Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-183-2015.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Subarea
8Co/183/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, Piešťany, proti odporcovi Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J., O. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, o zaplatenie sumy 699,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 28C 219/2014-76 zo dňa 16.10.2015, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľa z a s t a v u j e .
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 142,78 Eur na účet advokátskej kancelárie HKP Legal, s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Vedľajšiemu účastníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 40,94 Eur a žalobca je p o v i n n ý zaplatiť ju na účet advokátskej kancelárie HKP Legal, s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Navrhovateľ n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a odporcovi sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 26,49 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 18.6.2014 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že účastníci medzi sebou uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere. Táto zmluva sa posudzuje podľa spotrebiteľského práva platného pri uzavretí zmluvy a teda podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona, jednou z podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie sumy, počtu a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené.
Je nepochybné, že medzi účastníkmi bola uzatvorená úverová zmluva a z predloženého výpisu z účtu, ktorý odporca nenamietal, že mu boli poskytnuté peňažné prostriedky celkovo vo výške 2.669,21 Eur. Z predmetného výpisu však je zrejmé, že odporca zaplatil celkovo sumu 2.642,72 Eur, a teda z poskytnutej istiny odporca nezaplatil ešte sumu 26,49 Eur. Na predmetný úver súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 4 ods. 3), keďže nespĺňa náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, sa súd pozerá ako na bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ má nárok iba na zaplatenie nezaplatenej časti poskytnutých finančných prostriedkov, čo je 26,49 Eur a len v tejto časti súd návrhu navrhovateľa vyhovel. Navrhovateľ si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % od 18.6.2014 do zaplatenia, čo mu súd z priznanej časti istiny priznal ako zákonný úrok z omeškania. Súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol poukazujúc na svoje predchádzajúce odôvodnenie.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
Vedľajší účastník si uplatnil trovy konania. Súd poukázal na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. na to, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal (rozhodnutie NS SR - 6MCdo/5/2003). Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutné vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Právo na právnu pomoc a náhradu trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. V tejto súvislosti súd ešte poukazuje na tú skutočnosť, že po novele zákona o spotrebiteľských úveroch je na neprijateľné podmienky súd povinný prihliadať ex offo, bez ohľadu na vstup vedľajšieho účastníka a jeho vyjadrenia vo veci.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to len proti výroku, ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, podal včas odvolanie aj vedľajší účastník. Navrhol zmeniť rozhodnutie v napadnutom výroku a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi priznať, resp. rozhodnutie v napadnutom výroku zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že zamietnutie návrhu na začatie konania takmer v celom rozsahu bola aktivita vedľajšieho účastníka, ktorý sa v konaní vyjadril na podporu spotrebiteľa tým, že preukázal, že poskytnutý úver je bezpoplatkový a bezúročný. Je nepochybné, že navrhovateľ sa od počiatku konania spoliehal na nízke právne vedomie spotrebiteľov. Poukázal na to, že spotrebiteľské združenie OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov a má nepochybne právo na právne zastúpenie, inak by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov. Rovnako poukázal i na to, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá podľa jeho skúseností a vedomostí paušálnymi podaniami vymáha súdnou cestou plnenia, ktoré niekoľko násobne prevyšujú poskytnuté istiny, príp. postrádajú zmluvný alebo zákonný podklad. Práve pri obchodných spoločnostiach sa predpokladá personálna vybavenosť osobami s právnickým vzdelaním a navrhovateľ rovnako využíva v konaní možnosť právneho zastúpenia a žaluje nezákonné nároky prostredníctvom paušálnych vzorových žalôb. Nesúhlasí s tým, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka nebolo účelné. Zároveň sa nestotožňuje so stanoviskom súdu prvého stupňa, ktorý tvrdí, že sa jednalo o jednoduchý spor, a preto vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania nepatrí.
Podaním zo dňa 29.8.2015, doručeným súdu prvého stupňa dňa 2.9.2015, vzal navrhovateľ odvolanie v celom rozsahu späť.
Podľa § 207 ods. 2 O.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 207 ods. 3 O.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Vzhľadom na späťvzatie odvolania navrhovateľom Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľa v zmysle vyššie uvedených ustanovení zastavil.
Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a zistil, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka správne zistil skutkový stav, ale vec nesprávne právne posúdil. Nebol dôvod ani na potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia, a preto ho odvolací súd zmenil (§ 220 O.s.p.).
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Súd prvého stupňa síce pripustil, že vedľajšiemu účastníkovi nemožno odoprieť právo na jeho zastúpenie v tomto konaní, avšak trovy vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi nepovažoval za účelné vynaložené, pretože ide o trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu, pričom mal za to, že na neprijateľné podmienky je súd povinný prihliadať ex offo, bez ohľadu na vstup vedľajšieho účastníka a jeho vyjadrenia vo veci. S argumentom súdu prvého stupňa o neúčelnosti trov právneho zastúpenia sa nemožno náležite stotožniť. Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov, a aj v predmetnej veci je zjavné, že postup vedľajšieho účastníka nebolo možné žiadnym spôsobom posúdiť ako neúčelný a nadbytočný. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Z obsahu spisu je zrejmé, že potom čo vedľajší účastník vstúpil do konania podal vo vzťahu k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu relevantné vyjadrenie s výslovným poukazom na to, že predmetný záväzok je spotrebiteľským vzťahom a že predmetná zmluva nespĺňa náležitosti v zmysle spotrebiteľského práva, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a navrhovateľ má nárok len na splatenie reálne poskytnutej istiny, a to vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Odvolací súd nevidí dôvod, prečo by práve tento typ právnickej osoby mal byť v predmetnej veci vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Každý má totiž právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom, bez ohľadu na to, ako sa javí súdu právne posúdenie veci. To platí, aj pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, ktorým je právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu, a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, táto náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi aj priznaná bola. V opačnom prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov. Navyše každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k návrhu argumentoval tým, že predmetná zmluva nespĺňa náležitosti v zmysle spotrebiteľského práva, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a na základe toho je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že dôvodom, pre ktorý súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti bola bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, čo znamená, že pokiaľ vedľajší účastník poukazoval v záujme ochrany odporcu na konkrétne ním tvrdené nedostatky, bol argumentačne úspešný, a preto mu podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania vo vzťahu k navrhovateľovi patrí.
Preto postupom podľa § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka tak, že navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby - príprava prevzatie zastúpenia, písomné podanie týkajúce sa veci samej (podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 51,45 Eur), režijného paušálu vo výške 8,04 Eur a 20 % DPH. Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka 142,78 Eur.
O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú za jeden úkon právnej služby 25,73 Eur podľa § 13 ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., režijný paušál vo výške 8,39 Eur a 20 % DPH, teda spolu celkom trovy odvolacieho konania 40,94 Eur. Náhradu trov odvolacieho konania vo výške 40,94 Eur je navrhovateľ povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet advokátskej kancelárie HKP Legal, s.r.o..
O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2. prvá veta O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že navrhovateľ zavinil zastavenie odvolacieho konania, avšak odporcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.