Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Cpr-5-2015.pdf
PDF · 89.09 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu S. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, J. F. R., právne zastúpeného Aequitas, s.r.o., so sídlom Dolná 19, Banská Bystrica, proti žalovanému TATRAVAGÓNKA, a.s., so sídlom Štefánikova 887/53, Poprad, IČO: 31 699 847, právne zastúpenému Mgr. Milošom Čičmancom, Advokátska kancelária, Rastislavova 3468/36, Poprad, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
U r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného z 04.02.2015 je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 20.12.2013 v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy z 03.12.2014 t r v á .
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur na účet Okresného súdu Poprad do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 01.04.2015 žalobca žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané žalovaným ústne dňa 18.02.2015 je neplatné; aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané žalovaným dňa 02.02.2015 je neplatné a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili dňa 20.12.2013 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca počnúc dňom 01.01.2014 u žalovaného vykonával prácu strojársky odborník - laser. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobru určitú do 31.12.2014, následne bola uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy 03.12.2014, ktorou bola predĺžená doba trvania pracovného pomeru do 31.12.2015 a učinená zmena pracovnej pozície žalobcu, ktorý bol preradený na pozíciu strojársky robotník - ohýbač. Dňa 02.02.2015 sa žalobca po skončení nočnej zmeny podrobil výstupnej prehliadke osobných vecí, pri ktorej bolo zistené, že v ruksaku má umiestnené pracovné rukavice. Žalobca sa nijakým spôsobom nebránil vykonaniu osobnej prehliadky. Sám bol prekvapený, keď zistil, že pri odchode zo zamestnania si pobalil aj pracovné rukavice. Žalovaný žalobcovi prideľoval prácu do dňa 17.02.2015. Následne z rozpisu zmien žalobca zistil, že jeho meno už nie je uvedené v pracovnom rozpise žalovaného a na personálnom oddelení mu bolo oznámené, že s ním bol okamžite skončený pracovný pomer. Žalobca mal záujem o zmierne riešenie celej situácie, keď nemal úmysel odcudziť pracovné rukavice žalovanému. Je nelogické, aby žalobca riskoval pracovný pomer, s ktorým bol spokojný, odcudzením jednoduchej pracovnej pomôcky. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu nebolo doručené do vlastných rúk.
Podaním z 04.06.2015 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby v časti žalobný petit tak, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru učinené žalovaným ústne dňa 18.02.2015 je neplatné a pracovný pomer trvá; aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru učinené žalovaným 02.02.2015 je neplatné a pracovný pomer trvá; aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru učinené žalovaným 04.02.2015 je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá a na náhradu trov konania. Na pojednávaní dňa 05.06.2015 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle predmetného návrhu.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť. Túto považoval za neodôvodnenú a neopodstatnenú. Potvrdil, že dňa 20.12.2013 žalovaný uzavrel so žalobcom pracovnú zmluvu a následne žalovaný ukončil pracovný vzťah so žalobcom. Pri ukončení pracovného pomeru postupoval v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Žalovaný uvádzal, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručované žalobcovi poštou, zásielka bola vrátená ako neprevzatá žalobcom žalovanému 18.02.2015. V zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splnila, len čo mu ju poštový podnik vrátil. K porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, žalovaný uvádza, že skutok nebol sporný, žalobca ako zamestnanec mal povinnosť dodržiavať právne predpisy, pracovný poriadok, chrániť a strážiť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením, zneužitím. Nesúhlasil s vyjadrením žalobcu o tom, že tento bol prekvapený pri zistení, že v jeho taške sa nachádzajú pracovné rukavice pri ukončení pracovnej zmeny a osobnej prehliadke. Nie je rozhodujúce, či žalobca bol spokojný v práci, resp. či žalovaný s prácou žalobcu do toho času bol spokojný. Žalobca porušil pracovný poriadok zamestnávateľa tým, že vynášal majetok zamestnávateľa a to bez ohľadu na cenu vynášaného majetku. I keď sa v danom prípade jedná „len o pracovné rukavice“ nie je možné vzhľadom na ich hodnotu dané porušenie bagatelizovať.
Pojednávania sa nezúčastnil žalovaný, u ktorého súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, nežiadal pojednávanie odročiť. V zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.
Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Uviedol, že dňa 02.02.2015 po 16-hodinovej pracovnej zmene opúšťal areál pracoviska, išiel cez vrátnicu. Pri bežnej kontrole bez vyzvania ukázal svoje osobné veci v ruksaku. Na vrchu ruksaku boli pracovné rukavice. Tieto dostal pred koncom zmeny na dielni od majstra, pretože predchádzajúce boli opotrebované. Chcel si ich dať do osobnej skrinky v šatni, aby z pracoviska nezmizli. Ponáhľal sa domov, bol nepozorný, rukavice vložil do ruksaku v dielni a pri skrinke ich zabudol vybrať. Hneď pracovníkom strážnej služby uviedol, že nemal v úmysle ich odcudziť. Pýtal sa, či nie je možné ich vrátiť späť do osobnej skrinky. Následne bol vzatý na podrobnejšiu prehliadku, kde bolo zistené, že žiadne iné zamestnávateľove veci nemá. Prácu u žalovaného vykonával do 17.02.2015, potom mu bolo oznámené, že s ním bol skončený pracovný pomer okamžitým skončením. Okamžité skončenie pracovného pomeru mu nikdy nebolo doručené. Celá situácia ho mrzí, nebolo v jeho úmysle odcudziť pracovné rukavice žalovaného.
Právny zástupca žalobcu na podanej žalobe trval, žiadal žalobe vyhovieť. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru doposiaľ nebolo doručené žalobcovi v zmysle Zákonníka práce. Takéto skončenie pracovného pomeru z formálneho hľadiska je potrebné považovať za neplatné. Odhliadnuc od tejto formálno-právnej vady je názoru, že skutok žalobcu, ktorý sa stal 02.02.2015 nemožno kvalifikovať ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, keď skutok sa nestal ani štádiom pokusu o odnesenie rukavíc z práce. Sám žalobca bez vyzvania na vrátnici v areáli zamestnávateľa ukázal ruksak, na vrchu ktorého boli rukavice, ktoré mal záujem hneď vrátiť do skrinky.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Vyjadrenie žalobcu považoval za účelové. Poukázal na zápisnicu z 02.02.2015, keď žalobca mal možnosť sa vyjadriť k predmetnému skutku, nevyjadril sa. K namietaným formálno-právnym nedostatkom okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru sa považuje za doručené žalobcovi vrátením neprevzatej zásielky zamestnávateľovi dňa 18.02.2015. Namietal žalobný petit podanej žaloby, ktorý považoval za neurčitý. K hmotno-právnym nedostatkom okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že ide iba o účelové tvrdenie žalobcu. Žalobca vzhľadom na počet zamestnancov, ktorí prechádzajú vrátnicou, mohol predpokladať, že bude podrobený prehliadke. Žalobca bol riadne oboznámený s pracovným poriadkom, bol si vedomý jeho obsahu. Žalovaný ako zamestnávateľ nemôže tolerovať takéto konania zamestnancov, aj keď ide o pracovnú pomôcku nízkej hodnoty.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom: žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi: pracovnou zmluvou z 20.12.2013, dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 28.11.2014, záznamom o prehliadke z 02.02.2015, okamžitým skončením pracovného pomeru z 04.02.2015, doručenkou, pracovným poriadkom žalovaného, zápisom z prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:
Žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 20.12.2013 počnúc dňom 01.01.2014 v pozícii strojársky robotník - laser. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2014. Následne dňa 03.12.2014 bola uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ktorou bola zmenená doba trvania pracovného pomeru do 31.12.2014 a pracovná pozícia žalobcu strojársky robotník - ohýbač.
Dňa 02.02.2015 po nočnej zmene žalobcu pri osobnej prehliadke na vrátnici bolo zistené, že v ruksaku má uložené pracovné rukavice, pracovnú pomôcku od zamestnávateľa. Podľa vyjadrenia žalobcu nové pracovné rukavice dostal v dielni od majstra. Mal v úmysle ich uložiť do skrinky, na to pozabudol a pracovné rukavice ostali v ruksaku počas prechodu na vrátnici. Po zistení uvedenej skutočnosti mal záujem rukavice vrátiť do pracovnej skrinky, nebolo mu to umožnené. Následne žalovaný prideľoval žalobcovi prácu do 17.02.2015. Dňa 04.02.2015 žalovaný učinil okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom podľa § 38 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že dňa 02.02.2015 pri odchode zo zmeny na vrátnici pri opustení areálu žalovaného pri osobnej prehliadke bolo zistené, že bez príslušných dokladov má žalobca záujem z areálu zamestnávateľa vyniesť jeden pár pracovných rukavíc. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručované žalobcovi poštou, zásielku žalobca neprevzal, táto bola ako neprevzatá v odbernej lehote vrátená žalovanému 18.02.2015.
Podľa bodu 4.5.1.1 písm. g) pracovného poriadku žalovaného, za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa najmä považuje odcudzenie majetku zamestnávateľa a spoluzamestnancov (resp. vynášanie predmetov, ktoré sú majetkom zamestnávateľa alebo spoluzamestnancov z areálu zamestnávateľa bez príslušného dokladu).
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce) v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce) v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 38 ods. 4 č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce) v znení neskorších predpisov, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Podľa § 81 písm. e) č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce) v znení neskorších predpisov, zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vo vzťahu k tretiemu žalobnému petitu bolo nesporné, že žalobca pracoval u žalovaného počnúc dňom 01.01.2014 na základe pracovnej zmluvy z 20.12.2013. Dňa 04.02.2015 písomnou formou učinil okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ sa v konaní žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru učineného ústne 18.02.2015 a 02.02.2015, v tejto časti súd žalobu zamietol, keď v konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom
ústne v dňoch 02.02.2015 a 18.02.2015. Preukázané bolo, že pracovný pomer žalobcu sa skončil okamžitým skončením pracovného pomeru žalovaným dňa 04.02.2015 písomne.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 04.02.2015 je neplatný právny úkon pre hmotnoprávne nedostatky.
Pokiaľ žalobca v konaní namietal formálno-právne nedostatky, a to, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo žalobcovi doručené, súd dospel k záveru že okamžité skončenie pracovného pomeru sa považuje za riadne doručené žalobcovi v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce dňom 18.02.2015, keď pošta vrátila žalovanému zásielku určenú žalobcovi obsahujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru. V tomto smere neobstojí tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo žalobcovi doručené. Zamestnávateľ má možnosť vybrať si spôsob doručenia písomnosti zamestnancovi. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru má hmotnoprávne nedostatky. V konaní nebol sporný skutok, ktorý sa stal 02.02.2015, a to, že pri prehliadke zamestnancov bolo zistené, že v taške žalobcu sa nachádzajú pracovné rukavice žalovaného. Žalobca opísal súdu priebeh deja predchádzajúceho uvedenému zisteniu, žalobca nepopieral, že rukavice mal v taške, opísal ako k omylu došlo. Súd v tomto smere uveril tvrdeniu žalobcu. Podľa názoru súdu je absolútne nepravdepodobné, aby mal žalobca záujem odcudziť predmet minimálnej hodnoty zamestnávateľovi. Súd je názoru, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, ktoré neboli sporné, hodnotu veci, nemožno skutok žalobcu subsumovať pod závažné porušenie pracovnej disciplíny. V opačnom prípade by išlo o príliš formalistický a arbitrárny výklad zákona. Podľa názoru súdu v tomto smere nie je rozhodujúci obsah pracovného poriadku žalovaného
- konkrétne bod 4.5.1.1. písm. g). Súd by musel dospieť k názoru, že daným skutkom skutočne zamestnanec závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu, čo v danom prípade naplnené nebolo.
Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podľa zásady pomerného úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní úspešný účastník konania vo vzťahu k tretiemu žalobnému petitu, žalovaný vo vzťahu k prvému a druhému žalobnému petitu. Je preto spravodlivé, aby každý z účastníkov konania znášal vzniknuté trovy konania.
O povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keď žalobca bol úspešný vo vzťahu k jednému žalobnému petitu, súd v tejto časti žalobe vyhovel a poplatková povinnosť prešla na žalovaného, keď žalobca bol v konaní osobne oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.