Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/18/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: D.. P.. Š. E., bytom M. Mišíka 401/25, 971 01 Prievidza proti žalovanému: UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová 1/ A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709 o zaplatenie 1.235,42 € s príslušenstvom

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.235,42 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 1.235,42 € odo dňa 30.11.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.01.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby mu odporca zaplatil istinu vo výške 1.235,42 € ako aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 1.235,42 € od 23.08.2012 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Pôvodným navrhovateľom bol JUDr. Peter Jonáš, správca konkurznej podstaty úpadcu: F. F., narodený XX.XX.XXXX, so sídlom kancelárie správcu M.R. Štefánika 2393/29, 075 01 Trebišov. V návrhu uviedol, že uznesením Krajského súdu Košice č. k. zo dňa 11.04.2006 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: F. F., narodený XX.XX.XXXX a za správcu úpadcu bol ustanovený JUDr. Peter Jonáš.

Správca konkurznej podstaty mal s odporcom uzatvorenú Zmluvu o bežnom účte. Poukázal na tú skutočnosť, že na Zmluve o bežnom účte bol podpis správcu konkurznej podstaty, pričom odporca si prefotil aj ostatné doklady ako uznesenie o vyhlásení konkurzu. Na predmetnom účte sa nachádzajú finančné prostriedky konkurznej podstaty, pochádzajúce zo speňaženia konkurznej podstaty. Pri osobnom odbere výpisov z účtu v banke správca konkurznej podstaty úpadcu zistil, že odporca z tohto účtu odpísal:

- dňa 20.09.2011 sumu 392,42 EUR

- dňa 30.11.2011 sumu 96,20 EUR

- dňa 27.01.2012 sumu 247,20 EUR

- dňa 29.05.2012 sumu 372,40 EUR

- dňa 23.08.2012 sumu 126,20 EUR Až pri kontrole bežného účtu správca konkurznej podstaty zistil, že odporca zasielal exekútorom finančné prostriedky z tohto účtu, pričom však navrhovateľ v tom čase o žiadnej exekúcii úpadcu vedomosť nemal. Navrhovateľ uvádza, že predmetný konkurz sa riadil ešte v znení neskorších noviel a v zmysle písmeno e) pre pohľadávku voči úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia postihujúci majetok patriaci do konkurznej podstaty ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie.

Odporca svojim konaním spôsobil škodu navrhovateľovi, hoci vedel, že sa v tomto prípade jedná o konkurzný účet, zrážal z neho zrážky na základe exekučného príkazu, pričom musel mať vedomosti

o tom, že z konkurzného účtu nie je možné vykonávať zrážky. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporca zodpovedá za vzniknutú škodu. Správca konkurznej podstaty vyzval odporcu na náhradu škody, tento však svoje zavinenie neuznal v liste zo dňa 14.11.2012.

Navrhovateľ má za to, že podaný návrh je dôvodný a žiada súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel.

K návrhu sa písomným podaním zo dňa 10.11.2013 vyjadril odporca. Uviedol, že nárok navrhovateľa neuznáva z dôvodu, že navrhovateľ neuvádza v návrhu právne ustanovenie, o ktoré svoj nárok na úhradu žalovanej sumy opiera. Možno iba z textu dedukovať, že si ho uplatňuje ako náhradu škody. Náhradu škody si možno uplatniť len voči tomu, kto zodpovedá za škodu v zmysle podľa ktorého „každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“ Zodpovednosť za škodu je teda priamo podmienená porušením právnej povinnosti. Odporca sa však svojim konaním porušenia žiadnej právnej povinnosti nedopustil, naopak, plnil právnu povinnosť v zmysle Exekučného poriadku, podľa ktorého banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.“

Odporca nespochybňuje tvrdenia navrhovateľa, že podľa , písmeno e) pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, odporca však zdôraznil, že banka exekúciu ani nenariaďuje ani nevykonáva, len realizuje zákonnú povinnosť na základe príkazov exekučných orgánov. Vybavovanie exekúcií prikázaním pohľadávky z účtu v banke je u odporcu centralizované, vybavuje sa teda na inom pracovisku, nie na pobočke, kde je vedený účet klienta. V tomto prípade však boli odporcovi dávno predtým doručené exekučné príkazy na úpadcu F. F.. Zamestnanci banky na pobočke, kde je vedený účet úpadcu, sa síce pri založení účtu v roku 2011 dozvedeli o konkurze klienta, v čase založenia účtu však exekúcia nebola aktuálna a vzhľadom k v platnom znení, jej nariadenie počas trvania konkurzu ani nikto nemohol dôvodne predpokladať, preto táto informácia nebola posunutá k zamestnancom realizujúcim exekúciu. Naviac v deň doručenia exekučného rozhodnutia už mohlo byť konkurzné konanie ukončené.

Odporca realizoval na účte povinného úpadcu F. F. príkazy na prikázanie pohľadávky z účtu v banke, ktoré vydal súdny exekútor. Napriek tomu, že na účte úpadcu boli exekúcie od 11.08.2011, navrhovateľ upozornil odporcu na konkurz až v septembri roku 2012. Odporca ihneď listom upozornil exekútora JUDr. Borisa Geberyho v mene klienta na vrátenie platieb. Zároveň zaslal navrhovateľovi vysvetlenie listom.

Odporca vykonal povinnosť vyplývajúcu z právoplatných exekučných príkazov v presvedčení, že príkazy sú v súlade so zákonom. Preto aj chýba právny titul na vrátenie zaplatených súm zo strany odporcu, nakoľko nešlo o neoprávnenú úhradu, ale realizáciu právoplatného rozhodnutia, ktoré banka zo zákona nie je povinná ani oprávnená preskúmavať. Podľa § 5 odsek 2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci, zodpovednosť za škodu v súvislosti s exekučnou činnosťou upravuje § 33 Exekučného poriadku. Odporca vzhľadom na vyššie uvedené žiada návrh z dôvodu absencie právneho titulu na náhradu škody voči odporcovi zamietnuť. Odporca uviedol, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

Uznesením -56 zo dňa 18.09.2013 súd pripustil, aby z konania na strane navrhovateľa vystúpil F. F., Slnečná 7, Spišská Belá a na jeho miesto do konania vstúpil Ing. V. E., bytom M. Mišíka 401/25, 971 01 Prievidza, nar. XX.XX.XXXX. Súd takto rozhodol s poukazom na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.08.2013 a s týmto súvisiacim prevodom predmetnej pohľadávky na Ing. V. E.. Súd mal za preukázané, že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých súd koná. Ten čo má do konania vstúpiť na strane navrhovateľa vyslovil so vstupom do konania súhlas, preto súd uznesením pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa. Na nástupcu Ing. V. E. prešli práva a povinnosti pôvodne označeného navrhovateľa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.08.2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi navrhovateľa, povereného zástupcu odporcu, uznesením Krajského súdu v Košiciach - 19 zo dňa 11.04.2006, Zmluvou o bežnom účte uzatvorenou medzi SKP a odporcom dňa 05.01.2011, výpismi z účtu, ktoré SKP viedol u odporcu, listom odporcu zo dňa 17.09.2010 a 14.11.2012, výpisom odporcu z obchodného registra, písomným vyjadrením odporcu

zo dňa 10.11.2013, exekučnými príkazmi založenými v súdnom spise, návrhom na zmenu účastníka na strane navrhovateľa zo dňa 22.08.2013, Opatrením Krajského súdu v Košiciach vo veci č. k. zo dňa 19.07.2013, písomným vyjadrením V. E. zo dňa 14.09.2015 a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že dňa 05.01.2011 účastníci konania uzatvorili Zmluvu o bežnom účte, ktorú za odporca podpísal pôvodný navrhovateľ, správca konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Peter Jonáš. Tato skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.

Spornou sa stala skutočnosť, že navrhovateľ neuvádza vo svojom návrhu právne ustanovenia, o ktoré opiera svoj nárok na úhradu žalovanej sumy. Podľa odporcu len z textu žalobného návrhu možno dedukovať, že si ho uplatňuje ako náhradu škody. Náhradu škody si možno uplatniť len voči tomu, kto zodpovedá za škodu v zmysle .

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí (šiesta časť upravuje zodpovednosť za škodu v občianskoprávnych vzťahoch. Vzťahuje sa na všetkých účastníkov týchto vzťahov bez ohľadu na to, či ide o osoby fyzické alebo právnické).

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa , ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa , riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. v upravuje všeobecnú preventívnu povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Právna povinnosť vyplývajúca z ustanovenia <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1352607-1352609&f=2> má charakter generálnej prevencie. Uvedená úprava sa vzťahuje tak na občianskoprávne, ako aj na obchodnoprávne vzťahy. Pod týmto pojmom je subsumovaná požiadavka dodržiavania zákonných ustanovení a zmlúv, ako aj požiadavka takého konania, ktoré nemá za následok vznik škôd. Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=XX&p=XXXXXXX- XXXXXXX&f=X> , treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť, a teda koná protiprávne. Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím.

Odporca porušil svoju zákonom uloženú preventívnu povinnosť tým, že pred vykonaním blokácie účtu a následnej exekúcie odpísaním peňažných prostriedkov z účtu úpadcu sa nepresvedčil (neskúmal) či konkurzné konanie bolo zrušené, zastavené alebo naďalej prebieha, tak ako to obvykle robil u iných úpadcov. Odporca teda pri poskytovaní bankovej služby v súvislosti s konkurzným účtom úpadcu zjavne nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, a to v súlade so zákonom a záujmami úpadcu (v mene ktorého konal správca konkurznej podstaty). Odporca vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (ochrana majetku úpadcu v konkurznom konaní - ), ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Z jeho strany išlo o vedomú nedbanlivosť s následkom škody na majetku z konkurznej podstaty. Vznik škody, ako aj porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=XX&p=XXXXXXX-XXXXXXX&f=X> , ako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, sú pritom v tomto prípade zrejmé.

Všeobecná úprava zodpovednosti za škodu podľa , sa použije na obchodnoprávne vzťahy len vtedy, ak subjekt obchodného záväzkového vzťahu poruší povinnosť stanovenú v právnom predpise inom, ako v , . Táto všeobecne záväzná právna povinnosť (zákaz exekúcie) je ustanovená ust. pís. e) : „pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty“.

Všeobecná úprava náhrady škody pre obchodné záväzkové vzťahy je obsiahnutá v - . Tu je zodpovednosť za škodu definovaná tak, že sa týka iba škody spôsobenej porušením povinnosti zo záväzku. Ide o objektívnu zodpovednosť za škodu.

Ak banka inkasuje z účtu peňažné prostriedky bez písomného súhlasu (príkazu) majiteľa účtu alebo splnenia zmluvných podmienok a ak jej postupom, ktorý je porušením jej povinností podľa , vznikla majiteľovi majetková ujma, spočívajúca v zmenšení stavu peňažných prostriedkov na jeho účte, je banka povinná mu podľa <aspi://module='T.'&link='XXX/XXXX %XXZb.%XXXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> škodu nahradiť.

Podľa banka je povinná vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nespochybňuje tvrdenie navrhovateľa, že proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty. Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že v prípade ak nespochybňuje vyššie uvedené tvrdenia navrhovateľa, nemôže zároveň tvrdiť, že porušením ako všeobecne záväzný právny predpis je záväzný erga omnes a túto záväznosť výslovne stanovuje . Ide o právo absolútne, ktoré pôsobí voči všetkým ostatným osobám, teda nielen proti exekútorovi, ale aj proti odporcovi. Zákon má vyššiu právnu silu ako exekučný príkaz. Odporca bol pred vykonaním zrážky z konkurzného účtu povinný posudzovať, či ho exekučný príkaz zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené teda objektívne nemožné. Pokiaľ by aj odporca považoval exekučný príkaz za platný, resp. zákonný (vydaný v súlade s právom), nemohol ho považovať za účinný v čase od začatia do skončenia konkurzného konania. Pokiaľ chcel odporca plniť exekučný príkaz mal sa najskôr presvedčiť či neexistuje zákonná prekážka t.j. či konkurzné konanie (o ktorého začiatku mal preukázateľne vedomosť) už skončilo. To mohol urobiť jednoduchým a bezodkladným informovaním u správcu konkurznej podstaty alebo vyhľadaním v Obchodnom vestníku. V konečnom dôsledku odporca priznal, že pri iných exekúciách to robil. Uznesenie o zastavení konkurzného konania, resp. o zrušení konkurzu sa oznamuje prostredníctvom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku nielen účastníkom konkurzného konania (ktorým sa navyše aj osobitne doručuje), ale aj širokej verejnosti, teda aj bankám. V analogickom konflikte exekučného a konkurzného konania podľa ust. pís. d) „súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené“. Teda ide o analogickú zákonnú povinnosť banky, ak by dostala pred začatím exekučného konania upovedomenie o začatí exekúcie alebo exekučný príkaz, tento by po zákonom prerušení exekúcie (zverejnením vyhlásenia konkurzu v Obchodnom vestníku), o ktorom sa nevydáva osobitné uznesenie, nemohla realizovať exekúciu (odpis pohľadávky z účtu v prospech exekútora) a tiež by nemohla argumentovať len tým, že plnila rozhodnutie exekútora ako orgánu verejnej moci (s odôvodnením, že to jej povinnosť podľa Exekučného poriadku a aby sa vyhla hrozbe poddlžníckej žaloby podľa Exekučného poriadku).

Exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú (analogicky podľa „starého zákona o konkurze“ prerušujú) a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že exekučné konanie bolo zastavené zo zákona (ex lege) vstupom povinného do konkurzu bez toho, aby o tom exekučný súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie (NS , NS SR M Cdo 23/2000) .

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ak bol na majetok účastníka exekučného konania vystupujúceho na strane povinného vyhlásený konkurz, exekučné konanie sa podľa ust. pís. d) zastavilo priamo zo zákona. Zastavanie exekúcie je v tomto prípade úplne nezávislé od vôle a akéhokoľvek procesného úkonu exekútora či exekučného súdu. Problémom inštitútu zastavenia exekúcie pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke je, že Exekučný poriadok expressis verbis neustanovuje povinnosť exekútora vydať príkaz na odblokovanie účtu, tak ako je to napr. v prípade nevydania exekučného príkazu. V takýchto prípadoch by mala banka účet povinného odblokovať aj bez príkazu na odblokovanie účtu vydaného exekútorom alebo iného výslovného procesného úkonu exekútora. Pokiaľ chcel odporca plniť exekučné príkazy (príkaz na blokáciu účtu a následne príkaz na odpísanie peňažných prostriedky z účtu) mohol a mal počkať na zrušenie konkurzu (ak by sa predtým na základe preventívnych opatrení nedohodol s exekútorom inak). Takýto postup (kedy by exekučný príkaz počas jeho neúčinnosti „spočíval“, aby bola exekúcia 1. v poradí, čo by mohlo byť aj úmyslom exekútora vydať počas konkurzu exekučný príkaz) by umožňovalo ustanovenie , <aspi://module='T.'&link='XXX/XXXX%XXZb.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> <aspi://module='T.'&link='XXX/XXXX%XXZb.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>, podľa ktorých

zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v § 14, platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá a po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu možno viesť pre zistenú pohľadávku exekúciu na majetok úpadcu.

V liste odporcu zo dňa 17.9.2010 adresovanom správcovi konkurznej podstaty sa uvádza, cit.: „Vybavovanie exekúcií prikázaním pohľadávky z účtu v banke je v UniCredit Bank Slovakia a.s. centralizované, vybavuje sa teda na inom pracovisku, nie na pobočke, kde je vedený účet klienta. Na tomto pracovisku zamestnanci banky denne prehliadajú Obchodný vestník a novo vyhlásené konkurzy, aby sa predišlo úhrade z účtu klienta, na ktorého bol vyhlásený konkurz. V tomto prípade však súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný a JUDr. Boris Gebery vydali exekučné príkazy dávno po vyhlásení konkurzu na úpadcu F. F., čo skutočne nikto nepredpokladal.“ Ďalej odporca v liste uviedol: „Pobočka, na ktorej je vedený účet úpadcu, sa síce pri založení účtu dozvedela o konkurze na klienta, v čase založenia účtu však exekúcia nebola aktuálna a vzhľadom k , v platnom znení, jej nariadenie ani nikto nepredpokladal, preto sa táto informácia nedostala do bankového systému a k zamestnancom realizujúcim exekúciu. Ďalej odporca v liste uviedol: „V rámci predchádzania škodám v takýchto prípadoch síce pred realizáciou príkazu upozorňujeme orgán, ktorý exekučné rozhodnutie vydal, na jeho rozpor so zákonom, čo sme teraz neurobili ...“ Následne odporca priznal, že išlo z jeho strany o neoprávnené odpísanie prostriedkov zo správcovského účtu, keď exekútora „vyzval na vrátenie neoprávnene vymožených finančných prostriedkov“.

Z vyššie uvedeného je absolútne zrejmé, že odporca sa teda sám priznal, že porušil preventívnu povinnosť tým, že pred vykonaním blokácie účtu a následnej exekúcie odpísaním peňažných prostriedkov z účtu sa v tomto konkrétnom nepresvedčil či je exekúcia z účtu možná (zákonom dovolená), teda či neexistuje zákonná prekážka v podobe prebiehajúceho konkurzného konania, neskúmal či konkurzné konanie, o ktorého začatí mal vedomosť bolo zrušené, zastavené alebo naďalej prebieha. Odporca teda vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (ochrana majetku úpadcu v konkurznom konaní), ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Z jeho strany išlo o vedomú nedbanlivosť s následkom škody na majetku z konkurznej podstaty. Neoprávneným exekuovaním tohto nároku odpísaním peňažných prostriedkov z konkurzného účtu úpadcu došlo v konečnom dôsledku k majetkovej ujme navrhovateľa, spočívajúcej v zmenšení stavu peňažných prostriedkov na jeho účte, teda ku škode na majetku z konkurznej podstaty. Odporca sa bráni zlou komunikáciou, nedôslednosťou a chybou jeho zamestnancov pri neprenesení informácie o konkurze „z pobočky do centra“. Ide však o jeho vnútorný organizačný problém, ktorý ho nemôže zbaviť zodpovednosti navonok voči tretím osobám. Tvrdenie, že nariadenie exekúcie počas trvania konkurzu ani nikto nemohol dôvodne predpokladať neobstojí, nakoľko sám zo svojej praxe vie, že takéto prípady sa stávajú. Navrhovateľ správne poukázal aj na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR č.k. -16 zo 16. decembra 2008 v ktorom sa okrem iného uvádza, že vyhlásením konkurzu, už nemá exekútor možnosť uspokojiť si pohľadávku v exekučnom konaní. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu. Aj v tomto prípade platí rímsko- právna zásada ,,z nepráva nemôže vzniknúť právo". Rovnako tak nie je možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám (napr. uznesenie sp. zn. -11). V tomto prípade teda súdny exekútor nemal právo uspokojiť pohľadávku akéhokoľvek veriteľa počas prebiehajúceho konkurzného konania a teda ani nemohol preniesť na odporcu právo (povinnosť) vykonať zrážku zo správcovského účtu. Účelom exekučného aj konkurzného konania je uspokojenie práv veriteľov. Tieto konania však nemôžu prebiehať paralelne. Súbeh právnych predpisov, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy rieši ustanovenie § 66 e) ods. 2 ZKV, podľa ktorého zákon o konkurze a vyrovnaní ma prednosť pred inými právnymi predpismi, ak upravujú tie isté práva ako iný predpis. Keďže zákon o konkurze a vyrovnaní ustanovuje, že aj exekučné konanie sa prerušuje ex lege dňom vyhlásenia konkurzu, je irelevantné, v ktorej fáze sa exekučné konanie nachádza. Zákon o konkurze a vyrovnaní nešpecifikuje žiadnu fázu exekučného konania, na ktorú by sa účinky vyhláseného konkurzu nevzťahovali. Iný postup by bol v rozpore so zmyslom konkurzného konania, ktorým je pomerné uspokojenie veriteľov.

Súd záverom uvádza, že k zrážkam vykonávaným na základe exekučných príkazov z konkurzného účtu úpadcu došlo výlučne chybou banky, a to najmä z toho dôvodu, že od samého začiatku, teda už od

založenia účtu, ktorý bol založený 05.01.2011 mala banka vedomosti o tom, že ide o účet konkurznej podstaty.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 28.09.2015 odporca namietol po prvý raz počas celého súdneho konania svoju vecnú pasívnu legitimáciu. Súd preto pristúpil ku skúmaniu vecnej legitimácie účastníkov v predmetnom spore. Súd konštatuje, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a súd žalobe vyhovie len vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale navrhovateľ za odporcu neoznačil.

Súd uvádza, že čo sa týka vrátenia žalovanej sumy škodu spôsobil navrhovateľovi odporca a nie exekútor. Pôvodný navrhovateľ bol v právnom vzťahu z porušenia právnej povinnosti s odporcom. Pôvodný navrhovateľ - správca úpadcu uzatvoril s odporcom dňa 05.01.2011 Zmluvu o bežnom účte, ktorú za odporca podpísal správca konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Peter Jonáš. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a odporca ju nikdy nepoprel. Pravdivé je tvrdenie navrhovateľa, že v zmysle Exekučného poriadku nie je možné navrátiť exekúciu do pôvodného stavu, celú výšku škody spôsobil odporca, tak ako je to vyššie uvedené.

V zmysle ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Navrhovateľ v návrhu určil úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne odo dňa 23.08.2012, pravdepodobne dňom posledného odpísania peňažných prostriedkov z účtu navrhovateľa (dňa 23.08.2012 vo výške 126,20 EUR).

Vzhľadom na navrhovateľom predložené listinné dôkazy súd mu priznal úroky z omeškania. Na pojednávaní súdu navrhovateľ určil začiatok omeškania na deň 30.11.2012 a to s odkazom na (Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal ). Správca úpadcu v listom zo dňa 14.11.2012 vyzval odporcu na náhradu škody do 15 dní od doručenia tohto listu. Z odpovede odporcu zo dňa 14.11.2012 vyplýva, že najneskôr v tento deň bola výzva doručená, takže lehota na splnenie povinnosti odporcu končila najneskôr dňa 29.11.2012. Nasledujúcim dňom sa odporca dostal do omeškania. Výšku úrokov z omeškania súd určil v zmysle Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov. V zmysle Nariadenia je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania odporcu s poskytnutím poistného plnenia predstavovala 1 %. V zmysle platnej právnej úpravy je odporca povinný navrhovateľovi uhradiť úroky z omeškania vo výške 8,75% p. a. z dlžnej sumy, a to za obdobie od 17.01.2013 do dňa úplného zaplatenia. Navrhovateľ v zmysle uniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo malo za následok vyhovenie žalobnému návrhu súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. veta prvá , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľovi v súvislosti s týmto konaním náklady nevznikli, preto mu súd náhradu trov nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.