Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3C-158-2014.pdf
PDF · 120.51 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/158/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: UK Profit, spol. s.r.o., so sídlom Hornočermánska 797/59, 949 01 Nitra, IČO: 35 937 815, právne zastúpený: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 42 254 396, p r o t i žalovanému: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. P. Č.. XXX, XXX XX F. P., o zaplatenie 426,75 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Právny zástupca žalobcu sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 426,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 88,30 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 426,75 eur od 28.09.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu - F. F., R..F.., Zmluvu o kreditnej karte, predmetom ktorej bolo vydanie elektronickej platobnej karty VISA Classic s celkovým úverovým rámcom 10.000,- Sk (331,91 eur). Žalovaný využil možnosť čerpať úverový rámec, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržal a dostal so splácaním dlhu do omeškania. Keďže žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal, veriteľ v súlade s ustanoveniami bodu 10.3 písm. b) a f) Obchodných podmienok pre Kreditné karty, odstúpil od zmluvy, a to s účinnosťou ku dňu 31.10.2010. Veriteľ zároveň požiadal o úhradu dlžnej pohľadávky. Žalovaný veriteľovi uplatnenú pohľadávku nezaplatil. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/ CE uzavretej dňa 27.09.2013 medzi pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy. Na základe uvedenej Zmluvy o postúpení pohľadávok sa žalobca stal veriteľom postúpených pohľadávok s ich príslušenstvom. V zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Po postúpení pohľadávky zo strany F. F., R..F.. na žalobcu nebola na úhradu záväzku vzniknutého na základe Zmluvy poukázaná žiadna platba. Žalobca sa preto pri vyčíslení pohľadávky pridržiava vyčíslenia pohľadávky poskytnutého pri postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom. Pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom žaloby, predstavuje dlh žalovaného zo Zmluvy, ku dňu postúpenia pohľadávky v celkovej sume 515,05 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 426,75 eur, z úrokov z omeškania vo výške 88,30 eur vyčíslené ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 426,75 eur od 28.09.2013 (deň nasledujúci po postúpení pohľadávky) do zaplatenia.
Žalovaný žiadal zaplatiť dlh v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - Návrhom na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte, Odstúpením od zmluvy, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Oznámením právneho zástupcu o postúpení pohľadávok, žiadosť o zmenu účastníka konania, odvolanie, proti uzneseniu, ktorým sa zastavilo konanie, uznesenie, ktorým súd rozhodol o zmene účastníka konania, doplnením podania, prehľadom transakcií, a zistil nasledujúci stav:
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že mal úverovú kartu od F. F., R..F.., pobočka Vranov nad Topľou, s tým, že z jeho účtu, ktorý mal tiež založený v F. F., R..F.., išli platby na úverovú kartu, resp. na úver, ktorý čerpal prostredníctvom úverovej karty. Nemá prehľad, koľko vložil, ale vložil, z jeho účtu išli peniaze na úver - úverovú kartu, koľko presne, nevedel uviesť. Je pravdou, že ho F. F., R..F.., vyzvala, že má zaplatiť dlh, chcel sa s nimi dohodnúť na splátkach, oni však chceli len plnú sumu. Uviedol, že pracuje a jeho príjem predstavuje hranicu 400,- eur mesačne. Má však 4 deti, z toho dve sú už plnoleté, ale študujú a dve ešte maloleté. Manželka nepracuje. Bývajú v rodičovskom dome, kde takisto musia hradiť všetky poplatky s užívaním tohto domu. Preto žiadal, aby mu súd umožnil zaplatiť dlh na splátky v rozsahu 30 - 45 eur mesačne.
Podľa Návrhu na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karty (ďalej len „ZoKK“), žalovaný požiadal F. F., R..F.., o vydanie Hlavnej karty - VISA Classic elektronická, s celkovým úverovým rámcom 10.000,- SKK. Zároveň súhlasil s tým, že banka je oprávnená navrhnutú výšku celkového úverového rámca na základe posúdenia údajov v tomto návrhu znížiť až na sumu 10.000,- Sk, pričom v tomto prípade nepôjde o protinávrh zo strany banky ale o akceptáciu tohto návrhu bankou. Súhlasil tiež s inkasom peňažných prostriedkov vo výške minimálnej splátky z účtu v prospech kartového účtu, ku ktorému na základe tohto návrhu Banka kreditnú kartu vydala.
V zmysle Návrhu ZoKK, zo dňa 25.01.2008, žalovaný vyhlásil, že pred podpísaním tohto návrhu sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre Kreditné karty, vydanými bankou s účinnosťou od 05.06.2006 (ďalej len „O.P. KK“), s Obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet, vydanými bankou s účinnosťou od 10.09.2002 (ďalej len „O.P“), s Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len V.O.P) s účinnosťou od 01.08.2002, sadzobníkom a podmienkami určenými bankou zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle zmluvy uzatvorenej na základe tohto návrhu bude poskytovať, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Ďalej vyhlásil, že v prípade, ak Banka s ním na základe tohto návrhu uzavrie ZoKK, súhlasí, aby sa všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v tejto zmluve riadili príslušnými ustanoveniami O.P.KK, O.P., V.O.P, Sadzobníka a podmienok určených Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle tejto zmluvy poskytuje, ktoré budú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Súhlasil s tým, aby sa všetky právne vzťahy súvisiace s týmto návrhom riadili príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok KK, Obchodných podmienok a VOP, pričom podpisom návrhu potvrdil prevzatie Obchodných podmienok KK a tiež Obchodných podmienok.
V prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, je banka oprávnená postupovať v súlade s Obchodnými podmienkami KK, Obchodnými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku, uplatniť si svoje práva na rozhodcovskom súde, na všeobecnom súde, vymáhať pohľadávku formou exekučného konania, poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových informácií.
Uznesením, č. k.: 3C/158/2014 - 27 zo dňa 28.08.2014, súd konanie zastavil, s tým, že žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu trov konania. Dôvodom na zastavenie bolo nezaplatenie súdneho poplatku, aj napriek výzve súdu, ktorú si prevzal žalobca dňa 17.06.2014. Uznesenie si právny zástupca prevzal dňa 09.10.2014 a dňa 10.10.2014 bola zložená platba na účet Okresného súdu Vranov nad Topľou v požadovanej výške.
Dňa 13.10.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom oznámil súdu postúpenie pohľadávok, žiadal o zmenu účastníka konania a podal odvolanie proti uzneseniu, č.k. 3C/158/2014 - 27 zo dňa 28.08.2014. V tomto podaní oznámil súdu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2014 uzavretej dňa 08.09.2014 medzi žalobcom a spoločnosťou UK Profit, spol. s.r.o.,
so sídlom Hornočermánska 797/59, 949 01 Nitra, IČO: 35 937 815, postúpil postupca postupníkovi pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy medzi nimi aj pohľadávku, ktorá je predmetom tejto žaloby. Nový oprávnený so vstupom do konania súhlasil. Ďalej uviedli, v rámci odvolania, že súdny poplatok zaplatili dňa 09.10.2015, teda v lehote na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o zastavení konania, a preto žiadali zrušiť uznesenie zo dňa 28.08.2014, ktorým zastavil súd konanie a pokračoval ďalej v konaní.
Uznesením, č.k. 3C/158/2014 - 42, zo dňa 07.08.2015, súd zrušil uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 3C/158/2014 - 27 zo dňa 28.08.2014, ktorým bolo konanie zastavenie, pretože k zaplateniu súdneho poplatku došlo zo strany žalobcu dňa 13.10.2014.
Súd pripustil zmenu účastníka konania, uznesením č. k. 3C/158/2014 - 44, dňa 07.08.2015.
Dňa 21.09.2015, právny zástupca žalobcu, oznámil súdu zmenu sídla a doplnil podanie o dôkazy preukazujúce nárok žalobcu, ktoré im boli na účely súdneho konania poskytnuté pôvodným veriteľom, bankou Slovenskou sporiteľňou, a.s..
Uvedený návrh na uzavretie zmluvy o kreditnej karte, s požadovaným celkovým úverovým rámcom 10.000,- Sk (331,94 eur) neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, najmä náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ zákona č. 258/2001 Z.z., pričom z obsahu návrhu (z ktorého preukázateľne vyplýva, že účel poskytnutia úveru prostredníctvom kreditnej karty nesmeroval na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania žalobcu) je zrejmé, že v prípade jeho akceptovania by bola uzavretá zmluva o kreditnej karte zmluvou spotrebiteľskou, a to zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V celom konaní nebol súdu predložený písomný prejav žalobcu o prijatí vyššie uvedeného návrhu, teda právne perfektné uzavretie zmluvy o kreditnej karte ako v danom prípade zmluvy spotrebiteľskej s ohľadom na ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka a následne k podmienke písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. pod následkom jej neplatnosti (samotný návrh obsahuje v závere iba údaj o jeho prevzatí zamestnancom žalobcu a o jeho spracovaní, avšak žiaden prejav o jeho akceptovaní, pričom tiež obsahuje vyhlásenie navrhovateľa - žalovaného, že ak žalobca na základe tohto návrhu s ním uzavrie zmluvu o kreditnej karte, súhlasí aby sa všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve riadili ustanoveniami Obchodných podmienok pre kreditné karty, obchodných podmienok pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet - v konaní neboli predložené, Sadzobníka a podmienok určených Zverejnením - v konaní neboli predložené, ktoré budú súčasťou tejto zmluvy). Žalobca však nepochybne vydal žalovanému kreditnú kartu pričom žalovaný podľa predložených rozpisov transakcií vyčerpal 449,54 eur a platbami vrátil žalobcovi spolu 497,15 eur.
Podaním zo dňa 22.10.2010 mal žalobca odstúpiť od zmluvy o kreditnej karte - nepredložil v konaní žiaden dôkaz o tom, či a kedy bolo uvedené podanie doručené žalovanému, ani žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť aspoň fikciu doručenia uvedeného podania žalovanému.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon „ ) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ( §4 ods. 3 zákona).
Podľa § 4 ods. 4 zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak ( § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 22.10.2012 žalovanému oznámil že banka v súlade s ustanovením bodu 10.3. písm. b) a f) Obchodných podmienok pre KK týmto odstupuje od zmluvy, a to s účinnosťou ku dňu 31.10.2010. Zároveň požiadali o úhradu pohľadávky banke, ktorá vznikla v súvislosti so Zmluvou, a to najneskôr do 15 dní odo dňa účinnosti tohto odstúpenia. Nesplatná pohľadávka predstavovala ku dňu 30.09.2010 sumu 419,42 eur.
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný v 1. a 2. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/ EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009, str. 178).
Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o neklaých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.
Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo20/09).
Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).
Ustanovenie čl. 10, bod 10.1., je banka oprávnená vypovedať zmluvu o kreditnej karte s okamžitou účinnosťou, ak dôjde zo strany klienta v súvislosti so zmluvou o kreditnej karte alebo v súvislosti s použitím kreditnej karty k podvodovému konaniu. Banka je oprávnená vypovedať zmluvu o kreditnej karte aj bez uvedenia dôvodu, pričom výpovedná lehote je dva mesiace a začína plynúť dňom doručenia výpovede klientovi, ak nie je vo výpovedi bankou určená dlhšia výpovedná lehota.
Podľa bodu 10.3., banka je oprávnená odstúpiť od zmluvy o kreditnej karte ku dňu určenému v oznámení o odstúpení doručenému klientovi, ak držiteľ hlavnej karty alebo držiteľ dodatkovej karty prekročí celkový úverový rámec; dostane sa do omeškania s plnením svojich povinností voči banke, alebo poručí svoje vyhlásenie alebo iné záväzky, ktoré má voči banke; banka sa hodnoverným spôsobom dozvedela o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok držiteľa karty alebo o vstupe klienta do likvidácie; banka sa dozvedela hodnoverným spôsobom o tom, že v majetkových pomeroch držiteľa karty alebo dodatkovej karty nastalo podstatné zhoršenie; držiteľ karty svojím konaním porušil, nedodržal alebo jeho konanie smerovalo k porušeniu alebo nedodržaniu zákonu alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu platného na území SR....
Odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky. Po odstúpení si zmluvné strany nebudú vracať plnenia poskytnuté do odstúpenia. Do 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy o kreditnej karte je každá zo zmluvných strán povinná splatiť druhej zmluvnej strane všetky nesplatené pohľadávky, ktoré vznikli do odstúpenia (bod 10.3 článku 10Obchodných podmienok pre Kreditné karty).
Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená, naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o „odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty súkromného práva.
Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.
Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.
V danej veci mal súd za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver 331,49 eur, pričom žalovaný podľa výpisu vyčerpal z účtu 449,54 eur. Uhradil (vložil na účet) sumu vo výške 497,95 eur. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaný má vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi čerpanou sumou a sumou vrátenou. V tomto prípade však žalovaný vrátiť žalobcovi viac, ako podľa výpisu vyčerpal, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci plný úspech, súd mu prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.