Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8Er-1699-2013.pdf
PDF · 72.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/1699/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: S. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J., zomr. XX.XX.XXXX, vykonávanej súdnym exekútorom Z.. Z. Kabáčom ml., Exekútorský úrad Tvrdošín, so sídlom Trojičné námestie 191, Tvrdošín, pre vymoženie pohľadávky vo výške 165,06 eur a trov konania vo výške 10 eur a trov exekúcie, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 45,59 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 10.03.2015 bolo súdu doručené oznámenie súdneho exekútora zo dňa 09.03.2015 o úmrtí povinného a o zastavení dedičského konania po povinnom z dôvodu zanechania majetku nepatrnej hodnoty.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že povinný zomrel dňa 18.02.2014 a dedičské konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 2D/62/2014 zo dňa 11.09.2014, pretože povinný zanechal majetok nepatrnej hodnoty.
Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinností vzniká narodením a zaniká smrťou.
Nakoľko jednou z podmienok konania, ktorej nedostatok má za následok zastavenie konania je aj spôsobilosť byť účastníkom konania (právna subjektivita), súd v zmysle ust. § 103 O.s.p. a nasl. ex offo skúma splnenie tejto podmienky u každého účastníka konania.
V návrhu na začatie exekúcie uvedený povinný v zmysle ust. § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňom svojho úmrtia stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Povinný zomrel po začatí exekučného konania. Exekučné konanie začalo doručením návrhu súdnemu exekútorovi a to dňa 16.10.2013.
Vzhľadom k tomu, že smrť povinného predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý súd nemôže ďalej konať vo veci, súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Súdny exekútor na výzvu súdu vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 72,28 eur a exekučný spis.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. V zmysle ods. 2 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
O tom kto má platiť náhradu trov exekúcie súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku tak, že podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
O výške trov exekúcie súd rozhodol v súlade s ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie priznal v celkovej výške 45,59 eur, predstavované paušálnou odmenou v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur, zvýšenou v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku o 20 % DPH vo výške 6,64 eur a náhradou hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 vyhlášky za poštovné vo výške 4,80 eur pozostávajúcej z poštovného a to za doručovanie: 2 x 1,60 eur upovedomenie o začatí exekúcie povinnému a exekučného príkazu povinnému v sume 1,60 eur, zvýšenou v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku o 20 % DPH vo výške 0,96 eur.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle ust. § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné a iné vo výške 17,59 eur, nakoľko súd nemal túto náhradu vôbec špecifikovanú ani účelne preukázanú v exekučnom spise doručenkami alebo inými dokladmi, súd taktiež nepriznal cestovné náhrady, ktoré súd považuje za neúčelné. Taktiež mu súd z tejto nepriznanej náhrady hotových výdavkov nepriznal 20 % DPH.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie vždy prípustné (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať dvojmo na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.