Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-258-2015.pdf
PDF · 82.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/258/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, na Hlavnom námestí č. 12, proti žalovanému W. N., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v K., na ul. S. č. XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „ POS", so sídlom v Prešove, na Námestí legionárov č. 5, o zaplatenie sumy 621,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 28.5.2015 č.k. 2C/149/2014-48 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a vedľajšiemu účastníkovi sa ich náhrada n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 91,41 Eur.
Rozhodnutie o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu dňa 24.7.2014 vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania. Žalobca písomným podaním zo dňa 6.3.2015 vyslovil námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Podľa § 93 ods. 2 a ods. 3 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Keďže v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania boli splnené zákonné podmienky pre jeho vstup do konania rozhodol o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka tento bol odôvodnený ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi sa priznala náhrada trov konania v celkovej výške 91,41 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak, aby vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustený nebol a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznala. Ako dôvod uviedol, že účel pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať účastníkovi konania môže byť naplnený len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať s vedľajším účastníctvom súhlasí. Z ustanovenia § 93 O.s.p. vyplýva, kedy môže vedľajší účastník do konania vstúpiť a jedným zo základných predpokladov, aby mohol do konania vstúpiť z vlastnej iniciatívy je, aby s tým účastník, na koho strane má vstúpiť s jeho vstupom do
konania súhlasil. Nakoľko žalobca výslovne nesúhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, vstup vedľajšieho účastníka do konania, pripustený byť nemal. Rovnako z dikcie ustanovenia § 93 ods. 3 vyplýva, že nevyhnutnou súčasťou oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania je súhlas účastníka, popri ktorom sa má zúčastniť na konaní. Vedľajší účastník takýto súhlas do dnešného dňa nepredložil. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasí ním podporovaného účastníka. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorý má vedľajší účastník poskytovať účastníkovi konania môže byť naplnený len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať s vedľajším účastníctvom súhlasí. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení vydanom vo veci 3Cdo 188/2012. Rozhodnutie súdu o námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva má procesný nie hmotnoprávny charakter, pričom platí zásada uplatňovaná v procesnom práve, podľa ktorej na procesné úkony v súdnom konaní sa zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v čase uskutočnenia procesného úkonu. Vychádza sa pritom zo zásady, podľa ktorej neskorší zákon ruší zákon skorší. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv ani to, že v čase doručenia oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania príslušné ustanovenia O.s.p. nevyžadovali súhlas účastníka konania, na strane ktorého mal vedľajší účastník v konaní vystupovať.
Vedľajšiemu účastníkovi boli priznané trovy konania v sume 91,41 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré vedľajší účastník urobil v čase, kedy ešte nebol účastníkom konania, vzhľadom na to, že jeho vstup do konania bol pripustený až uznesením zo dňa 28.5.2015. Trovy konania vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené a to preto, lebo jeho úkony neboli nevyhnutné pre účelné bránenie práva žalovaného. Vedľajší účastník vstúpil do konania bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemalo žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod iba zbytočne navyšuje trovy konania a naznačuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. bola s účinnosťou od 15.10.2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľa nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej úpravy je vychádzajúc z dôvodovej správy rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne.
Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva týmto združeniam procesné práva pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto činnosti. Z článku 8 Smernice Rady č. 93/13 EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa, ako tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva v konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31.12.2014 v ustanovení § 93 a ani v iných ustanoveniach neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať.
Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014 do konania mohol vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania bola obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak mohol vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončilo. Začiatok konania je daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).
Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 v prípade vedľajšieho účastníka ako združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.
Na právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015 prihliadať nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 1.1.2015, teda v dobe keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas účastníka so vstupom do konania.
Zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01. 01. 2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia a preto je potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne platných zásad nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem pre skôr začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Čo sa týka nepravej retroaktivity v procesnom práve a názorov z odbornej literatúry na ňu z povahy procesného práva vyplýva, že nové procesné právo má pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala skoršia úprava však zostávajú zachované. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný úkon vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania, a preto na takýto procesný úkon vedľajšieho účastníka sa musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ust.§ 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014.
Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi pre rozpor s právnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania, ako aj z dôvodu neúčelnosti týchto trov len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa.
Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O. s. p.. Vstupom do konania mu vznikajú i práva a povinnosti súvisiace s náhradou trov konania upravenou v ust. § 142 a nasl. O. s. p.. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu môže byť priznaná náhrada trov konania a v prípade neúspechu môže byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.
V prejednávanej veci žalobca v konaní úspech nemal, nakoľko svoju žalobu vzal v celom rozsahu späť. Preto pri rozhodovaní o trovách konania sa muselo vychádzať z ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastník zavinil, že konanie sa muselo zastaviť je povinný uhradiť jeho trovy. S prihliadnutím na znenie tohto ustanovenia je to práve žalobca, ktorý má povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného, ktorý zastavenie konania nezavinil.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie potrebné sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu, a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, táto náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi aj priznaná bola. V opačnom prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.
Pre posúdenie možnosti priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nie je smerodajné, že vedľajší účastník v čase vstupu do konania o spore nemal žiadnu vedomosť. O predmete sporu sa vedľajší účastník mohol dozvedieť až z obsahu žaloby a jej príloh, pričom tieto listiny mu mohli byť doručené až po tom, čo vstúpil do konania ako vedľajší účastník. Žaloba s prílohami sa totiž podľa ustanovenia § 114 ods. 2 O.s.p. mohla doručiť len žalovanému, resp. vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného.
Nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého vedľajšiemu účastníkovi boli priznané trovy právneho zastúpenia za úkony vykonané v čase predchádzajúcom rozhodnutiu o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 28.5.2015. Vedľajší účastník má v konaní postavenie tretej osoby. Tá sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, v ktorom dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania a ku ktorému účastníkovi sa pridružuje. Námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníka vznesená žalobcom v podaní zo dňa 6.3.2015 na tomto postavení vedľajšieho účastníka nič nezmenila. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva vždy rozhoduje súd a preto takáto námietka mohla ovplyvniť postavenie vedľajšieho účastníka v konaní len vtedy, ak by jej bolo vyhovené.
Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešný vedľajší účastník si náhradu trov tohto štádia konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.