Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/78/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobkyne: Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Prievidzská 223/33/17, zastúpenej JUDr. Slávkou Gajdošovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Májkova 1, proti žalovanej: K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. XXX/XX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Čibenka, s.r.o., so sídlom Púchov, F Urbánka 797/14, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. júla 2021, č. k. -99 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júla 2021, č.k. -110 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Prievidza, obec Handlová, katastrálne územie Handlová, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom v katastri nehnuteľností Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor a to byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí, vo vchode č. XX, v bytovom dome so súpisným číslom 223, ktorý je postavený na pozemku, parcela registra" C" evidovaná na katastrálnej mape, s parc. č. 1452, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 644 m2 (spolu vlastnícky podiel 111 k celku) a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu - spoluvlastnícky podiel 497122528 k celku. Výrokom II. uložil žalobkyni povinnosť vydať žalovanej 7400,-eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom III. uložil žalovanej povinnosť vydať žalobkyni nehnuteľnosti špecifikované vo výroku I. tohto rozhodnutia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom IV. žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsah 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že strany medzi sebou uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 12.02.2018, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z výlučného vlastníctva žalobkyne ako predávajúcej do výlučného vlastníctva žalovanej ako kupujúcej a úprava s tým súvisiacich práv a povinností zmluvných strán. Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Prievidza, obec Handlová, katastrálne územie Handlová, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom v katastri nehnuteľností Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, ako byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí, vo vchode č. 33, v bytovom dome so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na pozemku, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, s parc. č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 644 m2 (spoluvlastnícky podiel 111k celku), k bytu prislúchajúci spolu vlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu - spoluvlastnícky podiel

497/22528 k celku (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Žalovaná ako kupujúca uhradila žalobkyni ako predávajúcej len časť kúpnej ceny, a to vo výške 7400,-eur, pričom posledná čiastočná úhrada bola uhradená dňa 09.10.2018. Žalobkyňa určila splatnosť neuhradenej časti kúpnej ceny vo výške 6600,- eur a vyzvala žalovanú ako kupujúcu na úhradu neuhradenej časti kúpnej ceny vo výške 6600,-eur v lehote splatnosti, a to prostredníctvom výzvy na zaplatenie časti kúpnej ceny zo dňa 28.10.2020. Žalobkyňa ako predávajúca túto výzvu v ten istý deň 28.10.2020 zaslala žalovanej, pričom žalovanej bola predmetná výzva doručená dňa 29.10.2020. V súlade s výzvou bola určená lehota splatnosti v trvaní troch kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Vzhľadom k uvedenému lehota splatnosti začala plynúť dňa 30.10.2020 a uplynula dňa 02.11.2020. Žalovaná neuhradila časť kúpnej ceny vo výške 6600,-eur v lehote splatnosti, t. j. v lehote do 02.11.2020. Žalobkyňa poskytla žalovanej dodatočne primeranú lehotu na plnenie neuhradenej časti kúpnej ceny vo výške 6600,-eur a vyzvala žalovanú na úhradu neuhradenej časti kúpnej ceny v dodatočnej primeranej lehote, a to prostredníctvom výzvy na zaplatenie časti kúpnej ceny zo dňa 05.11.2020. Žalobkyňa dňa 14.11.2020 odstúpila od kúpnej zmluvy a toho istého dňa 14.11.2020 žalobkyňa zaslala žalovanej ako kupujúcej odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 12.02.2018. Žalovanej bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 12.02.2018 doručené dňa 18.11.2020. Právne vec súd posúdil podľa , a , a , , . Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že strany medzi sebou platne uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 12.02.2018, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z výlučného vlastníctva žalobkyne do výlučného vlastníctva žalovanej a úprava s tým súvisiacich práv a povinností zmluvných strán. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná neuhradila časť kúpnej ceny vo výške 6600,-eur v lehote splatnosti, t. j. v lehote do 02.11.2020. Žalobkyňa poskytla žalovanej dodatočnú primeranú lehotu na plnenie. Súd mal za to, že v súlade s výzvou lehota na plnenie začala plynúť dňa 07.11.2020 a uplynula dňa 13.11.2020. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa podľa súdu dôvodne dňa 14.11.2020 odstúpila od kúpnej zmluvy a toho istého dňa 14.11.2020 žalobkyňa zaslala žalovanej odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 12.02.2018. Žalovanej bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 12.02.2018 doručené dňa 18.11.2020. Súd mal za to, že na strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem s tým, že výzvy na plnenie a samotné odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej doručované v súlade s . V konaní výsluchom žalobkyne a žalovanej bolo preukázané, že žalobkyňa nemala vedomosť o zmene pobytu žalovanej. Pred doručovaním predmetných listín si žalobkyňa overila v registri obyvateľov SR aktuálny pobyt žalovanej, o čom súdu predložila listinný dôkaz zo dňa 19.10.2020. Následne žalobkyňa zasielala žalovanej predmetné listiny na adresu trvalého pobytu podľa názoru súdu správne a v súlade so zákonom. Súd mal za to, že pokiaľ žalovaná menila svoj pobyt mala povinnosť pobyt aj hlásiť. Súd potom obranu žalovanej, že žalobkyňa nedoručovala písomnosti na adresu, kde sa zdržiavala žalovaná, a teda že došlo k neplatnému odstúpeniu od zmluvy, považoval za účelovú, navyše žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, že žalobkyňa vedela o zmene pobytu žalovanej. Pokiaľ žalovaná v konaní na poslednom pojednávaní predložila dôkaz - výpis z SMS správ, súd mal za to, že právny zástupca prevzal vyjadrenie žalobkyne dňa 11.06.2021 a súd ho vyzval na vyjadrenie v lehote 10 dní. Žalovaná aj napriek skutočnosti, že bola v predvolaní a pred začatím pojednávania poučená o sudcovskej koncentrácii konania, predložila predmetný dôkaz na pojednávaní. Súd potom na takýto dôkaz, ktorý nebol predložený riadne a včas neprihliadal. Žalobkyňa preukázala, že doručovala predmetné listiny doporučene , aj keď takáto povinnosť z jej nevyplývala. Súd mal za to, že platným odstúpením od zmluvy sa zmluva podľa zrušila od začiatku a v zmysle . V danom prípade došlo k plneniu na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, a teda na oboch stranách došlo k bezdôvodnému obohateniu. Súd zaviazal titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalobcu na vrátenie zaplatených 7400,-eur a žalovaného na vydanie predmetných nehnuteľností. O trovách konania súd rozhodol v zmysle v zmysle zásady úspechu a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že adresovanie akýchkoľvek prejavov vôle procesných strán konania dovtedy prebiehalo prostredníctvom sms správ a iných správ v aplikáciách. Podľa žalovanej bolo nesprávne skutkové zistenie, že žalovaná tvrdila nesprávne doručovanie z dôvodu neodosielania písomných listov na adresu, kde sa žalovaná v skutočnosti zdržiavala. Išlo tvrdenie žalovanej o úmysle žalobkyne doručovať na adresu, na ktorej (ako vedela žalobkyňa) sa žalovaná nezdržuje a to za účelom potreby vykázať doručenie listín. Podľa žalovanej, úmyslom žalobkyne bolo odstúpiť od kúpnej zmluvy z dôvodu, že byt žalovaná prerobila a v súčasnosti sú ceny bytov značne vyššie. Súd sa ani nevysporiadal s otázkou porušenia povinnosti zo

strany poštovej doručovateľky, nakoľko poštová doručovateľka nemala ani objektívnu možnosť zanechať žalovanej na adrese oznámenie o neúspešnom doručení zásielky, keďže poštová schránka nebola označená menom a priezviskom žalovanej. Bolo na žalobkyni navrhnúť resp. predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia žalovaná zdržovala. Podľa názoru žalovanej, súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový stav, keďže túto skutočnosť uviedla žalovaná a aj boli súdu zároveň predložené listinné dôkazy a to výpis obrázkovej správy, ktorými žalobkyňa oznamovala žalovanej dátum vykonania výpuste radiátorov v bytovom dome, žiadosť aby jej pri sťahovaní zanechala nábytok. Zároveň súd podľa žalovanej opomenul nespornú skutočnosť a to, že žalobkyňa býva v rovnakom vchode ako býva žalovaná s 8 bytovými jednotkami, pričom žalovaná býva na prízemí a žalobkyňa na poschodí, takže je zrejmé , že o odsťahovaní vedela, čo v podstate aj potvrdila výsluchom na pojednávaní. Ďalej súd neúplne zistil skutkový stav čo sa týka poštovej schránky, keďže táto nie je označená menom a priezviskom žalovanej. Nie je preto zrejmé , ako mohol poštový podnik takúto listinu doručovať resp. vhodiť do poštovej schránky. Súd na jednej strane prijal dôkaz listinou a to sms správou, ku ktorému sa vyjadrila aj žalobkyňa vo výsluchu a to, že jej preposlala sms, predmetom ktorej bolo oznámenie na vchodových dverách o a to oznámenie Mestského Bytového Podniku o napúšťaní a tlakovaní systému ÚK, kde žiadali vlastníkov bytov, aby pootvárali ventil na radiátoroch, aby sa systém naplno napustil a to: cit.: „čo sa týka radiátorov ja kľúče od bytu nemám, neviem o čo sa malo jednať, čo sa týka radiátorov“ a na strane druhej uvádza, že dôkaz nebol predložený riadne a včas a preto na neho súd neprihliadal. Zaslanie tejto informácie zo strany žalobkyne preukazuje jej vedomosť o vysťahovaní sa žalovanej z bytu. Súd prvej inštancie neskúmal objektívnu možnosť žalovanej oboznámiť sa s prejavom vôle a žalobkyňa túto skutočnosť ani nepreukázala. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Okrem odsťahovania sa do Púchova, žalovaná sa aj vyjadrila, že nemala reálnu možnosť sa so zásielkou oboznámiť, keďže ku poštovej schránke nemala prístup. Lehoty uvedené vo výzvach zo dňa 28.10.2020 a zo dňa 5.11.2020 boli počítané od dňa odoslania na poštovú prepravu resp. nasledujúci deň. Je zrejmé, že v prípade odoslania zásielky poštový podnik doručuje zásielku resp. oznámenie o doručovaní zásielky najskôr na ďalší pracovný deň. Preto v čase vyhotovenia následných listín, ešte nemohli uplynúť lehoty uvedené vo výzvach, keďže teória dôjdenia je ku dňu , kedy sa adresát mohol oboznámiť s obsahom zásielky a nie ku dňu, kedy odosielateľ odošle zásielky na poštovú prepravu. Keďže tieto lehoty neuplynuli, nemohli byť vykonané ďalšie úkony t.j. ďalšia výzvy a odstúpenie od kúpnej zmluvy. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že žalovaná mala možnosť v konaní pred súdom prvej inštancie riadne a úplne predložiť všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Žalovaná svoje právo nevyužila, kedy vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe neuviedla a do konania nepredložila žiadne relevantné skutočnosti a najmä dôkazy na preukázanie takýchto skutočností. Poukázala na koncentráciu konania a ďalšie princípy, ktoré sa v súvislosti s koncentráciou konania uplatňujú, ako aj na to, že žalovaná je v konaní od začiatku zastúpená advokátskou kanceláriou. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaná má evidovaný výlučne trvalý pobyt na predmetnej adrese, pričom nemá evidovaný v Registri obyvateľov žiadny iný pobyt, teda ani prechodný pobyt, kde by sa zdržiavala a kde by jej bolo možné doručovať akékoľvek listinné zásielky. Žalovaná si nesplnila svoju povinnosť z kúpnej zmluvy, neuhradila kúpnu cenu riadne a včas, svoju povinnosť si nesplnila ani v dodatočnej primeranej lehote a následne žalobkyňa v súlade so zákonom využila svoje právo a riadne a včas odstúpila od kúpnej zmluvy. Citácie z pojednávania považovala žalobkyňa za vytrhnuté z kontextu. Žalovaná dlhodobo nekomunikuje so žalobkyňou a preto tvrdenie, že medzi nimi bola dohodnutá komunikácia, je podľa žalobkyne nepravdivé. Podľa žalobkyne, ak sa žalovaná nezdržiavala na predmetnej adrese, mala viaceré možnosti, mohla si zriadiť preposielanie pošty, P.O.BOX, ohlásiť prechodný pobyt v registri obyvateľov, či ohlásiť zmenu trvalého pobytu. Žalovaná ale zostala pasívna. Žalobkyňa mala za to, že takéto konanie žalovanej ide výlučne na jej ťarchu. Ak žalovaná udelí prístup k nehnuteľnosti aj inej osobe, je len v jej záujme a jej zodpovednosťou, aby si riadne zabezpečila prístup k doručovaným zásielkam. Žalobkyňa zdôraznila, že je vylúčené, aby doručovala písomné hmotnoprávne úkony, ktoré smerujú k zrušeniu písomnej kúpnej zmluvy SMS správou. Žalobkyňa mala za to, že odvolanie žalovanej je nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanej.

4. Žalovaná v písomnej replike k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že žalobkyňa situáciu, kedy sa nezdržiavala na adrese , využila vo svoj prospech. Ďalej zopakovala svoju argumentáciu z podaného odvolania. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že súd žalobu zamieta a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobkyňa v písomnej duplike k vyjadreniu žalovanej poukázala na to, že podľa nej bol nekalý úmysel práve na strane žalovanej, keď táto zverejnila inzerát a snažila sa nehnuteľnosť predať bez vedomia žalobkyne a bez splnenia a vyrovnania všetkých povinností voči žalobkyni. Ohľadne námietok žalovanej k dátumu doručenia a plynutia lehoty na zaplatenie časti kúpnej zmluvy žalobkyňa uviedla, že výzva bola žalovanej doručená dňa 29.10.2020, pričom márne lehota uplynula dňa 02.11.2020. Následne dňa 05.11.2020 žalobkyňa zaslala žalovanému výzvu na zaplatenie časti kúpnej ceny. Výzva bola doručená dňa 06.11.2020 a lehota márne uplynula dňa 13.11.2020. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len ""), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobkyňa dňa 14.11.2020 dôvodne odstúpila od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 12.02.2018, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam , nakoľko z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalovaná neuhradila časť kúpnej ceny vo výške 6600,-eur v lehote splatnosti do 02.11.2020, a to ani napriek dodatočnej primeranej lehoty na plnenie. Súd mal ďalej za to, že výzvy na plnenie a samotné odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej doručované v súlade s

8. Odvolateľka odvolaním namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozsudok má inú vadu, ktorá má za následok jeho nesprávnosť , keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , , , a ).

9. Odvolací dôvod podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/> predstavuje transformáciu ústavnoprávnych princípov do civilného sporového konania. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

11. Pokiaľ žalobkyňa deklarovala v odvolaní uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa , odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,

že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukačnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní /napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne/ alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Odvolateľ však v odvolaní nešpecifikoval žiadne konkrétne pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie , ktoré podľa jeho názoru mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Podľa ust. , súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

13. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. . <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému zákonnému ustanoveniu.

15. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

16. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v tvrdení, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

18. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľky, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného

skutočného stavu veci , keď vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil dôvodnosť návrhu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

19. Odvolacie námietky žalovanej ťažiskovo spočívali v namietaní doručenia výzvy na zaplatenia kúpnej ceny ako i odstúpenia od kúpnej zmluvy. Iné námietky odvolateľka nevzniesla, pričom odvolací súd je v zmysle ust. viazaný odvolacími dôvodmi a odvolaciemu prieskumu podrobil súdne rozhodnutie len vo vzťahu k deklarovaným odvolacím námietkam.

20. Podľa , prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

21. Podľa , , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

22. Podľa v platnom znení, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

23. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. V prípade kúpnej zmluvy, predávajúci je oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy aj pre nezaplatenie kúpnej ceny, avšak iba za podmienok podľa , t. j. potom, čo kupujúcemu poskytol dodatočnú primeranú lehotu na zaplatenie kúpnej ceny.

24. Žalovaná v konaní nepoprela, že kúpna cena z jej strany nebola vyplatená v celom rozsahu, a to vo výške 6.600,- eur. Skutočnosť, že nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny nie je bez ďalšie dôvodom na odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Na to, aby platne nastúpili účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy je potrebné, aby okrem skutočnosti, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, veriteľ postupoval podľa , a teda, aby pred odstúpením od zmluvy, dlžníka vyzval na plnenie v dodatočnej primeranej lehote. Tak samotné odstúpenie od zmluvy, ako aj výzva na dodatočné plnenie sú adresovanými právnymi úkonmi.

25. V predmetnej veci z obsahu spisu odvolací súd zistil, že listom zo dňa 28.10.2020 žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie časti kúpnej zmluvy a zároveň, keďže čas plnenia nebol dohodnutý, žalobkyňa podľa určila splatnosť dlžnej sumy, a to v lehote do troch dní od doručenia výzvy. Uvedenú výzvu žalobkyňa zasielala dňa 28.10.2020 na adresu žalovanej Prievidzská 223/33-1, 972 51 Handlová. Listom zo dňa 05.11.2020 žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy a zároveň žalovanej podľa určila dodatočnú lehotu na plnenie, a to 7 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Túto výzvu zasielala rovnako ako predchádzajúcu výzvu na adresu žalovanej dňa 05.11.2020. Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2020 zasielala žalobkyňa na rovnakú adresu žalovanej dňa 14.11.2020. Žalobkyňa súdu predložila odpoveď Ministerstva vnútra SR na žiadosť ohľadom hláseného pobytu žalovanej zo dňa 19.10.2020 s výsledkom, že žalovaná má hlásený trvalý pobyt na adrese Prievidzská 223/33, Handlová.

26. Žalobkyňa podľa názoru odvolacieho súdu preukázala, že pred odstúpením od zmluvy žalovanú riadne v súlade s v spojení s vyzvala na dodatočné plnenie a následne riadne od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpila. Všeobecnou požiadavkou toho,

aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, že adresát mal objektívnu možnosť sa s ňou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát má objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej (keď sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície).

27. Prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i (fakticky) nedoručený (adresátom skutočne neprevzatý) prejav vôle pôsobí voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaná mala objektívnu možnosť sa s obsahom písomností zasielaných žalobkyňou oboznámiť. V kontexte toho, že žalovaná túto možnosť mala, nie je otázka, či sa žalovaná v čase dôjdenia právneho úkonu do dispozičnej sféry zdržiavala alebo nezdržiavala v mieste svojho trvalého bydliska, relevantná. Odosielateľ nemusel disponovať informáciou o tom, kde sa adresát zdržiava, pre účinné doručenie písomnosti. Ani skutočnosť, že by žalobkyňa mala vedomosť o tom, že sa žalovaná v mieste svojho bydliska nezdržiava, ako namietala v konaní žalovaná, preto nebola pre doručenie písomnosti relevantná, keďže žalobkyňa objektívne nemohla vedieť, že si žalovaná napr. zásielky nepreberá na adrese svojho bydliska. Žalobkyňa podľa zistila, kde má žalovaná aktuálne hlásený trvalý pobyt. V čase doručovania vyššie uvedených zásielok, žalovaná nemala hlásený iný pobyt, kde by si preberala svoje písomnosti. Žalovaná v konaní nepreukázala, že žalobkyne ako veriteľke oznámila v ich zmluvnom vzťahu inú adresu na doručovanie písomnosti.

29. Podľa , , , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

30. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

31. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Opravný prostriedok s právom tzv. novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. O žiadny z uvedených prípadov v súdenej veci nejde. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Ustanovenie vychádza zo zásady koncentrácie konania podľa a . Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v

odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

33. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie ohľadne dôkazov - výpis z SMS správ, ktoré mali preukázať vedomosť žalobkyne o mieste pobytu žalovanej, na ktoré súd prvej inštancie z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania neprihliadal. Na tieto nebolo možné prihliadať ani v odvolacom konaní, nakoľko tieto neprestavovali novoty v odvolacom konaní. Navyše doručenie na inú adresu, o ktorej sa domnievala žalobkyňa, že by sa žalovaná mohla zdržiavať, by bolo spojené s rizikom v prípade neprevzatia doručovanej písomnosti, keďže v takom prípade by zrejme nenastali podľa účinky doručenia písomnosti voči neprítomnej osobe a žalovaná by mohla namietať, že sa zásielka nedostala do sféry jej dispozície, keďže má adresu trvalého pobytu inde. Bolo na žalovanej, pokiaľ sa na adrese trvalého pobytu nezdržiavala, aby si zabezpečila preberanie písomností. Žalovaná tiež mala možnosť ohlásiť zmenu trvalého pobytu. Žalovaná inú adresu neoznámila ani ako prechodný pobyt. Námietky žalovanej ohľadne neoznačenej schránky pre doručenie písomnosti odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Bolo na žalovanej, aby si poštovú schránku riadne označila. Žalobkyňa nemala povinnosť zisťovať, či žalovaná má riadne označenú poštovú schránku. Žalovaná tvrdila, že sa v mieste svojho bydliska nezdržiava a poštu si v danej schránke nepreberá. Tvrdenie, že oznámenie o zásielke bolo vložené do inej schránky je zo strany žalovanej účelové, nakoľko žalovaná do svojej schránky nenahliadla, a teda ani nemohla vedieť, že chyba v doručovaní nastala na strane poštového doručovateľa v tom zmysle ako namietala.

34. Súčasne žalovaná namietala, že súd sa nevysporiadal s otázkou porušenia povinnosti zo strany poštovej doručovateľky, ktorá nemala objektívnu možnosť zanechať žalovanej oznámenie o neúspešnom doručení zásielky, keďže poštová schránka žalovanej nebola označená menom a priezviskom. V tomto smere odvolací súd uvádza, že súd sám nevykonáva návrhy na doplnenie dokazovania, keď táto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia. Žalovaná je zodpovedná, ktoré dôkazy navrhne a je na zvážení súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Žalovaná v odvolacom konaní žiadala o vykonanie nového dôkazu, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom nepreukázala, že tento dôkaz bez svojej viny nemohla uplatniť už skôr, preto odvolací súd naň neprihliada. Na zdôraznenie odvolací súd dopĺňa, že odvolateľka svoju procesnú aktivitu presúva na žalobkyňu.

35. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

36. Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

37. Civilné sporové konanie je založené na princípe kontradiktórnosti konania (čl. 8, , <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuytqni> ods. 1 ), z čoho vyplýva, že súd nemôže z vlastnej iniciatívy vykonávať žiadne dôkazy (okrem stanovených výnimiek na tento spor sa nevzťahujúcich), pretože by došlo k porušeniu aj ďalšieho základného princípu civilného sporového konania, a to rovnosti strán v konaní, nemôže pritom nahrádzať povinnosť strany označiť ďalšie dôkazy (dôkaznú povinnosť) na preukázanie svojich tvrdení, čoho dôsledkom je neunesenie dôkazného bremena stranou

38. Súd prvej inštancie v predmetnej veci doručil žalovanej, resp. právnemu zástupcovi žalovanej žalobu, výzvu na vyjadrenie spolu s prílohami /výpis z listu vlastníctva, výzvu na zaplatenie časti kúpnej ceny, odstúpenie od kúpnej zmluvy, návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, doplnenie dokladov k návrhu/ a to dňa 27.04.2021. Na pojednávaní konanom dňa 08.07.2021 poučil strany sporu v súlade s ust. , , , , . Súčasne vykonal výsluch žalovanej, ktorá uviedla, že z adresy trvalého pobytu sa odsťahovala v júli 2020. Zdržiavala sa na adrese prechodného pobytu v Púchove, adresu prechodného pobytu uviesť nevedela. Adresu trvalého pobytu má doposiaľ nezmenenú. Teraz má preposielanie pošty z Handlovej do Dolnej Súče. Keď sa sťahovala, mala dva mesiace medzeru. O aktuálnom pobyte žalobkyňu neinformovala. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že je potrebné poukázať na procesnú aktivitu žalovanej, ktorá aj v rámci vyjadrenia sa

k podanej žalobe /podanie zo dňa 7.5.2021/ uviedla len námietky, že výzvy či odstúpenie od kúpnej zmluvy jej neboli doručené, nakoľko býva dlhodobo v Púchove.

39. Ako vyplýva z obsahu spisu a zápisnice z pojednávania, žalovaná iné skutkové okolnosti týkajúce sa doručovania predmetných zásielok neuviedla i napriek poučeniu súdom prvej inštancie podľa , , , . V písomne podanom odvolaní namietala, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa a žalovaná bývajú v jednom vchode, žalovaná na prízemí a žalobkyňa na poschodí a z toho vyplývajúca vedomosť žalobkyne, že sa žalovaná odsťahovala. Súčasne namietala, že súd neskúmal komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovanou prostredníctvom sms správ, ktorý mali zaužívaný niekoľko rokov. Odvolací súd posúdil aj tieto odvolacie námietky za zjavne nedôvodné, keď nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

40. Rovnako ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil námietky žalovanej ohľadne toho, že v zmysle zasielaných výziev neuplynula lehota na splnenie povinností, keďže táto sa počíta od doručenia písomností adresátovi a nie od ich odoslania, resp. dňa nasledujúceho po odoslaní. Ako bolo uvedené aj vo výzvach, ktoré zasielala žalobkyňa žalovanej, lehoty na splnenie povinností plynuli od doručenia výziev. Tieto si však žalovaná neprebrala. Žalobkyňa zasielala výzvy poštovou službou doporučene, a to prvou triedou, kde zvyčajne dochádza k doručeniu zásielky, resp. oznámenia o neprebratej zásielke nasledujúci deň od odoslania. Časový odstup od odoslania predmetných zásielok do realizovania nasledujúcej výzvy s jej účinkami podľa názoru odvolacieho súdu svedčí o tom, že lehoty na splnenie povinností od doručenia oznámenia o neprebratej zásielke do schránky žalovanej uplynuli.

41. Preto závery súdu prvej inštancie, že ust. uvádza, že adresát prejavu vôle má možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle, avšak neustanovuje, že adresát sa s obsahom prejavu vôle musí aj oboznámiť, pričom odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon a prejav vôle sa dostal do dispozičnej sféry žalovanej a v danom prípade nie je rozhodujúce, či sa žalovaná aj skutočne s obsahom prejavu vôle oboznámila, sú správne .

42. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa CSP ako vecne správny potvrdil. 43. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa CSP v spojení s , tak, že úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).