Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5P-161-2014.pdf
PDF · 76.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5P/161/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. A. D., nar. XX.XX.XXXX, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. A., Š. XXX a otca W. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. X, v konaní o určenie výživného na maloletého, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e mal. A. D., N.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A., N.. XX.X.XXXX sumou XX% zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, s účinnosťou od 1.9.2014, ktoré je povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. A., N.. XX.X.XXXX za obdobie od 1.9.2014 do 30.9.2015 vo výške XXX,XX Eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po XX,- Eur, spolu s bežným výživným, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, k rukám matky, pod stratou výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého A. N., XX.XX.XXXX podaným návrhom zo dňa 03.09.2014 žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého vo výške XX,- eur mesačne. Ďalej uviedla, že maloletý pochádzajú zo vzťahu s otcom maloletého, s ktorým viedla spoločnú domácnosť v byte matky otca. Otec maloletého pracoval na trvalý pracovný pomer približne rok, avšak následne dostal výpoveď z dôvodu nevhodného správania. Ďalšie zamestnanie si nebol schopný nájsť, preto všetka povinnosť starať sa o maloletého zostala na matke. Po čase začal odcudzovať osobné veci matky maloletého, zobral jej peniaze na domácnosť. Ďalej uviedla, že sa matke maloletého vyhrážal, keď mu odmietla dať peniaze. Prepadol gamblerstvu. Požičiaval si peniaze od známych, rodinných príslušníkov priateľov. Má vedomosť o tom, že na otca je nariadených niekoľko výkonov exekúcie. Po troch rokoch spoločného bývania s matkou otca sa odsťahovala spolu s maloletým k svojej matke.
Pobyt otca sa súdu nepodarilo zistiť, preto pre toto konanie bol ustanovený opatrovník Uznesením č. k. 5P/161/2014-34 zo dňa 13.05.2015 v osobe vyššieho súdneho úradníka tunajšieho súdu.
Matka maloletého vo výpovedi uviedla, že je zamestnaná s mesačným príjmom XXX,XX eur. Zároveň opakovane potvrdila, že nemá vedomosť kde sa otec maloletého nachádza. Na maloletého jej neprispel žiadnou sumou, jeho výchovu a výživu zabezpečuje výhradne sama.
Kolízny opatrovník doporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti a výchovy matke a výživné určiť v minimálnej výške.
Ako vyplynulo zo správy od zamestnávateľa X. B..T..Y.. N. F., kde otec maloletého pracoval od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v práci bol nezodpovedný, vynechával pracovné zmeny a bez uvedenia dôvodu prestal chodiť do zamestnania. Predpokladaná mzda bola vo výške XXX,- eur mesačne.
Vodiacou zásadou na strane povinného (otca) pri určovaní výšky výživného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. To znamená, že súd na strane otca prihliada na jeho možnosti, čiže na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo otec skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce. Na strane oprávneného (dieťaťa) súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby, t. j. primeranosť, nevyhnutnosť. Oprávnené potreby nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu dieťaťa, schopnosti starať sa o seba. Medzi odôvodnené potreby však nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale i náhodné výdavky, napr. tie, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, napr. liečebné náklady, úhrada pobytu v zdravotníckom zariadení. Súd na ne musí pri určovaní bežného výživného prihliadnuť.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Každý rodič je povinný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a preto súd určil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade so zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013, súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške minimálneho výživného s účinnosťou od podania návrhu vo výške 27,13 eur mesačne.
Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zistenými skutočnosťami rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pričom vychádzal z predložených dokladov matky, ako aj z predpokladaného príjmu otca u posledného zamestnávateľa a uložil otcovi maloletého prispievať na výživu a výchovu v minimálnej výške výživného, pod ktorú hranicu nemôže byť vyživovacia povinnosť uložená. Takto určené výživné zodpovedá predpokladaným zárobkovým možnostiam otca, ako i odôvodneným potrebám maloletého. Súd prihliadol na skutočnosť, že otec maloletých svojím konaním si spôsobil súčasný stav. Výživné je prednostná pohľadávka a preto je reálny predpoklad, že v prípade sa zamestnania, výživné bude poukazované k rukám matky maloletého. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého za obdobie od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX /XX,XX K. XX/ vo výške XXX,XX eur, súd umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX,- eur, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia k rukám matky v súlade s § 160 ods. 1 O. s. p. pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky .
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.