Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/188/2008

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľa: G. W., B. XX.XX.XXXX, X. P. J. W., I. XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Novotným, so sídlom v Dolnom Kubíne, A. Sládkoviča 1801/4, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Sociálnou poisťovňou, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.augusta 8 a 10, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 21.250,- € a nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.808,- € z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd návrh na začatie konania z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Pôvodná navrhovateľka N.. B. W.Á., B. XX.XX.XXXX, Z. XX.X.XXXX, B. X. P. J. W., I. XXXX/XX (ďalej aj len právna predchodkyňa navrhovateľa), sa návrhom na začatie konania zo dňa 17.10.2008, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.10.2008, v znení jeho zmeny, ktorú súd pripustil uznesením č.k. -439 zo dňa 9.7.2014, v konaní domáhala od odporcu náhrady nemajetkovej ujmy v sume 21.250,- €, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.808,- € a náhrady ušlého zisku v sume 2.133,73 € titulom nezákonných rozhodnutí Sociálnej poisťovne č. 5361252510 zo dňa 21.9.2000, 18.12.2001, 14.7.2003, 15.7.2003, 2.3.2004, 21.9.2004, 9.8.2005, 20.1.2006, 6.3.2006 a zo dňa 19.2.2007 a nesprávneho úradného postupu Sociálnej poisťovne spočívajúceho v prieťahoch, v posudzovaní invalidity bez jej účasti za obdobie od roku 2000 do 8.12.2009, kedy Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 1 v plnom rozsahu vyhovela jej odvolaniu a priznala jej invalidný dôchodok. Nesprávny úradný postup videla aj v konaní Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu SR, ktoré konali s prieťahmi, pričom konanie na Krajskom súde v Žiline sa začalo dňa 24.10.2000 a právoplatne sa skončilo až dňa 21.8.2007. V priebehu týchto rokov bola právna predchodkyňa navrhovateľa nútená viackrát absolvovať prehodnotenie jej zdravotného stavu, posudzujúce orgány k nej pristupovali ako k simulantovi napriek tomu, že mala diagnostikovaný chronický únavový syndróm. Dĺžka posudzovania jej nároku na priznanie invalidného dôchodku trvala takmer 10 rokov. Právna predchodkyňa navrhovateľa sa domáhala aj náhrady nemajetkovej ujmy, pretože nebola schopná pracovať a bola nútená žiť iba z priznaného dôchodku, ktorý nezodpovedal jej nároku, ani jej zdravotnému stavu. Právna predchodkyňa navrhovateľa svoje nároky špecifikovala nasledovne:

- náhrada nemajetkovej ujmy v sume 21.250,- € (1.250,- € za jeden rok prieťahov = 12.500,- € zvýšenú o 70%),

- náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.808,- € podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,

odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Túto sumu vypočítala na základe lekárskeho posudku psychiatričky T.. Z. T. zo dňa 23.4.2010 v sume 3.872,- € a zvýšila ju o 50% podľa ,

- náhrada ušlého zisku v sume 2.133,73 €. Ušlý zisk zodpovedá úrokom, ktoré by získala, ak by zadržiavaný invalidný dôchodok vložila na účet v komerčnej banke. Odporca v období od roka 2000 do 8.12.2009 zadržiaval jej invalidný dôchodok, na ktorý mala nárok.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. -378 zo dňa 27.6.2011 rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom nemajetkovej ujmy sumu 12.500,- € a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 3.872,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -424 zo dňa 28.2.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa č.k. -378 zo dňa 27.6.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Prvostupňový súd je povinný ustáliť predmet konania, rozhodnúť o zmene návrhu, dôsledne skúmať podmienky pre priznanie náhrady škody, doplniť dokazovanie [vykonať aj dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, ktoré účastníci nenavrhli, podľa posledná veta v znení neskorších predpisov (ďalej len )], a po doplnení dokazovania a jeho vyhodnotení opäť rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Krajský súd v Bratislave rozhodoval v čase, keď právna predchodkyňa navrhovateľa žila.

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. -434 zo dňa 10.6.2014 vyzval právnu predchodkyňu navrhovateľa na odstránenie vád návrhu podľa , , tak aby presne uviedla, ktoré rozhodnutia majú byť nezákonné, v čom spočíva nesprávny úradný postup, aby spresnila petit návrhu na začatie konania - doplnila výšku náhrady úrokov z omeškania (sankcia za oneskorené platenie invalidného dôchodku). Bola poučená o následku neodstránenia vád podania podľa .

Právna predchodkyňa navrhovateľa reagovala na uznesenie podaním zo dňa 3.7.2014, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 7.7.2014, v ktorom uviedla, že sa od odporcu domáha náhrady nemajetkovej ujmy v sume 21.250,- €, sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 5.808,- € a náhrady ušlého zisku v sume 2.133,73 € (špecifikované vyššie v tomto odôvodnení). Súd uznesením č.k. -439 zo dňa 9.7.2014 pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že bude znieť: "Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 31.810,523 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 31.810,53 € od 13.6.2008 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu navrhovateľky vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka J. W.Í., Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX náhradu trov konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku."

Právna predchodkyňa navrhovateľa zobrala návrh na začatie konania čiastočne späť - v sume 2.618,80 €; odporca s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasil. Súd preto uznesením č.k. -450 zo dňa 12.11.2014 konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 2.618,80 € podľa a v zastavenej časti odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Predmetom konania zostala náhrada nemajetkovej ujmy v sume 21.250,- €, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.808,- € a náhrada ušlého zisku v sume 2.133,73 €.

Právna predchodkyňa navrhovateľa po začatí konania dňa 15.7.2014 zomrela. Z osvedčenia o dedičstve vydaného B. Y.. V. T. č.k. -18, III Dnot 101/2014 zo dňa 19.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2014, vyplýva, že jediným zákonným dedičom po N.. B. W. Y. Y. U. G. W., B. XX.XX.XXXX, X. P. J. W., I. XXXX/XX, ktorý neodmietol dedičstvo. Súd na základe tejto skutočnosti a po vyjadrení G. W., že trvá na návrhu, v konaní pokračoval s navrhovateľom G. W. podľa .

Okresný súd Bratislava I rozhodol na pojednávaní dňa 28.9.2015 v prítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením poverenej zástupkyne odporcu, obsahom spisu sp. zn. (najmä jednotlivými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne č. 536 125 2510 zo dňa 21.9.2000, 18.12.2001, 14.7.2003, 15.7.2003, 2.3.2004, 21.9.2004,

9.8.2005, 20.1.2006, 6.3.2006, 19.2.2007, rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -222 zo dňa 15.3.2007, uzneseniami Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.8.2007 a sp. zn. zo dňa 30.1.2008, žiadosťou právnej predchodkyne navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 28.3.2008, postúpenie žiadosti, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. P-522-1765/2008 zo dňa 12.6.2008), osvedčením o dedičstve vydaného notárkou JUDr. V. T. č.k. -18, III Dnot 101/2014 zo dňa 19.11.2014. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:

Právna predchodkyňa navrhovateľa dňa 24.7.2000 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa rozhodla o žiadosti právnej predchodkyne navrhovateľa viacerými rozhodnutiami:

- č. 536 125 2510 zo dňa 21.9.2000, ktorým bola zamietnutá žiadosť právnej predchodkyne navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku podľa 8 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.3.2004 (ďalej len ),

- č. 536 125 2510 zo dňa 18.12.2001, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 95,13 € a od októbra 2001 jej bol zvýšený o 6,67 €; od októbra 2001 poberala čiastočný invalidný dôchodok v sume 101,81 € podľa ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 14.7.2003, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa priznaný invalidný dôchodok v sume 209,05 € a od júla 2003 jej bol zvýšený o 12,55 €; od júla 2003 poberala invalidný dôchodok v sume 221,60 € podľa ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 15.7.2003, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa odňatý čiastočný invalidný dôchodok od 18.9.2003 podľa , ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 2.3.2004, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa odňatý invalidný dôchodok od 18.4.2004 podľa ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 21.9.2004, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 109,61 € od 18.4.2004 podľa ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 9.8.2005, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa odňatý invalidný dôchodok od 18.4.2004 podľa ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 20.1.2006, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 88,33 € od 24.7.2000 podľa ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 6.3.2006, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa odňatý invalidný dôchodok od 18.5.2006 podľa , a ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 19.2.2007, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 129,95 € od 18.5.2006 podľa Čiastočný invalidný dôchodok sa podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ) považuje za invalidný dôchodok, ktorý jej bol podľa zvýšený od 1.7.2006 na sumu 137,69 €.

Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. -222 zo dňa 15.3.2007 podľa zrušil všetky vyššie uvedeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne ako nezákonné a nepreskúmateľné a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Za nezákonný považoval aj postup, ktorý im predchádzal.

Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 21.8.2007 odmietol odvolanie právnej predchodkyne navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -222 zo dňa 15.3.2007, pretože bola v konaní pred krajským súdom úspešná v celom rozsahu, a teda nebola osobou, ktorá je oprávnená podať proti nemu odvolanie. Navrhovateľka podala proti tomuto uzneseniu najvyššieho súdu dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením sp. zn. zo dňa 30.1.2008, ktorým zastavil dovolacie konanie z dôvodu jeho neprípustnosti.

Právna predchodkyňa navrhovateľa dňa 28.3.2008 požiadala Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody v sume 29.874,53 € (900.000,- Sk); žiadosť bola podaná ešte pred právoplatným skončením konania o jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR jej žiadosť postúpilo Sociálnej poisťovni a v časti, ktorou namietala nesprávny úradný postup súdov, žiadosť postúpilo Ministerstvu spravodlivosti SR. Sociálna poisťovňa žiadosť právnej predchodkyne navrhovateľky predbežne prerokovala a nevyhovela jej (rozhodnutie č. P-522-1765/2008 zo dňa 12.6.2008). Právna predchodkyňa navrhovateľa ani navrhovateľ v konaní netvrdili, žeby Ministerstvo spravodlivosti SR predbežne prerokovalo nárok na náhradu škody a súdu to žiadnym listinným dôkazom nepreukázali.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.6.2003 (ďalej len ) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len ""). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone .

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2003 (ďalej len ) zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím (písm. a/), nesprávnym úradným postupom (písm. d/).

Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní (ods. 1). Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť (ods. 2). Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla (ods. 3).

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu (ods. 1). Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa (ods. 2).

Podľa , v znení účinnom do 31.12.2010 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (ods. 1). Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (ods. 2).

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (ods. 1). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (ods. 2).

Podľa a k neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú .

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len alebo ) smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

Podľa smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa . Nemožno však opomenúť právnu skutočnosť, ktorá nastala po rozhodnutí krajského súdu, a tou je úmrtie pôvodnej navrhovateľky N.. B. W.. Uvedená skutočnosť z hmotnoprávneho hľadiska čiastočne mení právne posúdenie veci, a teda nemožno v celom rozsahu postupovať striktne v intenciách rozhodnutia krajského súdu.

Na predmetnú právnu vec je potrebné aplikovať na obdobie nezákonných rozhodnutí Sociálnej poisťovne a nesprávneho úradného postupu vydaných do 30.6.2003 (č. 536 125 2510 zo dňa 21.9.2000 a č. 536 125 2510 zo dňa 18.12.2001) podľa Nezákonnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne a nesprávnosť úradného postupu vydaných po 1.7.2003 (č. 536 125 2510 zo dňa 14.7.2003, č. 536 125 2510 zo dňa 15.7.2003, č. 536 125 2510 zo dňa 2.3.2004, č. 536 125 2510 zo dňa 21.9.2004, č. 536 125 2510 zo dňa 9.8.2005, č. 536 125 2510 zo dňa 20.1.2006, č. 536 125 2510 zo dňa 6.3.2006 a č. 536 125 2510 zo dňa 19.2.2007) je potrebné posúdiť podľa , tak ako to vyplýva z

Právna predchodkyňa navrhovateľa sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v sume 21.250,- € a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.808,- €. Súd sa preto zaoberal otázkou, či tento nárok prechádza aj na právneho nástupcu navrhovateľky G. W..

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy je ako osobnostné právo viazané výsostne na osobu dotknutú ujmou nemajetkovej povahy. Uvedené vyplýva najmä zo skutočnosti, že smrťou poškodenej osoby by poskytnutie peňažného zadosťučinenia niekomu inému, než poškodenej osobe, stratilo svoju satisfakčnú funkciu, s úmyslom zmierniť nemajetkovú ujmu, ktorú mala utrpieť práve poškodená osoba. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle v spojení s a zaniká smrťou veriteľa, čiže právnej predchodkyne navrhovateľa, a na dedičov neprechádza. Predmetom konania v tejto časti je náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť osobne právnej predchodkyni navrhovateľa, preto neprichádza do úvahy pokračovanie v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy s právnym nástupcom navrhovateľky, pretože jemu osobne nemajetková ujma nevznikla a ani to sám netvrdí. Pôvodná navrhovateľka, ktorá si uplatňovala nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, po začatí konania zomrela, čím odpadla základná podmienka pre pokračovanie v konaní o jej nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, tento nárok na navrhovateľa

neprešiel, preto súd konanie v časti náhrady nemajetkovej ujmy zastavil podľa v spojení s a , .

Smrťou navrhovateľky zaniklo aj jej právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú si uplatňovala v sume 5.808,- €. Súd aj v tejto časti vychádzal z ustanovenia v spojení s a a dospel k záveru, že právo právnej predchodkyne navrhovateľa na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súčasného navrhovateľa neprešlo, viazalo sa výlučne na jej osobu a jej smrťou aj zaniklo. Preto súd v tejto časti tiež konanie zastavil podľa v spojení s a ,

Predmetom konania zostal ušlý zisk v sume 2.133,73 € ako majetkové právo právnej predchodkyne navrhovateľa, ktorý by právna predchodkyňa navrhovateľa mohla dosiahnuť, ak by invalidný dôchodok vložila na termínovaný vklad do banky a mala by z neho úroky.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie podľa , ods. 4, SR (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.12.2008). Štát sa zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ak sú splnené všetky zákonné predpoklady, nemôže zbaviť.

Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa a č. voči štátu je nevyhnutné (conditio sine qua non) kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to:

- nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup,

- škoda,

- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a škodou. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa a č.

Pri existencii nezákonných rozhodnutí Sociálnej poisťovne je potrebné vychádzať z rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -222 zo dňa 15.3.2007, ktorým zrušil rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 536 125 2510 zo dňa 21.9.2000, 18.12.2001, 14.7.2003, 15.7.2003, 2.3.2004, 21.9.2004, 9.8.2005, 20.1.2006, 6.3.2006, 19.2.2007 podľa ako ne (do 30.6.2003) aj (od 1.7.2003):

- č. 536 125 2510 zo dňa 21.9.2000, ktorým bola zamietnutá žiadosť právnej predchodkyne navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku podľa 8 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.3.2004 (ďalej len ),

- č. 536 125 2510 zo dňa 18.12.2001, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 95,13 € a od októbra 2001 jej bol zvýšený o 6,67 €; od októbra 2001 poberala čiastočný invalidný dôchodok v sume 101,81 € podľa ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 14.7.2003, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa priznaný invalidný dôchodok v sume 209,05 € a od júla 2003 jej bol zvýšený o 12,55 €; od júla 2003 poberala invalidný dôchodok v sume 221,60 € podľa ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 15.7.2003, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa odňatý čiastočný invalidný dôchodok od 18.9.2003 podľa , ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 2.3.2004, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa odňatý invalidný dôchodok od 18.4.2004 podľa ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 21.9.2004, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 109,61 € od 18.4.2004 podľa ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 9.8.2005, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa odňatý invalidný dôchodok od 18.4.2004 podľa ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 20.1.2006, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 88,33 € od 24.7.2000 podľa ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 6.3.2006, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa odňatý invalidný dôchodok od 18.5.2006 podľa , a ,

- č. 536 125 2510 zo dňa 19.2.2007, ktorým bol právnej predchodkyni navrhovateľa priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 129,95 € od 18.5.2006 podľa Čiastočný invalidný dôchodok sa podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ) považuje za invalidný dôchodok, ktorý jej bol podľa zvýšený od 1.7.2006 na sumu 137,69 €, ktoré boli ako nezákonné zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -222 zo dňa 15.3.2007 podľa .

Pri existencii nezákonných rozhodnutí je tiež potrebné zohľadniť skutočnosť, že právna predchodkyňa navrhovateľky, ktorej sa nezákonné rozhodnutia týkali, zomrela. Preto súd skúmal, či právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím prechádza na dedičov.

Podľa v znení účinnom do 30.6.2003 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Z uvedeného vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je viazané na konkrétnu osobu, a to účastníka konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, za podmienky, že mu nezákonným rozhodnutím bola spôsobená škoda. Účastníčkou konania pred Sociálnou poisťovňou bola navrhovateľka ako žiadateľka a potenciálna poberateľka invalidného dôchodku ako špeciálny subjekt oprávnený žalovať náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím o invalidnom dôchodku. Právny nástupca navrhovateľky nebol účastníkom konania o jej invalidnom dôchodku. Súd preto dospel v tejto časti k záveru, že právo právnej predchodkyne navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne č. 536 125 2510 zo dňa 21.9.2000 a č. 536 125 2510 zo dňa 18.12.2001 podľa neprešlo na jej právneho nástupcu (súčasného navrhovateľa), pretože bolo viazané výlučne na jej osobu.

Pri nezákonných rozhodnutiach Sociálnej poisťovne č. 536 125 2510 zo dňa 14.7.2003, č. 536 125 2510 zo dňa 15.7.2003, č. 536 125 2510 zo dňa 2.3.2004, č. 536 125 2510 zo dňa 21.9.2004, č. 536 125 2510 zo dňa 9.8.2005, č. 536 125 2510 zo dňa 20.1.2006, č. 536 125 2510 zo dňa 6.3.2006 a č. 536 125 2510 zo dňa 19.2.2007, ktoré boli vydané za účinnosti (od 1.7.2003), súd posudzoval možnosť prechodu nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami podľa tohto zákona. V zmysle právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní (ods. 1). Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť (ods. 2). Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla (ods. 3).

Konanie o žiadosti právnej predchodkyne navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku za účinnosti (účinného do 31.12.2003) bolo upravené v ustanoveniach správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), na ktorý priamo odkazoval. Avšak konanie o jej invalidnom dôchodku za účinnosti (účinného od 1.1.2004) už nie je regulované Správnym poriadkom, tak ako to vyplýva z , ale priamo Ne aj sa však vždy týkajú právnej predchodkyne navrhovateľa, ktorá žiadala o priznanie invalidného dôchodku. Všetky namietané nezákonné rozhodnutia Sociálnej poisťovne boli viazané na jej osobu, pretože priznanie čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osoby, ktorá o túto dávku požiadala a ktorej má byť takýto dôchodok priznaný ( , až ). Dôchodková dávka je neprenosná na inú osobu. Z uvedeného vyplýva, že dotknutou osobou v súvislosti s konaním o priznaní invalidného dôchodku bola len právna predchodkyňa navrhovateľa, a to aj v prípade konania podľa , ktorý vylučuje aplikáciu ustanovení Správneho poriadku na konanie o priznaní invalidného dôchodku, ako aj Súd preto v zmysle dospel k záveru, že aj nezákonné rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 536 125 2510 zo dňa 14.7.2003, č. 536 125 2510 zo dňa 15.7.2003, č. 536 125 2510 zo dňa 2.3.2004, č. 536 125 2510 zo dňa 21.9.2004, č. 536 125 2510 zo dňa 9.8.2005, č. 536 125 2510 zo dňa 20.1.2006, č. 536 125 2510 zo dňa 6.3.2006 a č. 536 125 2510 zo dňa 19.2.2007 vydané za účinnosti sa vzťahujú výlučne na

osobu právnej predchodkyne navrhovateľa. Jej nárok na náhradu škody spôsobenej týmito nezákonnými rozhodnutiami na jej dediča (súčasného navrhovateľa) neprešiel a zanikol jej smrťou.

Vychádzajúc z uvedeného navrhovateľ nemá nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o žiadosti jeho právnej predchodkyne o priznanie invalidného dôchodku, pretože nie je subjektom, na ktorý by sa nárok na náhradu škody vzťahoval ( , ).

Navrhovateľ aj jeho právna predchodkyňa namietali i nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne, Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu SR za obdobie od roka 2000 do 8.12.2009. Súdne preskúmavacie konanie podľa tretej hlavy piatej časti (Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) trvalo od 24.10.2000 do 21.8.2007. Krajský súd v Žiline vo veci rozhodol dňa 7.11.2002 tak, že napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 20.3.2003 rozsudok krajského súdu zo dňa 7.11.2002 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci Krajský súd v Žiline rozhodol rozsudkom zo dňa 7.9.2005 o zrušení napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 21.9.2000. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 25.8.2006 zrušil rozsudok krajského súdu zo dňa 7.9.2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline následne rozsudkom č.k. -222 zo dňa 15.3.2007 zrušil rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 536 125 2510 zo dňa 21.9.2000, 18.12.2001, 14.7.2003, 15.7.2003, 2.3.2004, 21.9.2004, 9.8.2005, 20.1.2006, 6.3.2006, 19.2.2007 podľa a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením sp. zn. zo dňa 21.8.2007 odmietol odvolanie právnej predchodkyne navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -222 zo dňa 15.3.2007, pretože bola v konaní pred krajským súdom úspešná v celom rozsahu, a teda nebola osobou, ktorá je oprávnená podať proti nemu odvolanie. Navrhovateľka podala proti tomuto uzneseniu najvyššieho súdu dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením sp. zn. zo dňa 30.1.2008 a zastavil dovolacie konanie z dôvodu jeho neprípustnosti.

Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb ( ). V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudky sp. zn. zo dňa 30.6.2010, sp. zn. zo dňa 31.5.2011, sp. zn. publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2004) nesprávnym úradným postupom sa rozumie aj postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Môže pritom ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo z cieľov tejto činnosti, ale aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej moci smeruje.

Obdobie od 24.10.2000 do 21.8.2007 zodpovedajúce súdnemu preskúmavaciemu konaniu patrí do kompetencie iného orgánu konajúceho za štát, nie do kompetencie Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa ako orgán konajúci za štát v predmetnej veci nemôže niesť zodpovednosť za viacročné konanie iného orgánu, ktorého dĺžku nevie ovplyvniť. Nejde o situáciu, že sú príslušné konať za štát viaceré orgány, pretože Ministerstvo spravodlivosti SR predbežne neprerokovalo nárok právnej predchodkyne navrhovateľa, a preto nemožno postupovať podľa a Sociálnu poisťovňu považovať za prvý orgán, ktorý vo veci začal konať. Nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne spočívajúci v prípadných prieťahoch možno skúmať len za obdobie, kedy mala Sociálna poisťovňa k dispozícii dávkový spis, a to od 24.7.2000 (kedy právna predchodkyňa navrhovateľa podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku) do 23.10.2000 (posledný deň pred predložením opravného prostriedku na súd) a od 22.8.2007 (po vrátení veci z krajského súdu) do 8.12.2009 (do rozhodnutia Sociálnej poisťovne o žiadosti právnej predchodkyne navrhovateľa o invalidný dôchodok).

Súd sa aj pri nezákonnom úradnom postupe zaoberal otázkou, či nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom prechádza na dedičov. v ustanoveniach a a v ustanovení nedefinujú striktne okruh oprávnených osôb pri nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, tak ako pri nezákonnom

rozhodnutí. Preto možno dospieť k záveru, že navrhovateľ ako právny nástupca Ing. Nataše Kováčikovej sa v tejto časti môže domáhať náhrady škody. Navrhovateľ nedelí svoj nárok na náhradu škody v sume 2.133,73 € vo vzťahu k nezákonným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne a vo vzťahu k jej nesprávnemu úradnému postupu, preto sa súd zaoberal jeho nárokom ako celkom. Súd dospel k záveru, že je splnená podmienka existencie nesprávneho úradného postupu Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o žiadosti právnej predchodkyne navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, pretože Krajský súd v Žiline v rozsudku č.k. -222 zo dňa 15.3.2007 preskúmal nielen rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ale aj jej postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, a dospel k záveru, že aj postup, ktorý viedol k rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, je nezákonný ( v spojení s ). Krajský súd v Žiline uviedol, že vzhľadom na množstvo vydaných rozhodnutí je spôsob rozhodnutia Sociálnej poisťovne o nároku Ing. Nataše Kováčikovej na dôchodkovú dávku nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Inými slovami, konanie Sociálnej poisťovne, ktoré viedlo k množstvu nezrozumiteľných a nepreskúmateľných rozhodnutí, je v rozpore so zákonom, a teda dôvodom na ustálenie nesprávneho úradného postupu Sociálnej poisťovne ako iného nezákonného zásahu do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb ( , rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.6.2010, sp. zn. zo dňa 31.5.2011, sp. zn. ). Prvá podmienka (nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci) je splnená.

Ďalšou podmienkou pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu za nesprávny úradný postup je vznik škody. Právna predchodkyňa navrhovateľa aj navrhovateľ tvrdia, že ak by bol invalidný dôchodok právnej predchodkyni navrhovateľa vyplatený riadne a včas, mohla si ho uložiť do banky, kde by sa zúročil bežnou úrokovou sadzbou. Právna predchodkyňa navrhovateľa ani navrhovateľ bližšie nešpecifikovali úrokovú sadzbu a banku, v ktorej by taký úrok dosiahla. Takisto ani len netvrdili, z čoho by právna predchodkyňa navrhovateľa žila, keby celý invalidný dôchodok vložila do banky (keďže ako sama tvrdila, nemohla pracovať a dosahovať príjem za vykonanú prácu). Súd uvádza, že invalidný dôchodok je spotrebnou dávkou a slúži na pokrytie základných životných potrieb osoby zdravotne postihnutej, ktorej vzhľadom na mieru poškodenia jej zdravotného stavu vznikol nárok na priznanie invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa po zrušení rozhodnutí rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -222 zo dňa 15.3.2007 vyplatila právnej predchodkyni navrhovateľa dňa 18.12.2009 invalidný dôchodok v sume 2.863,83 € a dňa 23.11.2010 v sume 5.616,27 € za celé obdobie od 23.8.2000 do 17.2.2010. Z toho dôvodu k ušlému zisku vo forme nevyplateného invalidného dôchodku nedošlo. Z uvedeného dôvodu nemožno akceptovať návrh navrhovateľa, ani jeho právnej predchodkyne, že im vznikla škoda. Nie je teda splnená ďalšia podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, ktorou je vznik škody. Vzhľadom na túto skutočnosť sa už súd nezaoberal treťou podmienkou - príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a škodou - pretože je to pre ďalšie konanie nadbytočné. Súd uzavrel, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pre nesplnenie podmienok vyplývajúcich zo a č.

Sumarizujúc súd uvádza, že zastavil konanie v časti náhrady nemajetkovej ujmy v sume 21.250,- € a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.808,- € podľa v spojení s v spojení s a Vo zvyšnej časti náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku súd návrh na začatie konania zamietol ako nedôvodný, pretože navrhovateľovi ani jeho právnej predchodkyni nevznikla škoda a invalidný dôchodok jej bol za obdobie od 23.8.2000 do 17.2.2010 vyplatený v správnej sume.

O náhrade trov konania v zamietnutej časti súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadal. Vo zvyšnej časti odporca nezavinil zastavenie konania, preto by trovy zastaveného konania znášal navrhovateľ. Keďže odporca nežiadal trovy konania ani v zastavenej časti, súd mu ich nepriznal podľa v spojení s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.