trest uložený mu Okresným súdom Trenčín sp. zn. 2T/35/2022 vo výmere 7 rokov 6 mesiacov v ústave so stredným stupňom stráženia, ktorého predpokladaný koniec má určený na 02.08.2030. Obžalovaný nie je poberateľom dôchodku, nemocenského, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti, nie je držiteľom strelnej zbrane, doposiaľ sa dopustil dvoch priestupkov na úseku dopravy, ktoré boli vyriešené blokovou pokutou zaplatenou na mieste. Počas prípravného konania bol obžalovaný trestne stíhaný aj v inej trestnej veci vyšetrovanej Národnou kriminálnou agentúrou, odbor Západ pod ČVS: PPZ-265/ NKA-ZA2-2020 pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona, kde ako člen organizovanej skupiny sa mal zaoberať drogovou trestnou činnosťou súvisiacou s metamfetamínom. Z podania Prezídia policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, Odbor Západ zo dňa 29.09.2022 vyplývalo, že obžalovaný bol v minulosti viackrát operatívne vyťažený k drogovej trestnej činnosti a vypočúvaný v procesnom postavení svedka v rámci vyšetrovania drogovej trestnej
činnosti pod ČVS: PPZ-14/NKA-ZA1-2022 a PPZ-231/NKA-ZA2-2022, pričom obžalovaný mal svojimi informáciami nemalou mierou prispieť k objasneniu tejto drogovej trestnej činnosti. Obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný. V jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/10/2012 zo dňa 21.02.2012, právoplatným dňa 21.02.2012 bol obžalovaný uznaný vinným pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov 6 mesiacov na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia ochranného dohľadu na 1 rok, trestu prepadnutia veci a ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou z ktorého bol prepustený 21.04.2018 a trest odňatia slobody vykonal dňa 15.03.2020. Následne bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/76/2012 zo dňa 03.06.2015, právoplatným dňa 03.06.2015 uznaný vinným pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia ochranného dohľadu vo výmere 1 rok, trestu prepadnutia veci a ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou. Trest uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/10/2012 bol zrušený, ako aj všetky rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo stratili svoj podklad. Z výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný podmienečne prepustený so skúšobnou dobou 24 mesiacov a s probačným dohľadom vo výmere 24 mesiacov uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Pp/19/2019 zo dňa 15.03.2019. Dňa 30.08.2021 bol obžalovanému nariadený zvyšok trestu vo výmere 1 rok 4 mesiace a 20 dní. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/12/2021 zo dňa 29.03.2021, právoplatným dňa 29.03.2021 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, ktorý spáchal 17.12.2020, a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Trest odňatia slobody obžalovaný vykonal dňa 16.06.2021. Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/35/2022 zo dňa 31.05.2022, právoplatným dňa 31.05.2022 pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť ako člen organizovanej skupiny činnosťou do mája 2021, a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov 6 mesiacov na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ochranný dohľad na 1 rok a ochranné protitoxikologické liečenie ambulantnou formou.
Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásenia obžalovaného o vine, mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Tiež bolo preukázané, že skutok vykazuje znaky žalovaného trestného činu a, že skutok spáchal obžalovaný H. H..
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.
Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.
Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo závažnosti obzvlášť závažného zločinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení zákona č. 236/2021 Z. z. účinného v čase spáchania skutku na 10 rokov až 15 rokov. Napriek tomu, že v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudol účinnosť zákon č. 105/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, trestnosť skutku spáchaného obžalovaným v prejednávanej veci sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, keďže aktuálne znenie Trestného zákona, ktoré bolo zmenené vyššie uvedeným zákonom č. 105/2022 Z. z., nie je pre obžalovaného priaznivejšie. Trestný zákon v znení zákona č. 236/2021 Z. z., ako aj v znení zákona č. 105/2022 Z. z., ustanovuje za skutok spáchaný obžalovaným v tejto trestnej veci rovnakú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd vychádzal z toho, že ak ukladá trest za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť rokov, má podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona povinnosť uložiť trest odňatia slobody, pričom podmienečne odložiť výkon uloženého trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky (podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona), respektíve tri roky (podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona). Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci je možné obžalovanému uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo Trestný zákon.
Pri úvahách týkajúcich sa výšky ukladaného trestu súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného a jeho kriminálnu minulosť, ako aj na okolnosti spáchania skutku, pričom v tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať v prvom rade na skutočnosť, že obžalovaný bol už v minulosti štyrikrát právoplatne odsúdený za drogovú trestnú činnosť, a preto v jeho prípade ide o špeciálneho recidivistu, ktorý sa opakovane dopúšťa rovnakej trestnej činnosti napriek opakovane uloženým vysokým nepodmienečným trestom odňatia slobody v spojení s ďalšími trestami a ochrannými opatreniami ktoré doposiaľ neviedli obžalovaného k jeho náprave a prevýchove. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný spáchal prejednávaný trestný čin len necelé 3 mesiace potom čo bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu Okresným súdom Partizánske pod sp. zn. 1T/12/2021. Dve predchádzajúce odsúdenia obžalovaného sú už, ale subsumované do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu kladeného obžalovanému za vinu. Okrem toho súd prihliadal aj na skutočnosť, že obžalovaný na základe psychologického posúdenia trpí plne rozvinutou závislosťou od cannabisu a metamfetamínu, však táto závislosť nemala žiadny forenzne významný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Podľa znalca nie je pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný a je potrebné mu uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Všetky vyššie uvedené skutočnosti podporujú záver súdu, že náprava obžalovaného prostredníctvom uloženého trestu odňatia slobody bude mať negatívnu prognózu a miernejší trest by nenapĺňal zákonom ustanovený účel trestu.
Pri ukladaní trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom u obžalovaného zistil tri poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne trestný čin oľutoval, nakoľko tak urobil na hlavnom pojednávaní ako aj v priebehu prípravného konania (§ 36 písm. l) Trestného zákona), že obžalovaný svojim vyhlásením, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku súdu napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže súd nemusel vykonávať dokazovanie ohľadom viny obžalovaného a v prípravnom konaní spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a zaistené drogy im dobrovoľne vydal (§ 36 písm. n) Trestného zákona) a, že prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny (§ 36 písm. o) Trestného zákona) tým, že v konaní bolo preukázané, že obžalovaný pri vyšetrovaní drogovej trestnej činnosti pod ČVS: PPZ-14/NKA-ZA1-2022 a PPZ-231/ NKA-ZA2-2022 významnou mierou napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a informácie ním poskytnuté prispeli k odhaleniu páchateľov tejto trestnej činnosti. Súd u obžalovaného zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov nakoľko súd v prípade obžalovaného ukladal súhrnný trest za dva trestné činy. Keďže súd ukladal trest za súbeh viacerých trestných činov, pretože obžalovaný spáchal predmetný trestný čin dňa 10.09.2021, teda skôr, ako bol súdom prvého stupňa, Okresným súdom Trenčín v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 2T/35/2022 dňa 31.05.2022 vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, súd v súlade s § 42 odsek 1 Trestného zákona ukladal obžalovanému trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu upravených v § 41 odsek 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého ak súd ukladá trest za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Keďže v tomto konaní je obžalovaný trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona za ktorý zákon určuje trestnú sadzbu na 10 rokov až 15 rokov a rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/35/2022 zo dňa 31.05.2022 bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona za ktorý zákon ustanovuje totožnú trestnú sadzbu, súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo zákonom ustanovenej trestnej sadzby určenej § 172 odsek 2 Trestného zákona vo výmere 10 rokov až 15 rokov. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V danom prípade u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností v pomere 3:1, a preto v súlade s § 38 odsek 3 Trestného zákona súd hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (15 rokov) znížil o jednu tretinu (t.j. o 20 mesiacov) na 13 rokov a 4 mesiace. Vzhľadom na aplikáciu ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona v prípade obžalovaného, na základe ktorej sa zákonom ustanovená trestná sadzba vo výmere 13 rokov a 4 mesiace zvyšuje o jednu tretinu (o 4 roky a 5 mesiacov), súd pri ukladaní trestu trest ukladal v upravenej trestnej sadzbe 10 rokov až 17 rokov 9 mesiacov.
Vo výroku o vine (z pohľadu spôsobu ustálenia skutku aj jeho právnej kvalifikácie) označené predchádzajúce odsúdenie v rámci právnej kvalifikácie skutku založilo zákonný znak tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty aj podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (dikcia „už bol za taký čin odsúdený"). Vzhľadom na zohľadnenie predchádzajúceho odsúdenia v rámci právnej kvalifikácie skutku nie je možné vo výroku o treste identické predchádzajúce odsúdenie zohľadnil ako zákonný dôvod pre aplikáciu § 38 ods. 6 Trestného zákona (dikcia „opätovné spáchanie obzvlášť závažného zločinu"), v dôsledku čoho by sa pri ukladaní trestu zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby o dve tretiny. Takýmto postupom by súd porušil tzv. zásadu ne bis in idem upravenú v ustanovení § 38 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
Súd dôsledne hodnotil osobu páchateľa - obžalovaného, prihliadol na jeho pomery a možnosť jeho nápravy, keďže ide stále o relatívne mladého človeka, ktorý po vykonaní trestu, vrátane programu resocializácie v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody bude mať možnosť zmeniť spôsob života a vyvarovať sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody konaniu obdobného charakteru. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a ustanovenia zákona má súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a dosiahnutie účelu trestu postačuje aj trest uložený pri spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 11 rokov.
Sud v tomto prípade nevzhliadol u obžalovaného významné výnimočné okolností, ktoré by boli spôsobilé odôvodniť použitie § 39 odsek 1 Trestného zákona a oprávňovali by súd na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. U obžalovaného neboli splnené zákonné predpoklady na takýto postup hlavne preto, že už v minulosti sa obžalovaný dopustil totožnej drogovej trestnej činnosti za ktorú mu bol právoplatne uložený trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a napriek tomu tento trest neviedol obžalovaného k prevýchove, keďže sa opätovne dopustil rovnakej trestnej činnosti. Okrem toho je potrebné zohľadniť aj zistenú závislosť obžalovaného od viacerých psychoaktívnych látok, ktorou obžalovaný ospravedlňoval svoje konanie. Preto nie je možné konštatovať, že by trest uložený obžalovanému v rámci vyššie uvedenej trestnej sadzby bol pre neho neprimerane prísny oproti iným páchateľom obdobného skutku a že by súčasne na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval trest kratšieho trvania.
Súd zároveň postupom podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/35/2022 zo dňa 31.05.2022, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov 6 mesiacov na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného na výkon trestu súd aplikoval § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona a obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko ide o páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
Obžalovanému nebol uložený trest prepadnutia vecí, a to priesvitnej plastovej nádoby so zeleným uzáverom na závit, napriek tomu, že táto patrí obžalovanému a bola použitá na spáchanie trestného činu, čo vyplývalo jednak z povahy veci, jej vlastností a účelu požitia, ako aj z popisu skutku, ale po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej bude súd rozhodovať o zničení tejto veci, nakoľko ide o vec bezcennú.
Obžalovanému súd obligatórne uložil ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko ho súd uznal vinným za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody a tento ochranný dohľad súd uložil vo výmere 1 rok, nakoľko spolu s už skôr uloženými a doposiaľ nevykonanými ochrannými dohľadmi je dĺžka uloženého ochranného dohľadu primeraná.
Napriek odporúčaniu znalca H.. F. súd neuložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný už má uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
2T/35/2022 zo dňa 31.05.2022, právoplatným dňa 31.05.2022 a tento výrok o ochrannom opatrení zostal bez ohľadu na uloženie súhrnného trestu v tejto trestnej veci právoplatný a nedotknutý. Podľa názoru súdu je uložený trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby zákonný, spravodlivý a adekvátny a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona tak v rámci jeho pôsobenia na obžalovaného, ako aj jeho pozitívneho vplý- vania na ostatných členov spoločnosti z hľadiska generálnej prevencie. Súd považoval najmä vzhľadom na okolnosti predmetnej veci (závislosť obžalovaného a opakované páchanie drogovej trestnej činnosti) uloženie tohto trestu odňatia slobody za primerané, nakoľko bolo zrejmé, že predchádzajúce odsúdenia, nemali na obžalovaného požadovaný výchovný vplyv, neviedli k jeho prevýchove a nezabránili mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.