Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/32/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX A. E. - H., proti žalovaný: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovaného číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2020, takto

rozhodol:

Žalobu žalobcu Krajský súd v Žiline z a m i e t a .

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou dňa 16.11.2020 sa žalobca domáha proti žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne - generálny riaditeľ číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2020 ako i rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.06.2020. V žalobe uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutiami žalovaného a ani správneho orgánu v prvom stupni. Žalobca v podanej žalobe zdôraznil, že na základe žiadosti zo dňa 26.05.2020 požiadal žalovaného o invalidný dôchodok. Správny orgán v prvom stupni svojim rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.06.2020 zamietol žalobcovi žiadosť o invalidný dôchodok podľa , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa 26.05.2020 žalobca nie je invalidný v zmysle zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca odvolanie. Generálny riaditeľ žalovaného ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.06.2020 a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu s tým, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie ústredia žalovaného a to rozhodnutím pod číslom XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2020. Na základe žalobcom podaného odvolania bol dňa 10.08.2020 opakovane posúdený zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Liptovský Mikuláš, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a to na stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35%. Odvolaniu žalobcu nevyhovel. Žalobca mal za to, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného nesprávne posúdil jeho zdravotný stav, ktorý sa aj naďalej zhoršuje, a preto žalobca podal žalobu. Na jeho naliehanie a požiadavku byť posúdený v jeho prítomnosti bol aj napriek tomu dvakrát posúdený bez osobného prizvania a vyjadrenie sa k jeho zdravotnému stavu. Žalovaná strana vo svojich posudkoch uvádza tvrdenia, ktoré sú v rozpore s realitou v odborných lekárskych nálezoch, nepravdivo sú uvedené množstvá užívaných neuroleptík a užívania ďalších liekov. Taktiež žalovaná strana uvádza,

že žalobca je schopný pracovať, pritom psychiater a neurológ hovoria jasne o sociálnom zlyhávaní, a podľa nich nie je predpoklad obnovenia aptability t.j. pracovnej schopnosti. To je znakom toho, že žalobca vzhľadom na svoje diagnózy musel opustiť viaceré zamestnania a znovu začlenenie do pracovného procesu je komplikované v určitých prípadoch aj nemožné. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v roku 2015 bola jeho miera poklesu schopnosti vykonávať činnosť na hranici 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Aj napriek zhoršeniu zdravotného stavu (chronická forma panickej poruchy - ťažká forma, chondróza L5/S1, extrúzia (vytečenie) jadra platničky, stav po recidivujúcich kolapsoch, porucha statodynamiky LS, TH, C chrbtice efektívna labilita, hyperventilačná tetánia, artériová hypertenziia II. stupňa) bol žalobca žalovaným posúdený rovnako bez prihliadnutia na pribúdajúce diagnózy. Ďalej poukázal na to, že posudkom zo dňa 21.10.2020 posudkovým lekárom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny E.. C. T. bol vypracovaný lekársky posudok prihliadajúci na všetky spomenuté diagnózy, ktoré sú súčasťou tejto žaloby a bola ním stanovená miera funkčnej poruchy 50% čo je v diametrálnom rozpore s posudkom žalovanej strany.

2. K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 06.12.2021 (č. l. 82 spisu), v ktorom žalovaný uviedol, že námietky žalobcu, ktorými napadol rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj odvolacieho správneho orgánu považuje za nedôvodné. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidný. Žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného sú presvedčivé, úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v Zároveň citoval v znení neskorších predpisov, ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak, podmienka osobnej účasti musí byť vždy splnená, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa v znení počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. Posudkový lekár sociálneho poistenia hodnotí zdravotný stav podľa funkčnej poruchy a ich aktuálnej závažnosti pri jednotlivých orgánových systémoch v súlade s prílohou č. 4 k v znení neskorších predpisov, kde sú zreteľne a jasne stanovené podmienky hodnotenia zdravotného stavu a prípadného percentuálneho zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca v odvolacom konaní nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistený rozpory. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu. Lekársky posudok, na ktorý žalobca poukazuje v správnej žalobe sa však spracúva a vydáva podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o dve nezávislé dávky a posudzovanie sa realizuje podľa dvoch nezávislých zákonov. Išlo o reakciu žalovaného na žalobcom označený znalecký posudok v žalobe vypracovaný E. dňa 21.10.2020. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov. Žalobca však v rámci odvolacieho konania nepredložil nové dôkazy, tieto predloží až k pojednávaniu vo veci. V čase posudzovania zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalobca nežiadal doplniť svoj diagnostický záznam a ani neoznámil žalovanému, že čaká na ďalšie vyšetrenie. Žalobca má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť opakovane podať žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu v čase posudzovania jeho zdravotného stavu nebola taká zmena v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a následné prehodnotenie nároku žalobcu na invalidný dôchodok. Posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav žalobcu na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu

žalovaného bolo dostačujúce pre rozhodnutie, posúdenie veci a skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s administratívnym (dávkovým a posudkovým) spisom, vrátane v ňom obsiahnutej lekárskej dokumentácie. Nežiadal žalovaný nariadiť vo veci pojednávanie. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 27.01.2022 (č. l. 93 spisu), ktorý nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, trvá na podanej žalobe. Podľa vyjadrenia žalovaného sú posudky posudkových lekárov organizačných zložiek presvedčivé, úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na krízovú situáciu, kedy sa neuplatňuje podmienka osobnej účasti poistenca alebo poškodeného pri posudkovej činnosti lekára, tak práve takáto neprítomnosť pri posúdení podľa žalobcu mohla byť príčinou nedostatočného posúdenia zdravotného stavu. Za nepostačujúce považoval, ak posudkový lekár vychádza zo zdravotnej dokumentácie pacienta bez jeho osobnej účasti. Považoval za podstatné zdôrazniť, že od podania žaloby mu pribudla ďalšia zdravotná dokumentácia a zotrval na nariadení pojednávania vo veci.

4. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril (č.l. 97 v spojení s doručenkou na č. l. 98).

5. Krajský súd podľa pripojeného administratívneho súdneho spisu mal preukázané, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 04.09.2020 zamietla odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 23. júna 2020. V odôvodnení bolo poukázané na , , , , , , , , , V rámci podaného odvolania bol posudzovaný zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 10. augusta 2020, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku, a to na stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35%. Vzhľadom k tomu, že odvolaniu nevyhovel predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav účastníka konania v jeho neprítomnosti na základe dostupnej dokumentácie dňa 11. augusta 2020. Konštatoval, že „32 - ročný účastník konania, je dlhodobo liečený pre bolesti celej chrbtice. Opakované MR vyšetrenie celej chrbtice, naposledy MR hrudnej chrbtice vo februári 2020 s extrúziou platničky Th7/8 o 4 mm vľavo, s útlakom miechového obalu bez kompresívnej myelopatie, t. j. poškodenia miechy útlakom. MR krčnej chrbtice v máji 2018 s chondrózou platničky C2/3 a vyklenutím vpravo, bez útlaku nervových koreňov, MR driekovej chrbtice naposledy vo februári 2020 s chondrózou platničky L5/S1 a vyklenutím o 4 mm, zúžený otvor vľavo, bez útlaku nervových koreňov. Neurochirurg vo februári 2020 pri uvedenom rozsahu nálezov neindikuje operačné riešenie. Neurológ opakovane popisuje koreňové dráždenie v oblasti S1 vpravo, čo však nemá korelát v zobrazovacích vyšetreniach. Za posledný rok mal doporučenú infúznu liečbu v decembri 2019 cestou neurologického stacionára, nie je záznam, či ju absolvoval. Vo februári 2020 cestou pohotovosti podaná analgetická infúzia s pozitívnym efektom. Okrem uvedeného bol opakovane vyšetrený pre kolapsové stavy, epilepsia nepotvrdená. CT aj MR. mozgu v norme, zistená hyperventilačná tetánia. Liečený je internistom pre vysoký krvný tlak, internista popisuje znížené prekrvenie prednej steny a medzikomorovej prepážky srdca, klinicky NYHA II., podľa Echokg z januára 2020 je popisovaná len zmena na aortálnej chlopni hemodynamicky nezáväzná (bikuspidálna ao. chlopňa), ostatný nález na srdci je v norme, s dobrou funkciou srdcových oddielov. Od apríla 2019 liečený psychiatrom pre panickú poruchu, psychiater popisuje, že sa jedná o ťažkú formu so sociálnym zlyhávaním, nie je predpoklad obnovenia aptability, t. j. pracovnej schopnosti, napriek tomu pacient pracuje, stav je udržiavaný na jednom psychofarmaku

- neuroleptiku (liek indikovaný pri poruchách správania). Podľa psychologického vyšetrenia v marci 2020 je prítomná hypochondria, výrazná paranoidita a obavy a somatické zdravie, hraničná porucha, subjektívne pri tomto vyšetrení udával stavy úzkosti cca 1 - 5 krát mesačne v hypermakretoch, aquaparku, na slávnostiach a pod.. Uvedeným situáciám je možné sa vyhnúť a nemajú vplyv na pracovnú schopnosť účastníka konania. V roku 2013 mal vredy na žalúdku, kontrolná fibroskopia bola s negatívnym nálezom, lieči sa na hemoroidy od roku 2010, podozrenie na celiakiu v roku 2014. Ďalšie vyšetrenie, ktoré by potvrdilo túto diagnózu, nebolo prevedené, odvtedy drží bezlepkovú diétu. Je po operácii ľavého ramena pre impingement syndróm v júni 2019.“ Ochorenie posudkový lekár pobočky zaradil pod položku 3b v kapitole XV, oddiel E, kde sú prejavy nervového a svalového dráždenia, ale keďže nie je zobrazovacími metódami potvrdený útlak nervových koreňov, len nervových obalov a durálneho vaku, bez prejavov útlaku miechy, priznávame strednú hodnotu percentuálneho rozpätia. Na ostatné ochorenia posudkový lekár pobočky zvýšil o 5%. Tieto onemocnenia by pri samotnom

hodnotení nepodmieňovali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40%. V rámci odvolania doručil posudkovému lekárovi pobočky odborné vyšetrenia, ktoré bolo zhodnotené pri posúdení zdravotného stavu o invalidný dôchodok dňa 26. mája 2020. Druhostupňový posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu v rámci konania o odvolaní komplexne prehodnotil správnosť, úplnosť a presvedčivosť hodnotenia zdravotného stavu, ktoré previedol posudkový lekár pobočky a stotožňuje sa s jeho hodnotením - nie je dôvod na zmenu. Oboznámil sa aj s obsahom listu účastníka konania, v súvislosti s odvolaním zo dňa 27. júla 2020. Na základe uvedených informácií porovnával závery odborných vyšetrení, ktoré boli podkladom posudzovania zdravotného stavu 17. februára 2015 a konštatuje, že funkčný stav chrbtice a odborné vyšetrenia, vrátane zobrazovacích vyšetrení sú prakticky totožné s aktuálnymi závermi odborných vyšetrení. Ani v súčasnosti, tak ako v minulosti funkčný stav v oblasti chrbtice, nie je natoľko závažný, aby miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súvislosti s týmto zdravotným postihnutím bola viac ako 40 %. Je pravdou, že v súčasnosti predložil účastník konania odborné vyšetrenia, ktoré dokumentujú prítomnosť viacerých onemocnení - poruchy v oblasti psychiky v zmysle panických porúch, artériová hypertenzia a ischemická choroba srdca bez závažných funkčných postihnutí, stav po operácii ľavého ramena pre impingement syndróm bez výraznejšieho funkčného obmedzenia, dyspeptické ťažkosti so susp. celiaklou a stavom po žalúdočnom vrede, zvýšené laboratórne hodnoty kyseliny močovej, hemoroidy - avšak ani jedno z týchto novo dokumentovaných onemocnení nie je natoľko závažné, aby pri hodnotení podmieňovali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %. Niektoré z nich sú dokonca posudkovo zanedbateľné. Posudkový lekár pobočky, ale aj druhostupňový posudkový lekár mal pri posudzovaní zdravotného stavu dostatočné množstvo odborných nálezov, ktoré dokumentovali aktuálny zdravotný stav aj bez osobnej účasti účastníka konania. Pre posúdenie zdravotného stavu účastníka konania boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia v neštátnom zdravotníckom zariadení Ružomberok zo dňa 13. januára 2020, 17. decembra 2019, 16. októbra 2019, 18. novembra 2019 a 17. apríla 2019, psychologické vyšetrenie zo dňa 2. marca 2020, lekárska správa z neurologického vyšetrenia v neštátnom zdravotníckom zariadení Poltár zo dňa 11. februára 2020, 11. decembra 2019 a 16. októbra 2019, lekárska správa z interného vyšetrenia Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok zo dňa 31. mája 2019 a 14. novembra 2019, lekárska správa z hospitalizácie JID oddelenie vnútorného lekárstva a na neurologickom oddelení od 18. marca 2018 do 23. marca 2019, lekárska správa z ortopedického oddelenia z hospitalizácie ÚVN Ružomberok od 10. júna 2019 do 12. júna 2019, lekárska správa z reumatologického vyšetrenia Ružomberok zo dňa 17. apríla 2014, lekárska správa z centrálneho príjmu, neurologická ambulancia Nemocnica Poprad zo dňa 24. júla 2020. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil chorobu podľa prílohy č. 4 k , zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E

- dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3. - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) -s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z percentuálneho rozpätia od 20 % do 35 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je aj podľa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdravotný stav účastníka konania v súčasnosti nepodmieňuje uznanie invalidity. Zároveň konštatoval, že účastník konania bol posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súlade s v znení , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Správny orgán prvého stupňa rozhodol vo veci rozhodnutím podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok z 26. mája 2020. V odôvodnení bolo poukázané na o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a tiež na Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš z 26. mája 2020 nie je žalobca invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 26. mája 2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia.

6. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa ust. v konaní podľa ust. a nasledujúce ustanovenia vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie ust. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie ust. dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a túto zamietol za aplikácie ust. .

7. Krajský súd uvádza, že mal splnenú podmienku na konanie, a to včasnosť podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie odvolacieho orgánu, a to Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne bolo žalobcovi doručené dňa 21.9.2020. Žaloba žalobcu zo dňa 10.11.2020 podľa č.l. 20 spisu bolo doručená krajskému súdu dňa 16.11.2020, t.j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia o odvolaní, čo zodpovedá . 8. Na nariadenom pojednávaní žalobca a žalovaný zotrvali na svojich písomných podaniach.

9. Primárne krajský súd k posúdeniu žaloby žalobcu, rozhodnutia odvolacieho orgánu a rozhodnutia prvostupňového orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie poukazuje na , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

10. Krajský súd za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia potom nemohol pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu prihliadať na žalobcom v žalobe označený Lekársky posudok zo dňa 21.10.2020 a na rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 21.10.2020, ktoré sú až po dátume rozhodnutia odvolacieho orgánu, t.j. po dátume 04.09.2020.

11. Krajský súd poznamenáva, že v zmysle bol preň rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto nemohol prihliadať na lekárske vyšetrenia, ktoré boli po dátume 04.09.2020, na ktoré poukazoval žalobca na pojednávaní dňa 26.10.2022. (len primerane a podporne rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 30. júna 2020 ods. 29 odôvodnenia)

12. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pre posúdenie zdravotného stavu žalovaného boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia v neštátnom zdravotníckom zariadení Ružomberok zo dňa 13. januára 2020, 17. decembra 2019, 16. októbra 2019, 18. novembra 2019 a 17. apríla 2019, psychologické vyšetrenie zo dňa 2. marca 2020, lekárska správa z neurologického vyšetrenia v neštátnom zdravotníckom zariadení Poltár zo dňa 11. februára 2020, 11. decembra 2019 a 16. októbra 2019, lekárska správa z interného vyšetrenia Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok zo dňa 31. mája 019 a 14. novembra 2019, lekárska správa z hospitalizácie JID oddelenie vnútorného lekárstva a na neurologickom oddelení od 18. marca 2018 do 23. marca 2019, lekárska správa z ortopedického oddelenia z hospitalizácie ÚVN Ružomberok od 10. júna 2019 do 12. júna 2019, lekárska správa z reumatologického vyšetrenia Ružomberok zo dňa 17. apríla 2014, lekárska správa z centrálneho príjmu, neurologická ambulancia Nemocnica Poprad zo dňa 24. júla 2020.

13. Krajský súd súčasne uvádza, že žalobcovi nič nebráni, aby nové lekárske vyšetrenia, ktoré uvádzal na pojednávaní, a ktoré sú po dátume rozhodnutia žalovaného, teda po dni 04.09.2020, predložil v rámci novej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. V danom súdnom konaní bolo potrebné v zmysle podanej žaloby žalobcu a po oboznámení sa s postupom odvolacieho orgánu, ako aj prvostupňového orgánu a ich rozhodnutí zodpovedať, či bolo zákonne postupované k tomu, aby došlo k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobcu, a tým, posúdenia jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.

14. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

17. Podľa , ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

18. Aplikáciou , žalovaným, krajský súd nezistil ne, účinný od 4.4.2020, podľa ktorého v zmysle ust. počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

19. Podľa , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

22. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

23. Podľa , jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

24. Podľa , mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Podľa , posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

26. Podľa , v znení účinného od 04.04.2020; počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

27. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len

preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

28. K žalobnej námietke ohľadom nesprávneho postupu Sociálnej poisťovne, ak lekárska posudková činnosť v odvolacom konaní bola vykonaná bez účasti žalobcu, s odkazom na , správny súd uvádza, že zo spoločnej správy parlamentných výborov pri schvaľovaní k vyplýva, že dôvodom prijatia predmetnej právnej úpravy je zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19, preto sa navrhlo, aby v čase krízovej situácie mohla byť posudková činnosť vykonávaná aj bez prítomnosti poistenca. Je zrejmé, že účelom tejto dočasnej právnej úpravy vykonanej formou zákona je rešpektovanie spoločného verejného záujmu - chrániť verejné zdravie všetkých zúčastnených, vrátane širokej verejnosti.

29. Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne a v prípadoch konania o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne vo veci nároku na dôchodkovú dávku aj posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, ústredie, spravidla za osobnej účasti poistenca. Už novela , účinná od 01.09.2019 umožnila v niektorých prípadoch posudkovému lekárovi určiť, že prítomnosť poistenca alebo poškodeného nie je potrebná. Zdravotný stav posudkový lekár potom posudzuje v neprítomnosti poistenca, len na základe doložených lekárskych odborných nálezov.

30. K tvrdenému nesprávnemu postupu Sociálnej poisťovne v konaní pri aplikácii ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, správny súd tiež uvádza, že v zmysle správne súdy prihliadajú len na podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca v žalobe neuviedol, aký mal vplyv ním tvrdený nesprávny postup v konaní pri posudzovaní jeho zdravotného stavu na záver posudkového lekára. Neuviedol, ako by sa zmenilo toto posúdenie, pokiaľ by sa za danej situácie dostavil k posudkovému lekárovi. Neuviedol, v čom posudkový lekár konkrétne pochybil vo svojich záveroch a ako by vedel on tomu zabrániť svojou osobnou účasťou. Neuviedol, aký „pozitívny dopad“ pre existujúcu dôkaznú situáciu žalobcu, by malo priniesť posúdenie jeho zdravotného stavu v prípade jeho uskutočnenia za jeho účasti. Pokiaľ uvádzal, že okrem hlavného zdravotného postihnutia trpí aj mnohopočetnými inými zdravotnými postihnutiami, posúdenie ktorých si vyžadovalo jeho osobnú účasť, správny súd zastáva názor, že ani táto skutočnosť nemá vplyv na vydanie iného rozhodnutia.

31. Správny súd k vyššie uvedenému, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 103/2011 konštatuje, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 17.12.2002 uviedol, že „rozhodnutie sa nezrušuje pre to, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.

32. Z už vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenia, si vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je uvedené posudzovanie zverené posudkovým lekárom. Z vyplýva, že lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.

33. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a spolu s rozhodnutím správneho orgánu v prvom stupni, v ktorom sa rozhodovalo o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou objasnenie zdravotného stavu žalobcu ako žiadateľa z hľadiska zachovania miery pracovnej spôsobilosti. Jedným z dôkazov na posúdenie tohto zdravotného stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (, ).

34. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 28.10.2015). V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia prvostupňového a odvolacieho orgánu, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd opätovne v tomto smere zvýrazňuje , keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle , t.j. keď nešlo o iné konanie vyjadrené v až f) a až k) .

35. V zmysle právnej úpravy vyplývajúcej zo jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, a ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok.

36. Súčasťou rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie bol odborný posudok o invalidite so záverom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 35 %, invalidita nevznikla. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil lekár chorobu podľa prílohy č. 4 k , zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3. - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) -s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z percentuálneho rozpätia od 20 % do 35 %.

37. Na základe odvolania žalobcu došlo k posúdeniu jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, výsledkom ktorého posúdenia bol odborný lekársky posudok zo dňa 26.mája 2020. V tomto odbornom lekárskom posudku za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár. Choroba: Poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou Kód MKCH-10: M51.1 Panická porucha, chronifikovaná Vysoký krvný tlak Stav po operácii ľavého ramena pre impingement sy. Susp. celiakia

Stav po žalúdočnom vrede Hemoroidy Hypoperfúzia prednej steny a septa - ischemická (NYHA II) - echokg v 01/2020 v norme Bikuspid. ao. chlopňa hemodynamicky nezáväzná Hyperurikémia Rozhodujúce zdravotné postihnutie (názov, kapitola, položka): 30% Kapitola XV - Choroby pohybového a podporného aparátu, Oddiel E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatie a spondylopatia, Položku 3: - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových

platničkách, písmeno b - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku Iné zdravotné postihnutia: Zvýšenie percentuálnej miery o 5 % Stav po operácii ľavého ramena pre impingement sy. Susp. celiakia Stav po žalúdočnom vrede Hemoroidy Hypoperfúzia prednej steny a septa - ischemická (NYHA II) - echokg v 01/2020 v norme Bikuspid. ao. chlopňa hemodynamicky nezáväzná Hyperurikémia

38. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že tieto vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené. Záver posudkov má základ v lekárskych nálezoch, vyšetreniach zdravotných problémov. Pre odvolací orgán bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania.

39. Dôvody uvádzané žalobcom v žalobe preto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu vychádzajú zo subjektívneho presvedčenia žalobcu o nesprávnom hodnotení jeho zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu a ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Konajúci správny súd dodáva s poukazom na ust. , že preň bol rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobcu po tomto termíne, ak by ho žalobca vedel preukázať novými odbornými lekárskymi nálezmi, novými lekárskymi vyšetreniami, tak bude môcť opätovne, ako už uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyššie, požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o priznanie invalidného dôchodku, v ktorom novom konaní budú môcť byť zohľadnené aj tie lekárske správy, lekárske vyšetrenia, ktoré nemohli byť v tomto konaní posudzované, ak dátumovo nasledovali po rozhodnutí odvolacieho orgánu.

40. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že sa dotkol viacerých zákonov, okrem iných aj Zákona o sociálnom poistení. V žiadnom prípade sa nejedná o zneužitie situácie, ak Sociálna poisťovňa postupuje v súlade so zákonom, ktorým zákonodarca dočasne odlišne upravil postup posudkových lekárov pri posudzovaní zdravotného stavu poistencov. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu došlo za jeho neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, jeho zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Napokon, ani samotný žalobca neuviedol, čo posudkový lekár v dôsledku jej neúčasti pri posudzovaní zdravotného stavu nezistil, resp. zistil nesprávne.

41. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (. ) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle a nasl. , pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ().

42. Na základe uvedeného správny súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, preto ju zamietol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie ako aj ich postup, ktorý predchádzal rozhodnutiam, považoval krajský súd za správne, zákonné.

43. K úplnosti krajský súd poukazuje na to, že posudkoví lekári dospeli k záveru, že miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 35%. Posudky podľa názoru správneho súdu boli presvedčivé a úplné, zodpovedali kritériám upraveným v . Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť, nie je určujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Krajský súd má za to, že medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory.

44. O náhrade trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa , a contrario. V zmysle právo na náhradu trov konania má len ten účastník, ktorý bol v konaní celkom alebo čiastočne úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu nebola priznaná náhrada trov konania. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému pri aplikácii , pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti na náhradu trov. Krajský súd preto rozhodol tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.