Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-9-2022.pdf
PDF · 75.3 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/9/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu v 1. rade: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. Č.. XXX, žalobcu v 2. rade: K. Y. nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. Č.. XXX, žalobcu v 3. rade: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. D. Č.. XXX, žalobcu v 4. rade: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/ X, L. a žalobcu v 5. rade: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. Č.. XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho č. 16, Bratislava, IČO: 47233516, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia 401,89 eur a primeraného finančného zadosťučinenia 500 eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právna predchodkyňa žalobcov v 1. až 5. rade - C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. Č.. XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, v priebehu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 16C 2/2016, sa žalobou zo dňa 08.01.2016 domáhala ad (1) určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je neplatná, ad (2) zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Y. C., sp. zn. K.- J.-XX/XX-U. a zároveň ad (3) zaplatenia sumy 945,90 eura z titulu bezdôvodného obohatenia, ad (4) zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur a náhrady trov konania.
2. Vo veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.11.2017, sp. zn. 16C/2/2016-108, ktorým I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 401,89 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a sumu 500 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, II. výrokom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Y. C., sp. zn. K.- J.-XX/XX-U. zo dňa XX.XX.XXXX, III. výrokom vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne zamietol a napokon rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (IV. výrok).
3. Na základe odvolania žalovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku, ktorým súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Y. C., sp. zn. K.- J.-XX/XX-U. zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdil a v napadnutom I. výroku, ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 401,89 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a sumu 500 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a v súvisiacom IV. výroku o náhrade trov konania rozsudok zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia časti rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo, že odvolací súd konštatoval nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý súčasne s rozhodnutím o zrušení rozhodcovského rozsudku, rozhodoval predčasne na základe žaloby podanej právnou predchodkyňou žalobcov, aj o ďalších právach a povinnostiach medzi právnou predchodkyňou žalobcov a žalovaným, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. To znamená, že súd predčasne rozhodoval o vydaní bezdôvodného obohatenia a zaplatenia finančného
zadosťučinenia v čase, keď ešte nebolo zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku deklarované na základe právoplatného rozsudku. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 26 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. uviedol, že po začatí spotrebiteľského rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať (tzn. medzi totožnými účastníkmi, s totožným predmetom sporu a na základe totožných skutkových okolností) a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, okrem prípadov ustanovených v Civilnom sporovom poriadku a začatie konania pred spotrebiteľským rozhodcovským súdom, tak zakladá prekážku litispendencie a neskôr začaté konanie je súd, resp. rozhodcovský súd povinný zastaviť pre prekážku začatej veci. Výnimku z daného ustanovenia upravuje § 8 C.s.p., podľa ktorého ak sa rozhodcovské konanie (aj spotrebiteľské rozhodcovské konanie) začalo skôr, ako konanie na všeobecnom súde, všeobecný súd ex offo preruší konanie až dovtedy, kým sa v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej (spotrebiteľským rozhodcovským rozsudkom). Preto v prípade podanej žaloby právnou predchodkyňou žalobcov v 1. až 5. rade v rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia finančného zadosťučinenia, išlo o prekážku litispendencie o rovnakom predmete konania (na tom istom skutkovom základe, z toho istého zmluvného vzťahu, tzn. zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX), aký bol predmetom rozhodcovského konania, ktoré nebolo právoplatne skončené, a súd prvej inštancie mal konanie v tomto rozsahu prerušiť. Právo súdu prvej inštancie konať a rozhodnúť v tomto rozsahu o podanej žalobe, bolo až po právoplatnosti rozsudku o zrušení rozhodcovského rozsudku, a to v prípadoch jeho zrušenia z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nedostatku rozhodcovskej právomoci alebo objektívnej non-arbitrability. Preto odvolací súd z dôvodu, že súd prvej inštancie konal o žalobe právnej predchodkyne žalobcov aj v rozsahu, o ktorom nemal právo rozhodovať z dôvodu prekážky litispendencie, kedy mal konanie v tomto rozsahu prerušiť, konštatoval nesplnenie procesných podmienok konania v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v tejto časti konania, z ktorého dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. (ohľadom povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 401,89 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a sumu 500 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia) a závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (výroku IV.), zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p.. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C.s.p.. Úlohou prvoinštančného súdu bolo opätovne rozhodnúť o žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenia finančného zadosťučinenia a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ustanoveniu § 220 ods. 2 C.s.p..
4. Následne, po vrátení veci súdu prvej inštancie, bola predmetná vec v rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia finančného zadosťučinenia (o ktorej súd rozhodol predčasne), zapísaná podľa § 152 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 543/2005 v znení úč. od 09.12.2021 (Spravovací a kancelársky poriadok pre okresné súdy), pod novou spisovou značkou, a to sp. zn. 16C/9/2022 (predmetné konanie, na základe žaloby právnej predchodkyne žalobcov v 1. až 5. rade zo dňa 08.01.2016, v rozsahu výrokov ad (3). a (4.) odseku 1. tohto rozsudku), pod ktorou sa pokračuje v konaní po právoplatnom zrušení rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Y. C., sp. zn. K.- J.-XX/XX-U. zo dňa XX.XX.XXXX, súdom v konaní sp. zn. 16C/2/2016.
5. Žalobcovia v 1. až 5. rade písomným podaním zo dňa 18.10.2022 a pred začatím pojednávania vo veci samej dňa 16.06.2022, tzn. skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie vo veci samej, zobrali žalobu v celom rozsahu späť (v rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia finančného zadosťučinenia), v rámci využitia svojho dispozičného práva so žalobou, z dôvodu, že sa nechcú ďalej súdiť a žiadali konanie zastaviť.
6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Súd na základe späťvzatia žaloby pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 alebo otvorením pojednávania vo veci samej, v rozsahu o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie finančného zadosťučinenia, zastavil konanie podľa § 145 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 C.s.p.. Z dôvodu, že k
späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie, súhlas žalovaného nebol potrebný. (I. výrok uznesenia)
10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného (spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania), potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
14. Súd v danom prípade postupoval podľa § 257 C.s.p. tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keď v danom prípade bol dôvodom zastavenia konania fakt, že právny nástupcovia pôvodnej žalovanej (dedičia), nemali záujem ďalej viesť súdny spor, ktorý pôvodne neiniciovali, napriek tomu, že v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku boli (resp. ich právna predchodkyňa) plne úspešní a predmetné nároky o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného zadosťučinenia, mali právny základ práve v úspešnom výsledku konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kde by žalobcom v 1. až 5. rade vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (pôvodný výrok o trovách konania bol zrušený odvolacím súdom). Zároveň platí, že v danom konaní sa v dôsledku späťvzatia žaloby prihliada na procesnú zodpovednosť pri zastavení konania, keď pri neuvedení vecného dôvodu späťvzatia (čo púhy nezáujem o pokračovanie v súdnom spore nie je), je žalobca zodpovedný za zastavenie konania a je povinný znášať trovy konania. V danom prípade preto súd vyššie uvedené okolnosti predmetného konania, ktoré nezavinil žalobcovia v 1. až 5. rade, považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý neuplatnil princíp procesného zavinenia zastavenia konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., v dôsledku dispozičného úkonu žalobcov, ktorým vzali žalobu celkom späť, ale postupoval podľa § 257 C.s.p. a náhradu trov konania žalovanému voči žalobcom v 1. až 5. rade, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nepriznal. (II. výrok uznesenia).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zastavení konania a nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.