Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_9P-126-2014.pdf
PDF · 83.46 KB
No categories available
9P/126/2014
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, maloletého A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri otcovi, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti rodičov, matky X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpenej F.. X. D., L. V. V. A. XXXX, XXX XX A. a otca V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V. F. Č.. XXXX/XX, XXX XX W. S. N., zastúpeného F.. U. Z., L. V. V. X..R..Š. XXXX, XXX XX W. S. N., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom vo veci samej sa otec maloletého dieťaťa domáha zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, zaviazania matky maloletého platením výživného na dieťa vo výške 50 eur mesačne a úpravy styku matky s maloletým dieťaťom neobmedzene.
Podaním doručeným súdu dňa 18.9.2015 sa matka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd predbežne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 14.00 hod do nedele do 15.00 hod. Otec môže kontaktovať maloleté dieťa mimo vymedzeného styku s nim iba po dohode s matkou.
Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 02.09.2015 bola matka s maloletým dieťaťom v prvý školský deň v škole, keďže uvedený dátum pripadol na týždeň, v ktorom sa realizoval styk dieťaťa s matkou. Aj napriek tomu, že si neželala, aby otec bol v tom čase prítomný v škole z dôvodu, že pri predchádzajúcich stretnutiach bol k nej agresívny, slovne na ňu útočil a to dokonca pred maloletým dieťaťom, ktoré ma strach z takého správania, ten to ignoroval. Ignoroval aj rodičovskú dohodu, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva v bode 5. V triede pred maloletým a jeho spolužiakmi na matku zaútočil a vykrútil jej ruku. Bol to pre neho veľmi traumatizujúci zážitok, takéto agresívne správanie otca nebolo výnimočné, čoho dôkazom sú aj matke zasielané sms správy. Otcov záujem o maloletého syna je zastieraný a manipulatívny, pretože vie, že matka a maloletý sú navzájom citovo na seba naviazaní, keďže počas trvania manželstva sa ona starala o potreby dieťaťa, otcov záujem bol minimálny. Zvýšil sa až po rozvode manželstva. Prednedávnom maloletý uviedol, že ho otec bije. Po tomto zistení sa rozhodla matka požiadať súd o nariadenie predbežného opatrenia, pretože je presvedčená o tom, že práve predbežné zverenie dieťaťa do jej starostlivosti bude v záujme maloletého dieťaťa. Otec neustále porušuje rodičovskú dohodu, čím ubližuje najmä dieťaťu. Naliehavá potreba dočasnej úpravy v danej veci je preukázaná aj s prihliadnutím na ustanovenie § 75 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Matka dostatočne preukázala danosť práva, nie sú závažnejšie pochybností o potrebe predbežnej úpravy. Je nepochybné, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa je vypätá situácia, v dôsledku čoho vzniká neprimerané napätie, ktoré nie je na prospech dieťaťa.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 24.9.2015 je zrejmé vyjadrenie otca, že nesúhlasí v celom rozsahu s matkiným návrhom. Chce maloletého do svojej osobnej starostlivosti, nakoľko je to želanie aj maloletého. Nie je pravdou, že by chlapca bil. Občas na neho výchovne pokričí. Taktiež nie je pravdou, že by matke vykrútil ruku v škole. Matka uviedla, že otec sa k dieťaťu neprimerane správa, maloletého bije ceruzkou po hlave, keď má v diktáte chyby, maloletý nie je spokojný v novom byte, pretože už nemá vlastnú izbu, nemôže tam mať svojho psíka a tiež mu údajne vadí, že otec sa často háda so starou matkou. Matka o týchto skutočnostiach má aj dôkaz vo forme zvukovej nahrávky, kde sa jej A. na hore uvedené skutočnosti sťažuje. Túto nahrávku chce matka ako dôkaz predložiť na súdnom pojednávaní. Maloletý má údajne priateľsky vzťah s jej priateľom a jeho rodičmi, ktorých oslovuje babka a dedo. Maloletý A. je žiakom 3. ročníka základnej školy. Pri osobnom pohovore uviedol, že sa hanbil za správanie svojich rodičov v škole, keď sa tam na začiatku školského roka hádali. Maloletý má rád oboch rodičov. Keď je pri matke chýba mu ocko a chce ísť k nemu a keď je pri otcovi, tak sa zase teší na matku. Toho času je však A. viac emočne naviazaný na otca, ktorý mu venuje všetok voľný čas. Matka s ním netrávi toľko času, pretože sa venuje výstavbe domu. V obci C. nemá žiadnych kamarátov, preto sa tam nudí, čo potvrdila aj jeho matka. Bojí sa o neho, nechce ho púšťať von. Prostredie, kde býva jeho otec je mu citovo bližšie, nakoľko tu žije už niekoľko rokov, má tu svojich kamarátov, rodinu, školu. S otcom majú na polovicu rozdelenú ich izbu. Chýba mu jeho psík, ale chodí ho pravidelne navštevovať k svojej krstnej mame do W.A. Z.. Ďalej uviedol, že je nahnevaný na svoju matku, ktorá ho klame. Povedala mu, že si ho natáča na mobil, aby mala pamiatku, ale to nie je pravda, lebo ona to chce ukázať nejakej tete. Maloletý sa počas pohovoru viackrát bezprostredne vyjadril, že chce bývať s otcom a mamku chce často navštevovať. Na otázku kolíznej opatrovníčky či mu súčasná starostlivosť o neho vyhovuje odpovedal, že nevie. Maloletý sa počas pohovoru na oddelení za prítomnosti psychológa nikdy nevyjadril priamo, ani nepriamo, že chce byť zverený do osobnej starostlivostí svojej matky. Tiež sa nevyjadril, že ho otec bije a že sa v jeho domácnosti cíti zle.
Podľa správy C. Š. F. XXXX, W. S. N., triednej učiteľky maloletého a jeho vychovávateľky zo dňa 22.9.2015, nemajú vedomosť o tom, aby na pôde školy vznikali konfliktné situácie medzi rodičmi mal. dieťaťa. Maloletý počas dňa svojich rodičov nespomína a v tejto súvislosti ešte ani nerozprávali na tému „Moja rodina“. Nemôžu posúdiť, aký je vzťah maloletého k svojim rodičom či má radšej mamu, alebo otca. Dieťa má rado oboch rodičov. V školskom klube detí s ním nie sú problémy. So spolužiakmi vychádza dobre. Správanie maloletého však začína byť spurné v súvislosti s nejakou činnosťou. Na všetko odpovedá zápornou odpoveďou nie. On tu činnosť vykoná, ale prvá reakcia je nie. Možno tým skúša svoje hranice.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 11.9.2014 č.k. 20CoP/26/2014-27 zmenil uznesenie tunajšieho súdu č.k. 9P/117/2014-10 zo dňa 2.7.2014, ktorým bol maloletý predbežne zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola povinná dočasne prispievať na výživu maloletého tak, že nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Ako vyplýva z § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.
V zmysle § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila aspoň danosť práva - nárok a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Predbežné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, druhým potreba zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom obidvoch predbežných opatrení je ich predbežný dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a zároveň zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že nie je dôvod na nariadenie predbežného opatrenia podľa návrhu matky maloletého dieťaťa.
Ako vyplynulo zo správy kolízneho opatrovníka maloletý sa viackrát vyjadril, že chce bývať s otcom a matku chce často navštevovať. Zároveň sa za prítomnosti psychológa priamo ani nepriamo nevyjadril, že ho otec bije a že sa v jeho domácnosti cíti zle.
Ani zo správy základnej školy nevyplynulo, aby na pôde školy vznikali konfliktné situácie medzi rodičmi maloletého. Triedna učiteľka a vychovávateľka maloletého sa vyjadrili, že dieťa má rado oboch rodičov.
Zároveň je potrebné poukázať aj na závery znaleckého dokazovania vykonaného v predmetnej veci znalkyňou Q.. V. V., podľa ktorých správanie maloletého je spontánnejšie vo vzťahu k otcovi, než vo vzťahu k matke. Neverbálna ako aj verbálna komunikácia maloletého vypovedá o úzkom, tesnom spojení medzi otcom a maloletým synom. Dieťa dosahuje vyššiu spokojnosť v prostredí otca. Maloletý má viac naplnenú potrebu istoty a bezpečia v prostredí otca. Závery znaleckého posúdenia súd použil iba pre účely rozhodnutia o matkou navrhovanom predbežnom opatrení a osvedčovania skutočností týkajúcich sa domnelého násilia zo strany otca k dieťaťu. Súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.
V tomto smere teda matka nijakým spôsobom neosvedčila žiadnu významnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala nariadenie predbežného opatrenia.
Naopak návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia okrem všeobecných téz neobsahuje podstatné skutočnosti odôvodňujúce záver o tom, že je nevyhnutné predbežne zveriť maloletého do jej starostlivosti. Tvrdenie o násilnom správaní zo strany otca voči maloletému sa vo svetle podaných správ javí ako účelové.
Tvrdenie matky sa tak v danom prípade nepreukázalo ani ako pravdepodobné, pričom spoľahlivosť tvrdení účastníka na úrovni spravdepodobnenia je rozhodujúca pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia.
V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
Osvedčované skutočnosti o násilnom správaní otca k maloletému sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu nejavia ako pravdepodobné.
Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti, ktoré by potenciálne zdôvodňovali predbežné zverenie maloletého do starostlivosti matky za stavu, kedy je maloleté dieťa právoplatne zverené do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov (rozsudkom vo veci sp.zn. 9P/186/2013), súd poukazuje na uznesenie krajského súdu v Prešove zo dňa 11.9.2014 č.k. 20CoP/26/2014-27 z ktorého cituje:
„Striedavá osobná starostlivosť by mala vychádzať zo spoločnej vôle a dohody rodičov, schopnosti komunikovať a spolupracovať a nezapájať mal. A. do svojich vzájomných pomerov. Je v prvom rade úlohou rodičov starať sa o blaho mal. A.. Nedostatočná komunikácia a akékoľvek negatívne vzťahy medzi nimi jeho blahu neprospievajú. Európsky súd pre ľudské práva prisúdil zvláštny význam zvrchovanému záujmu maloletého dieťata, ktorý podľa svojej povahy a závažnosti môže v súlade s vyššie uvedeným prevážiť nad záujmom rodiča.
Odvolací súd zdôrazňuje, že záujem mal. A. naplní akékoľvek relatívne usporiadanie roztrieštených vzťahov jeho rodičov. Ak žiaden z nich nie je schopný takéto usporiadanie zaistiť, je vhodné v tomto prípade vziať na zreteľ, že sú to práve rodičia, ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
Rodičia mal. A. budú mať možnosť dokázať svoje schopnosti a možnosti v poskytovaní osobnej starostlivosti o neho v konaní vo veci samej. Rovnako tak bude predmetom konania skúmanie, či striedavá osobná starostlivosť je pre mal. A. vhodná alebo nie. Teda či sú dané podmienky pre zmenu výchovného prostredia.“
V tejto súvislosti je potrebné dodať, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Je pritom predovšetkým na rodičoch, aby maloletému dieťaťu zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné prostredie a priaznivé podmienky na uskutočnenie styku s oboma rodičmi. Aj v rámci už vykonaného znaleckého dokazovania v predmetnej veci súdna znalkyňa v záveroch posudku poznamenala, že ak rodičia nezmenia vzájomnú komunikáciu, zmenu postoja k druhému rodičovi, ktoré sú potrebné k realizácii striedavej osobnej starostlivosti, odporúča osobnú starostlivosť otca. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu úplne odlišné od úpravy, ktorá sa aktuálne realizuje.
V danom prípade tak matka neosvedčila naliehavosť dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov. Za vyššie uvedených okolností je návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia nedôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Prešov podaním na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha