Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-7P/79/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľky Q. V., G.. XX. XX. XXXX, bytom Z. C., Ľ.. Š. X, zamestnanej Základná škola Veľký Krtíš, A. H. Škultétyho 9, proti odporcovi B.G. V., G.. XX. XX. XXXX, bytom Z. C., Ľ.. Š. X, zamestnaného Norbert Báňay ENB, Veľký Krtíš, zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. Mierová č. 1, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému M. V., G.. XX. XX. XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky Q. V., rod. K. a B. V. uzavreté dňa 11. 11. 2000 pred Matričným úradom v Sklabinej r o z v á d z a.

Maloletý M. V., G.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva výživným vo výške 100 Eur mesačne, výživné je splatné k rukám navrhovateľky vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred.

Odporca je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 17:00 h do nedele do 17:00 h, počas letných prázdnin toho ktorého roku od 01.07. od 8,00 h do 15. 07 do 18,00 h a od 15. 08. od 8,00 h do 30. 08. do 18,00 h a počas vianočných sviatkov v párnom roku dňa 24. 12. od 08,00 h do 26. 12. do 18,00 h a v nepárnom roku od 27. 12. od 08,00 h do 01. 01. do 18:00 h s tým, že odporca prevezme maloletého pred bytom navrhovateľky a navrhovateľke ho taktiež pred jej bytom odovzdá.

Navrhovateľka je p o v i n n á maloletého na styk s odporcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podaným návrhom navrhovateľka žiadala súd, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom, ktoré uzavreli dňa 11. 11. 2000 v Rímskokatolíckom kostole v Sklabinej, kedy u obidvoch sa jednalo o prvé manželstvo a z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa a to syn M., G.. XX. XX. XXXX. V návrhu navrhovateľka tiež uviedla, že s odporcom pred uzavretím manželstva sa poznali asi jeden rok, pričom manželstvo plnilo svoj účel až do roku 2015, kedy v tomto období začali medzi nimi vznikať hádky a nezhody, kedy odporca nadviazal mimomanželský vzťah, ktorý trvá do dnešnej doby. V návrhu ďalej uviedla, že v marci 2015 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti k rodičom, v apríli 2015 sa vrátila a snažila sa urovnať vzťahy medzi ním a odporcom, avšak nakoľko mimomanželský vzťah odporcu naďalej pretrváva a navyše ju odporca fyzicky napádal, ona ho poslala preč a on sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, zároveň uviedla, že ani po biologickej stránke spolu nežijú, tiež po spoločenskej stránke a ich manželstvo je

len formálnym zväzkom. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že ona nie je ochotná obnoviť manželské spolužitie, pričom odporca je ku nej vulgárny, agresívny, fyzicky ju napádal a bol jej aj neverný, zároveň pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že ich manželstvo od samého začiatku bolo zlé a fungovalo len na základe toho, že ona chcela toto manželstvo a to aj s prihliadnutím na to, že z manželstva pochádzalo maloleté dieťa. Zároveň ďalej uviedla, že odporca ju od začiatku manželstva fyzicky napádal, ona sa však s týmto nikomu nezdôverila, nesťažovala sa, pričom dôvodom na jeho správanie ku nej bola jeho nevera, ona mu však jeho správanie vždy odpustila, zároveň uviedla, že aj v súčasnej dobe sa pokúšala obnoviť manželské spolužitie, vrátila sa k odporcovi niekedy začiatkom augusta, odporca jej bol vždy neverný, aj počas uvedenej doby, ona na podporu svojich tvrdení mala k dispozícii indície a to nachádzala dlhé blond vlasy, zároveň pokiaľ sa týka úpravy práv k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva na čas po rozvode žiadala, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a zároveň, aby bolo určené výživné vo výške 100 Eur s prihliadnutím na výdavky, ktoré má, so zabezpečovaním potrieb maloletého, ktorý je žiakom deviateho ročníka základnej školy ako aj s prihliadnutím na príjem odporcu, ktorý predstavuje okrem zárobku, ktorý on má aj určitý príjem z brigádnickej činnosti mesačne cca 200-300 Eur. Tiež žiadala, aby súd upravil styk odporcu s maloletým. Odporca na pojednávaní žiadal, aby súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel, ich manželstvo s navrhovateľkou rozviedol, pričom však poprel navrhovateľkou uvádzané dôvody a to jeho neveru, keďže on nikdy navrhovateľke neverný nebol, potvrdil, že navrhovateľka ho vždy podozrievala z nevery, pričom k tomu žiadne dôvody ona nemala, podľa jeho názoru najväčším dôvodom pre rozvrat ich manželstva bola neodôvodnená žiarlivosť navrhovateľky. Uviedol pri svojom výsluchu, že navrhovateľka zabezpečovala riadnu starostlivosť či už o domácnosť, o potreby maloletého dieťaťa a všetky potreby súvisiace so zabezpečovaním, fungovaním domácnosti, poprel však to, že by ju bol fyzicky napádal. Pokiaľ sa týka úpravy práv a povinností k maloletému synovi na čas po rozvode, poukázal na to, že v súčasnej dobe on nie je schopný platiť výživné navrhovateľkou požadovaných 100 Eur mesačne, keďže on má sám výdavky, ktoré musí bezpodmienečne zabezpečiť, poukázal na to, že zarába 370 Eur a mimo práce už nepracuje, lebo ho to nebaví, avšak pokiaľ by chcel a mal chuť pracovať, mesačne by mohol zarobiť do 600 Eur.

Opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že nemá za to, že boli splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva účastníkov, keďže jednak u odporcu existuje ešte citová väzba na navrhovateľku a aj prístup k manželstvu u obidvoch účastníkov sa im javí ako ľahkovážny, pre prípad ak by súd manželstvo účastníkov rozviedol navrhol, aby maloletý na čas po rozvode bol súdom zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľke a výšku výživného ponechal na zváženie a rozhodnutie súdu a pokiaľ sa týka úpravy styku, opatrovník maloletého dieťaťa uviedol, že v danom prípade nie je nutné, aby bol súdom upravený styk odporcu s maloletým a to najmä s prihliadnutím k veku maloletého, ktorý vzhľadom na svoj vek sa vie slobodne rozhodnúť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, referátom poradensko-psychologických služieb, potvrdením o zárobku navrhovateľky a odporcu, záznamom o poskytnutí lekárskej prvej pomoci, správou z prešetrenia pomerov v rodine, rodným listom maloletého, sobášnym listom účastníkov a správou o povesti na účastníkov z miesta bydliska.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 11. 11. 2000 pred Matričným úradom v Sklabinej, pričom u obidvoch ide o prvé manželstvo a obidvaja sú slovenskými štátnymi občanmi. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa a to M. V., G.. XX. XX. XXXX.

Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva, manželstvo si totiž to neplní svoju funkciu, keďže s poukazom na ustanovenie § 18 Zákona o rodine, manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,

pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V tomto zákonnom ustanovení je predovšetkým vyjadrená ústavná zásada o rovnosti v dôstojnosti i právach. Jednotlivé povinnosti manželov uvedené v citovanom zákonnom ustanovení sú právnym vyjadrením najmä mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené. Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať, ak sa však neplnia a majú za následok rozvrat manželstva, je možné manželstvo účastníkov rozviesť. Z vykonaného dokazovania mal súd však nesporne preukázané že najmä povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, ako aj povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie v manželstve účastníkov absentuje. Totiž to dodržiavanie povinnosti vzájomne rešpektovať dôstojnosť má napomáhať naplneniu účelu manželstva a viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností, najmä svojich schopností, možností a k vyrovnanému spolužitiu. Ide o otázku vzájomného správania ako aj komunikácie medzi manželmi a kultúry prejavov. Pokojné, bezpečné a harmonické rodinné prostredie nemožno vytvárať bez vzájomného rešpektovania dôstojnosti manželov. povinnosť vzájomného rešpektovania dôstojnosti teda vyplýva z povinnosti vytvárať zdravé rodinné prostredie a zároveň je jej predpokladom. Súd poukazuje na uvedené najmä z toho dôvodu, že čo sa týka vzťahov medzi manželmi, medzi manželmi dochádzalo k hádkam, ale aj fyzickým napádaniam, kedy aj z predloženého listinného dôkazu, ktorým bol záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 24. 04. 2015 bolo preukázané, že navrhovateľka bola nútená vyhľadať lekársku službu prvej pomoci, z ktorého záznamu vyplynulo, že podvečer sa pohádala s manželom, čo vyústilo do bitky, manžel ju udieral, hrýzol, hodil ju o stenu, potom sa vrátil so sestrou a ona jej dala facku. Záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci bol uzavretý s diagnostickým záverom napadnutie manželom- domáce násilie s doporučením nahlásiť uvedené na políciu, pričom z výsluchu účastníkov a aj z vyjadrenia odporcu bolo zistené, že odporca bol prejednaný za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu na okresnom úrade a bola mu uložená pokuta. Je síce pravdou, že navrhovateľka tvrdila o agresívnom správaní odporcu voči nej v podstate od samého začiatku trvania ich manželstva, avšak uvedenú skutočnosť nepreukázala, avšak konflikty a agresivita odporcu bola preukázaná tak ako už bolo vyššie uvedené záznamom o poskytnutí lekárskej prvej pomoci a prejednaním tohto skutku, za ktorý bola odporcovi uložená sankcia. Tiež za jeden z prípadov a príkladov nerešpektovania dôstojnosti druhého manžela súd považoval aj neustále podozrievanie odporcu navrhovateľkou z nevery, ktorú však nepreukázala. Takéto správanie a rodinné prostredie, v ktorom maloletý M. vyrastal nevytváralo pokojné, bezpečné a harmonické rodinné prostredie pre maloletého a takéto pokojné, bezpečné a harmonické rodinné prostredie nemožno vytvárať bez vzájomného rešpektovania dôstojnosti manželov. Je totiž to povinnosťou a účelom manželstva, aby manželia vytvorili harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu u detí. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva, pričom rodina je základnou jednotkou spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojich členov, najmä detí, má to byť miesto plného a harmonického rozvoja osobnosti dieťaťa, jeho charakteru a osvojovania si hodnôt. Vzhľadom na to by rodinné prostredie malo byť zdravé, to znamená, že by v ňom mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie a dôvery a lásky, takéto prostredie však dieťaťu vytvárané nie je a rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Súd mal nesporne preukázané zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí, referátu poradensko-psychologických služieb vo Veľkom Krtíši, že manželia sú evidentne mimoriadne unavení zo vzájomných sporov prameniacich z nedôvery. Aktuálne nie sú motivovaní, resp. schopní byť ústretoví a hľadať kompromisné riešenia, ktoré sú základom dobrého partnerského vzťahu. Každý z nich trvá na vlastnej pravde a nie je ochotný ustúpiť ani o kúsok ani v záujme získania nadhľadu. V týchto podmienkach psychologickými prostriedkami nie je možné naštartovať poradenský proces v záujme nápravy ich vzťahov a obnovenia manželského spolužitia, preto potom súd manželstvo účastníkov rozviedol. Podľa ustanovenia , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstva; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Pri rozhodovaní o tom, komu sa má dieťa zveriť do osobnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Súd zároveň s prihliadnutím na Dohovor o právach dieťaťa ako aj ustanovenie , keďže maloletý vyslovil sám svoj názor, že má záujem na čas po rozvode žiť spolu s matkou a s otcom sa má záujem stretávať, pri rozhodovaní pri tejto otázke súd na túto skutočnosť prihliadol, maloletého zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľke, pričom so zverením maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľke súhlasil aj samotný odporca. Pokiaľ súd rozhodol o úprave styku, prihliadol v tejto súvislosti na ustanovenie Zákona o rodine, kedy podľa uvedeného zákonného ustanovenia v prípade, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí len vtedy, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. V danej súvislosti súd poukazuje na návrh matky, ktorá žiadala, aby súd upravil styk odporcu s maloletým, pričom však odporca a ani opatrovník maloletého úpravu styku žiadali neupraviť, najmä s prihliadnutím na rozumovú vyspelosť maloletého dieťaťa, keďže je tento žiakom deviateho ročníka základnej školy a tento sám podľa svojich potrieb a voľnočasových aktivít bude sám buď iniciovať stretnutie s otcom, resp. v prípade, ak otec bude mať záujem sa so synom stretnúť v prípade jeho voľného času, on sa s ním stretne. Súd však s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenie bol povinný styk otca s maloletým upraviť, keďže mu to ukladá citové zákonné ustanovenie. S prihliadnutím na vzájomné vzťahy odporcu k maloletému a maloletého k odporcovi ako aj na vyjadrenie maloletého na pojednávaní súd upravil styk, ktorý v podstate predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa maloletého so svojim otcom, kedy ide o určitú garanciu styku, čo však neznamená, že by práve matka po dohode s maloletým v záujme maloletého nemohla umožniť absolvovať stretávanie sa maloletého so svojim otcom odklonom od tohto styku a to podľa toho ako si to budú vyžadovať potreby a najlepší záujem maloletého. Súd upravil styk otca s maloletým každý párny týždeň od piatku od 17:00 h do nedele do 17:00 h aj s prihliadnutím na vyjadrenie maloletého ak aj s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, vzťah otcovi, denný režim, s prihliadnutím na jeho školské povinnosti, ale aj na okolnosti na strane rodičov považoval takto upravený styk za styk, ktorý bude zodpovedať najlepším záujmom maloletého, kedy súd opätovne podotýka, že súd styk odporcu s maloletým musel upraviť, keďže podľa súd styk rodičov s maloletým dieťaťom vždy upraví v rozhodnutí o rozvode ak niet dohody rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Zároveň, tak ako bolo vyššie uvedené, v prípade súdnej úpravy tohto styku je potrebné, aby súd poznal aj názor maloletého ak je tento schopný vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť (duševnú, intelektuálnu) svoj samostatný názor súdu poskytnúť. Pri splnení týchto predpokladov má maloleté dieťa právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú a ak sa v týchto veciach koná, má právo byť vypočuté; názoru dieťaťa

sa musí venovať náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Opätovne súd poukazuje na vyjadrenie maloletého, ktorý má záujem sa s otcom stretávať, pričom v stretávaní s otcom ho neobmedzujú žiadne okolnosti, má k nemu vytvorený dobrý citový vzťah. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým aj počas letných prázdnin a to v zmysle návrhu navrhovateľky, kedy maloletý sa bude s otcom stretávať počas letných prázdnin v každom roku od 01. júla do 15. júla a od 15. augusta do 30. augusta a zároveň striedavo počas vianočných sviatkov.

Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia § 62 a § 75 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k ich maloletému dieťaťu je zakotvená v úprave rodičovských práv a povinností. prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, pričom výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie jednak zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, pričom rozhodovanie súdu o určenie vyživovacej povinnosti rodičov, resp. jedného z nich k maloletému dieťaťu prichádza do úvahy vtedy, ak súd rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, v takomto prípade v rámci spojeného konania o rozvod a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, musí určiť najmä komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určení výživného je vždy rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity a to aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva jeho stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že maloletý navštevuje deviaty ročník základnej školy, tento je vo fáze intenzívneho fyzického rastu, pripravuje sa na budúce povolanie štúdiom zatiaľ na základnej škole, pričom podľa vyjadrenia navrhovateľky vznikajú jej výdavky, ktoré súvisia so zabezpečovaním potrieb maloletého a to jednak v súvislosti s návštevou školy, zabezpečenie potrieb do školy, stravovania, ďalšími výdavkami sú výdavky vynakladané na jeho záujomo športovú činnosť, maloletý hráva futbal, tiež navštevuje Základnú umeleckú školu, ďalšími výdavkami sú výdavky spojené s jeho fyzickým rastom a aj s jeho zdravotným stavom, keďže maloletý je alergikom a tento sa lieči u MUDr. Lakoštíkovej, ktorá má ambulanciu v Lučenci, na kontroly chodí jeden krát za pol roka, užíva lieky na alergiu, avšak tieto výdavky nie sú mimoriadne zvýšené, maloletý často chorý nebýva. Z vykonaného dokazovania zároveň bolo nesporne preukázané, že matka maloletého je zamestnaná, pracuje ako učiteľka na Základnej škole vo Veľkom Krtíši a jej čistý príjem predstavuje 645 Eur. Pokiaľ sa týka odporcu, tento pracuje u Norberta Báňaya a podľa potvrdenia o zárobku jeho zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške 320 Eur cca. Zároveň z vyjadrenia odporcu ale aj navrhovateľky vyplynulo, že odporca okrem príjmu z pracovnej činnosti si privyrábal na rôznych brigádach a takto zarobil cca ešte 200-300 Eur mesačne, pričom v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva účastníkov túto činnosť on už nevykonáva nakoľko ako sám uviedol ho to nebaví. Tu opätovne súd poukazuje na princíp potencionality, ktorý má prednosť pred princípom fakticity čo znamená, že pri určení výživného je vždy rozhodujúci tak ako to už bolo vyššie uvedené príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Po takto vykonanom dokazovaní a zistení možností a schopností otca, teda odporcu by reálne príjmy, ktoré je odporca schopný za výkon z pracovnej činnosti získať predstavujú cca 500 až 600 Eur mesačne, pričom z uvedenej sumy súd aj vychádzal. Keďže odporca okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého súd rozhodol o výživnom vo výške 100 Eur mesačne, ktoré je povinný odporca platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred. Je nesporné, že aj navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť k maloletému, táto si svoju vyživovaciu povinnosť plní jednak výkonom osobnej starostlivosti, zabezpečovaním všetkých potrieb maloletého, keďže v súčasnej dobe maloletý žije s ňou v spoločnej domácnosti a preto

potom výživné od navrhovateľky a odporcu spolu s prídavkom na dieťa a daňovým bonusom predstavuje výživné, z ktorého budú zabezpečené všetky odôvodnené potreby maloletého.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod. Súd však môže priznať náhradu týchto trov, alebo ich časti ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci neboli splnené, preto potom súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu a súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.