Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-5C/41/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Annou Kutišovou v právnej veci navrhovateľa: B.. G. R., G..E.. U.. XX. X. XXXX, F. R. Q. V. XXXX/XX, D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti odporcovi B.. D. D., U.. X. XX. XXXX, F. R. Q.L. XXXX/XX-X, D. R., zastúpený C.. T. D., U.. XX. X. XXXX, U. G. U. H.Á., L. XX, v konaní o zaplatenie 16.600 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 16.600 Eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania ročne od 23. 12. 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku úrokov súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že v novembri 2011 spoločne uzatvorili ústnu zmluvu o pôžičke v kaviarni Š. H. D., pričom v decembri 2011 navrhovateľ požičal odporcovi finančnú čiastku vo výške 16.600 Eur. Uvedená suma bola odporcovi odovzdaná v Považskej Bystrici. Zmluvné strany sa dohodli, že odporca vráti navrhovateľovi požičanú sumu bezúročne. Odporca sa na základe zmluvy zaviazal pôžičku vrátiť bezhotovostným príkazom na bankový účet navrhovateľa. Odporca však pôžičku nevrátil napriek tomu, že ho navrhovateľ opakovane na vrátenie pôžičky vyzýval. Navrhovateľ sa snažil predmetný spor vyriešiť zmierlivo, a preto zaslal odporcovi dňa 11. 12. 2014 výzvu na zaplatenie, ktorá však zostala bezúspešná. Bol preto nútený uplatniť svoj nárok súdnou cestou a žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 16.600 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 22. 12. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Tunajší súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. -10 zo dňa 13. 2. 2015, ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Odporca však proti predmetnému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom žiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a navrhovateľov návrh zamietol. Poukázal na to, že medzi ním a navrhovateľom nikdy nevznikol záväzkovo-právny vzťah, pretože navrhovateľ mu žiadne finančné prostriedky nepožičal. Podľa jeho názoru navrhovateľ nie je schopný uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia o vzniku zmluvy o pôžičke, pretože nemá žiaden dôkaz na tieto svoje tvrdenia. Pokus o zmier s fotokópiou doručenky nie je dôkazom existencie zmluvy o pôžičke.

Navrhovateľ k podanému návrhu doručil súdu dňa 9. 3. 2015 vyjadrenie, v ktorom zdôraznil, že s odporcom sa v decembri 2011 stretli v kaviarni za hypermarketom Hypernova v Považskej Bystrici, kde navrhovateľ odovzdal odporcovi obálku s finančnou čiastkou 16.600 Eur. Odporca predmetnú obálku

prevzal, prepočítal požičanú finančnú sumu. Pri odovzdávaní pôžičky termín vrátenia nebol stanovený presne, len sa navrhovateľ s odporcom dohodli na vrátení v čo najkratšej dobe v 2 splátkach približne do jedného roka. Koncom roka 2012 navrhovateľ žiadal odporcu o vrátenie pôžičky. Odporca uviedol, že momentálne nemá z čoho zaplatiť a žiadal navrhovateľ o poskytnutie dlhšieho času na vrátenie. Dohoda bola taká, že pôžičku vráti do polovice roku 2013. Opätovne však odporca pôžičku nevrátil. Navrhovateľ ho preto opakovane vyzýval k úhrade, pričom nikdy odporca nenamietal existenciu tohto svojho dlhu voči navrhovateľovi, začal tak robiť až po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žiadal, aby súd na preukázanie záväzkovo-právneho vzťahu vypočul svedkov Ľ. E. K. G. E. K. C.. C. G..

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu pokusu o zmier zo dňa 11. 12. 2014, odporu odporcu zo dňa 19. 2. 2015, vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 3. 3. 2015, výsluchom účastníkov konania, oboznámením vyjadrenia odporcu k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 28. 4. 2015, výsluchom svedkov C.. C. G., G. L., G. C., G. E., Ľ. E. E.., oboznámením sa s kópiou vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-52/2-Vys-PB-2015, oboznámením výdavkových pokladničných dokladov zo dňa 30. 12. 2011 31. 12. 2010, 11. 7.2011, 18. 4. 2011, oboznámením informácie o klientskom účet navrhovateľa, a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne pokusom o zmier zo dňa 11. 12. 2014, ktorý odporca prevzal dňa 17. 12. 2014 vyzval odporcu na vrátenie pôžičky vo výške 16.600 Eur s upozornením, že predmetnú sumu prevzal od neho v decembri 2011 a do dňa vystavenia pokusu o zmier túto navrhovateľovi nevrátil. Keďže napriek doručenému pokusu o zmier odporca úhradu nezabezpečil, navrhovateľ si svoj nárok uplatnil súdnou cestou.

Navrhovateľ vypovedal, že odporcovi požičal peniaze, pretože mu ako človeku dôveroval, spoznal sa s ním v roku 2011 a považoval ho za veľmi čestného a priameho človeka. Spájala ich skutočnosť, že sa obaja venovali zlepšovaniu životného prostredia, pričom sa čoraz častejšie stretávali, chodievali spoločne do reštaurácii a ľudsky sa zblížili. Odborne spolu debatovali a pri jednej takejto odbornej debate v decembri 2011 ho odporca požiadal, či by mu nepožičal 500.000 Sk. Uvedenú menu „Sk“ použil pri rozhovore sám odporca. Následne po tom, ako sa rozhodol odporcovi pôžičku poskytnúť, asi po dvoch dňoch sa stretli v Považskej Bystrici, pričom miesto stretnutia navrhol samotný odporca a bolo to v reštaurácii za hypermarketom Hypernova, kde mu navrhovateľ odovzdal bielu obálku s peniazmi. Odporca sa snažil ihneď po odovzdaní obálky túto si schovať do vnútorného vrecka kabáta a len na naliehanie navrhovateľa súhlasil s tým, že si peniaze prepočíta, čo aj teda urobil. Navrhovateľ mu vtedy tiež vysvetlil, že málokedy požičiava peniaze, ale že si ho cení ako slušného človeka a že by bol rád, keby peniaze vrátil do roka s tým, že môže túto pôžičku aj splácať. K odovzdávaniu peňazí došlo krátko pred Vianocami, keďže odporcovi dôveroval, netrval na spísaní riadnej zmluvy o pôžičke. Peniaze mu odovzdal väčšinou v 100 eurových a 500 eurových bankovkách. Peniaze mal v tom čase voľné, pretože mienil v tom čase kupovať pozemky a nemal problém s hotovosťou. O tom, že mal dostatok finančných prostriedkov predložil výdavkové pokladničné doklady ako aj informácie o klientskom účte, teda výbery, ktoré v rozhodnom období zo svojho účtu robil, čím preukazoval svoju solventnosť.

Z predložených dokladov súd zistil, že navrhovateľovi bolo vyplácané nájomné za nájom predajne a výmeníčky v rozhodnom období v rôznych výškach a z informácie o klientskom účte súd zistil pohyby na účte, kedy z účtu boli vyberané aj vyššie sumy peňazí, naposledy najvyššia suma 5. 10. 2011 vo výške 11.100 Eur.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi ďalej poukázal na to, že keď odporca mu nevracal požičanú sumu, uvedomil si, že spravil chybu, keď si nezabezpečil aj písomný dôkaz o poskytnutej pôžičke, no napriek tomu s odporcom naďalej udržiavali priateľské vzťahy, naďalej sa stretávali. Z dôvodu, že v tom čase už navrhovateľ si bol vedomý svojej dôkaznej núdze, tak za účelom zabezpečenia si aspoň nejakých dôkazov snažil sa získať od odporcu aspoň priznanie sa k tejto pôžičke, teda že k nej došlo, a to pred svedkami , s ktorými sa stretali spoločne s odporcom v kancelárii odporcu alebo aj v reštaurácii Š. H. D.. Pred svedkami sa opakovane odporcu opýtal, že kedy mu odporca vráti požičané peniaze 500.000 Sk, načo odporca reagoval, že sa nemá báť, že on nikdy túto pôžičku nezaprie. Uvedené počulo viacero svedkov. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pri stretnutí s odporcom bolo hovorené o pôžičke v slovenskej mene 500.000 Sk, čo v prepočte na eurá predstavuje asi 16.596,97 Eur a bolo by nemysliteľné, aby takúto sumu odovzdal odporcovi, preto pôžičku zaokrúhlil na 16.600 Eur.

Odporca vypovedal, že od navrhovateľa si nikdy žiadne peniaze nepožičal. Potvrdil, že s navrhovateľom bol opakovane v kontakte, tiež že sa na profesionálnej úrovni stretávali, a to v rámci E. Q., pričom postupne sa ich stretnutia zintenzívnili a je pravda, že často sa stretávali aj za prítomnosti C.. G. K. D.. E. mladšieho aj staršieho. Uviedol, že len od navrhovateľa vie, že údajne uvedenú sumu 500.000 Sk mal navrhovateľ vložiť do volebnej kampane E. Q. v roku 2012 s tým, že mohli byť na tento účel vložené aj v roku 2011, keďže volebná kampaň bola začiatkom roka 2012. Po tom, ako sa stal (odporca) celoslovenským predsedom E. Q., v roku 2014 nechal v účtovníctve E. Q. preveriť, či takúto sumu peňazí od navrhovateľa E. Q. v účtovníctve vedie, avšak s negatívnym výsledkom . Odporca ďalej uviedol, že napriek tomu, že nezistil zaevidovanie finančnej podpory kampane zo strany navrhovateľa , na prvom zasadnutí predsedníctva strany, asi v apríli 2014, ktorého sa zúčastnili aj p. E. G.. aj starší, ďalej p. C. ako generálny tajomník strany, ako aj ďalší členovia predsedníctva, predniesol predsedníctvu návrh, že by mali byť navrhovateľovi nejakým spôsobom peniaze vrátené. Spôsob vrátenia navrhol taký, že navrhovateľovi bude strana platiť 1.000 Eur za vedenie webovej stránky, ktorú dovtedy navrhovateľ viedol bez nároku na odmenu, teda zdarma. Odporca najskôr uviedol, že túto ponuku dal navrhovateľovi dvakrát osobne už ako predseda strany, a to aj v prítomnosti D.. C., neskôr vypovedal , že už v čase, kedy ešte nebol štatutárom E. Q., o tom jednal s p. C. K. E. D.. D.. Odporca uviedol, že navrhovateľ dvakrát túto ponuku odmietol. Odporca zdôraznil, že on nikdy žiadnu pôžičku od navrhovateľa neprevzal, a to ani ako fyzická osoba, ani ako štatutár E. Q. a v čase, kedy malo údajne dôjsť k tejto pôžičke, on ani štatutárnym zástupcom E. Q. nebol. Uviedol, že zisťoval u svojich kolegov, či oni prevzali od navrhovateľa nejaké peniaze, avšak bezvýsledne, a preto predpokladal, že peniaze mohol navrhovateľ dať volebnému štábu. Uveril tvrdeniu navrhovateľa, že peniaze E. Q. v uvedenej výške skutočne aj dal.

Navrhovateľ rozhodne poprel, že by dával predmetné peniaze na kampaň, on síce kandidoval, svoju kampaň si však platil zo svojich peňazí, bola to však len minimálna čiastka.

Svedok JUDr. C. G., E. O. M. D. G., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že ako starosta sa v rozhodnom období stretal tak s odporcom, ktorý bol v tom čase riaditeľom životného prostredia, ako aj s navrhovateľom, ktorý mal snahu oživiť E. Q.. Spoločne sa stretávali a od navrhovateľa má informáciu, že požičal odporcovi cca 16.000 Eur. Malo to byť niekedy v roku 2012. Svedok uviedol, že si pamätá, že viackrát sa navrhovateľ priamo odporcu spýtal „D., že mi nezaprieš, že som Ti požičal peniaze“ na čo odporca mu odpovedal: „Nie G., to sa nemusíš báť, toto Ti ja nikdy nezapriem“. Svedok uviedol, že si nepamätá, či pri tomto rozhovore navrhovateľ aj uvádzal presnú sumu, ktorú by mu mal odporca vrátiť. Svedok ďalej vypovedal, že je toho názoru, že navrhovateľ predmetné peniaze nikdy nedal pre E. Q., pretože E. Q. nedôveroval.

Súd pristúpil ku konfrontácii svedka s odporom a svedok aj pri konfrontácii s odporcom zotrval na svojej svedeckej výpovedi. Odporca pri konfrontácii uviedol, že na viacerých jednaniach sa bavili o týchto peniazoch, avšak boli to peniaze pre E. Q. na volebnú kampaň, čo bol aj dôvod, prečo chceli navrhovateľovi tieto peniaze vrátiť a aj pri stretnutí v Š., na ktorom bol prítomný aj G. C., ponúkli navrhovateľovi spôsob vrátenia, a to, že za vedenie webovej stránky mu budú platiť mesačne 1000 Eur. Podľa odporcu svedok zrejme síce neklame, ale nesprávne pochopil ich rozhovor . Svedok C.. G. opätovne zopakoval, že pokiaľ sa hovorilo o týchto peniazoch, vždy to bolo povedané približne slovami: „D., dúfam, že mi vrátiš tie peniaze“... Svedok uviedol, že pri poskytnutí tejto pôžičky nebol, a preto pripúšťa, že odporca mohol zobrať tieto peniaze s tým, že ich použije pre E. Q., ale v takom prípade by museli byť peniaze v účtovníctve E. Q. zaevidované. Svedok ďalej vypovedal, že si nepamätá, či bol pri jednaní v reštaurácii Š.F. H. D., kde malo byť navrhovateľovi ponúknuté riešenie zaplatenia tejto pôžičky formou platenia za vedenie webovej stránky, ale túto informáciu rozhodne má od samotného navrhovateľa a on (svedok) mu jednoznačne povedal, že takýto návrh nemôže prijať, pretože nemôže brať peniaze za niečo, čo nerobí. Podľa názoru svedka odporca chcel svoju osobnú pôžičku preniesť na E. Q..

Navrhovateľ poukázal na to, že predmetná webová stránka, za vedenie ktorej mu odporca ponúkal peniaze len existuje, 3 roky ju však už nevedie a nevie, prečo by mal spravovať niečo, čo nechce.

Z fotokópie pripojeného vyšetrovacieho spisu súd zistil, že v rámci uvedenej trestnej veci boli vypočutí tak navrhovateľ ako aj odporca a taktiež svedkovia, ktorí boli vypočutí aj v súdnom konaní s výnimkou

svedka C.. G.. Ľ. E. pred vyšetrovateľom jednoznačne uviedol, že na pracovných sedeniach E. Q. sa viackrát rozprávalo, že navrhovateľ dal pôžičku odporcovi, a to vo výške cca 16.000 Eur. Odporca na daných sedeniach politickej E. Q. viackrát priznal, že pôžičku od navrhovateľa prevzal. Navrhovateľ opakovane vyzýval na sedeniach E. Q. odporcu, že kedy mu vráti pôžičku, na čo odporca mu odpovedal, že peniaze mu vráti, keď budú peniaze, keď ich zoženie. „Sedenia“ strany sa uskutočňujú raz ročne a od roku 2013 sa na týchto sedeniach rozprávalo o danej pôžičke. On sa o jej existencii dozvedel len z týchto porád.

Svedok G. E. pred vyšetrovateľom uviedol, že k výške pôžičky sa vyjadriť nevie a potvrdil, že na zasadnutiach E. Q. odporca viackrát priznal, že pôžičku od navrhovateľa prevzal. Potvrdil tiež, že navrhovateľ odporcu opakovane vyzýval, na týchto jednaniach, aby sa vyjadril, kedy mu vráti pôžičku a odporca mu odpovedal, že keď budem mať na to peniaze. K okolnostiam samotnej pôžičky sa vyjadriť nevedel.

Svedok G. C.U. pred vyšetrovateľom vypovedal, že minimálne na jednom stretnutí E. Q. zaregistroval, že navrhovateľ od neho ako od ústredného tajomníka E. Q. žiadal, aby mu vrátil peniaze, ktoré požičal E. Q.. Neskôr to opakoval viackrát, no svedok mu vysvetlil, že v evidencii strany neexistuje žiadna pôžička od neho a preto mu nemá E. Q. žiadne finančné prostriedky vrátiť. Podľa neho sa malo jednať o pôžičku okolo 18.000 Eur a menovaný svedok nezaregistroval, že by tieto peniaze navrhovateľ pýtal od odporcu. Ďalej vypovedal, že na požiadanie odporcu v účtovníctve E. Q. preveroval, či existuje nejaká pôžička alebo dar od B.. R. D. E. Q., nič však nezistil.

Z konfrontácie účastníkov konania pred vyšetrovateľom vyplýva, že obaja trvali na svojich tvrdeniach s tým, že navrhovateľ tvrdil poskytnutie pôžičky odporcovi vo výške 16.600 Eur tak, ako to uvádza v návrhu v súdnom konaní a v priebehu konania a odporca poskytnutie pôžičky popieral, hoci nepoprel predchádzajúce priateľské vzťahy s navrhovateľom, prejavil ľútosť, že sa pokazili vzhľadom na skutočnosť, že tvrdenia navrhovateľa, že žiadal o nejaké peniaze alebo že mu ich navrhovateľ dal, sú nepravdivé a nevie si tieto tvrdenia navrhovateľa vysvetliť. Odporca pri konfrontácii taktiež uviedol, že na mnohých stretnutiach členov E. Q. sa rozprávali o finančných prostriedkoch, ktoré od neho navrhovateľ požaduje, pričom pri týchto stretnutiach on navrhovateľovi povedal, že keď si od neho nepožičal žiadne peniaze, tak mu ani žiadne nevráti. Odporca ďalej pri konfrontácii poukazoval na to, že E. Q.Ý. do predčasných volieb v roku 2012 postavila vlastnú kandidátku, pričom on kandidoval na pozícii číslo 1, navrhovateľ na pozícii č. 7. Kandidáti si čiastočne náklady s kandidatúrou svojej osoby financovali sami, on vo výške asi 120 Eur, v akej výške navrhovateľ, odporca nevedel uviesť a uviedol tiež, že boli združované aj prostriedky kandidátov a tie boli aj stranou použité. Financovanie volebnej kampane mal na starosti volebný štáb.

Odporca pred vyšetrovateľom vypovedal, že o finančných čiastkach, ktoré boli v rámci predčasných parlamentných volieb minuté, navrhovateľ opakovane nadhadzoval danú tému, že by bol rád, keby sa mu finančné prostriedky vrátili, no on už vtedy mu hovoril, že finančné prostriedky navrhovateľ do svojej kampane vložil dobrovoľne ale, že ak bude E. Q. v takej finančnej kondícii niekedy ako parlamentná strana, že je reálne mu tieto prostriedky vrátiť. Uviedol ďalej, že on ale nevedel, či navrhovateľ skutočne nejaké prostriedky do kampane vložil a podľa potvrdenia E. Q. žiadne finančné prostriedky od navrhovateľa dané strane zistené neboli.

Svedok Ľ. E. vypovedal, že o danom spore vie už z výsluchu pred policajnými vyšetrovateľmi. Poukázal na to, že pri služobných stretnutiach opakovane sa riešila aj predmetná pôžička a vie, že sa hovorilo o tom, že v E. Q. takáto pôžička nikde nie je zaevidovaná. Preto túto pôžičku chápal ako pôžičku odporcovi ako fyzickej osobe, a to z dôvodu, že v účtovníctve E. Q. sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by potvrdzoval, že by sa jednalo o pôžičku E. Q.. Pri spoločných stretnutiach navrhovateľ a odporca opakovane otvárali tému pôžičky a svedok uviedol, že si pamätá, že odporca sa mal vyjadriť, že „my tie peniaze vrátime a to nepopieram“, čo odporca povedal opakovane. Keďže peniaze nikde neboli v E. Q. zaúčtované, podľa svedka odporca, ako aj vtedajší generálny tajomník strany p. C., sa mali vyjadriť, že danú pôžičku zaprú. Z informácii o pôžičke vznikli až dezinformácie a svedok už neskôr nevedel posúdiť, či sa jedná o peniaze, ktoré boli použité pre stranu, alebo či neboli použité pre stranu. Keďže však neboli zaúčtované, on chápal túto pôžičku ako súkromnú vec medzi účastníkmi konania.

Svedok G. L., ktorý je členom predsedníctva E. Q. asi rok a je predsedom U. Q., uviedol, že na jednom zo zasadnutí predsedníctva, na ktorom boli prítomní aj iní členovia strany (Q. F., N., A. ...), čo mohlo byť maximálne pred pol rokom, riešili rôzne problematiky ako boli Eurovoľby, problémy jednotlivých združení, problematiku kandidátky z roku 2012 a podľa svedka odporca ich informoval, že je vedený spor ohľadom peňazí, ktoré boli použité na kampaň navrhovateľa, že prostriedky na kampaň prevzal od navrhovateľa on (odporca) a aj boli použité priamo na kampaň navrhovateľa, čo bol dôvod, pre ktorý predsedníctvo sa odmietlo ďalej týmito finančnými prostriedkami zaoberať. Uviedol, že pokiaľ sú dávané E. Q. finančné prostriedky na kampaň, spravidla sú riadne zaúčtované, niekedy kampaň je financovaná aj takým spôsobom, že kandidáti si časť nákladov svojej kampane hradia sami zo svojich prostriedkov, časť združia pre účely kampane celej strany a tieto združené prostriedky sú použité na kúpu potrebných vecí v súvislosti s kampaňou. Väčšinou príspevky, ktoré sú takto združované, bývajú od 500 do 5.000 Eur, podľa solventnosti toho ktorého kandidáta, nevylúčil, že by to mohlo byť aj 10.000Eur. Združovatelia sú následne informovaní, čo sa zo združených prostriedkov platilo, aké faktúry sa preplatili a pod. Na zmienenom zasadnutí predsedníctva E. Q. sa hovorilo aj o sume, ktorá mala byť prevzatá od navrhovateľa s tým, že odporca sa mal vyjadriť, že pre pokoj v strane, ak bude strana „v kondícii“, tak finančné prostriedky, ktoré prevzali od navrhovateľa, mu budú vrátené.

Svedok G. C. vypovedal, že v E. Q. pracuje od roku 2007, je vo funkcii ústredného tajomníka, ktorú funkciu zastáva aj v súčasnosti. Svedok vypovedal, že má vedomosť, o čom je daný spor, ku ktorému má vypovedať, pretože už k danej veci vypovedal aj pred vyšetrovateľom. Opakovane na zasadnutí predsedníctva E. Q. predmetné financie boli prejednávané. O predmetnej pôžičke sa dozvedel priamo od navrhovateľa (čo však navrhovateľ poprel), avšak podľa svedka k žiadnej takejto pôžičke nedošlo, pretože v tom čase by z pozície svojej funkcie o takýchto financiách vložených pre potreby strany musel vedieť. Okrem toho E. Q. si nikdy nepožičiavala peniaze. Uviedol, že si nepamätá, že by na stretnutiach navrhovateľ vyzýval odporcu, že aby nezaprel túto pôžičku a že by mu odporca povedal, že on ju nikdy nezaprie. Myslí si, že o pôžičke sa dozvedel najskôr z osobného stretnutia s p. R. K. E. D.. D.. Následne vypovedal, že si nepamätá, odkedy má vedomosť o tom, že údajne mal navrhovateľ peniaze odovzdať p. D., ale vie, že sa to hovorilo, na zasadnutí predsedníctva strany sa to prezentovalo tak, že E. Q. má pôžičku od D.. R. a že peniaze od neho prevzal p. D.. Nepamätá si, kedy sa začalo hovoriť o tom, že peniaze prevzal odporca, nechce nikomu svojou výpoveďou ublížiť. V istom čase, nevie odkedy, bol podľa svedka odporca obviňovaný, že zobral od navrhovateľa peniaze, a preto to s ním riešil. S odporcom sa o tom rozprával a on mu povedal, že ich nezobral. O tom, že peniaze od navrhovateľa mal prevziať odporca, vedel už na stretnutí s navrhovateľom v Š., čo bolo asi pred rokom alebo dvomi. Keď sa dozvedel o tom, že údajne mal odporca dať strane pôžičku, nepýtal sa, kto prevzal peniaze, ale nie z dôvodu, že by vedel kto ich prezval, ale preto, že „sa jednoducho neopýtal“. Svedok ďalej uviedol, že napriek tomu, že tieto peniaze, ktoré žaluje navrhovateľ v tomto spore, v účtovníctve strany neboli zaúčtované, s p. D. sa dohodli, že peniaze navrhovateľovi vrátia , a to tak, že mu budú mesačne vyplácať 1000 Eur za vedenie webovej stránky, a to až do úplného splatenia celého dlhu. Bolo to riešenie, ktoré malo byť v záujme strany, aby táto nebola „v zlom svetle“, že nespláca svoje záväzky. Navrhovateľovi spôsob riešenia jeho pôžičky navrhli v reštaurácii Š., on však napokon tento spôsob vrátenia peňazí odmietol. Svedok pri konfrontácii s navrhovateľom opakovane tvrdil navrhovateľovi, že tento mu telefonicky viackrát uviedol, že požičal E. Q. určitý obnos peňazí, čo však rozhodne nie je pravda. Navrhovateľ pri konfrontácii so svedkom uviedol, že svedok klame. Svedok opakovane zdôraznil, že danú vec s navrhovateľom chceli riešiť v záujme strany, aby sa verejnosť nedozvedela, že strana má pôžičku, ktorú nespláca. Svedok po tom, ako navrhovateľ vypovedal, že ho (svedka) videl len 3x a že podľa navrhovateľa klame, trval na tom, že ako prvý mu o pôžičke strane povedal sám navrhovateľ, nie odporca. Uviedol ďalej, že keď on poskytol strane pôžičku, tak zmluvu o pôžičke so stranou uzatvoril. Všetky veci, ktoré oficiálne prišli na stranu mali riadne „zazmluvnené“.

Svedok G. E., uviedol, že v E. Q. je asi od r. 2013, je okresný predseda E. Q. H. A.O. a vie, čoho sa spor týka a daná vec sa opakovane riešila v E. Q., raz to bolo v kancelárii p. D., rozprávalo sa tam o financiách a navrhovateľ povedal odporcovi , že mu požičal peniaze, bola to suma okolo 16.000, bolo to prezentované, že sa jedná o pôžičku, ktorú poskytol odporcovi ako osobe. Po tom, ako bolo zvolené nové predsedníctvo, odporca na zasadnutí za prítomnosti krajských predsedov strany, na ktorom už navrhovateľ nebol, otvoril opäť túto pôžičku , pričom predtým predmetom rokovania bolo otázka financovania kampane, preto sa svedok domnieva, že odporca chcel nejako zakamuflovať, že peniaze navrhovateľ nedal jemu ale strane. Svedok vylúčil, že by dané peniaze boli použité na kampaň

do Europarlamentu. Svedok ďalej vypovedal, že o danej pôžičke sa hovorilo v rámci voľnej diskusie, nebol to bod programu rokovania predsedníctva. Bol tiež prítomní na takom jednaní, kedy odporca priznal danú pôžičku, odporca vtedy navrhovateľovi povedal, že „áno, viem o tých peniazoch, G., budem to riešiť“. Svedok uviedol, že bol prítomný celkom na 2 rokovaniach a len na jednom z týchto rokovaní odporca priznal, že zobral pôžičku. Jeho otec (Ľ. E.), žiadal p. D. K. D.. C., aby zdokladovali, kde predmetné peniaze minuli, no bezvýsledne. Na otázku súdu, prečo si svedok myslí, že by sa malo jednať o osobnú pôžičku poskytnutú navrhovateľom odporcovi, svedok uviedol, že keď nie je možné strane vydokladovať predmetnú pôžičku, znamená to, že niečo nie je v poriadku, a teda, keď peniaze boli dané, tak usúdil, že boli dané ako osobná pôžička odporcovi. Vyvodil to z toho, že navrhovateľ hovoril odporcovi aj v jeho prítomnosti o tejto pôžičke.

Právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na to, že rozhodujúca otázka je, či došlo k reálnemu prevzatiu žalovanej sumy odporcom, pričom pri preberaní boli iba účastníci konania. Všetci predvolaní svedkovia, teda aj tí, ktorých navrhol sám odporca, potvrdili, že odporca prevzal žalovanú sumu, o čom sa dozvedeli na jednaniach, na ktorých túto skutočnosť odporca sám priznal. Následne sa odporca snažil presunúť túto pôžičku na E. Q., hoci tým mohol poškodiť stranu, keďže strana žiadne peniaze od neho neprevzala, žiadne takéto peniaze ani neminula, pričom ani pôžičky nepreberá, čo potvrdil aj svedok p. C., ktorý jediný, okrem toho, že potvrdil prevzatie peňazí, vypovedal o ostatných okolnostiach inak. Zdôraznila, že svedkovia, ktorí vypovedali, sú svedkovia dôveryhodní (okrem p. C.), N.. G. je starosta obce B., bývalý „ šéf vyšetrovačky“ v Považskej Bystrici, p. E. E.. je uznávaný fotograf. Je úplne nelogické, aby strana mala snahu vracať peniaze, ktoré neprevzala. Poukázala, na to, že svedok p. L. vypovedal, že sa zúčastnil snemu strany, kde mal odporca riešiť túto pôžičku tak, že sa malo prijať uznesenie, že tieto peniaze boli spotrebované v strane a že sa nevracajú. Splnomocnená zástupkyňa odporcu žiadal po vykonanom dokazovaní návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu osobnej pôžičky, dokonca ani nebolo preukázané, kedy bola zmluva o pôžičke uzavretá, je sporná suma pôžičky a rozporuplné sú aj tvrdenia navrhovateľa ohľadne dohody o splatnosti tejto pôžičky. Pokiaľ sa v návrhu uvádza, že odporca má zaplatiť úroky z omeškania od 22. 12. 2014, je z toho zrejmé, že pôžička mala byť uzavretá na neurčito a že odporca mal platiť až na výzvu veriteľa - navrhovateľa, ktorá mu bola doručená v decembri 2014. Na prvom pojednávaní navrhovateľ uviedol, že sa s odporcom dohodli na splatnosti pôžičky v dobe 1 roka v splátkach s tým, že očakával prvú splátku v prvom polroku. Naopak v zápisnici z výsluchu, ktorý urobil pred orgánmi činnými v trestnom konaní uvádza, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá na 2 roky. Splnomocnená zástupkyňa odporcu poukázala na to, že ani jeden svedok nebol prítomný pri prevzatí a odovzdaní peňazí a rovnako ani z jednej výpovede nevyplynulo, že by odporca potvrdil na ktoromkoľvek sedení predsedníctva, že tieto peniaze prevzal a už vôbec, že by ich prebral ako fyzická osoba. Zo svedeckej výpovede N.. G. vyplynulo, že o pôžičke vedel len od navrhovateľa, ak sa v jeho prítomnosti hovorilo o pôžičke, tak sa hovorilo len všeobecne. Dr. G. nepotvrdil, že by medzi účastníkmi konania došlo k odovzdaniu a prevzatiu sumy 16.600 Eur. Svedok nevedel, komu boli peniaze odovzdávané ani na aký účel, nakoľko v písomnom vyjadrení adresovanom právnemu zástupcovi navrhovateľa uvádza, že „údajne mal tieto peniaze použiť B.. R. na zloženie predvolebnej zábezpeky“. Poukázala tiež na výpoveď svedka Ľ. E., ktorý vypovedal, že odporca mal povedať, že “ my tie peniaze vrátime“ a navrhovateľ mal povedať, že „mu je jedno či mu ich vráti D. alebo strana“ Svedok E. nepotvrdil, že navrhovateľ formuloval na stretnutí otázku citujem: „D. nezabudni na to, že mi máš vrátiť pôžičku 16.600 Eur, čas beží“, a on mu na to povedal, že „ja viem, neboj sa, nikdy ti to nezapriem“... Výpoveď svedka G. L. splnomocnená zástupkyňa nepovažuje za relevantnú z dôvodu, že je v E. Q. len asi 1 rok, pričom svedok uviedol, že sa len domnieva, že peniaze boli poskytované strane na kampaň. Taktiež svedok G. C. nepotvrdil prevzatie peňazí odporcom, či už ako osobnej pôžičky alebo ako peňazí pre stranu, pretože pokiaľ vypovedal, že na predsedníctve sa začalo hovoriť o tom, že mal odporca peniaze prevziať, z toho jednoznačne nemožno usúdiť, že by ich odporca aj skutočne prezval. Odporca nikdy neuzavrel s navrhovateľom zmluvu o pôžičke, nikdy osobne od neho neprevzal žiadne finančné prostriedky, a teda navrhovateľ nepreukázal prevzatie peňazí. Keďže absentuje podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke, k jej uzavretiu medzi účastníkmi konania nedošlo. Splnomocnená zástupkyňa tiež uviedla, že keďže zo svedeckých výpovedí alebo z väčšiny svedeckých výpovedí vyplynulo, že by sa mohlo jednať aj o pôžičku Strane zelených, prípadne, že boli navrhovateľom poskytnuté finančné prostriedky do volebnej kampane do parlamentných volieb 2012, z uvedeného dôvodu namietala pasívnu legitimáciu odporcu.

Podľa ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

V danom prípade navrhovateľ v konaní poukazoval na to, že požičal odporcovi finančné prostriedky vo výške 16.600 Eur v mesiaci december 2011 s tým, že odporcovi povedal, že ich môže vrátiť aj v splátkach cca do 1 roka, pričom po tom, ako mu ich odporca ani nezačal splácať, posúval termín ich splatnosti, a to až do polovice roka 2013, následne do konca roku 2013, resp. nakoniec do polovice roka 2014. Vychádzal z toho, že odporca dôvodil, že nemá finančné prostriedky a že ihneď ako ich bude mať, mu ich vráti. Predmetné tvrdenia navrhovateľa odporca rozhodne popieral, poukazoval na to, že k uzatvoreniu žiadnej zmluvy o pôžičke nedošlo, žiadne peniaze od navrhovateľa neprevzal a tiež, že navrhovateľ je v dôkaznej núdzi, lebo nemá o tom žiaden doklad.

Sporná medzi účastníkmi konania teda bola samotná skutočnosť, či vôbec došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, ktorá môže byť aj ústna a ústna forma nespôsobuje neplatnosť tejto pôžičky. Taktiež sporné medzi účastníkmi konania bolo aj odovzdanie peňazí navrhovateľom odporcovi a odporca spochybňoval aj výšku s poukazom na to, že tvrdená pôžička v slovenskej mene 500.000 Sk nie je 16.600 Eur.

Súd v súlade s ustanovením dôkazy vyplývajúce z vykonaného dokazovania hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli jednotliví účastníci. Je nesporné, že svedkovia Ľ.A. E., G. E., C.. G., G. L. vypovedali v podstate zhodne a potvrdili, že na stretnutiach Strany zelených navrhovateľ hovoril o tejto pôžičke, požadoval od odporcu, aby mu jej existenciu dosvedčil a svedkovia zhodne uvádzali, že odporca sa mal vyjadriť, že mu túto pôžičku nikdy nezaprie a že mu ju vráti, keď bude mať peniaze. Je logické tvrdenie navrhovateľa, že tému súkromnej pôžičky otváral na zasadnutiach E. Q. v čase, keď už zistil, že odporca mu z pôžičky viac ako rok nevrátil nič a uvedomil si, že vzhľadom k skutočnosti, že k odovzdaniu peňazí došlo bez svedkov, bol v dôkaznej núdzi a týmto spôsobom si chcel zabezpečiť dôkaz o tom, že odporcovi peniaze požičal. Ľ. E. jednoznačne pred vyšetrovateľom uviedol, že na pracovných sedeniach E. Q. sa viackrát rozprávalo, že navrhovateľ dal pôžičku odporcovi, a to vo výške cca 16.000 Eur. Odporca na daných stretnutiach členov politickej E. Q. podľa svedka viackrát priznal, že pôžičku od navrhovateľa prevzal. Rovnako, aj keď inými slovami, vypovedali aj G. E. a samotný navrhovateľ. O tom, že navrhovateľ žiadal od odporcu vrátenie pôžičky zhodne vypovedal K. C.. G. vo svedeckej výpovedi v tomto konaní a jediným svedkom, ktorý poprel, že by niekedy navrhovateľ na stretnutiach členov E. Q.Ý. pýtal od odporcu vrátenie pôžičky, bol svedok G. C.. Keďže jednoznačne svedkovia E., G. boli prítomní na stretnutiach, ktorých sa zúčastnil okrem odporcu aj svedok p. C. a 3 svedkovia uviedli, že na týchto stretnutiach navrhovateľ vyzýval odporcu, aby sa vyjadril, kedy mu vráti požičané peniaze 16.600 Eur, preto sa výpoveď svedka G. C. súdu javí ako nepravdivá a nezodpovedajúca skutočnosti. Taktiež svedok L. jednoznačne uviedol, že aj v roku 2015 samotný odporca im na stretnutí predsedníctva, na ktorom bol prítomný aj svedok p. C. povedal, že „je tu teraz spor ohľadom peňazí“ a že prevzal od navrhovateľa finančné prostriedky a vraj boli použité na kampaň navrhovateľa. Svedok teda potvrdil, že odporca priznal fyzické prevzatie peňazí, ktoré sú teraz predmetom tohto sporu.

Pri rozhodovaní súd vychádzal aj zo samotných tvrdení odporcu ako aj svedka C., ktorí napriek tomu, že v evidencii E. Q. nie je evidovaná žiadna pôžička od navrhovateľa, tak spoločne sa dohodli, že navrhovateľovi neexistujúcu pôžičku vrátia, a to formou odmeny za vedenie webovej stránky 1.000 Eur mesačne, ktoré by vyplácali navrhovateľovi, keďže podľa ich vyjadrenia webovú stránku navrhovateľ vedie, a to bez nároku na honorár. Opätovne súd poukazuje na nelogickosť takéhoto ich správania. Je nemysliteľné, aby odporca len z čistého priateľstva k navrhovateľovi mu uveril, že poskytol E. Q. nejakú pôžičku a dokonca mu ju chcel aj prostredníctvom vrátiť, hoci v E. Q. o takejto pôžičke nikto nič nevedel. Logické by bolo, ak by po získaní informácie o pôžičke E. Q. sa priamo navrhovateľa opýtal, komu zo E. Q.V. mal tieto peniaze odovzdať, no túto otázku navrhovateľovi nepoložil nielen odporca ale ani G. C.. Odporca sa vyjadroval,

že po tom, ako sa stal predsedom celoslovenskej E. Q., dal preverovať v účtovníctve existenciu tejto pôžičky a G. C. taktiež uviedol, že sa navrhovateľa neopýtal pred tým, než preveroval účtovníctvo strany, komu tieto peniaze odovzdal.

Čo sa týka námietky odporcu, že nie je ani jasná suma, ktorá mala byť predmetom pôžičky, súd poukazuje na logické a dôveryhodné zdôvodnenie žalovanej sumy, ktorá bola predmetom pôžičky a ktorú predniesol navrhovateľ keď uviedol, že o pôžičke s odporcom sa bavili v slovenských korunách, a to 500.000 Sk, čo v prepočte na eurá je 16.596,97 Eur zaokrúhlene a teda, že by bolo nemysliteľné, aby mu platil aj drobné, a preto to zaokrúhlil na sumu 16.600 Eur.

Je nesporné, že navrhovateľ tým, že si nezabezpečil písomný dôkaz o poskytnutí pôžičky odporcovi sa dostal do dôkaznej núdze, avšak hodnoverným spôsobom prostredníctvom svedkov podľa názoru súdu preukázal, že peniaze vo výške 16.600 Eur skutočne odporcovi požičal a ten mu tieto peniaze nevrátil, odporca nepreukázal ich vrátenie a jeho obrana bola taká, že peniaze vôbec neprevzal. Z uvedeného dôvodu súd návrhu navrhovateľa na zaplatenie 16.600 Eur vyhovel.

V konaní nebolo jednoznačne preukázané, kedy mala byť pôžička vrátená, resp. navrhovateľ uvádzal, že termín vrátenia bol síce do 1 roka, ktorý však postupne predlžoval, a preto súd pri stanovení lehoty plnenia vychádzal z lehoty uvedenej v pokuse o zmier a z ustanovenia . Je nesporné, že dňa 17. 12. 2014 odporca preukázateľne prevzal výzvu na vrátenie peňazí (pokus o zmier), v ktorej mu navrhovateľ poskytol lehotu na plnenie 5 dní od doručenia pokusu o zmier. Lehota podľa tohto pokusu o zmier na plnenie teda začala plynúť 18. 12. 2014 a uplynula 22. 12. 2014, ktorý deň súd považuje za deň, kedy vznikla odporcovi povinnosť peňažné prostriedky vrátiť.

Navrhovateľ okrem vrátenia požičaných peňazí, teda sumy 16.600 Eur, žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť uvedenú sumu spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne, a to od 22. 12. 2014.

Podľa ustanovenia dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Tak ako je vyššie uvedené, lehota na plnenie odporcovi uplynula 22. 12. 2014, a teda od nasledujúceho dňa od 23. 12. 2014 sa dostal do omeškania, a preto navrhovateľ sa mohol dôvodne domáhať úroku z omeškania až od tohto dátumu. Čo sa týka výšky uplatnených úrokov tie boli uplatnené správne, v súlade s citovanými ustanoveniami , súd preto návrhu navrhovateľa na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania vyhovel s tým, že tieto mu priznal nie od žiadaného dátumu 22. 12. 2014, ale až od 23. 12. 2014, a preto vo zvyšku súd návrh zamietol.

Len pre úplnosť súd dodáva, že nevylučuje, že odporca finančné prostriedky prevzaté od navrhovateľa mohol použiť aj pre potreby E. Q.Ý., avšak peniaze prevzal ako fyzická osoba, pričom účel poskytnutia pôžičky nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke a peniaze tak môžu byť použité na ľubovoľný účel, čo znamená, že odporca ich mohol použiť aj napr. na kampaň. To však neznamená, že by sa malo jednať o pôžičku E. Q., zvlášť za situácie, že v čase poskytnutia týchto peňazí, tak ako na to poukazoval sám odporca, nebol štatutárnym zástupcom strany a za situácie, že pokiaľ by sa jednalo o pôžičku strane, táto by musela byť riadne zaúčtovaná a následne po spotrebovaní aj zdokladovaná. Vyplýva to aj zo svedeckej výpovede svedka C., ktorý potvrdil, že keď on poskytol E. Q. pôžičku, so E. Q. uzatvoril riadnu zmluvu o pôžičke. Znamená to teda, že pokiaľ by bol navrhovateľ požičiaval peniaze E.

Q., táto pôžička by musela byť v účtovníctve E. Q. vedená a keďže nie je a svedecky bolo preukázané, že odporca pred svedkami potvrdil prevzatie peňazí, tak rozhodne sa musí jednať o pôžičku, ktorú poskytol navrhovateľ odporcovi ako fyzickej osobe.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel a čiastočne zamietol len v časti uplatnených úrokov, ktoré mu priznal od neskoršieho dátumu, než žiadal navrhovateľ.

O povinnosti nahradiť trovy konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, a to s poukazom na to, že posledné pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, teda bez toho, aby účastníci vedeli, ktorý z nich je úspešnou stranou v spore.

Poučenie:

Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (s. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.