Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11P-205-2014.pdf
PDF · 90.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/205/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. P. D., A.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka P. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, O. a otec U. D., A.. X.XX.XXXX, W. O. XX, za účasti plnoletej P. D., A.. X.X.XXXX v konaní o určenie výživného takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky P. D., A.. X.X.XXXX sumou vo výške 80,- Eur mesačne od 16.12.2014 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 16.12.2014 do 30.9.2015 vo výške 800,- Eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky P. D., A.. X.X.XXXX sumou vo výške 80,- Eur mesačne od 8.9.2015 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné zo strany matky n e u r č u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 16.12.2014 žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. P. D., A.. X.X.XXXX sumou 80,- Eur mesačne od 16.12.2014 do budúcna.
V priebehu konania P. D. nadobudla plnoletosť a stala sa účastníčkou konania. K návrhu na určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca sa pripojila a žiadala, aby bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 80,- Eur mesačne od 16.12.2014 do budúcna k jej rukám.
Plnoletá P. D. návrhom doručeným súdu dňa 8.9.2015 žiadala, aby matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 80,- Eur mesačne od podania návrhu do budúcna.
Otec s návrhom na určenie vyživovacej povinnosti súhlasil.
Matka s určením vyživovacej povinnosti na plnoletú P. D. od 8.9.2015 súhlasila.
Z výpovede plnoletej P. D. súd zistil, že v čase podania návrhu bola študentkou X. E. Š. F. Q. O., pričom študovala v 3. ročníku. K ukončeniu 3. ročníka nedošlo z finančných a iných problémov. Požiadala preto
školu o prerušenie štúdia. V štúdiu by chcela naďalej pokračovať individuálnou alebo externou formou. Vzhľadom k nepriaznivej finančnej situácii bola nútená sa zamestnať, je zamestnaná v spoločnosti M. X..H..E.. s príjmom vo výške 300,- Eur mesačne. Napriek uvedenému nie je schopná sama sa živiť. Výdavky má v súvislosti so stravou 20 - 30,- Eur mesačne, doprava 20,- Eur mesačne, bývanie 50,- Eur mesačne. Finančne mu vypomáha matka.
Z výpovede matky súd zistil, že z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie podala návrh na určenie vyživovacej povinnosti dňa 16.12.2014. S otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti od roku 1993. Pre vážne nezhody bol vzťah ukončený v júli 2014. So spoločnej domácnosti sa otec odsťahoval. Ostala bývať sama spolu s dcérou P. v podnájme na X. XX, Q. O.. V čase podania návrhu za podnájom platila 305,- Eur mesačne. Bola zamestnaná na dohodu s príjmom vo výške 330,- Eur až 360,- Eur mesačne a poberala prídavky na deti 23,- Eur mesačne.
Matka je v súčasnosti zamestnaná v W. s príjmom vo výške 460,- Eur mesačne ako základ a prémie. Matka má výdavky s platením ubytovne 120,- Eur mesačne, strava 60,- Eur mesačne, mesačník MHD 30,- Eur mesačne. Na výživu dcéry prispieva podľa možností. V mesiaci september jej zaplatila účet za mobilný telefón a poslala jej 30,- Eur. Za mesiac september 2015 ešte nemala príjem z dôvodu počtu odpracovaných hodín.
Matka iné vyživovacie povinností nemá.
Z výpovede otca súd zistil, že je v súčasnosti nezamestnaný a poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 367,- Eur mesačne. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodu nezhôd v zamestnaní pričom dal výpoveď. Výdavky otca sú v súvislosti s bývaním 180,- Eur mesačne, MHD 20,- Eur mesačne a ostatné finančné prostriedky použije na stravu. Na výživu dcéry sa snažil prispievať podľa svojich finančných možností a schopností.
Z oznámenia zamestnávateľa otca O. Y..X.. O. bolo zistené, že otec bol zamestnaný v spoločnosti ako vodič od 22.9.2008 na dobu neurčitú. Jeho priemerný mesačný príjem za rok 2014 bol vo výške 551,- Eur netto. Za obdobie 1/2015 do 5/2015 vo výške 518,- Eur netto.
Zamestnávateľ otca O. Y..X.. písomným podaním doručeným súdu dňa 16.6.2015 uviedol, že s menovaným bol rozviazaný pracovný pomer dňa 20.5.2015 podľa § 60 Zákonníka práce.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky, ktorá vykonávala dohodu o vykonaní práce bol jej príjem za obdobie 2/2014 do 12/2014 vo výške 13,31 Eur netto.
Matka predložila pracovnú zmluvu uzavretú so zamestnávateľom U. F. X. X..H..E.. W., v ktorej je zamestnaná od 17.8.2015 a trvalý pracovný pomer so základnou mesačnou mzdou 460,80 Eur plus 115,20 Eur pohyblivá čiastka (prémie). Výška hrubej mzdy sa bude odvíjať od skutočne odpracovaných hodín, kde nadčasy, poobedné a nočné smeny sa odmeňujú podľa zákonníka práce. Hrubý čistý príjem za mesiac 8/2015 bol vo výške 300,49 Eur netto.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov dieťaťa ako aj odôvodnené potreby dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane rodičov, na osobnú starostlivosť matky o plnoletú P. D. a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a rodičia ním môžu prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že P. D. bola študentkou strednej školy, pričom štúdium má prerušené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Napriek tomu, že je zamestnaná nevie sa sama živiť, preto boli rodičia zaviazaní prispievať na jej výživu. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky a otca, ktorý už inú vyživovaciu povinnosť nemajú a zohľadňuje aj odôvodnené potreby dieťaťa. Súdom stanovené výživné vo výške 80,- Eur mesačne zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb dieťaťa ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkove majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd je toho presvedčenia, že odporkyňa mala v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od nej spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard
poskytla navrhovateľovi formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Je pravdou, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti a jeho starostlivosť a výživu zabezpečuje otec, pričom odporkyňa zabezpečuje starostlivosť o druhé dieťa t.č. ešte maloleté. Napriek tomu, že navrhovateľ žije v lepších finančných podmienkach, je povinnosťou odporkyne prispievať na jeho výživu aspoň súdom stanoveným výživným. Pri určovaní výšky výživného samozrejme zohľadnil aj to, že odporkyňa sa stará o mal. dieťa. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi, došlo na jeho strane k vzniku dlžného výživného vo výške 800,- Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: obdobie od 16.12.2014 do 30.9.2015 t.j. 10 mesiacov x 80,- Eur spolu 800,- Eur.
Dlžné výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur s prihliadnutím na jeho majetkové zárobkové pomery.
Na strane matky dlžné výživné za obdobie od 8.9.2015 do 30.9.2015 nevzniklo, nakoľko matka si svoju vyživovaciu povinnosť plnila.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.