Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/18/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne S. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M. 1, XXX XX Z. Z. proti žalovanému Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciou ŤZP, ul. ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica o nečinnosť žalovaného takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 28. januára 2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného, aby o žiadosti žalobkyne zo dňa 20. augusta 2013 v primeranej lehote rozhodol. Svoju žalobu odôvodnila tým, že 20. 8. 2013 v mene F. M., matky žalobkyne podala žiadosť o dodatočné spätné priznanie peňažného príspevku na opatrovanie podľa , o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Žalovaný v lehote podľa o správnom konaní o jej žiadosti nerozhodol. Žalobkyňa žalovaného vyzvala, aby tak učinil listom zo dňa 30. októbra 2013. Žalovaný jej len oznámil, že o žiadosti o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie pani F. M. rozhodol rozhodnutím č. BB2/OPPK/SOC/2013/30833 zo dňa 4. novembra 2013, pričom o žiadosti o dodatočné spätné priznanie peňažného príspevku na opatrovanie sa vo svojej odpovedi nezmienil a v závere listu žalobkyňu upozornil, že účastníkom konania je iba fyzická osoba, ktorá si podala žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie, čo je podľa žalobkyne v rozpore s zákona o správnom konaní. Ďalej vo svojej žalobe uviedla, že napriek jej náležitej snahe a po vyčerpaní všetkých prostriedkov nedostala rozhodnutie o svojej žiadosti o dodatočné spätné priznanie peňažného príspevku na opatrovanie podľa , zo dňa 20. augusta 2013, nerozhodol. K žiadosti pripojila rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. -48 zo dňa 24.septembra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. októbra 2012 a ktorým bola pani F. M., nar. X.X.XXXX pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a žalobkyňa jej bola ustanovená za opatrovníčku s oprávnením pani M. zastupovať v styku pred všetkými právnickými, fyzickými osoba, štátnymi orgánmi, organizáciami, súdmi, preberať v jej mene dôchodok a spravovať jej majetok. Žalobkyňa ďalej k žalobe pripojila žiadosť o dodatočné spätné priznanie peňažného príspevku na opatrovanie podanú žalobkyňou ako opatrovníčkou pani M. a v jej mene, doručenú Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Banská Bystrica 20.8.2013. Ďalej k žalobe priložila žiadosť o vydanie rozhodnutia zo dňa 30. októbra 2013 a odpoveď žalovanej.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že manžel žalobkyne podal žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie pani F. M. dňa 20.8.2013. Súčasťou tejto žiadosti bola aj žiadosť žalobkyne o spätné priznanie peňažného príspevku na opatrovanie za obdobie od septembra 2011 do 23.2.2012 W. M. a za obdobie od 24.2.2012 J. B.. Ďalej žalovaný konštatoval, že žalobu o nečinnosť vo veci spätného priznania peňažného príspevku podala F. Surová, prostredníctvom svojej opatrovníčky S. B.. Účastníčkou konania vo veci prvotnej žiadosti bola W. M.. Aktívne legitimovanou osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu teda nie je pani F. M. prostredníctvom svojej opatrovníčky pani S. B.,

pretože účastníkom konania vo veci peňažného príspevku na opatrovanie v zmysle osobitného právneho predpisu je vždy tá osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie tohto príspevku, t.j. v tomto prípade W. M.. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej poukázal na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 21480/2010 zo dňa 13.5.2010, podľa ktorého hmotnoprávny pomer k objektu práva (k peňažnému príspevku na opatrovanie) má jednoznačne fyzická osoba, ktorá bude opatrovať, resp., ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. nikomu inému takéto postavenie nepriznáva. Podľa správneho poriadku je účastníkom konania aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku na opatrovanie nemá vplyv na zmenu právneho postavenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemá hmotnoprávny pomer k predmetu konania. Nemožno ju považovať na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie za subjekt právnych vzťahov a ani za objekt právnych vzťahov. Subjektom právnych vzťahov je osoba, ktorá chce vykonávať opatrovanie, alebo ktorá ho vykonáva. neustanovuje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie ani za zúčastnenú osobu podľa správneho poriadku. Žalovaný ďalej namietol, že žalobkyňa nevyužila prostriedky nápravy podľa o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.

Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že 30.9.2011 W. M., bytom M. L. XX, Z. Z. podala žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku, ktorej nebolo vyhovené. Následne žiadosť podal J. B., ktorého žiadosti bolo rozhodnutím zo dňa 4.11.2013 vyhovené s tým, že príspevok sa mu poskytoval od 1.8.2013. S podanou žalobou je podľa žalovaného zásadný aj nasledovný aspekt uvedeného prípadu. V žiadosti o spätné priznanie požadovaného peňažného príspevku žalobkyňa žiadala, aby úrad priznal príspevok na opatrovanie spätne od septembra 2011 do 23.2.2012 W. M. a od 24.2.2012 J. B.. Podľa žalovaného spätne priznať peňažný príspevok za obdobie od septembra 2011 do 23.2.2012 nie je možné z dôvodu, že takému spätnému priznaniu bráni prekážka rozhodnutej veci, nakoľko W. M. bolo právoplatným rozhodnutím rozhodnuté o tom, že peňažný príspevok sa nepriznáva. Za obdobie 24.2.2012 do 31.7.2013 nemožno spätne priznať peňažný príspevok na opatrovanie, pretože nebola podaná v uvedenom období žiadna žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie. A keďže nebola podaná žiadosť, žalovaný zastáva názor, že neexistuje právny dôvod na rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa a (ďalej len ) vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodu jej neprípustnosti.

Podľa , a o sťažnostiach, sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len sťažovateľ), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len činnosť) orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

Podľa (1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa (4) Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa o prokuratúre (1) Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa (2) Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú: a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona. 14).

Podľa o prokuratúre (1) Prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.

Podľa , o prokuratúre (1) Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. (2) Podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "podávateľ podnetu"), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Konanie proti nečinnosti orgánov verejnej správy je upravené v štvrtej hlave piatej časti ( a ). Konanie začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou podľa v spojení s , podľa ktorého na konanie podľa štvrtej hlavy piatej časti sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti primerane, ak v štvrtej hlave nie je ustanovené inak. Oprávnenie domáhať sa žalobou na súde, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť patrí tej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom ustanoveným právnym predpisom tým, že je nečinný. Súd v takomto konaní skúma z dôvodov uvedených v žalobe, či postup správneho orgánu je alebo nie je v súlade so zákonmi, pričom skúma najmä to, či správny orgán vykonal predpísané úkony alebo odmietol alebo opomenul vykonať takéto úkony. V zmysle citovaného , posledná veta žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy je prípustná len vtedy, ak žalobca vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Domáhať sa ochrany proti nečinnosti správneho orgánu je teda poslednou z právom upravených možností dosiahnuť nápravu v prípade, že správny orgán je nečinný. V prípade, že žalobca nevyčerpá prostriedky, ktoré mu právny poriadok dáva na to, aby dosiahol nápravu, nie je možné domôcť sa úspešne nápravy prostredníctvom súdu.

Žalobkyňa v žalobe ani nedokladala, že vyčerpala možnosti, ktoré jej právny poriadok poskytuje za účelom dosiahnutia nápravy pri nečinnosti správneho orgánu. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o sťažnostiach, zákona o prokuratúre a je však zrejmé, že právny poriadok obsahuje úpravu právnych prostriedkov nápravy nezákonnosti spočívajúcej v nečinnosti orgánov verejnej správy.

Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa prostriedok nápravy, ktorým je sťažnosť, nevyužila. Z toho vyplýva, že žalobkyňa nevyčerpala prostriedky nápravy podľa osobitného predpisu, preto súd jej žalobu ako neprípustnú podľa a zamietol. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny orgán je povinný o každom podaní fyzickej či právnickej osoby rozhodnúť. Účastníkovi konania musí poskytnúť poučenie tak, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel ujmu na svojich právach. Platí to aj pre osobu, ktorá sa domnieva, že je účastníkom konania ( a správny poriadok). Správny poriadok, ktorým sa konanie vo veciach kompenzačných príspevkov riadi, s výnimkou ustanovení uvedených v prikazuje správnemu orgánu v zaoberať sa každou vecou a vybaviť ju včas a bez prieťahov. Správne konanie začína (aj) na návrh účastníka. Správny poriadok nepozná iný spôsob

ukončenia správneho konania začatého na podnet účastníka ako jeho zastavením alebo rozhodnutím vo veci.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa požiadala, aby žalovaný spätne priznal príspevok na opatrovanie pani F. M. za obdobie od podania žiadosti podanej 30. septembra 2011 W. M., o ktorej bolo rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím č. A/2011/18302/11/SLN zo dňa 21.11.2011. Nebolo sporné, že žalovaný o tejto žiadosti nerozhodol. Argumentácia, že v danom prípade rozhodnutiu bráni prekážka rozhodnutej veci, nie je v súlade s , , podľa ktorého je možné peňažný príspevok priznať dodatočne spätne aj vtedy, keď sa nepriznal a pritom sa mal priznať. Keďže príspevok možno nepriznať len právoplatným rozhodnutím, nie je možné z textu tohto ustanovenia dospieť k záveru, že takéto zamietavé rozhodnutie je nemenné. Platí to aj pre odňatie právoplatne priznaného príspevku, ktorý sa priznať nemal. Samozrejme, za splnenia zákonom stanovených podmienok.

Ani nedostatok aktívnej legitimácie, na ktorý odkazuje vo svojom vyjadrení žalovaný, nie je dôvodom preto, aby správny orgán na podanie fyzickej osoby neprihliadol. Aj v takomto prípade správny orgán má v správnom poriadku stanovený postup, podľa ktorého je povinný postupovať a o podaní rozhodnúť.

Súd nerozhodol o trovách konania vzhľadom na to, že podľa súd rozhoduje o trovách konania len na návrh. V tomto konaní návrh podaný nebol, preto súd o náhrade trov konania nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné ( ).