Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75S/67/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: CHRIEN, spol. s r.o., so sídlom Lieskovská cesta 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 008 338, právne zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101497725/2021 zo dňa 16.08.2021, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101497725/2021 zo dňa 16. augusta 2021, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Banská Bystrica č. 100528369/2021 zo dňa 6. apríla 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. U žalobcu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „správca dane“) vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2018. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101748906/2020 zo dňa 18.11.2020, ktorý bol žalobcovi doručený 20.11.2020.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100528369/2021 zo dňa 06.04.2021 vyrubil žalobcovi podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozdiel dane v sume 36 072,22 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018.

3. Žalobca si v zdaňovacom období máj 2018 uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr vystavených daňovým subjektom EKOLIFE Company, s.r.o., Viničky 13, 949 11 Nitra, IČO: 35 829 257 (ďalej aj len „EKOLIFE Company, s.r.o.“), a to na základe faktúr:

- faktúra č. 01180529, int. č. 8111454, za kuracie prsia Brazil Seara, zo dňa 29.05.2018, v sume 92 596,61 EUR, základ dane: 77 163,84 EUR, 20 % DPH: 15 432,77 EUR,

- faktúra č. 01180522, int. č. 8111386, zo dňa 22.05.2018, za bravčové karé, bez retiazky, bez kosti, vákuovo balené, v sume 35 435,21 EUR, základ dane: 29 529,34 EUR, 20 % DPH: 5 905,87 EUR,

- faktúra č. 01180523, int. č. 8111385, kuracie prsia Brazil Seara, zo dňa 23.05.2018, v sume 88 401,46 EUR, základ dane: 73 667,88 EUR, 20 % DPH: 14 733,58 EUR.

4. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že zisťoval pôvod tovaru a preveroval celý obchodný reťazec, pričom zistil, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo v nasledovnom reťazci: Zewill s. r. o., Obchodná 560/39, 811 06 Bratislava, IČO: 50 739 794 (ďalej len „Zewill s.r.o.“) › EKOLIFE Company, s. r. o. › CHRlEN, spol. s r. o.

5. Správca dane dospel k záveru, že žalobca neporušil konkrétne ustanovenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“), ale zistil a má dôkazy (z miestnych zisťovaní, z informácií z dátového skladu finančnej správy a z registra účtovných závierok, z údajov z analytického systému kontrolných výkazov) o tom, že sa zdaniteľný obchod neuskutočnil tak, ako je uvedené na faktúrach. Podľa správcu dane sa žalobca zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu, t. j. podvodu sa dopustili iné osoby v reťazci spoločnosti, ktorého súčasťou je aj žalobca. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal a nepredložil žiadne fakty, že si overoval (a akým spôsobom) svojho deklarovaného dodávateľa po obchodnej stránke, ako si zisťoval jeho možnosti a skúsenosti obchodovať s potravinami, ako zistil, s akým druhom mäsa obchoduje, akých má dodávateľov, či ide o seriózne daňové subjekty, ktoré majú skúsenosti a vedomosti o obchodovaní s potravinami. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal, že využil zákonné možnosti a kontrolný mechanizmus vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným obchodom, aby sa uistil, že nebude zapojený do podvodného reťazca.

6. Spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. nepredložila správcovi dane účtovníctvo, teda ani záznamy k DPH, vystavené faktúry a podklady k faktúram, na základe čoho správca dane nemal možnosť preveriť reálnosť zdaniteľných plnení. Správca dane získal iné dôkazy (z miestnych zisťovaní, z informácií z dátového skladu finančnej správy a registra účtovných závierok, z údajov z analytického systému kontrolných výkazov) o tom, že žalobca sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu, t. j. daňového podvodu sa dopustili iné osoby v reťazci spoločností, ktorého súčasťou je aj žalobca. Preverovaním celého obchodného reťazca sa nepodarilo zistiť pôvod tovaru, predmet dane a právo zdaniteľných osôb nakladať s tovarom ako vlastník. Spoločnosť Zewill, s.r.o. si uplatnila odpočítanie dane z dokladov z ERP od dodávateľov, ktorí sa nezaoberajú obchodovaním s mäsom. Správca dane dospel k záveru, že žalobca v dobe uzatvárania obchodu mohol a mať vedieť z verejne dostupných informácií, že sa svojim konaním môže zúčastniť na konaní, ktoré vykáže znaky daňového podvodu.

7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101497725/2021 zo dňa 16.08.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

8. Odvolacie námietky žalovaný neuznal za dôvodné. Uviedol, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. bola pre žalobcu novým dodávateľom a napriek tomu sa nezaujímal, či tento dodávateľ bude schopný tovar dodať. Preverenie daňového subjektu prostredníctvom portálu finstat nepovažoval žalovaný za dostatočné, nakoľko ho spravuje súkromná spoločnosť a tieto údaje nemusia byť vždy aktuálne. Žalobca si mohol dodávateľa preveriť napr. na internetovej stránke finančnej správy, ktorá poskytuje viaceré elektronické služby pre verejnosť.

9. Z informácií zistených z internetovej stránky finstat.sk, a to údaje o počte zamestnancov a o zápornej ziskovosti, žalobca podľa žalovaného mohol vedieť a mal vedieť, že sa svojím konaním môže zapojiť do podvodu na DPH, a napriek tomu neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

10. Podľa žalovaného sa mala žalobcovi ako podozrivá javiť skutočnosť, že prostredníctvom e-mailu komunikoval s osobou Z.. S. Z., ktorý nebol konateľom dodávateľa a žalobca nevedel uviesť žiadne bližšie údaje k tejto osobe, napr. jej pobyt a pod. Žalovaný to vyhodnotil tak, že žalobca nepostupoval s dostatočnou opatrnosťou, keďže nevedel jednoznačne identifikovať osobu, s ktorou konal, napriek tomu, že táto osoba nebola konateľom ani spoločníkom dodávateľa.

11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že o nedostatočnej opatrnosti svedčí aj to, že žalobca nemal písomné zmluvy, teda uzatváral zmluvy s novým dodávateľom bez toho, aby dostatočne podrobne definoval podmienky spolupráce bez zaistenia kontrolných mechanizmov. Ak začína daňový subjekt

spoluprácu s novým obchodným partnerom, mal by si tohto dostatočne preveriť, napr. zabezpečiť si akékoľvek dôveryhodné recenzie alebo referencie na budúceho obchodného partnera, oboznámiť sa s jeho postavením na trhu, s predchádzajúcimi skúsenosťami, bonitou či plnením daňových povinností. Odporúča sa presvedčiť, či vôbec má budúci obchodný partner potrebné personálne a materiálne vybavenie na dodanie objednávky, prípadne si zaviesť iné interné kontrolné mechanizmy, ktorými by pred vstupom do obchodných záväzkových vzťahov bolo možné preveriť si svojho obchodného partnera.

12. Žalovaný ďalej poukázal na to, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. bola zrušená a vymazaná z obchodného registra a z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 07.11.2019 vyplýva, že konanie začalo na podnet advokátskej kancelárie z dôvodu, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. nemala k nehnuteľnosti, kde bolo zapísané sídlo, vlastnícke ani užívacie právo. Súd zistil, že spoločnosť nemá obchodný majetok. Bola zasielaná výzva na odstránenie dôvodu, pre ktorý bol podaný návrh na zrušenie spoločnosti, a táto spoločnosť sa k výzve nevyjadrila a dôvod neodstránila. Aj tieto skutočnosti vyhodnotil žalovaný ako dôkaz o podvodnom konaní s tým, že ak by spoločnosť reálne vykonávala podnikateľskú činnosť, odstránila by dôvod, pre ktorý začalo konanie o zrušenie spoločnosti. Podľa žalovaného je evidentné, že žalobca si nepreveril sídlo spoločnosti deklarovaného dodávateľa a jej majetok využívaný na podnikanie.

13. Pokiaľ bolo poukazované na účtovnú závierku spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o., táto bola zverejnená dňa 03.07.2018, t. j. až po uzatvorení obchodov, preto ju správca dane nevyužil ako dôkaz v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, aj keď samotný žalobca sa na údaje v nej uvedené odvoláva.

14. Žalovaný ďalej poukázal na spoločnosť Zewill s.r.o. s tým, že v kontrolných výkazoch je uvedené, že táto spoločnosť si uplatnila odpočítanie DPH zo zjednodušených daňových dokladov, od spoločností, ktoré sú verejne známe a nevykonávajú obchodnú činnosť s potravinami, čo znamená, že z týchto zdaniteľných obchodoch vznikol daňový únik, ktorý je dôsledkom podvodného konania.

15. Úhrada faktúr nie je dôkazom, nakoľko technicky je možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa.

16. Žalobca nevykonal dostatočné opatrenia a pri výbere obchodného partnera nepostupoval obozretne a starostlivo, výsledkom čoho bolo zapojenie sa do podvodnej schémy, či porušenia pravidiel primeranej obozretnosti daňového subjektu.

17. Správca dane neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu tam, kde objektívne nesiahala jeho zodpovednosť. Svojimi zisteniami z verejne dostupných zdrojov preukázal, že žalobca mohol vedieť a mal vedieť, že sa zapája do podvodu na DPH a preukázal, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční alebo príjme, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ.

Správna žaloba žalobcu - žalobné body

18. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, a navrhoval, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

19. Žalobca označil rozhodnutia daňových orgánov za nezákonné a nesprávne s tým, že dospeli k záveru, že žalobca bol účastný na daňovom podvode, na základe subjektívnych domnienok a fabulácií, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v reálnom skutkovom stave. Nesprávne vyhodnocujú obchodnoprávne súvislosti uskutočnených obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok relevantných dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie vecí, skutkový stav, ktorý vzali za základ napadnutých rozhodnutí daňové orgány je podľa názoru žalobcu v rozpore s obsahom spisu a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Žalobca vyjadril nesúhlas

so závermi uvedenými v rozhodnutí žalovaného s tým, že tieto považuje za nesprávne, nepravdivé a účelové. Daňové orgány nesprávne posúdili skutkový a právny stav veci, dokazovanie nevykonali riadne a náležite, nesprávne vyhodnotili dôkazy a skutočnosti predkladané žalobcom, z dôvodu čoho zistený skutkový stav nie je pre konečné rozhodnutie postačujúci. Žalovaný prevzal za svoje vyjadrenia a závery správcu dane, ktorý zistený skutkový stav a predkladané dôkazy žalobcom vyhodnocuje jednostranne, neobjektívne a nespravodlivo.

20. Žalobca namietal závery žalovaného, že neboli priamo porušené konkrétne ustanovenia zákona o DPH ale bol identifikovaný podvod na DPH, ktorý je dôsledkom podvodného konania. V právnej sfére neexistuje niečo ako priame alebo nepriame porušenie zákona. Daňový subjekt buď zákon porušil alebo neporušil, pričom v danom prípade je jasné a nepochybné, že žalobca postupoval podľa zákona o DPH, ako aj v súlade s ostatnými súvisiacimi právnymi predpismi a žiadnu svoju povinnosť ustanovenú zákonom neporušil. V odvolaní žalobca namietal tvrdenie správcu dane o existencii dôkazov, ktoré preukazujú, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil tak, ako je uvedené na faktúrach, pričom žalovaný sa k tejto námietke relevantným spôsobom nevyjadril. Správca dane žiadne dokazovanie okrem dožiadania Daňového úradu Nitra nevykonával. V protokole, v zápisnici o ústnom pojednávaní a ani v odôvodnení rozhodnutia správca dane neuviedol žiadne dôkazy a skutočnosti, ktoré by preukazovali závery o neuskutočnení zdaniteľného obchodu a o neoprávnenom odpočítaní DPH. Správca dane tvrdí existenciu dôkazov, ktoré doposiaľ ani žalovaný nekonkretizoval, a tak je jeho tvrdenie len vo všeobecnej rovine, na základe ktorej nie rozhodnutie správcu dane a žalovaného možné preskúmať. Správca dane tvrdil, že vykonal miestne zisťovanie ale nikde neuviedol, kde, kedy a u akého subjektu miestne zisťovanie vykonal, čo bolo predmetom miestneho zisťovania a čo miestnym zisťovaním zistil. Takýto dôkaz správcu dane neexistuje. Keďže dôkaz získaný prostredníctvom miestneho zisťovania neexistuje, potom je aj konečné rozhodnutie založené na neexistujúcom dôkaze, v dôsledku čoho je nezákonné a nepreskúmateľné. Rovnako aj v prípade tvrdenia o dôkazoch z informácií z dátového skladu finančnej správy nie sú tieto dôkazy konkretizované. Ak mal správca dane na mysli informácie získané z dožiadania Daňového úradu Nitra, ide o skutočnosti, ktoré sú vo vzťahu k žalobcovi a jeho zákonnému nároku na odpočítanie dane bezpredmetné a navyše ide o informácie, pri ktorých správca dane neuviedol, v akom období boli Daňovým úradom Nitra získané a k akému obdobiu sú aktuálne, pretože sám správca dane k spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o., resp. ani k jej zástupcom, od začiatku daňovej kontroly nevykonal žiadny úkon za účelom dokazovania. Správca dane tiež neuviedol, aké dôkazy a zistenia získal z registra účtovných závierok, pretože podľa vedomostí žalobcu si spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. plnila povinnosť zakladať predpísané účtovné závierky do zbierky listín a podala daňové priznanie za rok 2017. Správca dane ďalej poukazoval aj na dôkazy z údajov analytického systému kontroly výkazov, ale nešpecifikoval aké dôkazy spochybňujúce realizáciu zdaniteľného obchodu získal, pretože z kontrolných výkazov vyplýva, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. obchodovala tak so žalobcom ako aj so spoločnosťou Zewill s.r.o.

21. Žalobca ďalej vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. bola pre žalobcu novým dodávateľom a žalobca sa nezaujímal, či mu dodávateľ bude schopný preverovaný tovar dodať. Podľa žalobcu si žalovaný protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že žalobca sa nezaujímal o schopnosť dodávateľa tovar dodať a na druhej strane pripustil, že si spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. preveroval na finstat.sk, avšak tento spôsob nepovažoval za dostačujúci. Ide o záver žalovaného vytrhnutý z kontextu vyjadrenia žalobcu, ktorý vo vyjadrení uviedol, že si vždy svojich obchodných partnerov preveruje z dostupných zdrojov, akými sú napr. Obchodný register SR alebo portál finstat.sk Žalobca s náležitou starostlivosťou skúma aktuálnu situáciu a stav obchodného partnera v čase obchodu, pričom sa snaží podľa finančných ukazovateľov predvídať aj budúcu finančnú situáciu a platobnú schopnosť svojich partnerov. Pri preverovaní dodávateľa EKOLIFE Company, s.r.o. zistil, že spoločnosť vznikla už 21.01.2002, plnila si svoje daňové povinnosti a bola plne funkčná 17 rokov, pričom k zrušeniu a výmazu došlo až 2 roky po uskutočnení obchodu. Žalobca predložil ako dôkaz výpisy z finstat.sk, ktoré preukazujú, že táto spoločnosť bola v roku 2017 plne funkčná, nemala žiadne dlhy, žiadne nedoplatky. Z predloženej e-mailovej komunikácie s odkazom na portál finstat.sk vyplýva, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. si žalobca v čase obchodu preveroval a po zhodnotení dostupných informácii dospel k záveru o vhodnosti spoločnosti ako obchodného partnera na dodanie tovaru. Daňové orgány neuviedli ako obsah e-mailovej komunikácie posúdili a ako tento ako dôkaz predložený žalobcom vyhodnotili. Žalobca vyjadril nesúhlas s konštatovaním žalovaného o neaktuálnosti a nesprávnosti údajov zverejnených na portáli finstat.sk, pretože tento portál spracováva a zhromažďuje dáta z obchodného vestníka, obchodného registra, živnostenského registra, registra

účtovných závierok, registra úpadcov, zoznam dlžníkov z poisťovní, zoznam finančnej správy a súdnych rozhodnutí. Žalovaný poukázal na „viaceré elektronické služby pre verejnosť“ avšak nešpecifikoval aké služby v súvislosti s preverením obchodného partnera finančná správa poskytuje, resp. aké informácie by žalobcovi poskytla u inej obchodnej spoločnosti napr. s prihliadnutím aj na daňové tajomstvo. Preto takýto argument je irelevantný. Navyše elektronické služby, na ktoré žalovaný poukazuje, sú členené na portáli finančnej správy na verejne dostupné elektronické služby, ktoré sú prístupné ktorémukoľvek návštevníkovi portálu a na služby autorizované, ktoré sú poskytované iba používateľom s vykonanou registráciou a autorizáciou. Verejne dostupné elektronické služby, ktoré finančná správa poskytuje, spočívajú len napr. v overení, či daňový subjekt je platiteľom DPH, pričom tieto informácie čerpá z portálu finančnej správy práve aj spomínaný portál finstat.sk Zisk a počet zamestnancov nie sú jediné a výlučné atribúty pre posúdenie obchodného partnera, kedy je potrebné prihliadať aj na ďalšie skutočnosti a hodnotiť spoločnosť komplexne, nie vytrhávajúc dve veličiny, ktoré žiadnym spôsobom nepreukazujú a nenasvedčujú podvodnému konaniu spoločnosti. Obchodná spoločnosť pritom nemusí mať ani jediného zamestnanca, ale napr. okrem vlastníckej štruktúry môže pracovnú činnosť realizovať prostredníctvom fyzických osôb - živnostníkov, ktorí nie sú zamestnancami. Žalobca vykonal dostatočné opatrenia a pri výbere obchodného partnera postupoval obozretne a starostlivo. Výsledkom čoho bolo aj úspešné zrealizovanie obchodu a dodanie požadovaného tovaru, ktorého existenciu daňové orgány nespochybnili.

22. Žalobca ďalej namietal závery žalovaného o tom, že ako podozrivá sa mala javiť skutočnosť, že prostredníctvom e-mailu komunikoval s osobou Z.. S. Z., ktorý nebol konateľom dodávateľa a žalobca neuviedol žiadne bližšie informácie k tejto osobe. Tento argument žalobca označil za bezpredmetný. Podľa žalobcu daňové orgány opomínajú všetky obchodno-právne súvislosti a nemajú vedomosť o reálnom fungovaní obchodov v praxi. V obchodných vzťahoch môžu za konateľov vystupovať osoby odlišné od konateľov, resp. zabezpečovať činnosť, vyhľadávať a uzatvárať obchody poverené alebo splnomocnené osoby, prípadne zamestnanci spoločnosti. Žalobca v obchodnom styku vôbec nemusí prísť do kontaktu s konateľom, už vôbec nie ak je konateľ cudzinec, ale komunikuje a obchod dojednáva cez konateľom poverené osoby. Žalobca poukázal na a a nasl. , v zmysle ktorých platná právna úprava dbá na princíp dobrej viery osôb, ktoré majú vedomosť o tom, že osoba, ktorá koná za druhú spoločnosť, nie je osobou oprávnenou alebo svoju právomoc prekračuje. Poukázal aj na a na konštantnú judikatúru súdov SR, podľa ktorej splnomocnenie podľa daného ustanovenia sa týka všetkých osôb, ktoré boli pri prevádzkovaní podniku poverené určitou činnosťou, pričom nie je dané žiadne obmedzenie týkajúce sa vzťahu týchto osôb k podnikateľovi a ani obmedzenie týkajúce sa formy poverenia (nemusí mať písomnú formu) alebo obsahu poverenia. Vzhľadom na bezproblémovú komunikáciu s Z.. Z. a tiež s prihliadnutím na to, že objednaný tovar bol žalobcovi reálne dodaný, je zrejmé, že žalobca nemal dôvod na pochybnosť o oprávnení Z.. S. Z. konať a vystupovať za dodávateľa. Za absolútnu označil žalobca požiadavku žalovaného, aby Z.. S. Z. vedel identifikovať miestom pobytu.

23. Žalobca ďalej namietal záver žalovaného, že správca dane nemá absolútnu povinnosť vo vzťahu k dokazovaniu a v súvislosti s návrhom žalobcu na výsluch svedka Z.. S. Z. uviedol, že sám žalobca musí vedieť preukázať, s ktorými subjektami realizuje príslušné zdaniteľné plnenia, preto žalovaný zamietol požiadavku žalobcu na identifikovanie osoby Z.. S. Z.. Žalobca naďalej zotrval na svojom tvrdení, že daňový subjekt z pozície svojho postavenia nie je schopný poskytnúť správcovi dane bližšiu identifikáciu osoby, avšak možno predpokladať, že práve správca dane ako štátny orgán disponuje prostriedkami, prostredníctvom ktorých dokáže identifikovať takúto osobu, napr. jednoducho dopytom Sociálnej poisťovne. Navyše žalobca predložil e-mailovú komunikáciu, z ktorej možno zistiť e-mailovú adresu, z ktorej Z.. Z. komunikoval a táto komunikácia obsahuje aj telefónne číslo. Na základe týchto údajov bolo v možnostiach a schopnostiach v zásade jednoducho a efektívne zistiť osobu Z.. S. Z. a za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočností rozhodujúcich pre správu daní ho predvolať.

24. Pokiaľ žalovaný žalobcovi vytýkal, že nepredložil písomné zmluvy a že uzatváral s novým dodávateľom zmluvy bez definovania podmienok spolupráce a zaistenia kontrolných mechanizmov, žalobca takéto závery označil za mylné a bezpredmetné s tým, že žalovaný neprihliada na obchodnú prax. Absencia písomnej zmluvy nie je a nemôže byť dôkazom neuskutočnenia obchodu, pretože v obchodnom styku sa písomná forma pre daný typ zmluvného vzťahu (kúpa a dodanie tovaru) nevyžaduje. Daňové orgány neposudzujú zdaniteľné obchody z hľadiska fungovania obchodnoprávnych vzťahov v zmysle , ale vytvárajú si vlastné stereotypy fungovania obchodov,

kedy podľa daňových orgánov musí za každých okolností existovať písomná zmluva a pod. Žalovaným tvrdenú neopatrnosť žalobcu nepreukazuje ani údajné nedojednanie podmienok spolupráce a bez zaistenia kontrolných mechanizmov, pretože žalobca sa so svojim dodávateľom dohodol na podstatných náležitostiach, čo je predovšetkým druh a cena tovaru, prípadne čas dodania tovaru, pričom všetky ďalšie podmienky zmluvného vzťahu sa automaticky riadia .

25. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že v priebehu daňovej kontroly nebolo zo strany správcu dane možné získať doklady od dodávateľa, preveriť pôvod nadobudnutého tovaru a preveriť skutočnosť, či je preverovaná faktúra v predmetnom účtovníctve dodávateľa. Nie je zrejmé, aký má táto skutočnosť vplyv na posúdenie oprávnenosti žalobcu na odpočítanie DPH, keďže túto situáciu nezavinil žalobca ale sám správca dane svojou nečinnosťou a pasivitou. Správca dane mal a mohol mať vedomosť o zrušení spoločnosť ešte pred jej zrušením, pretože podľa súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zverejní oznámenie v Obchodnom vestníku, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie, pričom samotné rozhodnutie môže byť súdom vydané až po uplynutí 6 mesiacov od zverejnenia v Obchodnom vestníku. Správca dane mal už do času zrušenia spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. súdom vedomosť o prebiehajúcom konaní. Aj z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 07.11.2019 vyplýva, že spoločnosť si plnila povinnosť zakladať predpísané účtovné závierky do zbierky listín a súd zisťoval majetok aj cestou Daňového úradu Nitra. Ďalej je v uznesení uvedené, že zo správy podanej Daňovým úradom Nitra vyplýva, že posledné daňové priznanie bolo podané za rok 2017, správca dane eviduje voči spoločnosti pohľadávky a v rámci daňového exekučného konania nezistil žiaden majetok spoločnosti. Oznámenie o daňovej kontrole bolo datované 02.12.2020, pričom spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra 28.01.2020. V čase začatia daňovej kontroly správca dane vedel, že spoločnosť bude z obchodného registra vymazaná, preto svoju pozornosť zameral na existujúci a podnikateľsky aktívny subjekt - žalobcu. V súvislosti s touto spoločnosťou bol dňa 17.07.2019 u žalobcu Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý od žalobcu zobral všetky súvisiace doklady. Správca dane nevyvinul dostatočné úsilie na vyvodenie zodpovednosti za prípadné porušenie daňových predpisov u spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. Spoločnosť bola s vedomím správcu dane zrušená, aj vymazaná z obchodného registra a teraz správca dane prenáša zodpovednosť iných subjektov na žalobcu, ktorý neporušil žiadnu svoju povinnosť podľa zákona o DPH ani podľa iného právneho predpisu. Spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. bola zrušená a z obchodného registra vymazaná v súlade s platnou právnou úpravou, preto túto skutočnosť nemožno vykladať v neprospech žalobcu. Žalobca namietal závery žalovaného, že o podvodnom konaní svedčí aj to, že konanie o zrušení spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. začalo na základe podnetu z toho dôvodu, že spoločnosť nemala nehnuteľnosti, kde bolo zapísané sídlo, vlastnícke ani užívacie právo. Tieto skutočnosti podľa žalobcu nepreukazujú podvodné konanie dodávateľa v obchodnom reťazci. To či spoločnosť mala alebo nemala užívacie právo k nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nesúvisí s obchodom, ktorý bol zrealizovaný v máji 2018 (žiadnym spôsobom nevyplýva, že spoločnosť nemala v čase uskutočnenia obchodu užívacie právo k nehnuteľnosti, v ktorej mala zriadené sídlo). Daňový subjekt nevie ovplyvniť aký charakter bude mať ďalšia podnikateľská činnosť dodávateľa po uskutočnení obchodu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.08.2010, v zmysle ktorého daňový subjekt nemá žiadne zákonom priznané právne prostriedky, ktoré by mu umožňovali sledovať procesy dodávateľov.

26. Účelovosť, tendenčnosť, neobjektívnosť a jednostrannosť vo vedení dokazovania a hodnotenia dôkazov vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného, ktorý uviedol, že účtovnú závierku dodávateľa EKOLIFE Company, s.r.o., na ktorú poukazoval žalobca, nevyužil ako dôkaz, pretože bola zverejnená až po uzatvorení obchodov, naopak ale na skutočnosť, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. bola zrušená a z obchodného registra vymazaná až takmer po dvoch rokoch od realizovania obchodu medzi žalobcom dodávateľom v máji 2018, už daňové orgány prihliadajú.

27. Zistenia správcu dane ohľadne subdodávateľa Zewill s.r.o. a to, že v daňových výkazoch uviedol a uplatnil si odpočítanie dane vo vzťahu k spoločnostiam, ktoré nevykonávajú obchodnú činnosť s potravinami, nezakladá relevantný dôvod na neuznanie odpočítania DPH a nevytvára ani podklad pre záver o účasti žalobcu na daňovom podvode. Spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. odviedla v máji 2017 na dani 36 072,22 Eur, ktorú si uplatnil aj žalobca, čo by malo byť pre správcu dane smerodajné a rozhodujúce. Spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. si z faktúr od spoločnosti Zewill s.r.o. uplatnila sumu 133 427,20 Eur, teda získala 97 355,- Eur. Ostatné skutočnosti ohľadom toho čo a koľko si spoločnosti

odpočítali na DPH je pre žalobcu bezpredmetné. Z výkazov o DPH jasne vyplynulo, kým a komu bol tovar dodaný, predaný a zaplatený. Nezrovnalosti vo výkazoch EKOLIFE Company, s.r.o. a Zewitl s.r.o. so žalobcom nesúvisia, pretože nemá a nemôže mať vedomosť o tom, aký tovar a od akého subjektu spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. a Zewill s.r.o. nakupovala. Tieto zistenia nemôžu byť vykladané na ťarchu žalobcu, pretože nemôže niesť zodpovednosť, a to ani za daňovú a za podnikateľskú činnosť druhých subjektov.

28. Ak daňové orgány spochybňujú tok peňažných prostriedkov od žalobcu k dodávateľovi potom bolo ich úlohou, aby v rámci čo najúplnejšieho a najobjektívnejšie zistenia skutkového stavu overili nielen vlastníka účtu, ale aj to, ako dodávateľ s peňažnými prostriedkami naložil. V tomto smere ale nevykonali žiadne dokazovanie. Žalobca by nezaplatil za tovar, ktorý by mu nebol dodaný. Vykonanie úhrady za dodaný tovar, ktoré žalobca preukázal, je jasným a neoblomným dôkazom toho, že tovar uvedený na faktúrach bol skutočne dodaný deklarovaným dodávateľom.

29. Žalobca ďalej namietal argumentáciu žalovaného, keď žalovaný uviedol, že správca dane zabezpečil dôkazy, ktoré podrobne uviedol v protokole a vo svojom rozhodnutí. Tento záver žalobca označil za nepravdivý a nevychádzajúci z reálneho obsahu protokolu a rozhodnutia správcu dane. Ani žalovaný nekonkretizoval dôkazy získané správcom dane ale iba stroho odkázal na protokol a rozhodnutie, pričom je zrejmé, že tieto dôkazy neboli ani konkretizované ani podrobne uvedené. Správca dane nevykonal žiadne dokazovanie okrem dožiadania Daňového úradu Nitra. Správca dane v protokole, v zápisnici o ústnom pojednávaní ani v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadne dôkazy a skutočnosti, ktoré by preukazovali závery o neuskutočnení zdaniteľného obchodu a o neoprávnenom odpočítaní DPH.

30. Žalobca ďalej poukázal na podľa neho tvrdený logický rozpor v záveroch daňových orgánov, keď záver správcu dane prevzal aj žalovaný. Správca dane na jednej strane tvrdil, že vzhľadom na okolnosti na strane spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. nemal možnosť preveriť reálnosť zdaniteľných plnení, avšak na strane druhej v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal, že o tom, ako sa obchody uskutočnili, získal informácie z odtajnených spisov a tiež z kontrolných výkazov. Sám správca dane zistil, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo v reťazci Zewill s.r.o. - EKOLIFE Company, s.r.o. - Chrien spol. s r.o., z čoho potom vyplýva, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na posudzovaných faktúrach a niet pochybnosti ani o existencii tovaru, ani o tom, kto tovar dodal. Tvrdenie správcu dane, že v dôsledku nepreukázania nadobudnutia tovaru na predchádzajúcom stupni a tým z celého reťazca obchodných partnerov vyplynulo spochybnenie pôvodu tovaru, predmetu dane a práva zdaniteľných osôb nakladať s tovarom ako vlastník, a teda že nebol zistený pôvod tovaru, je účelové, nepravdivé a protirečivé. Správca dane na tej istej strane odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že pôvod tovaru a celý obchodný reťazec preveroval z dôvodu vzniku pochybností ohľadne dodávok, zatiaľ čo ďalej tvrdil, že spochybnenie predmetu dane vyplynulo až zo skúmania a preverovania predchádzajúceho stupňa obchodu. Žalobca ďalej rozporoval, že žalovaný totožne ako správca dane uvádza, že zo strany správcu dane nebolo možné získať doklady dodávateľa a preveriť pôvod nadobudnutého tovaru, t. j. nebolo možné overiť formálny stav so skutočnosťou, a na druhej strane už bol vyslovený záver, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania, a to aj napriek tomu, že na tej istej strane rozhodnutia je uvedené, že tento tok nebolo možné zistiť a preveriť. Správca dane ani v protokole, ani v zápisnici, ani v rozhodnutí neuviedol, a žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež neuviedol, žiadne konkrétne dôkazy a konkrétne zistenia, z ktorých by vyplýval akýkoľvek záver o daňovom podvode. Dokonca sám správca dane uviedol a žalovaný túto skutočnosť potvrdil, že žalobca neporušil konkrétne ustanovenia zákona o DPH a napriek tomu pripisuje žalobcovi účasť na daňovom podvode. Daňové orgány nepreukázali daňový podvod ani zo strany spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o., už vôbec nie zo strany žalobcu. Žalobca od začiatku založenia spoločnosti podniká svedomite, poctivo, za súčasného dodržiavania platných právnych predpisov a riadneho plnenia daňových povinností, preto ani nemôže byť preukázaná účasť žalobcu na daňovom podvode. Nepostačuje len všeobecné konštatovanie o zapojení daňového subjektu do daňového podvodu bez toho, aby správca dane náležite a relevantne tieto skutočnosti preukázal. Na vyvodenie takéhoto záveru nepostačuje ani samotná potenciálna účasť daňového subjektu na daňovom podvode, pokiaľ nie je preukázaný úmysel daňového subjektu. Konštatovanie daňových orgánov sú navyše v logickom rozpore s ostatnými časťami rozhodnutia, konkrétne, že žalobca bol účastný na daňovom podvode v snahe získať neoprávnený majetkový prospech, čo nemožno považovať za preukázanie úmyslu. Žalobca doposiaľ nevie, na základe akých konkrétnych zistení a dôkazov správca dane vyvodzuje záver o nereálnosti zdaniteľného obchodu, účasti žalobcu na daňovom podvode a následne o neoprávnenom odpočítaní DPH. Neoprávnené

odpočítanie DPH znamená, že daňový subjekt si odpočíta daň neoprávnene, teda že poruší niektoré z príslušných ustanovení zákona o DPH. Daňové orgány ale výslovne uznali, že zo strany žalobcu k porušeniu zákona o DPH nedošlo. Daňové orgány podľa žalobcu vedú konanie voči nemu účelovo, postupujú zmätočne, nelogicky a nezákonne a vyvodzujú voči nemu nesprávne závery bez akéhokoľvek relevantného skutkového a právneho podkladu. Žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.09.2019, v zmysle ktorého ak daňový subjekt predloží dôkazy, ktoré preukazujú realizáciu zdaniteľného plnenia, ale na strane správcu dane existujú pochybnosti o zrealizovaní obchodu v reťazci, o ktorom správca dane tvrdí, že bol vytvorený umelo a podvodne, potom je dôkazným bremenom zaťažený správca dane a nie daňový subjekt. Žalobca poukázal aj na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14, v zmysle ktorého je úlohou daňového orgánu, ktorý konštatoval podvod alebo nezrovnalosti, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry, aby vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby od adresáta faktúry vyžadoval overenia, ktoré mu neprináležia, preukázal, že tento adresát vedel alebo mal vedieť, že plnenie uvádzané ako základ daňového oprávnenia bolo súčasťou podvodu. Daňové orgány postupujú v rozpore s týmto záverom, pretože obviňujú žalobcu z účasti na umelo vytvorenom obchodnom reťazci bez preukázania, že k tomuto skutočne došlo, bez preukázania úmyslu žalobcu, ako aj bez preukázania vedomosti o účasti žalobcu na daňovom podvode, resp. umelom reťazci. Žalobca ďalej poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. zo dňa 21.04.2010. Podľa žalobcu daňové orgány podvod, resp. účasť na umelo vytvorenom reťazci len všeobecne tvrdia, a to bez akejkoľvek skutkovej a právnej kvalifikácie. Daňové orgány sa vôbec nezaoberali právnymi, obchodnými a osobnými väzbami medzi zúčastnenými subjektami. Skutočnosti zistené správcom dane neposkytujú dostatočný resp. žiadny podklad pre záver o tom, že žalobca mal alebo mohol vedieť o daňovom podvode, prípadne o umelom reťazci. Dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva na správcovi dane, ktorý ho neuniesol. Daňové orgány neriešili a netestovali splnenie dvojitej podmienky podvodné konanie a vedomosť, ktorú pre neuznanie odpočtu DPH kumulatívne požaduje judikatúra. Je povinnosťou správcu dane predložiť dostatočné a objektívne dôkazy preukazujúce splnenie podmienok a predpokladov pre neuznanie odpočítania dane daňovým subjektom. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa preukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, nebolo vykonané jeho dodávateľom ani subdodávateľom, avšak za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet DPH bolo súčasťou podvodu.

31. Žalobca ďalej namietal, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov bolo z jeho strany preukázané predloženými dokladmi a skutočnosťami, ktoré uskutočnenie obchodu a dodanie tovaru potvrdili. Zo žiadnych zistení správcu dane nemožno vyvodzovať záver, že predmetné obchody boli fiktívne či simulované alebo že sa uskutočnili spôsobom odlišným od stavu deklarovaného v predložených dokladoch. Z § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH vyplýva, že daňovému subjektu vzniká právo na odpočet DPH, ktorú si voči nemu uplatnil iný platiteľ, ak disponuje faktúrou vystavenou v súlade s § 71 zákona platiteľom dane. Daňovému subjektu vzniká ako platiteľovi dane zákonný nárok na odpočet DPH, ktorú si voči nemu uplatnil dodávateľ tovaru alebo služby, ktorý je taktiež platiteľom dane, za jedinej podmienky, a to, že disponuje faktúrou od dodávateľa. Ak disponuje faktúrou od dodávateľa, ktorý si v rámci tejto fakturovanej sumy uplatnil voči daňovému subjektu DPH a ktorý je zároveň platiteľom dane v zmysle § 4 ods. 3 zákona o DPH. Ust. § 49 zákona o DPH neprejednáva o preukazovaní vzniku daňovej povinnosti u platiteľa, ktorý tovar dodáva, ale upravuje výlučne okamih, t. j. časový moment vzniku nároku na odpočet DPH, ktorý je totožný s okamihom vzniku daňovej povinnosti, ktorá v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká okamihom dodania tovaru. Daňová povinnosť dodávateľa, ktorý je platiteľom DPH, vzniká okamihom dodania tovaru, ktorý bol preukázateľne dodaný a jeho dodanie správca dane nespochybňuje, preto týmto okamihom vzniklo právo žalobcu na odpočet DPH voči nemu uplatnenú dodávateľom tovaru. Žalobca si odpočítal daň z dodaného tovaru, ktorú voči nemu uplatnil jeho dodávateľ - platiteľ dane, preto nastalo splnenie zákonnej podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH - predloženie faktúry v zmysle § 71 zákona o DPH - platiteľom dane, ktorému vznikla daňová povinnosť dodaním tovaru. Žalobca poukázal aj na podmienky vzniku práva na odpočet DPH zverejnené na stránke Finančnej správy SR. Podľa žalobcu v súlade s dikciou zákona o DPH a s poukazom aj na vyjadrenie finančnej správy preukazovanie vzniku daňovej povinnosti platiteľa dane, ktorý dodáva tovar, nie je zákonnou podmienkou pre vznik práva na odpočet DPH. Daňové orgány pri vyvodzovaní záverov o oprávnenosti odpočítania DPH prihliadajú na účelovo vykonštruované zistenia a vôbec neberú do úvahy skutočnosti predkladané žalobcom a svedčiace v jeho prospech. Dokazovanie bolo vedené

jednostranne, a to s jediným cieľom, aby bol vyvodený záver o neoprávnenom odpočítaní DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018. Nestačí ale, aby daňové orgány poukazovali na ustanovenia právnych predpisov - konkrétne zákona o DPH a Daňového poriadku, podľa ktorých hodnotia dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a prihliadajú na všetko čo v konaní vyšlo najavo, ale tieto ustanovenia je potrebné aplikovať v prebiehajúcom daňovom konaní.

32. Žalobca ďalej namietal, že nebolo dostatočne vykonané dokazovanie, že bol vytváraný počas celého konania neúmerný a nedôvodný tlak na žalobcu, aby tento produkoval dôkazy, a keď žalobca v postavení kontrolovaného daňového subjektu dôkazy predložil alebo navrhol, správca dane žiaden z týchto dôkazov nevykonal. Úlohou daňových orgánov nie je a nemôže byť vytváranie pochybností a nezrovnalostí na úkor objektívnej pravdy, ale ich úlohou je čo najpresnejšie a najúplnejšie zistiť skutočnosti pre správne určenie dane, pričom nemôže dochádzať len k vytváraniu nezrovnalostí a spochybňovaniu tvrdení žalobcu, ale musia tiež vyhľadávať zistenia za účelom čo najpresnejšieho a najúplnejšieho zistenia skutkového stavu a prihliadať aj na skutočnosti, ktoré tvrdenia žalobcu preukazujú. Správca dane nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, buď navrhované dôkazy odmietol vykonať alebo na ne vôbec neprihliadal:

- správca dane a žalovaný neprihliadli a neuviedli, ako vyhodnotili e-mailovú komunikáciu z 15.05.2018, z ktorej vyplýva, že žalobca evidoval spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. na portáli finstat.sk, za účelom preverovania a kontroly; konštatovanie žalovaného o neaktuálnosti a nesprávnosti údajov zverejňovaných na tomto portáli nepovažuje žalobca za náležité, najmä ak neaktuálnosť a nepravdivosť týchto tvrdení nebola preukázaná;

- nebolo prihliadané a nebol v rozhodnutiach vyhodnotený dôkaz - fotodokumentácia skladovaného tovaru, ktorý si žalobca objednal a ktorú vyhotovila spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. v čase obchodu a zaslala žalobcovi;

- nebol vykonaný výsluch Z.. S. Z., čo je podstatným porušením zásad dokazovania a súvisiacich ustanovení podľa Daňového poriadku; práve vzhľadom na to, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. bola zrušená a z obchodného registra vymazaná, výpoveď svedka Z.. Z. bola pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu podstatná a smerodajná, avšak tento návrh odmietli vykonať;

- nebol vykonaný navrhovaný výsluch pani D. a P.. S. O.; P.. S. O. ako nákupca žalobcu komunikoval s pani D. za spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o.;

- nebol vykonaný navrhovaný výsluch S. Z., ktorý u žalobcu pôsobí ako vedúci mraziarenského skladu;

- nebol vykonaný a nebolo prihliadnuté na dôkaz - zoznam odberateľov tovaru dodaného EKOLIFE Company, s.r.o.; žalobca opakovane poukazoval na to, že dodaný tovar bol aj predaný, pričom predaj tovaru si zamestnanci správcu dane mohli overiť u všetkých odberateľov žalobcu, čo účelovo nevykonali;

- nebol vykonaný dôkaz - preverenie úhrad žalobcu na účet spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. a s tým súvisiace prešetrenie toku finančných prostriedkov;

- nebolo prihliadané na to, že žalobca riadne zaplatil za tovar a že takáto úhrada je preukázaním dodania tovaru;

- nebol vykonaný dôkaz - preverenie pohybu kamiónu v mýtnom systéme;

- správca dane mohol a mal vykonať výsluch svedka Z. O. - konateľa spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o., a to konkrétne cez medzinárodné dožiadanie, čo však nebolo vykonané a neboli využité všetky prostriedky, ktoré zákon priznáva za účelom najpresnejšieho a najúplnejšieho zistenia skutočností rozhodujúcich pre správu daní.

33. Ide o pochybenie daňových orgánov, ktoré nevyužili všetky možnosti na zistenie skutkového stavu, ktoré mali k dispozícii, čím boli porušené ust. § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku.

34. Správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní pri prerokovaní pripomienok k protokolu uviedol: „správca dane nepriniesol dôkazné bremeno na kontrolovaný daňový subjekt Chrien spol. s r.o. ale sám vykonal dokazovanie zamerané na preukázanie skutočností, že transakcia sa neuskutočnila tak, ako to preukazoval daňový subjekt Chrien spol. s r.o. ...“ týmto vyjadrením správca dane priznal, že dokazovanie nevedie a nevykonáva v súlade so zákonom - Daňovým poriadkom, kedy má postupovať tak, aby bola daň správne zistená, ale naopak správca dane účelovo vyhľadáva skutočnosti a vedie dokazovanie tak, aby za každých okolností preukázal žalobcovi neexistenciu zdaniteľného obchodu a jeho účasť na daňovom podvode. Závery daňových orgánov sú postavené výlučne na domnienkach, ktoré nemajú objektívny základ v zisteniach správcu dane a v predkladaných dôkazoch. Žalobca predložil viaceré listinné dôkazy (dodávateľské faktúry, zoznam odberateľov, dodacie listy, doklady o úhradách, e-mailovú komunikáciu a podal viacero vysvetlení), na ktoré ale zo strany daňových

orgánov nebolo prihliadané, neboli vyhodnotené, iba bola naznačená ich nehodnovernosť. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalobca ďalej poukázal na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.11.2020, sp. zn. zo dňa 18.05.2021 a na sp. zn. zo dňa 24.11.2012.

35. Daňové orgány v rozpore s § 24 ods. 1 Daňového poriadku požadujú od žalobcu preukazovanie správnosti a vierohodnosti dokladov vedených daňovým subjektom a prenášajú na neho aj povinnosť preukazovať správnosť a vierohodnosť dokladov tretích subjektov. Žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol, a to predloženými faktúrami a dodacími listami, objednávkami, dokladmi o úhradách, návrhmi na výsluch svedkov a ďalšími návrhmi na vykonanie dokazovania, a tiež skutočnosťou, že deklarovaný dodávateľ bol ako obchodná spoločnosť riadne zapísaný v obchodnom registri a mal oprávnenie podnikať v predmete, ktorý bol dodaný žalobcovi a ku ktorému sa vzťahujú preverované faktúry.

36. Daňové orgány nepostupovali v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, nakoľko správca dane zanedbal svoju povinnosť zistiť skutočnosti nevyhnuté na účely správy daní čo najúplnejšie. Správca dane takýmto dokazovaním, aké vykonal, úmyselne kryje svoju dôkaznú núdzu, pričom konanie bolo zaťažené vadou spočívajúcou v tom, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a to tým, že nepreukázal ani riadne neodôvodnil svoje tvrdenia, že nedošlo k dodaniu tovaru, resp. že bol dodaný od iných subjektov, než boli uvedený na sporných faktúrach. Ak správca dane nezískal iné dôkazy spochybňujúce tvrdenia žalobcu, musí dôjsť k formálnemu uznaniu dôkazov predložených daňovým subjektom. Rozhodnutia daňových orgánov nevychádzajú z objektívne zisteného a posúdeného skutkového a právneho stavu veci, daňové orgány založili svoje rozhodnutie na záveroch, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nestačí, aby svoje rozhodnutie postavili na tom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a tým neboli pochybnosti správcu dane odstránené, alebo, že pochybnosti pretrvávajú, ale naopak z vykonaného dokazovania správcom dane musí vyplynúť nespochybniteľný záver o tom, že žalobca sa vedome a úmyselne zúčastnil daňového podvodu a že k tomuto daňovému podvodu došlo. V danom prípade ide len o subjektívnu domnienku - pretrvávajúcu pochybnosť správcu dane, resp. žalovaného, ktorú podľa ich slov dokazovanie nevyvrátilo ale ani nepreukázalo opak. Daňové orgány vykonávajú dokazovanie výslovne za účelom vytvárania pochybností a vykonané dôkazy hodnotia jednostranne v neprospech žalobcu, prípadne na dôkazy, ktoré preukazujú pravdivosť tvrdenia žalobcu neprihliadajú bez relevantného dôvodu. Dokazovanie nebolo vykonané riadne a úplne, kedy správca dane nevyužil všetky možnosti na zistenie skutkového stavu, ktoré mal k dispozícii, čím porušil § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku. Daňové orgány opomenuli vykonanie viacerých dôkazov, ktoré buď navrhol žalobca, alebo ich potreba vyplynula priamo z doposiaľ vykonaného dokazovania.

37. Žalobca ďalej uviedol, že zotrváva na námietke vznesenej v podanom odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane, konkrétne voči postupu zamestnancov správcu dane a priebehu ústneho pojednávania 23.03.2021. Išlo o ústne pojednávanie, na ktorom sa však zamestnanci správcu dane žiadnym spôsobom nevyjadrili. Interpretácia stanoviska správcu dane v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100475092/2021 zo dňa 23.03.2021 spočívala v predložení písomného vyhotovenia zápisnice žalobcovi s tým, aby si toto prečítal a k stanovisku sa vyjadril, z dôvodu čoho daňový subjekt požiadal o lehotu na písomné vyjadrenie. Je zrejmé, že prerokovanie pripomienok bol len formálnym úkonom, spočívajúcom v predložení písomného vyhotovenia zápisnice žalobcovi bez ďalšieho ústneho vyjadrenia či vysvetlenia správcu dane. Daňovou kontrolou a vedením daňového konania boli poverení P.. A. T., P.. Z. Q. a P.. Z. Q.. Ústneho pojednávania sa zúčastnili len dvaja zamestnanci, a to P.. Z. Q. a P.. K. N.. Jediným zamestnancom, ktorý poznal predmetný daňový prípad, bola na ústnom pojednávaní P.. Z. Q., ktorá sa k prejednávanej veci nevyjadrila a nepodala žiadne stanovisko. Prísediaci zamestnanec P.. K. N. nemal o prejednávanom prípade žiadnu vedomosť a jeho účasť bola iba formálna. Prerokovanie pripomienok bolo len formálnym úkonom, kedy zamestnankyňa správcu dane nepodala žalobcovi k stanovisku zamestnancov správcu dane žiadne vysvetlenie. Zamestnanci správcu dane nezaujali ani na ústnom pojednávaní ani v zápisnici o ústnom pojednávaní konkrétne stanovisko ani k jednej písomnej alebo ústnej námietke žalobcu, v dôsledku čoho nemožno takýto postup považovať za zákonný a správny.

38. V rámci námietky o odbornej starostlivosti žalobcu, žalobca poukázal na to, že daňové orgány opomínajú obchodnoprávne súvislosti realizovaných obchodov a mali postupovať podľa pravidla zakotveného v § 3 ods. 6 Daňového poriadku, v zmysle ktorého pri správe daní musia brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, čo v tomto prípade absentovalo. Správca dane nehodnotil skutočný obsah obchodov medzi žalobcom a dodávateľmi, neprihliadal na obchodnoprávne súvislosti, v dôsledku

čoho vyvodzuje nesprávne skutkové ako aj právne závery. Žalobca ďalej poukázal na to, že pri svojej obchodnej podnikateľskej činnosti vykladá odbornú starostlivosť pre to, aby obchody prebiehali bez komplikácií, aby mu bol tovar dodaný v požadovanom množstve a kvalite a aby komodita, s ktorou podniká, sa vyznačovala požadovanou kvalitou. Všetko dosahuje už 30 rokov, čo sa odráža na dlhodobých obchodných partnerstvách aj na spokojných odberateľov aj na množstve ocenení, ktoré získal. Svojich obchodných partnerov si preveruje z jemu dostupných zdrojov, akými sú napr. Obchodný register SR a finstat.sk a s náležitou odbornou skúma aktuálnu situáciu a stav obchodného partnera v čase obchodu, pričom sa snaží predvídať aj budúcu finančnú situáciu a platobnú schopnosť svojich partnerov. Takouto precíznou lustráciou potenciálnych obchodných partnerov dosiahol bezproblémové obchody, avšak ani pri vynaložení náležitej starostlivosti a opatrnosti nemôže ovplyvniť vývoj a konanie svojich partnerov po uskutočnení obchodov v budúcnosti.

39. Žalobca namietal porušenie zásad správneho konania, konkrétne zásady zákonnosti podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, zásady súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku a zásady rovnosti a primeranosti podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku.

40. Podľa žalobcu daňové orgány nedostatočne zistili skutkový stav a to tým, že žalovaný nepreukázal a riadne neodôvodnil svoje tvrdenia, že v prípadoch dodávateľskej spoločnosti nedošlo k zdaniteľnému plneniu. Zistili skutkový stav nedostatočne a nijakým spôsobom nevyvrátili, že tovar bol dodaný a služby boli dodané a faktúry za tieto tovary a služby boli uhradené a teda, že došlo k zdaniteľnému plneniu. Nebol dostatočne a spoľahlivo a pravdivo zistený skutkový stav. Odôvodnenie rozhodnutí nie je dostatočné absolútne, nakoľko absentuje logická zhoda medzi výrokom a odôvodnením, čo potvrdzuje arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného. V rámci daňového konania sa na daňové orgány vzťahuje povinnosť vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami, a to nielen so zistenými správcom dane, ale aj so skutočnosťami tvrdenými a preukázanými daňovým subjektom. Pokiaľ je správnom dane produkované rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia stáva sa arbitrárnym a nepreskúmateľným.

Vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe

41. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca vo svojich vyjadreniach nepreukázal, akým spôsobom si overil sídlo dodávateľa a jeho majetok používaný na podnikanie, v nadväznosti na zistenia Okresného súdu Nitra uvedené v uznesení, vyhodnotil správca dane ako dôkaz, že žalobca neprijal opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční alebo prijme, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalovaný dostatočne jasne uviedol, že preverenie spoločnosti prostredníctvom portálu finstat.sk je nedostatočné, najmä pokiaľ si ju žalobca preveroval a zo zistení mohol predpokladať, že ide o nedôveryhodnú spoločnosť.

42. Žalobca nepredložil písomné zmluvy, a preto je možné všeobecne zhrnúť, že si nepočínal s dostatočnou opatrnosťou a uzatváral zmluvy s novým dodávateľom bez toho, aby dostatočne podrobne definoval podmienky spolupráce a zachytil ich v písomnej zmluve bez zaistenia kontrolných mechanizmov. Kontrolný mechanizmus - preverenie obchodného partnera cez portál finstat.sk vyhodnotil žalovaný ako nedostatočný a nedbalý. Obchodný model žalobcu - ústne alebo e-mailom, síce môže byť bežný, avšak z opatrnosti v tomto prípade takýto model nemal použiť.

43. Žalobca neučinil rozumné kroky k potlačeniu rizík obchodu. Po daňovom subjekte je možné požadovať, aby si obchodného partnera preveril i mimo údaje obsiahnuté vo verejných registroch. Podozrivá sa mala javiť hlavne tá skutočnosť, že konal e-mailom s osobou S. Z., ktorá nebola konateľom a o tejto osobe nevedel žalobca uviesť žiadne informácie. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva záver, že pokiaľ žalobca žiadal vypočuť ako svedka osobu Z.. S. Z., tak nemožno túto povinnosť správcu dane vzhľadom na okolnosti celého prípadu chápať ako absolútnu povinnosť, pretože žalobca musí vedieť, s ktorými subjektami realizuje zdaniteľné plnenie a mal by poznať svojich obchodných partnerov, resp. ich splnomocnených zástupcov. Je objektívne nemožné žiadať od správcu dane, aby zabezpečil prítomnosť navrhovaného svedka. Nemožno pátrať po osobe, ktorá nebola podrobne konkretizovaná, toto nemôže byť účelom daňového konania. Aj to, že žalobca nevie jednoznačne identifikovať osobu, s ktorou jednal a skutočnosť, že táto nebola konateľom

ani spoločníkom dodávateľa, vyhodnotil správca dane tak, že žalobca nepostupoval s dostatočnou opatrnosťou.

44. Čo sa týka e-mailovej komunikácie, je zrejmé, že žalobca nejednal s konateľom dodávateľa a osobu Z.. S. Z. nevedel presne a nezameniteľne identifikovať. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. zo dňa 29.04.2020, v zmysle ktorého od daňového subjektu je možné požadovať, aby si obchodného partnera preveril aj mimo údaje obsiahnuté vo verejných registroch, a to najmä v prípadoch, keď si tohto partnera nevyhľadal sám. Aj v prípade žalobcu bolo možné od neho požadovať, aby si zistil informácie o osobe, s ktorou jedná, hlavne ak nejednal s konateľom a jediný spoločník a zároveň jediný konateľ nebol občan Slovenskej republiky ale občan iného štátu.

45. Správca dane preveroval viac obchodných reťazcov, pri ktorých uznal odpočítanie dane, z čoho vyplýva, že hodnotil a posudzoval dôkazy objektívne a neodôvodňuje svoje závery a neargumentuje všeobecnými generalizovanými a neopodstatnenými formuláciami.

46. Žalobca si mal overiť minimálne sídlo spoločnosti, priestory, ktoré používa na podnikanie a osobu, s ktorou za dodávateľa jednal. Nakoľko nebolo možné preveriť reálnosť zdaniteľných plnení u deklarovaného dodávateľa, správca dane pristúpil k zisteniu a preverovaniu obchodného reťazca na základe údajov v kontrolných výkazoch. Aj keď žalobca uvádza, že nemá žiadne zákonom priznané právne prostriedky, ktoré by mu umožnili sledovať procesy dodávateľov a nemôže predvídať, ako bude do budúcna fungovať a podnikať jeho obchodný partner, zo strany daňových orgánov bolo preukázané, že nepostupoval pri uzatváraní obchodných vzťahov dostatočne obozretne a neprijal také opatrenie, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční alebo prijme, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH. Preverenie cez obchodný register a portál finstat.sk považoval žalovaný za nedostatočné najmä preto, že je zrejmé, že spoločnosť nedosiahla zisk a nemala zamestnancov.

47. Úhrada faktúr nie je dôkaz, nakoľko technicky je možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet.

48. Správca dane zabezpečil dôkazy, ktoré podrobne uviedol v protokole zo dňa 18.11.2020.

49. Nebolo nedôvodne prenášané dôkazné bremeno na žalobcu tam, kde objektívne nesiahala zodpovednosť žalobcu. Bolo preukázané, že žalobca mohol vedieť a mal vedieť, že sa zapája do podvodu na DPH, nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční alebo ktoré prijme, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH.

50. Miestne zisťovanie bolo vykonané dňa 19.02.2019 u daňového subjektu EKOLIFE Company, s.r.o. na adrese Viničky 13, 949 11 Nitra za účelom preverenia sídla spoločnosti. Z miestneho zisťovania vyplynulo, že na mieste sa nachádza panelový viacpodlažný obytný dom, na poštovej schránke pri mene N. K. sa nachádzal zoznam viac ako 25 spoločností vrátane spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. Po zazvonení sa ozval pán K., ktorý bol ochotný podať informácie o spoločnosti. Vyjadril sa, že spoločnosť mala asi do júna 2018 na adrese Nitra, Viničky 13 virtuálne sídlo, ktoré jej poskytla advokátska kancelária MHS Legal s.r.o. Bratislava na základe zmluvy o prenájme. Pán K. sa vyjadril, že spolupracuje s advokátskou kanceláriou, ktorá zakladá spoločnosti a poskytuje im virtuálne sídla. Keďže spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. prestala uhrádzať sumy za prenájom, advokátska kancelária jednostranne vypovedala zmluvu. Z tohto miestneho zisťovania bol spísaný úradný záznam č. 100478908/2019 a toto bolo zistené na základe dožiadania Daňového úradu Nitra č. 100322103/2020 zo dňa 03.02.2020.

51. Skutkový stav bol dostatočne preskúmaný a neboli porušené ustanovenia § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku. Ďalej sa žalovaný pridržal obsahu odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

52. V replike žalobca uviedol, že skutočnosti zistené správcom dane z dožiadania Daňového úradu Nitra ohľadne spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. považuje za bezpredmetné, najmä s prihliadnutím

na to, že táto spoločnosť bola zrušená z úradnej moci až vyše pol roka po tom, ako prebehol obchod a spoločnosť bola následne z obchodného registra vymazaná takmer dva roky po uskutočnení obchodu. Žalobca vytýkal, že žalovaný opäť neuviedol a nekonkretizoval, v akom období boli Daňovým úradom v Nitre získané informácie a k akému obdobiu sú aktuálne, pretože sám správca dane smerom k spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. ani k jej zástupcom nevykonal žiadny úkon za účelom dokazovania.

53. Daňové orgány neuviedli aké konkrétne pochybnosti správca dane má a na základe akých skutočností pochybnosti vznikli, keďže v čase uskutočnenia obchodu bola spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. aktívna, vykonávala podnikateľskú činnosť a za tovar bolo zaplatené, tovar bol dodaný.

54. Skutočnosť, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. nemala v novembri 2019 vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, na ktorej mala evidované sídlo, neznamená, že tomu tak bolo aj v čase uskutočnenia obchodu v máji 2018. Táto skutočnosť nie je a nemôže byť dôkazom o podvodnom konaní v obchodnom reťazci.

55. Žalobca poukázal na a , v zmysle ktorých zapísané údaje v obchodnom registri sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia, pričom ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi, nemožno voči tretím osobám namietať zverejnenie. Ide o takzvanú materiálnu publicitu obchodného registra. Vzhľadom na verejnosť a predpokladanú pravdivosť údajov obchodného registra žalobca nemal žiadny dôvod pochybovať o sídle spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. a toto si osobitne preverovať. Ani daňové orgány nespochybnili a nepreukázali, že spoločnosť v čase realizácie obchodu nemala vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzalo jej sídlo.

56. Žalovaný označil žalobcu vo vyjadrení ako nedbalého, čo je v rozpore so skutočnosťou, že podniká už 31 rokov a poctivo plní všetky dane a odvody. Pokiaľ by k podnikaniu pristupoval nedbanlivo alebo nezodpovedne, nemohol by fungovať na trhu tak dlhú dobu. Ak je tovar, ktorý je objednaný, dodaný a v komunikácii medzi daňovým subjektom a dodávateľom nedochádza k podstatným rozdielom oproti bežnému obchodnému styku, daňový subjekt nemá dôvod spochybňovať dodanie tovaru dodávateľom a jeho oprávnenie nakladať s tovarom, čo vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR.

57. Pokiaľ išlo o e-mailovú komunikáciu s Z.. S. Z., tak ide o obchodnú prax. Komunikácia e-mailom je v dnešnom obchodnom styku úplne bežná a možno povedať, že najčastejšia. Logicky žalobca nebude uskutočňovať objednávky tovaru písomne, zasielať ich na adresu dodávateľa a čakať, kým sa listová zásielka dostane do dispozície dodávateľa. Rovnako je bežné, že sa nekomunikuje priamo s konateľom ale so zamestnancami, obchodnými zástupcami alebo inými poverenými osobami.

58. Daňové orgány nemôžu požadovať od žalobcu, aby mal vedomosť o osobných údajoch obchodného zástupca akým je dátum narodenia, či adresa trvalého pobytu a pod.

59. Pokiaľ žalovaný uviedol, že dôkazy, o ktoré sa správca dane opieral, boli podrobne uvedené v protokole, tak uvedenie dôkazov v protokole a ich neuvedenie v odôvodnení rozhodnutia je vadou, v dôsledku ktorej je rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné.

60. Spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. mala na adrese, kde bolo vykonané miestne zisťovanie, sídlo už od 18.06.2015 a nie od júna 2018 ako to mal uviesť pán K.. Nie je zrejmé, aké postavenie mal pán K., v akom vzťahu bol k spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o., alebo aký vzťah má k nehnuteľnosti. Všetky tieto skutočnosti sú podstatné a potrebné pre posúdenie relevantnosti a hodnovernosti tvrdení. Žalobca ďalej namietal zistenia získané z miestneho zisťovania a to z dôvodu, že nebol o miestnom zisťovaní upovedomený a nebolo mu umožnené sa ho zúčastniť. Správca dane dotazoval pána K. ohľadne sídla deklarovaného dodávateľa, a teda sa vyjadroval k otázkam, ktoré súviseli s pochybnosťami správcu dane, ktoré sa týkajú priamo žalobcu, preto mal byť žalobca upovedomený o vykonaní tohto úkonu, aby mohol zrealizovať svoje právo. Nebola zabezpečená garancia realizácie práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

61. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie podľa (ďalej aj len „SSP“) na 26.10.2022. Pojednávania pred správnym súdom sa nezúčastnil žalovaný, ospravedlnil neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní a súhlasil, aby správny súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu a konatelia žalobcu vyjadrili v zhode s obsahom správnej žaloby a podanej repliky.

62. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného a rovnako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa v spojení s zrušil, a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa podľa .

63. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Podľa žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie . V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle nezistil.

64. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

65. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

66. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2)Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a)rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b)rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c)ide o veci podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>, d)ide o veci podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>, ak je žalobcom fyzická osoba, e)ide o veci podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>, f)vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

67. Podľa ; Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

68. Podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty; Dodaním tovaru je a)prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b)dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c)odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

69. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/20160101.html> je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

70. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o dani z pridanej hodnoty; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 <aspi://module='ASPI'&link='222/2004%20Z.z.%252349'&ucin-k-dni='31.12.2018'> a <aspi:// module='ASPI'&link='222/2004%20Z.z.%252349'&ucin-k-dni='31.12.2018'>. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

71. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty; Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

72. V úvode správnej žaloby správny súd považuje za potrebné uviesť, že daň z pridanej hodnoty je tzv. nepriamou daňou, ktorá je zároveň predmetom harmonizácie v rámci práva Európskej únie. Konkrétne je DPH predmetom úpravy smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, predtým Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty, ktorá bola následne transponovaná členskými štátmi. Výklad práva Európskej únie podáva Súdny dvor EÚ, ktorého judikatúra je pre členské štáty záväzná. Pre túto daň je charakteristická zásada neutrality, čo znamená, že cieľom systému odpočítania dane je v plnom rozsahu zbaviť podnikateľa záťaže, ktorú predstavuje DPH splatná alebo zaplatená v rámci výkonu všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty má zabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy o sebe v zásade podliehajú DPH (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-268/83 zo dňa 14.02.1985 Rompelman).

73. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že Súdny dvor rozlišuje 3 dôvody, pre ktoré je správca dane oprávnený nepriznať odpočítanie DPH daňovým subjektom, a to nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, ktoré sú transponované do vnútroštátnej právnej úpravy na základe vyššie uvedených smerníc o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ďalej z dôvodu, že správca dane zistí, že obchodné transakcie sú poznačené podvodom (obchodné transakcie, v súvislosti s ktorými sa uplatňuje nárok na odpočet DPH) alebo že došlo k zneužitiu práva. Od dôvodu, pre ktorý sa nepriznáva právo na odpočítanie DPH, sa potom odvíja aj rozsah dôkazného bremena na strane daňového subjektu

alebo správcu dane, resp. od tohto dôvodu sa odvíja zodpovedanie otázky koho zaťažuje dôkazné bremeno - či daňový subjekt alebo správcu dane.

74. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ide o fiškálne záujmy štátu a Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt a správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daní. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňového subjektu a je povinný zistiť skutkový stav vo veci čo najúplnejšie. Daňové konanie ale nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane pri preverovaní splnenia podmienok na odpočet DPH verifikuje skutočnosti tvrdené a preukazované daňovým subjektom a ak tieto skutočnosti tvrdené a preukazované daňovým subjektom spochybní, dôkazné bremeno sa presúva na daňový subjekt. Povinnosťou správcu dane nie je viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom, či dokazovanie doplní, a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. Uvedené závery o presunutí dôkazné bremena ale neplatia v prípade, že správca dane pri preverovaní skutočností tvrdených a preukazovaných daňovým subjektom zistí, že došlo k podvodu alebo k zneužitiu práva v súvislosti s obchodnými transakciami, na základe ktorých si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie DPH. V takomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane.

75. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“ ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukazovania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak formálnej ako aj materiálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, skutočne odrážajú deklarované plnenia.

76. V prejednávanej veci správca dane dospel k záveru, že žalobca v dobe uzatvárania obchodu so spoločnosťou EKOLIFE Company, s. r. o. mohol a mal z dostupných zdrojov vedieť, že sa svojím konaním môže zúčastniť na konaní, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Žalovaný tento záver správcu dane považoval za správny. Za dôvodné vo vzťahu k uvedeným záverom daňových orgánov uznal správny súd tie žalobné námietky, v ktorých žalobca namietal, že daňové orgány neuviedli žiadne konkrétne dôkazy a konkrétne zistenia, z ktorých by vyplýval akýkoľvek záver o daňovom podvode a ďalej, že daňové orgány nepreukázali daňový podvod zo strany žalobcu ani jeho deklarovaného dodávateľa.

77. Je nepochybné, že správca dane je pri preverovaní splnenia podmienok na odpočet DPH oprávnený preverovať celý obchodný reťazec, v ktorom sa mal tovar alebo služba pohybovať, a to obchodný reťazec predchádzajúci nadobudnutiu tovaru alebo služby daňovým subjektom, ktorý si uplatňuje nárok na odpočet DPH a u ktorého správca dane preveruje splnenie podmienok pre odpočet DPH, ako aj obchodný reťazec nasledujúci po nadobudnutí tovaru alebo služby týmto daňovým subjektom. Boj proti podvodom a daňovým únikom je cieľom uznaným právom Európskej únie ako aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Podstatné ale je, že ak správca dane neuzná daňovému subjektu právo na odpočet DPH z dôvodu, že bol účastný na podvodnom konaní, alebo že došlo k zneužitiu práva, dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. Správca dane musí daňovému subjektu preukázať, že v prípade podvodu vedel alebo mal a mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode. Ak teda daňový subjekt formálne splnil podmienky pre odpočet DPH (najmä ak nie je sporné, že tovar alebo služba reálne boli dodané), v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je možné odmietnuť právo na odpočet DHP len v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo vedieť mala a mohla o jej účasti na konaní poznačenom podvodným konaním (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03, C-484/03).

78. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode vo vzťahu k DPH alebo o ňom mohol a mal vedieť, bol na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ vytvorený tzv. „Axel Kittel test“, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). V tejto súvislosti správny súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.08.2021, v ktorom Najvyšší správny súd poukázal na kritériá Axel Kittel testu a poukázal aj na odbornú literatúru ( Rakovský P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava : C.H.BECK, 2021 s.102) zaoberajúcu sa

kritériami tohto testu. Tieto kritériá predstavujú otázky, ktoré musia byť zodpovedané kladne, ak má byť vyhodnotená účasť daňového subjektu na daňovom podvode za preukázanú v zmysle kritéria, že vedel alebo mohol a mal vedieť o účasti na podvodnom konaní. Konkrétne ide o tieto kritériá:

- Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ?

- Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?

- Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené?

- Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

79. Ak by správca dane na všetky uvedené otázky zodpovedal kladne, preukázal by, že daňový subjekt sa zúčastnil na daňovom podvode, v dôsledku čoho by mu mohol byť odmietnutý nárok na odpočet DPH. V prejednávanej veci z obsahu preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva, že by sa zodpovedaním týchto kritérií zaoberali a z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vôbec nie je zrejmé, v čom mal spočívať daňový únik v tomto prípade, a preto ani dostatočne nie je zodpovedaná otázka, či žalobca vedel alebo mohol a mal vedieť, že sa zúčastňuje svojim konaním na daňovom podvode. Rozhodnutia daňových orgánov sú preto postihnuté vodou nepreskúmateľnosti, pretože neposkytujú dostatočné odpovede na otázky, ktoré predstavujú meritum veci.

80. Za dôvodné uznal správny súd aj nadväzujúce žalobné námietky žalobcu, v ktorých namietal, že správca dane tvrdil, že vykonal miestne zisťovania, pričom v protokole o daňovej kontrole a ani v zápisnici o ústnom pojednávaní a ani v rozhodnutí správcu dane nikde nie je uvedené kde, kedy a u akého subjektu malo byť miestne zisťovanie vykonané, čo bolo predmetom miestneho zisťovania a čo miestnym zisťovaním správca dane zistil. Taktiež uznal za dôvodné žalobné námietky, v ktorých žalobca namietal, že správca dane poukazoval na informácie z dátového skladu finančnej správy, avšak tieto informácie neboli v rozhodnutiach dostatočne identifikované, z rozhodnutí vôbec nie je zrejmé aké informácie to boli a ako boli vo vzťahu k nosným záverom rozhodnutí vyhodnotené.

81. Z preskúmavaného rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane ustálil, že zdaniteľné plnenie

- kuracie a bravčové mäso sa uskutočnilo v reťazci: Zewill s.r.o. › EKOLIFE Company, s. r. o. › CHRIEN, spol. s r. o. Správca dane poukázal na to, že daňový subjekt EKOLIFE Company, s. r. o. bol vymazaný z obchodného registra dňa 28.01.2020, preto sa nepodarilo získať účtovné doklady, ďalej, že tomuto subjektu bola z úradnej moci zrušená registrácia na DPH dňa 30.11.2018, ďalej že spoločnosť Zewill, s.r.o. uviedla v kontrolných výkazoch v časti B2 odpočítanie v sume 496,- Eur od dodávateľa T&B, s.r.o. a v časti B3 - údaje zo všetkých prijatých zjednodušených faktúr podľa § 74 ods. 3 písm. a) až c) zákona o DPH uviedol plnenia, z ktorých si uplatňuje odpočítanie dane v sume 119 362,82 EUR od dodávateľov Internet Mall Slovakia s.r.o., Kika Nábytok Slovensko, s.r.o. a OBI Slovakia s.r.o., ktoré sa nezaoberajú obchodovaním s mäsom. Správca dane ustálil, že sa nepreukázalo nadobudnutie tovaru na predchádzajúcom stupni a tým z celého reťazca obchodných partnerov vyplynulo spochybnenie pôvodu tovaru, predmetu dane a práva zdaniteľných osôb nakladať s tovarom ako vlastník, čiže podľa správcu dane nebol zistený pôvod tovaru. Správca dane ustálil, že išlo o vzájomné vedomé konanie uvedených daňových subjektov v reťazci s cieľom neoprávnene si uplatniť nárok na odpočítanie dane s úmyslom zadovážiť si neoprávnený prospech. Správca dane uviedol, že preukázal, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, teda že žalobca nebol dostatočne obozretný. Tieto závery ale nedávajú vyčerpávajúcu odpoveď na uvedené kritéria „testu na podvod“, pretože vôbec nie je zrejmé, kde a v čom bolo identifikované podvodné konanie, v čom spočíval daňový únik, či ním bolo postihnuté aj dodanie tovaru žalobcovi a či žalobca o tom vedel alebo mohol a mal vedieť.

82. Je pravdou tvrdenie žalobcu, že správca dane konštatoval, že žalobca neporušil priamo konkrétne ustanovenia zákona o DPH ale že správca dane zistil a má dôkazy o tom, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil tak ako je uvedené na faktúrach a že dokázal, že žalobca sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu, t. j. že sa podvodu dopustili iné osoby v reťazci spoločnosti, ktorého súčasťou je aj žalobca. Správca dane poukázal všeobecne na dôkazy, a to na miestne zisťovania, informácie z dátového skladu finančnej správy a z registra účtovných závierok a na údaje z analytického systému kontrolných výkazov. V tejto súvislosti je potom dôvodná aj žalobná námietka žalobcu, že nie je zrejmé, z akých miestnych zisťovaní a u akých subjektov správca dane vychádzal, aké konkrétne informácie z dátového skladu finančnej správy a z analytického systému kontrolných výkazov konkrétne

získal, teda aké konkrétne informácie mal správca dane k dispozícii a ako tieto vyhodnotil vo vzťahu k nosným záverom svojho rozhodnutia. Žalovaný postup správcu dane bez doplnenia odôvodnenia jeho rozhodnutia považoval za správny. Uvedené skutočnosti taktiež potvrdzujú už správnym súdom uvedené závery a to, že v prejednávanej veci z rozhodnutí daňových orgánov vôbec nie je zrejmé v čom mal spočívať daňový únik, kde vznikol daňový únik, či tento bol dôsledkom podvodného konania, či deklarované dodanie tovaru žalobcovi bolo spojené s týmto daňovým únikom a potom či žalobca vedel alebo mohol a mal vedieť o tom, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní, pretože v rozhodnutiach absentuje dostatočné vymedzenie skutkových zistení vyvodených z vykonaných dôkazov a ich následné jednoznačné právne posúdenie.

83. Žalobca namietal aj závery v rozhodnutiach daňových orgánov o tom, že si dostatočne preveril svojho obchodného partnera a že sú nesprávne závery daňových orgánov, keď vyhodnotili ním vykonané preverenie za nedostatočné. Keďže v prejednávanej veci daňové orgány pri prijatí záveru o podvodnom konaní a o účasti žalobcu na obchodných transakciách, ktoré boli poznačené podvodným konaním vo vzťahu k DPH, nepostupovali podľa vyššie uvedených kritérií Axel Kittel testu, správny súd má za to, že v tomto rozhodnutí nie je možné zodpovedať otázky o tom, či závery daňových orgánov boli alebo neboli správne vo vzťahu k primeranej obozretnosti žalobcu, a teda či žalobca vedel alebo mohol a mal vedieť o účasti na podvodnom konaní. Nebol dostatočne definovaný daňový únik - nebol dostatočne konkrétne vymedzený skutkovými okolnosťami, preto je vyhodnocovanie, či žalobca vedel alebo mohol a mal vedieť o podvodnom konaní predčasné.

84. Zodpovedanie otázok, či boli dostatočné preverenia, ktoré žalobca vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi EKOLIFE Company, s. r. o. realizoval (preverovaním cez portál finstat.sk a pod.) bude správca dane opätovne vyhodnocovať v závislosti od odpovedí na prvé tri otázky v rámci vymedzených kritérií Axel Kittel testu. Vo vzťahu k záveru, či žalobca vedel alebo mal vedieť o účasti na daňovom podvode bude úlohou daňových orgánov v kontexte odpovedí na otázky Axel Kittel testu opätovne sa vysporiadať aj s takými skutočnosťami ako napr. komunikácia žalobcu s deklarovaným dodávateľom EKOLIFE Company, s. r. o. prostredníctvom osoby Z.. S. Z.. Pokiaľ ale žalobca uvádzal, že navrhoval výsluch svedka Z.. S. Z., že žalobca nevedel bližšie identifikovať túto osobu a že správca dane prípadne žalovaný disponujú prostriedkami, ktoré umožňujú identifikovať takúto osobu, teda že daňové orgány mali zabezpečiť dostatočnú identifikáciu takejto osoby a následne ju vypočuť, k tomu je potrebné uviesť, že je oprávnením daňového subjektu navrhnúť vykonanie dôkazov a vykonanie dôkazov prináleží správcovi dane. Správca dane môže vykonať aj dôkazy nenavrhnuté daňovým subjektom a taktiež nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne daňový subjekt, pričom ale musí preskúmateľným a dostatočným spôsobom ozrejmiť, prečo nevyhovel návrhu na vykonanie dôkazu, ktorý predniesol daňový subjekt. Daňový subjekt je oprávnený navrhovať dôkazy, avšak návrh na vykonanie dôkazu má daňový subjekt predniesť tak, aby bolo možné takýto dôkaz správcom dane vykonať. Správca dane nie je povinný zabezpečovať identifikáciu dôkazu, v tomto prípade identifikáciu fyzickej osoby, ktorú žalobca navrhuje vypočuť. Nie je úlohou správcu dane vykonať zisťovanie vo vzťahu k žalobcom navrhnutému dôkazu v tom smere, aby tento dôkaz bolo možné vykonať. Preto ak daňový subjekt navrhuje vykonanie dôkazu, je jeho povinnosťou predniesť tento návrh tak, aby dôkaz mohol byť správcom dane realizovaný

- vykonaný, ak správca dane rozhodne, že k vykonaniu takéhoto dôkazu pristúpi.

85. Pokiaľ žalobca namietal aj vyhodnotenie iných skutočností daňovými orgánmi, napríklad že neboli uzavreté písomné zmluvy, v ktorých by boli dojednané podmienky spolupráce žalobcu a deklarovaného dodávateľa, ani tieto žalobné námietky nie je možné zodpovedať v tomto rozhodnutí, pretože by to bolo predčasné vzhľadom na absenciu zodpovedania otázok Axel Kittel testu správcom dane a aj žalovaným a všetky tieto skutočnosti súvisia so zodpovedaním poslednej otázky testu v nadväznosti na kladné odpovede na prvé tri otázky.

86. Pokiaľ žalobca namietal závery žalovaného, a to, že v priebehu daňovej kontroly nebolo zo strany správcu dane možné získať doklady od dodávateľa, preveriť pôvod nadobudnutého tovaru a preveriť skutočnosť, či je preverovaná faktúra predmetom účtovníctva dodávateľa, k tomu je potrebné uviesť, že tieto skutočnosti samy o sebe nie sú dôkazom o podvode a ani o nedostatočnej obozretnosti zo strany daňového subjektu. Skutočnosť, že nie je možné získať doklady od dodávateľa a že nie je možné preveriť pôvod nadobúdaného tovaru, ako aj skutočnosť, že nie je možné preveriť účtovníctvo dodávateľa, prípadne že dodávatelia nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie a

materiálno-technické vybavenie na dodanie tovarov alebo služieb, samé o sebe nepostačujú pre záver o nemožnosti priznať právo na odpočet DPH.

87. V prejednávanej veci daňové orgány len všeobecne tvrdia, že došlo k podvodu, ale tento nedostatočne identifikovali. Žalobca správne namietal, že daňové orgány neriešili a netestovali (aj v zmysle vyššie uvedených kritérií Axel Kittel testu), splnenie dvojitej podmienky, a to podvodné konanie a vedomosť resp. možnú vedomosť žalobcu o podvodnom konaní. Daňové orgány v rozhodnutiach popísali, prečo nebol žalobca dostatočne obozretný a prečo si nedostatočne preveril svojho obchodného partnera, ale v rozhodnutiach nebolo jednoznačne zadefinované v čom spočíval daňový únik a podvodné konanie a ako bolo toto podvodné konanie prepojené s deklarovanou obchodnou transakciou medzi žalobcom a jeho deklarovaný dodávateľom, a preto sú aj závery o nedostatočnej obozretnosti a možnej vedomosti žalobcu o podvode predčasné. Ide o vyriešenie štvrtej podmienky v rámci Axel Kittel testu, ktorá nadväzuje na predchádzajúce tri podmienky - otázky Axel Kittel testu, ktoré v prejednávanej veci neboli dostatočne zodpovedané. Preto sa správny súd nemohol meritórne v tejto veci zaoberať tými námietkami žalobcu, ktorými namietal vyhodnotenie jeho primeranej obozretnosti a ktorými namietal vyhodnotenie zistených skutočností u spoločnosti EKOLIFE Company, s. r. o. ako aj u subdodávateľa Zewill, s.r.o. Podstatné je to, že správca dane a ani žalovaný nepostupovali pri ustálení záveru o nepriznaní práva na odpočet DPH z dôvodu účasti žalobcu na podvode v zmysle vyššie vymedzených kritérií Axel Kittel testu. Preto aj posúdenie správnosti odpovede daňových orgánov na otázku, či žalobca vedel alebo mohol a mal vedieť o účasti na daňovom podvode (čo je v poradí štvrtá otázka) za situácie, keď ani nie je zrejmé, v čom mal spočívať daňový únik, či bol výsledkom podvodného konania a ako bolo toto konanie prepojené so žalobcom (keď daňové orgány nezodpovedali predchádzajúce tri otázky Axel Kittel testu) by bolo predčasné.

88. Správny súd zdôrazňuje, že v prípade, že správca dane zistil pri preverovaní žalobcom uplatneného nároku na odpočet DPH nezrovnalosti pri deklarovanom dodaní tovaru, a to či už vo vzťahu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom EKOLIFE Company, s. r. o., alebo na predchádzajúcom stupni reťazca, v ktorom sa mal tovar pohybovať medzi spoločnosťou Zewill s.r.o. a EKOLIFE Company, s. r. o., bolo úlohou daňových orgánov zodpovedať jednoznačne, či vznikol daňový únik, či tento daňový únik je dôsledkom podvodného konania a akého, či posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli s týmto konaním spojené a ako, a či žalobca pri zachovaní primeranej obozretnosti, ktorú od neho bolo možné vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi vyžadovať, vedel alebo mohol a mal vedieť o tom, že zdaniteľné obchody s deklarovaným dodávateľom sú spojené s podvodným konaním. Žalobca sa v správnej žalobe mýli, keď uvádza, že bolo potrebné preukázať vo vzťahu k podvodnému konaniu aj úmysel, pretože z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktoré nadväzuje judikatúra Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, vyplýva, že povinnosťou správcu dane je preukázať, že daňový subjekt v prípade podvodu vedel alebo mohol a mal vedieť, že zdaniteľne obchody sú spojené s podvodným konaním, nie jeho úmysel.

89. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne vykonané dokazovanie, a to nedostatočné vyhodnotenie e- mailovej komunikácie zo dňa 15.05.2018, fotodokumentácie skladovaného tovaru, návrhov na výsluch Z.. S. Z., pani D. a P.. S. O., S. Z., zoznamu odberateľov tovaru dodaného EKOLIFE Company, s. r. o., preverenie úhrad žalobcu na účet spoločnosti EKOLIFE Company, s. r. o., zaplatenia tovaru, preverenie pohybu kamiónov, návrhu na výsluch svedka Z. O., k tomu je potrebné uviesť, že s návrhmi žalobcu na vykonanie dôkazov, ktoré žalobca predniesol počas daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania, sa bude musieť správca dane opätovne vysporiadať. Skutočnosť, že pri závere o podvode zaťažuje dôkazné bremeno správcu dane nemá za následok, že daňový subjekt by na svoju obranu voči záverom správcu dane nemohol prednášať návrhy na vykonanie dôkazov. Ako už bolo uvedené aj v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku, správca dane nie je povinný vykonať každý návrh daňového subjektu na vykonanie dôkazu, avšak ak návrhu na vykonanie dokazovania prednesenému daňovým subjektom nevyhovie, je potom jeho povinnosťou dostatočným a preskúmateľným spôsobom odôvodniť, prečo takémuto návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovel. Všetky už vykonané dôkazy, ako aj žalobcom prednesené návrhy na vykonanie dôkazov, bude správca dane opätovne vyhodnocovať pri zodpovedaní podmienok stanovených v Axel Kittel teste.

90. Pokiaľ žalobca namietal nezákonný postup správcu dane, konkrétne vzniesol námietky voči postupu zamestnancov správcu dane pri priebehu ústneho pojednávania konaného dňa 23.03.2021 a to, že zamestnanci správcu dane sa k svojmu stanovisku žiadnym spôsobom nevyjadrili a že na

ústnom pojednávaní žalobcovi predložili písomné vyhotovenie zápisnice s tým, aby si toto prečítal a v stanovisku sa vyjadril, na čo žalobca požiadal o lehotu na písomné vyjadrenie, tak takýto postup zamestnancov správcu dane nezakladá takú vadu v postupe správcu dane, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutí. Žalobca tiež poukazoval na to, že daňovou kontrolou a vedením daňového konania boli poverení P.. A. T., P.. Z. Q. a P.. Z. Q., pričom ústneho pojednávania sa zúčastnili len dvaja zamestnanci správcu dane, a to P.. Z. Q. a P.. K. N.. Podľa žalobcu tak jediným zamestnancom prítomným na ústnom pojednávaní, ktorý poznal jeho daňový prípad, bola P.. Z. Q., ktorá sa k prejednávanej veci nevyjadrila a nepodala mu žiadne stanovisko, pričom zamestnanec P.. K. N. nemal o prejednávanom prípade žiadnu vedomosť a jeho účasť bola len formálna. Žalobca preto namietal, že prerokovanie pripomienok bolo len formálnym úkonom, kedy zamestnankyňa správcu dane nepodala žalobcovi k stanovisku zamestnancov správcu dane žiadne vysvetlenie a zamestnanci správcu dane nezaujali na ústnom pojednávaní ani v zápisnici o ústnom pojednávaní konkrétne stanovisko ani k jednej písomnej alebo ústnej námietke žalobcu.

91. Z ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyplýva, že zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať podľa osobitných predpisov alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, správca dane je povinný zaslať spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole s určenou lehotou nie kratšou ako 15 pracovných dní od doručenia výzvy. V uvedenej lehote má kontrolovaný daňový subjekt možnosť vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Daňová kontrola je potom ukončená dňom doručenia protokolu. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy k protokolu z daňovej kontroly v lehote určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie sa k záverom k protokolu, dohodne daňový subjekt a správca dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom (v prípade ak sa nedohodnú, určí deň prerokovania správca dane). Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie, pričom o priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 Daňového poriadku, a to aj opakovane. V prejednávanej veci je zrejmé, že správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 10174896/2020 dňa 18.11.2020. Zároveň žalobcu vyzval na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole najneskôr v lehote 30 pracovných dní od doručenia protokolu. Žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu zo dňa 17.12.2020, doručené 22.12.2020, a doložil aj dôkazy, resp. návrhy na vykonanie dôkazov. Následne bol stanovený dátum prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly - ústne pojednávanie o prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly na deň 23.03.2021. Dňa 23.03.2021 sa konalo ústne pojednávanie za účasti konateľa žalobcu R. L. a právneho zástupcu žalobcu a toho ústneho pojednávania sa zúčastnil aj zamestnanec správcu dane, ktorý bol poverený vykonaním daňovej kontroly u žalobcu. V zápisnici dokumentujúcej priebeh ústneho pojednávania je obsiahnuté aj stanovisko zamestnancov správcu dane k vyjadreniu žalobcu k protokolu z daňovej kontroly. Samotná skutočnosť, že stanovisko zamestnancov správcu dane nebolo poskytnuté žalobcovi ústne ale že bolo podané v písomnej podobe a žalobca mal možnosť k nemu sa vyjadriť v lehote do 31.03.2021 po oboznámení sa so závermi ústneho pojednávania, nie je závažným nedostatkom v procesnom postupe, ktorý by mal za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pretože správca dane zaujal k vyjadreniu žalobcu k protokolu z daňovej kontroly stanovisko a žalobca s ním bol oboznámený.

92. Pokiaľ žalobca poukazoval na porušenie zásad podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, tak tieto námietky neboli dôvodné, pretože Správny poriadok sa v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní v zmysle Daňového poriadku neaplikuje.

93. Úlohou daňových orgánov v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť, pričom v prípade, že daňové orgány zotrvajú na závere o tom, že dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi je jeho účasť na podvodnom konaní, toto svoje rozhodnutie odôvodnia v zmysle vyššie uvedených kritérií Axel Kittel testu.

94. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa . O výške trov konania

rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

95. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.