Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-28-2015.pdf
PDF · 81.93 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/28/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci navrhovateľa: A. C., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Šaštín - Stráže, Š. XXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Dukelská štvrť 941/10, priečinok 21, 018 41 Dubnica nad Váhom 1, proti odporcovi: B.Á.T. C., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Šaštín - Stráže, Š. XXX, o návrhu na rozvod manželstva o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: mal. G. C., nar. X.X.XXXX, bydlisko u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa A. C. a odporkyne B. C., rod D. uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pred mestom Stará Túra, matričným úradom, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
Pre čas po rozvode súd z v e r u j e maloletú G. C. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd u r č u j e otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej G. C., nar. X.X.XXXX sumou 38 € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Výživné je splatné vždy do 15 dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky.
Súd styk otca s maloletou G. ponecháva na dohode rodičov.
Súd oslobodzuje navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov celkom.
Trovy konania na súdnom poplatku znáša štát.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 22.6.2015 domáhal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a zároveň upravil rodičovské práva a povinnosti účastníkov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že spočiatku bolo manželstvo účastníkov konania v poriadku, avšak neskôr dňa 18.2.2011 bol navrhovateľ vzatý do výkonu väzby a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, čo spôsobilo zhoršenie vzťahov medzi manželmi. Navrhovateľ žiadal manželstvo rozviesť s tým, že maloletá bude zverená do starostlivosti odporkyne na čas po rozvode a navrhovateľ bude povinný prispievať na výživu maloletej v sume 38,- €.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila tak, že s rozvodom a výškou výživného 38,- € súhlasí.
Kolízny opatrovník sa k návrhu vyjadril tak, že v prípade rozvodu manželstva účastníkov konania navrhuje zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, a otcovi určiť výživné primerané jeho zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Zároveň žiadal, aby súd upravil styk otca s maloletou podľa vzájomnej dohody rodičov.
Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom zo dňa 10.1.2004, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 31.7.2015, správou ÚVTOS Košice zo dňa 31.7.2015, potvrdením o príjme navrhovateľa, výsluchom odporkyne, a zistil tento stav veci:
Zo sobášneho listu zo dňa 10.1.2004 mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. U oboch sa jednalo o prvé manželstvo. Obaja sú občanmi SR, národnosti slovenskej.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 31.7.2015 mal súd preukázané, že matka býva v rodinnom dome, ktorý je polyfunkčným domom, keď prízemie má prenajaté na obchodné účely a na poschodí je byt, pozostávajúci zo 4 izieb, kuchyne a kompletného sociálneho príslušenstva. Dom vlastnia matkini rodičia. Náklady spojené s bývaním má matka 114,- € za elektriku a 20,- € za internet, pričom má úver, ktorý spláca mesačne po 168,- €. Matka má založenú s.r.o., z ktorej má príjem cca 200-400 € mesačne. Mal. G. je žiačkou 6 roč. ZŠ, pričom výsledky v škole má veľmi dobré, lieči sa na prieduškovú astmu. Náklady na liečbu sú cca 5-10 € mesačne. Otca navštevuje raz mesačne vo VTOS v sprievode starého otca, majú dobrý vzťah. Odporkyňa dcére nemá záujem brániť v stretávaní sa s otcom.
Správou ÚVTOS Košice zo dňa 31.7.2015 súd zistil, navrhovateľ nie je pracovne zaradený, keď pracovne zaradený bol do 10.4.2015 a vykonávali sa mu zrážky zo mzdy na jednotlivé pohľadávky.
Z výsluchu odporkyne súd zistil, že táto súhlasí s rozvodom, manželstvo účastníci konania uzatvárali z lásky, začali spolu žiť ako slobodní v Bratislave. Potom sa odsťahovali do Senice, a nakoniec skončili v Šaštíne-Strážach, odkiaľ pochádza navrhovateľ. Tam si kúpili rodinný domček. Spoznali sa v roku 1995, manželstvo uzatvárali v roku 2004 a dovtedy bolo všetko v poriadku. Násled-
ne začali problémy, pretože navrhovateľ nadviazal známosť s inou ženou. Postupne sa začali ako manželia odsudzovať. Neskôr sa situácia vyhrotila tým, že navrhovateľ spáchal trestný čin, za ktorý bol od súdený na trest odňatia slobody v dĺžke trvania 10 rokov.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí .
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené. Počas manželstva vznikali situácie, v dôsledku ktorých medzi manželmi došlo k ukončeniu manželského spolužitia a účastníci úplne stratili záujem o zotrvanie v manželskom zväzku. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov a ich oddelené intímne spolužitie má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Príčina objektívne existujúceho rozvratu v manželských vzťahoch spočíva v narušení vzťahov medzi manželmi a odcudzení účastníkov konania.
Keďže matka poskytuje maloletej dostatočnú starostlivosť a opateru a zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti je v súlade s jej záujmami, súd navrhovateľke dieťa zveril. Nakoľko navrhovateľ uviedol, že na čas po rozvode bude platiť výživné na mal. dieťa sumou 38,- € mesačne, pričom obidvaja rodičia s takto navrhovanou výškou výživného súhlasili, súd v zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov tak, aby zistil, či je takto uvedená výška výživného opodstatnená, s prihliadnutím na vek a z neho vyplývajúce potreby mal. dieťaťa. Súd mal v konaní preukázané, že matka žije spolu s maloletou a jej príjem je 300,- € až 400,- € mesačne, pričom otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody a je pracovne nezaradený. Vzhľadom na uvedené pomery
účastníkov konania a záujmy maloletého dieťaťa súd dospel k záveru, že výška výživného na maloletú je 38,- € mesačne. Styk otca s mal. dieťaťom súd ponechal na dohode rodičov.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, ak súd rozhoduje v konaní o rozvod manželstva a súd nezistil, že by okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov odôvodňovali niektorému z účastníkov toto právo priznať.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo. Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.