Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-138-2014.pdf
PDF · 86.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/138/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľky W. U., G.. X., B.. XX.X.XXXX, X. W., Ž. X proti odporcovi G. U., B.. XX.X.XXXX, X. W., U. XX, za účasti mal. W. U., B.. XX.X.XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 Košice ako kolíznym opatrovníkom v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky W. U.W. G.. X. uzatvorené s odporcom G. U. dňa XX.XX.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu X., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
Maloletú W. U. B.. XX.X.XXXX pre čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. W. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Odporca je povinný nahradiť štátu trovy konania v sume 251,48 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.9.2014 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, mal. W. zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne. Zároveň žiadala upraviť styk dieťaťa s otcom. Svoj návrh odôvodnila takto: V jej manželstve s odporcom absentuje už dlhšie obdobie vzájomná láska, dôvera a pomoc. Posledné obdobie sú manželia spolu iba kvôli maloletej W.. Odporcova neochota nájsť si prácu ako aj jeho zlý psychický stav, hádky a vyhrážky voči matke navrhovateľky a dcére L., pravidelné hádky s druhou dcérou navrhovateľky B. ju doviedli k presvedčeniu, že manželstvo už neplní svoju funkciu. Navrhovateľka, deti, ako aj odporca dlhodobo žili v spoločnej domácnosti u matky navrhovateľky, ku ktorej má odporca dlhodobo zlý vzťah. Matka odporcovi zrušila trvalý pobyt v jej byte 19.3.2014. Od odchodu z domácnosti odporca prispel na výživu mal. W. len raz sumou 70,- eur a ešte raz sumou 30,- eur a sumou 40,- eur + občasné maličkosti, daroval jej aj starší tablet. Odporca si dávnejšie vzal úver, finančné prostriedky minul a navrhovateľka musí splácať sama. Pokúsil sa aj o samovraždu a bol
hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Po stretnutiach otca s dcérou maloletá W. je neúctivá k matke navrhovateľky, je agresívna, podráždená a plače.
Odporca na pojednávaní dňa 5.2.2015 súhlasil s návrhom na rozvod manželstva a zverením mal. W. do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil však s úpravou styku.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva odporučil zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné v sume 100,- eur mesačne a úpravu styku navrhol upraviť podľa dohody rodičov.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 30.10.2001v Košiciach; pričom u navrhovateľky ide o manželstvo druhé a u odporcu o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza maloletá W. U., B.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v W. B. Ž. X.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 5.2.2015 k priebehu manželstva a dôvodom jeho rozvratu uviedla, že vážnejšie problémy začali približne pred viac ako rokom, s manželom sa najprv snažili udržať manželstvo, avšak opakovane dochádzalo k hádkam, agresivite, mali aj finančné problémy, celá táto situácia potom vyvrcholila do ich vzájomného odcudzenia a v spoločnej domácnosti nežijú už približne skoro jeden rok. Na otázku súdu navrhovateľka uviedla, že jej rozhodnutie je pevné, aktuálne už nemá záujem na obnovu spolužitia a zotrvaní v manželskom zväzku. Vo vzťahu k aktuálnym zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla, že je zamestnaná v U.. P., kde pracuje už od obdobia, kedy dcéra dovŕšila jeden rok. Jej čistý priemerný zárobok u tohto zamestnávateľa činí okolo 350,- eur mesačne. Okrem toho po dobu 3 rokov dcéry W. poberala rodičovský príspevok v sume 203,- eur, bolo to približne do januára 2014. Aktuálne už tento príspevok nepoberá. Ďalej poberá rodinné prídavky na tri deti - v sume 70,- eur a nakoľko sa stará aj o dve staršie plnoleté deti pochádzajúce z prvého manželstva L. B.. X.XX.XXXX H. B. B.. XX.X.XXXX, poberá aj náhradné výživné v sume 54,26 eur. K svojim výdajom uviedla, že spolu s deťmi býva v 3- izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky, uhrádza nájomné vo výške 260,- eur mesačne, okrem toho má bežné výdaje na stravu, hygienu a ošatenie a na osobnú starostlivosť o všetky tri mal. deti. Uhrádza mesačne poistku 25,- eur, pôžičku 157,- eur mesačne a okrem toho má platiť pôžičku 130,- eur mesačne, ktorú nezvláda uhrádzať, preto ju uhrádza jej matka. Dcéra W. navštevuje materskú škôlku, kde platba činí 15,- eur mesačne, ZRPŠ 7,- eur mesačne, triedny fond a 32,- eur mesačne strava. Okrem toho jedenkrát ročne je potrebné uhradiť sumu 17,- eur, ako rodičovský príspevok na rôzne aktivity v materskej škôlke. V súvislosti so zdravotným stavom mal. W. nemá pravidelné zvýšené výdaje a taktiež t.č. nemá mimoškolské aktivity, kde by bolo potrebné uhrádzať pravidelné úhrady, aj keď do budúcna má záujem mal. W. navštevovať tanečnú.
Odporca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, so zverením dcéry a taktiež súhlasím s výškou výživného, má problém s úpravou styku s mal. W. pre čas po rozvode, pretože u kolízneho opatrovníka sa navrhovateľka vyjadrila, že by sa mal s dcérou stretávať raz mesačne vždy v prvú sobotu v mesiaci a to za prítomnosti jej dcéry L.. On s takýmto návrhom nesúhlasí a nakoľko sa s matkou nevedia dohodnúť, žiada, aby súd rozhodol okrem rozvodu manželstva aj o úprave jeho styku s dcérou W. pre čas po rozvode. Navrhuje, aby sa mohol s ňou stretávať aspoň dvakrát do týždňa, napr. utorok a štvrtok od 15-16,00 hod. do 19,00 hod. a vôbec nesúhlasí s tým, aby to bolo len za prítomnosti tretej osoby, a pokiaľ manželka navrhuje, aby touto osobou bola jej plnoletá dcéra L., uviedol, že s týmto nesúhlasí, L. nie je jeho dcéra.
V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvia Klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých L.. Ľ. R., ktorá v závere svojho znaleckého posudku Č.. X/XXXX uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že otec sa zdržiava v B., podmieniť styk pravidelnosťou je v súčasnej dobe nemožné a preto prichádza do úvahy iba nepravidelné kontaktovanie sa dieťaťa s otcom v čase, keď otec bude prítomný v W.. Dĺžka styku by nemala presahovať 3-4 hodiny počas jedného dňa. Styk odporúča podmieniť prítomnosťou inej osoby - najstaršou dcérou matky L., resp. samotnou matkou, alebo starou matkou, ak s týmto bude súhlasiť.
Z opisu mzdového listu navrhovateľky súd zistil, že za obdobie roka 2014 u zamestnávateľa P., H..U.. W. dosiahla priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 450,- eur.
Z opisu mzdového listu odporcu u zamestnávateľa V. U., U..G..C.. vyplýva, že odporca za obdobie 2-5,9/2014 dosiahol priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 254,- eur.
Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 20.5.2015 uviedol, že maloletá W. chodí do MŠ J.. Výdaje spojené s výchovou a výživou podľa matky pozostávajú z platby školného v sume 7,- eur, ZRPŠ 15,- eur, 24,- eur stravné, 17,- eur mikulášska akcia, 4,- eurá zošity. Zvýšené výdaje na zdravotný stav matka neudáva.
Podľa § ust. 23 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa ust. § 23 ods. 2 citovaného zákona, súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V danom prípade súd skúmal, či rozvrat manželstva účastníkov konania je tak hlboký a trvalý, že už neplní účel a obnovenie manželského spolužitia už nie je možné. Prihliadol pritom najmä na skutočnosť, že ani jeden z účastníkov neprejavil záujem o obnovu spolužitia. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo je nefunkčné, neplní svoj spoločenský účel a je iba formálnym zväzkom, pričom manželia už dlhší čas nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária. Z uvedeného dôvodu súd manželstvo účastníkov v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia rozviedol.
Podľa ust. § 24 ods. 1 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ust. § 24 ods. 3 citovaného zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho prostredia.
Podľa ust. § 25 ods. 1 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ust. § 25 ods. 2 citovaného zákona, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 62 ods. 1 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť. Podľa ust. 62 ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 62 ods. 3 citovaného zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ust. § 62 ods. 6 citovaného zákona, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Vzhľadom na zhodný prejav vôle účastníkov, súd rozhodol o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto sa aj v súčasnej dobe osobne o mal. stará a nie je dôvod na pochybnosť, že aj v budúcnosti sa o maloletú náležite postará a zabezpečí jej zdravý vývoj. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu zohľadnil predovšetkým primerané potreby maloletej, ako aj zárobkové možnosti odporcu, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Na základe uvedeného mal súd za to, že takto určená výška výživného, t.j. 100,- eur mesačne je primeraná veku, potrebám maloletej a zohľadňuje súčasné zárobkové možnosti a schopnosti odporcu a teda je v súlade s ust. § 62 ods. 2 citovaného zákona o rodine.
S poukazom na skutočnosť, že odporca sa dlhodobo zdržiava v cudzine a nie je možné určiť termín jeho stretávania sa s dieťaťom, navrhovateľka na úprave styku s maloletou na čas po rozvode netrvala, rovnako aj znalkyňa v záveroch posudku poukázala na to, že v súčasnosti nie je možné styk dieťaťa s otcom upraviť, vzhľadom na jeho pobyt mimo územia SR, a preto súd o jeho úprave nerozhodoval.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 144 O.s.p., keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov.
O trovách štátu súd rozhodol v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II sumu 251,48 eur, čo činí polovicu nákladov na znalecké odkazovanie, pričom navrhovateľka bola oslobodená od súdnych poplatkov na pojednávaní dňa 25.9.2015.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. § 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť matrike, kde uzavretie manželstva bolo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.