Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_4C-165-2014.pdf
PDF · 134.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/165/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO : 36 864 421, proti odporcovi C. o zaplatenie zmenky 420 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 420 Eur s úrokmi vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 420 Eur od 16.06.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1,40 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 11.04.2014 podaným na tlačive A v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, doručeným Okresnému súdu Malacky 17.04.2014 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia pohľadávky zo zmenky, a to zmenkovej sumy 420 Eur, spolu so zmenkovými úrokmi vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 420 Eur od 02.04.2011 do zaplatenia, s úrokmi vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 420 Eur od 16.06.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 1,40 Eur, ako aj náhrady trov konania.
Podaný návrh v časti údajov o pohľadávke odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 30.11.2010na zmenkovú sumu 420 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 02.04.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 420 Eur spolu s 0,25 % denným úrokom od 02.04.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenku nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál Zmenky vystavenej odporcom dňa 30.11.2010 na sumu 420 Eur, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. K preukázaniu existencie a výšky uplatneného nároku predložil súdu originál zmenky.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.
Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 ( ďalej len „Nariadenie č. 861/2007/ES“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure imperii").
Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné.
Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a podporného dokumentu (zmenky) spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď s jeho vyplnenou časťou I. Odporca zásielku prevzal 22.04.2014 v nariadením stanovenej lehote 30 dní po ich doručení neodpovedal na návrh na uplatnenie pohľadávky vyplnením časti II vzorového tlačiva C na odpoveď a jeho zaslaním späť súdu, ani žiadnym iným spôsobom sa k návrhu nevyjadril.
Podľa § 115 ods. 1 O.s.p., ak tento zákon alebo osobitný predpis (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
V prejednávanej veci súd podľa § 115 ods. 1 O.s.p. a čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, nakoľko v zmysle čl. 5 ods. 1 nariadenia je konanie v zásade písomné, žiaden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a súd vzhľadom na okolnosti prípadu to nepovažoval za potrebné. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 18.09.2015.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle článku 9 nariadenia a § 122 ods. 1 O.s.p. obsahom spisu, a to návrhom na uplatnenie pohľadávky a zmenkou vystavenou dňa 30.11.2010, zároveň pripojil spis Okresného súdu Malacky 23Er/7176/2012, nakoľko lustráciou zistil, že na tunajšom súde prebiehalo konanie medzi navrhovateľom ako oprávneným a odporcom ako povinným vo veci vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť 420 Eur s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre posúdenie podmienok konania a rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Z predloženého prvopisu zmenky súd zistil, že bola vystavená odporcom dňa 30. novembra 2010 v Stupave ako vlastná zmenka, ktorou sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 420 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia od 30. júna 2009, zmenka je
opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, s miestom splatnosti určeným sídlom pôvodného veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, identifikačné údaje odporcu ako vystaviteľa a jeho podpis. Na zmenke je uvedený aj údaj :XXXXXXXXX. Na rube listiny je zapísaný nedatovaný indosament textom : „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, opatrený pečiatkou spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a podpisom Jaroslava Fuchsa, konateľa.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/7176/2012 súd zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO : 35 807 598 ako oprávnený si uplatňovala v exekučnom konaní proti odporcovi ako povinnému vymoženie pohľadávky v sume 420 Eur istiny s príslušenstvom na základe Rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07232/11 zo dňa 02.08.2011, ktorým tento súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, z titulu vlastnej zmenky vystavenej dňa 30. novembra 2010 odporcom, pričom uplatnená zmenková suma pozostávala z istiny 396 Eur a poplatku za zasielanie upomienok vo výške 24 Eur, zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvu o úvere č. 102800460 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 30.11.2010. Predmetom zmluvy bol úver v sume 200 Eur a záväzok odporcu ako dlžníka zaplatiť sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 196 Eur, t.j. celkovo 396 Eur v 12 mesačných splátkach po 33 Eur počnúc dňom 28.12.2010. Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 13 obsahovali Dohodu o vyplnení zmenky tak, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúce z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých ostali nevyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/7176/2012-32 zo dňa 24.10.2014 súd exekúciu zastavil, keď predchádzajúcim uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v Zmluve o úvere. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.11.2014. Keďže podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal. Platí to však len v prípade, ak boli pre vydanie rozhodcovského rozsudku splnené zákonné podmienky.
Súd v zmysle § 135 ods. 2 OSP v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07232/11 zo dňa 02.08.2011 vychádzal z vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu a dospel k záveru, že podmienky, za ktorých môže v tejto veci konať a rozhodnúť, sú splnené. Ak je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07232/11 zo dňa 02.08.2011 nulitný právny akt, ako bolo v čase rozhodovania súdu právoplatne rozhodnuté, nevytvára prekážku právoplatne rozsúdenej veci, preto považoval podmienky na vydanie rozsudku o pohľadávke s ohľadom na prípadnú existenciu prekážky rozsúdenej veci za splnené.
Súd ďalej skúmal právomoc a príslušnosť konať a rozhodovať vo veci a rozhodné právo pre konanie a rozhodnutie vo veci.
Účastníkom konania na strane navrhovateľa je právnická osoba so sídlom na území Českej republiky, odporca je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Predmetom konania je občiansky cezhraničný spor o zaplatenie sumy 1123.01 Eur s príslušenstvom, teda hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000 € bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Na uvedený spor sa preto vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a keďže ide o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Malacky je daná článkom 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral v čl. 4.1 návrhu podľa bydliska odporcu.
Predložená zmenka bola vystavená fyzickou osobou štátnym občanom Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky podľa slovenského práva, miestom vystavenia ako aj platobným miestom na území Slovenskej republiky, spôsobilosť odporcu a indosanta zmenečne sa zaväzovať, lehoty na výkon postihových práv sa spravujú podľa slovenského práva. Forma úkonu, ktorý je potrebný na uplatnenie zmenečného práva na zaplatenie zmenkovej sumy sa spravuje právom Slovenskej republiky, pretože zmenku bolo potrebné predložiť na platenie v platobnom mieste, t.j. na území Slovenskej republiky. Rozhodným právom je preto právo Slovenskej republiky, nakoľko prípadná voľba iného právneho poriadku nebola súdu tvrdená, ani preukázaná, k čomu dospel nasledovne : právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) z rozsahu jeho pôsobnosti v článku 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek, Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980, ku ktorému Slovenská republika pristúpila, v článku 1 ods. 2 písm. c) ustanovuje, že ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na záväzky vyplývajúce zo zmeniek, súd na základe čl. I štvrtej časti, t.j. kolíznych noriem obsiahnutých v zákone č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, určil za rozhodné právo, ktoré sa aplikuje v tejto veci, právo Slovenskej republiky.
Podľa čl. III § 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenečne alebo šekove sa môže zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými úkonmi sa zaväzovať.
Podľa čl. I § 92 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené.
Podľa čl. I § 93 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta. Účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené.
Podľa čl. I § 94 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový lehoty na výkon postihových práv sa spravujú pre všetky osoby zmenečne zaviazané právom miesta, kde bola zmenka vystavená.
Podľa čl. I § 97 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový forma protestu a lehoty na protest, ako aj forma ostatných úkonov, ktoré sú potrebné na uplatnenie alebo na zachovanie zmenečných práv, sa spravuje právom štátu, v ktorom treba urobiť protest alebo iný úkon.
Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
Podľa čl. I § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa čl. I § 9 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.
Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I § 12 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa čl. I § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa čl. I § 15 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.
Podľa čl. I § 16 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom.
Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa čl. I § 20 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament po zročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred zročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.
Podľa čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
Podľa čl. I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
Podľa čl. I § 44 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie).
Podľa čl. I § 46 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva. Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísali na zmenke; doložka pripojená indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo zmenečný ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa na zmenku podpísali.
Podľa čl. I § 47 ods. 1 až 4 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila. Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.
Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa čl. I § 73 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový do zákonných lehôt alebo lehôt vo zmenke určených nepočíta sa deň, od ktorého sa lehoty začínajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V merite veci potom súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne.
Podaným návrhom sa navrhovateľ na základe predloženého originálu zmenky domáha zaplatenia : 1/ zmenkovej sumy 420 Eur, 2/ zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 420 Eur od 02.04.2011 do zaplatenia, 3/ úrokov vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 420 Eur od 16.06.2011 do zaplatenia, 4/ zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 1,40 Eur.
Navrhovateľ súdu predložil prvopis zmenky a svoje právo preukázal indosamentom, čím preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky (čl. I. § 16 ods. 1 veta prvá v spojení s čl. I. § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.), a teda má už len z tohto dôvodu právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, dohodnuté zmenkové úroky, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
Zmenka je abstraktný a dokonalý cenný papier, práva a záväzky z nej sú definované výlučne samotnou zmenkovou listinou, len z nej vyplývajú a len na ňu sa viažu, aj keď jej existencia a jej účinky sú nezávislé od kauzálneho vzťahu, z ktorého vznikla, často vzniká ako zabezpečovací prostriedok kauzálneho záväzkového vzťahu. V prejednávanej si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny. Zmenka obsahuje všetky formálne a aj materiálne požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb., keď navrhovateľ predložil vlastnú zmenku, obsahujúcu všetky náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1951 Sb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná : označenie zmenka pojaté do vlastného textu listiny vyjadrené v jazyku, v ktorom je zmenka spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; je v nej uvedený údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a miesto vystavenia a podpis vystaviteľa. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 zákona č. 191/1951 Sb., nie je viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na rub zmenky a je indosantom - spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., v mene ktorej koná konateľ samostatne podpísaný v súlade so spôsobom, akým je zapísaný spôsob konania za spoločnosť v obchodnom registri. Indosament nie je len čiastočný, neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Súd preto dospel k záveru, že zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 zákona č. 191/1951 Sb., s takýmto prejavom vôle spája, keď došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára. Z pripojeného spisu Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/7176/2012 súd zistil, že predložená zmenka bola pôvodne vystavená ako blankozmenka, t.j. zmenka, ktorá bola pri vystavení neúplná, pričom s poukazom čl. I § 10 zákona č. 191/1951 Sb. súd neskúmal, či údaje zo zmenky boli doplnené v súlade s dohodou o vyplnení zmenky, nakoľko odporca takéto skutočnosti nenamietal, keď súd by mohol prihliadať len na námietku odporcu ako vystaviteľa proti navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky len vtedy, ak by sa preukázalo, že nadobudol zlomyseľne alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou.
Pripojená doložka „bez protestu“ v zmysle čl. I § 46 zák.č. 191/1951 Sb. zbavuje majiteľa zmenky povinnosti na zachovanie postihových práv osvedčiť odopretie platenia verejnou listinou (protest pre neplatenie). Z obsahu spisu, ako aj pripojeného exekučného spisu mal súd za to, že zmenka bola predložená na platenie v lehote uvedenej doložkou na zmenke („na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“), keď zmenka bola vystavená 30.11.2010 a vyplnená 11.06.2011 (ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu v rozhodcovskom rozsudku) a predložená na platenie predchádzajúcim majiteľom zmenky dňa 16.06.2011, od ktorého dňa uplatňuje navrhovateľ aj zákonné úroky, avšak i v opačnom prípade, povinnosť preukázať, že lehoty na zmenkové úkony neboli dodržané, má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Odporca však tieto okolnosti nenamietal. Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, navyše podľa čl. I. § 53 ods. 1 v spojená s § 78 ods. 1 zmenkového zákona zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky má zachované právo postihu zo zmenky. Zmenka splatná pri predložení (vistazmenka) umožňuje platne dojednať úroky zo zmenkovej sumy, ktoré navrhovateľ uplatnil vo výške uvedenej v predloženej zmenke, zároveň v súlade s čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1951 Sb. uplatňuje popri dojednaných aj zákonné 6% - né ročné úroky zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti a zmenkovú odmenu.
Navrhovateľ si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu, ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa, v žiadnom svojom ustanovení neukladá. Zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter zmenky stratila. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže, že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je súd oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a
vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď by to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský. Súd z obsahu zistil, že primárny právny vzťah medzi vystaviteľom zmenky a remitentom bol vzťahom spotrebiteľským, avšak s ohľadom na abstraktný charakter zmenky, ktorá je ako cenný papier nezávislá od kauzálneho vzťahu, z ktorého vzišla, aj prípadné porušenie ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nespôsobuje neplatnosť zmenky. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom, priznanie nárokov vyplývajúcich zo zmenky jej majiteľovi nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti veriteľa za škodu vzniknutú spotrebiteľovi.
Svojou povahou je zmenka abstraktným cenným papierom. Právo, ktoré je inkorporované v zmenke, je právom obligačným. Dôvod vzniku zmenkovej obligácie (kauza) nie je základnou náležitosťou zmenky, nakoľko zákon nepovažuje materiálny dôvod jej vzniku za jej podstatnú obsahovú náležitosť. Formálne platná zmenka je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je na samotnom zmenečnom dlžníkovi, aby námietky voči zmenkovému nároku vzniesol a aby svoje nároky pred súdom aj preukázal. Majiteľ zmenky totiž nemusí pri jej vymáhaní dokazovať nič iné, ako to, že je majiteľom platnej zmenky. Ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku vyplývajúceho zo zmenky, nesie v tomto smere dôkazné bremeno. Súd preto môže - ak zistil, že zmenka je platná a veriteľ je jej majiteľom
- skúmať existenciu záväzkov z nej plynúcich len na námietku povinného, nie však z úradnej moci. Uvedené teda neplatí pre absolútnu neplatnosť zmenkového právneho úkonu, na ktorú súd prihliada ex offo.
Samotná odpoveď odporcu k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola súdu doručená v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu odporcovi, hoci kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a podporného dokumentu (zmenky) spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď s jeho vyplnenou časťou I. prevzal 30.03.2015. Ustanovenie § 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu, ktorej dôsledkom je, že v prípade procesnej pasivity odporcu musí súd rozhodnúť o pohľadávke len na základe dôkazov predložených navrhovateľom.
Vzhľadom na to, že odporca nedoručil súdu odpoveď k návrhu na uplatnenie pohľadávky, nevzniesol relevantné námietky v zmysle § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. a ani v zmysle § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel v časti zmenkovej sumy 420 Eur, úrokov vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 420 Eur od 16.06.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 1,40 Eur, keďže aj tieto nároky môže majiteľ zmenky postihom žiadať.
V prípade dojednaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 420 Eur od 02.04.2011 do zaplatenia, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Úroková miera dojednaná v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona uvedená v tele zmenky predstavuje sadzbu 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ úrokovať zmenkovú sumu, pričom zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, nelimituje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa zmenky a rovnako neupravuje koniec lehoty úročenia. Z tohto dôvodu pokiaľ vystaviteľ v úrokovej doložke neuvedie koniec lehoty koniec úročenia, zmenková suma sa úročí do splatnosti zmenky. Od splatnosti zmenky do zaplatenia dlhu potom patrí veriteľovi postihový šesťpercentný zákonný úrok podľa čl. I § 48 ods. 1 alinea 2 zákona, ktorý preberá uhradzovaciu funkciu. Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, pre platnosť zmenkových úkonov platia okrem osobitných ustanovení zákona zmenkového a šekového aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu. Pri posudzovaní nároku úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke preto súd vychádzal z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že výška úrokovej miery v úrokovej doložke je neprimeraná. Zmenkový úrok plní funkciu odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Je všeobecne známou skutočnosťou, ktorá je známa súdu z rozhodovacej činnosti a verejne dostupných zdrojov (http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/ urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank), že v čase vystavenia zmenky (30.11.2010) boli úrokové sadzby za poskytované spotrebiteľské úvery a iné úvery pre domácnosti, uplatňované bankami maximálne 13,69 % ročne, ktorú sadzbu zmenkový úrok 91,25 % ročne mnohonásobne prevyšuje, je možné kvalifikovať ako civilnoprávnu úžeru, a to bez ohľadu na okolnosť, že takýto právny úkon vystavením zmenky uskutočnil samotný dlžník, nakoľko ľahkomyseľnosť dlžníka
je kvalifikačným kritériom úžery (napr. Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 3/2011). Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti (rozsudok KS Prešov č.k. 3Co 3/2011 zo dňa 28.09.2011), preto súd úrokovú doložku na zmenke pre rozpor s dobrými mravmi vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon a návrh v tejto časti zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa čl. 16 Nariadenia č. 861/2007/ES , podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, a v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, keď podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Predmetom konania bol čase vyhlásenia rozhodnutia (25.09.2015) nárok na zaplatenie sumy 420 Eur, dohodnutého úroku 0,25 % denne zo sumy 420 Eur od 02.04.2011 do 25.09.2015 sumou 1.718,85 Eur, zmenkového úroku 6 % ročne od 16.06.2011 do 25.09.2015 v sume 107,84 Eur a zmenkovej odmeny 1,40 Eur, spolu 2.248,09 Eur. Navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 529,24 Eur, t.j. 23,54 %, v časti o zaplatenie sumy 1.718,85 Eur bol úspešný odporca t.j. 76,46 % (neúspech navrhovateľa je úspechom odporcu), odporcovi tak vzniklo právo na náhradu 57,18 % (76,46 % - 23,54 % = 52,92 %) jeho účelne vynaložených trov. Odporca však návrh na náhradu trov nepodal a ani zo spisu mu vznik trov nevyplýva, preto mu súd ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)