Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-178-2013.pdf
PDF · 170.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/178/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: H. M., A.. XX.XX.XXXX, W. L. XX, XXX XX Ž., Š. E. X., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti odporcovi: S. M., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXX/XX, XXX XX Ž. - W., Š. E. X., právne zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, IČO: 37 802 810, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov navrhovateľky a odporcu, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 28.06.2008 v Žiline a zaniklo dňa 19.12.2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 25C/186/2011-45 zo dňa 06.12.2011, tak, že:
do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. W. evidované na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, Katastrálnym odborom ako: 1. parc. O.-I. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, 2. parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a 3. rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. O.-I. Č.. XXX.
Preberateľmi dlhu vo výške 1.500,- eur voči veriteľovi T. X., nar. XX.XX.XXXX, titulom zaplatenia kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi veriteľom T. X. ako predávajúcim a účastníkmi ako kupujúcimi dňa 29.06.2010 sa stávajú obaja účastníci v rovnakom pomere, teda každý v jednej polovici.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov z vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 15.182,23 eur do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 10.06.2013 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 18.06.2013 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bolo jej a odporcove zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) vyporiadané. Návrh na začatie konania navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 25C/186/2011-45, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19.12.2011. Zánikom manželstva zaniklo aj BSM účastníkov. Odporcovi zaslala dňa 03.04.2013 návrh dohody o vyporiadaní ich BSM. Odporca však do podania návrhu na začatie konania na návrh dohody nereagoval nijakým spôsobom. Z tohto dôvodu tak nemá inú možnosť, ako dosiahnuť vyporiadanie spoločne nadobudnutého majetku súdnou cestou. Do BSM počas trvania manželstva s odporcom nadobudli nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozsudku a osobné motorové vozidlo zn.
H. P. B.: N. XXX I.. Vzhľadom na to, že po zániku BSM je potrebné vykonať vyporiadanie spoločne nadobudnutého majetku a keďže vecami v BSM disponuje výlučne odporca, z čoho je možné vyvodiť, že má záujem o ich nadobudnutie do výlučného vlastníctva, požaduje od odporcu výplatok v 1/2 zo všeobecnej hodnoty týchto vecí. Ohľadne určenia všeobecnej hodnoty vecí zabezpečila orientačné ocenenie nehnuteľností, ktoré vypracoval Ing. Juraj Veselko, znalec z odboru oceňovania nehnuteľností, ktorý stanovil orientačnú cenu nehnuteľností vo výške 34.800,- eur, pričom tak na jej podiel pripadá suma 17.400,- eur. Pokiaľ ide o uvedené osobné motorové vozidlo, toho času sa ceny podobných vozidiel pohybujú okolo 1.000,- eur, pričom na jej podiel pripadá suma 500,- eur. Navrhovateľka tak žiadala, aby súd vyporiadal zaniknuté BSM účastníkov tak, že by prikázal uvedené nehnuteľné veci, ako aj osobné motorové vozidlo do výlučného vlastníctva odporcu a odporcu zaviazal zaplatiť jej titulom vyrovnania podielov sumu 17.900,- eur. Súčasne navrhovateľka žiadala súd, aby odporcu zaviazal nahradiť jej trovy konania. Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 30.10.2013 doručeným súdu dňa 30.10.2013, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o masu BSM, do tejto treba zahrnúť aj záväzky účastníkov vzniknuté za trvania manželstva, a to záväzok vo výške 10.000,- eur, ktorý tvorí pôžička od Ľ. M. za účelom vyplatenia spoluvlastníkov na rodinnom dome súp. č. 343 stojaceho na parc. O.-I. Č.. XXX, k. ú. W. evidovaného na LV č. XXX, ako aj záväzok voči T.Y. X., a to titulom zaplatenia kúpnej ceny vo výške 1.500,- eur na základe kúpnej zmluvy, uzavretej s T.Y. X. ako predávajúcim a účastníkmi ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu na vo výroku tohto rozsudku uvedených nehnuteľnostiach o veľkosti 1/3. Odporca súčasne namietal navrhovateľkou uvedenú hodnotu predmetných nehnuteľností, nakoľko v zmysle vyjadrenia statika zo dňa 18.05.2013 je potrebné predmetný rodinný dom asanovať alebo opraviť. V zmysle rozpočtu vykonaného podnikateľom U. Q. - H., hodnota rekonštrukčných prác na dome predstavuje sumu cca 14.680,- eur. Zároveň pozemky, ako ich udáva navrhovateľka, je potrebné oceniť aj so zohľadnením skutočnosti, že tieto, napriek tomu, že sa jedná o zastavané plochy a nádvoria, nie je možné zastavať, nakoľko v danom prípade sa jedná o spoločný dvor, kedy nie sú dodržané odstupy medzi susediacimi stavbami, keďže pozemky sú príliš úzke. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo H. P. B.: N. XXX I., toto už netvorí masu BSM, nakoľko bolo dňa 25.01.2012 odpredané T. M. za kúpnu cenu 200,- eur, keďže v tom čase bolo nepojazdné. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 26.08.2014, dňa 30.06.2015 a dňa 04.09.2015, pričom na pojednávaní dňa 25.09.2015 v zmysle ust. § 156 ods. 2 O.s.p. verejne vyhlásil vo veci tento rozsudok. Navrhovateľka svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore zhrnula prostredníctvom svojho právneho zástupcu v jeho záverečnom prednese nasledovne. Predmetom konania v rámci vyporiadania BSM je vyporiadanie nehnuteľností, ktoré boli špecifikované v žalobnom návrhu, ako aj osobného motorového vozidla podľa žalobného návrhu. Má za to, že predmet vyporiadania BSM, čiže masa BSM bola medzi účastníkmi konania ustálená, a to tak ich dohodou ako aj v rámci vykonaného dokazovania. Taktiež bola ustálená hodnota týchto vecí, konkrétne čo sa týka nehnuteľnosti v k. ú. W. znaleckým posudkom znalcom ustanoveným v rámci konania súdom a čo sa týka osobného motorového vozidla, táto cena bola ustálená dohodou účastníkov konania. Čo sa týka skutočnosti, že odporca žiadal do vyporiadania zahnúť aj pôžičku uzatvorenú s jeho strýkom Ľ. M., ako vyplynulo z jeho svedeckej výpovede, je zrejmé, že pôžičku uzatváral odporca sám bez vedomia navrhovateľky. Taktiež splácal túto pôžičku sám a počas celého konania neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že túto pôžičku použil na nadobudnutie vecí tvoriacich masu BSM. Pokiaľ teda odporca takéto skutočnosti nepreukázal a samotný odporca predmetné nehnuteľnosti žiada prikázať do jeho výlučného vlastníctva a čo sa týka motorového vozidla, tak toto vlastne v jeho dispozícii už bolo v súčasnosti zničené, má navrhovateľka za to, že obe tieto veci je potrebné prikázať do výlučného vlastníctva odporcu s povinnosťou výplatku navrhovateľke v hodnote jednej polovice určenej hodnoty týchto veci. Odporca svoju skutkovú a právnu argumentáciu zhrnul v jeho záverečnom prednese nasledovne. Čo sa týka auta, kúpil ho manželke, keď išla prvý deň do práce. Všetko spojené s užívaním tohto vozidla platil on. Po rozvode, ako si manželka zakúpila iné vozidlo, mu toto vrátila poškodené. Pokiaľ ide o rodinný dom, tento kúpili za sumu 10.000,- eur, ktorá sa jej v dobe zdala byť vysoká a viac krát mu hovorila, aby dom nekupovali. Čo sa týka pôžičky, pracuje 20 rokov v elektrárňach ako robotník. Chodí v montérkach. Žije z výplaty do výplaty. Od 18 rokov je polosirota a jeho otec mu nemal finančnej ako pomôcť. Najbližší človek je mu strýko, preto ho v dobrej viere požiadal o túto pôžičku, a to z dôvodu, že v tej dobe splácal hypotéku a tri stavebné úvery, ako aj jeden spotrebný úver a navrhovateľka bola na materskej dovolenke. Nemohol tak tento dom vyplatiť z bežného príjmu, ako uviedla navrhovateľka a súčasne aj z toho dôvodu, že mal dve malé deti.
V priebehu konania odporca namietal hodnotu nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyporiadania, ktorá bola určená súdom ustanoveným znalcom. Rovnako žiadal, aby súd pri vyporiadní BSM účastníkov zohľadnil to, že peňažné prostriedky získané z pôžičky od Ľ. M. vo výške 10.000,- eur boli použité na nadobudnutie nehnuteľností patriacich do BSM účastníkov. Súd tak vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, ako aj zabezpečenými súdom podľa ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p., výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedka Ľ. M. a znalcom Ing. Silviou Repkovskou, pričom dospel k ďalej uvedeným skutkovým zisteniam. Zároveň si súd osvojil niektoré skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 25C/186/2011-45 zo dňa 06.12.2011 (na č. l. 53 spisu), ktorý podľa doložky na ňom vyznačenej nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2011, bolo manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 28.06.2008 v Žiline rozvedené. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Žilina, Katastrálnym odborom pre k. ú. W. zo dňa 03.03.2015 (na č. l. 105 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované nasledovné nehnuteľnosti: pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. O.-I. Č.. XXX. V časti B LV sú ako bezpodieloví spoluvlastníci evidovaní účastníci, a to titulom kúpna zmluva č. Q. XXXX/XX zo dňa 03.09.2009, kúpna zmluva zo dňa 08.03.2010 podľa Q. XXXX/ XXXX a kúpna zmluva zo dňa 29.07.2010 podľa Q. XXXX/XXXX. Dňa 31.07.2009 uzavrela P. P., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúca a účastníci konania ako kupujúci kúpnu zmluvu (na č. l. 199 spisu), predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. W. evidovaným na LV č. XXX ako: pozemok parc. O.-I. Č.. XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. O.-I. Č.. XXX, do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania ako kupujúcich. Kúpna cena bola medzi účastníkmi dohodnutá v sume 3.320,- eur a túto boli účastníci vyplatili predávajúcej v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, čo predávajúca na zmluve potvrdila svojim podpisom. Správny poplatok za vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ako aj poplatok za osvedčenie pravosti podpisu predávajúceho, mali uhradiť kupujúci. Podľa doložky vyznačenej na tejto kúpnej zmluve Správa katastra Žilina rozhodnutím č. vkladu: Q. XXXX/XX zo dňa 03.09.2009 povolila vklad vlastníckeho práva účastníkov konania (ako bezpodielových spoluvlastníkov) do katastra nehnuteľností na základe tejto kúpnej zmluvy. Dňa 10.02.2010 uzavrel P.. Y. C., nar. XX.XX.XXXX v zastúpení odporcom (na základe plnomocenstva zo dňa 22.01.2010 na č. l. 189 spisu) ako predávajúci a účastníci konania ako kupujúci kúpnu zmluvu (na č. l. 186 spisu), predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. W. evidovaným na LV č. XXX ako: pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere 368 m2 a stavba
- rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. O.-I. Č.. XXX, do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania ako kupujúcich. Kúpna cena bola medzi účastníkmi dohodnutá v sume 2.000,- eur a túto boli povinní účastníci konania ako kupujúci zaplatiť predávajúcemu v hotovosti v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu Správou katastra Žilina. Správny poplatok za vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ako aj poplatok za osvedčenie pravosti podpisu predávajúceho, mali uhradiť kupujúci. Správa katastra Žilina rozhodnutím č. vkladu: Q. XXXX/XX zo dňa 08.03.2010 (na č. l. 184 spisu) povolila vklad vlastníckeho práva účastníkov konania (ako bezpodielových spoluvlastníkov) do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi P.. Y. C. ako predávajúcim a účastníkmi konania ako kupujúcimi dňa 10.02.2010, a to nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. W. evidovaným na LV č. XXX ako: pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. O.-I. Č.. XXX, v podiele o veľkosti 1/3. Dňa 02.06.2010 podpísal P.. Y. C. čestné prehlásenie (na č. l. 145 spisu), že od odporcu dňa 02.06.2010 prevzal v hotovosti sumu vo výške 2.000,- eur ako kúpnu cenu za nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. W. prevedené kúpnou zmluvou zo dňa 10.02.2010. Dňa 29.06.2010 uzavrel T. X., nar. XX.XX.XXXX v zastúpení odporcom (na základe plnomocenstva zo dňa 01.04.2010 na č. l. 175 spisu) ako predávajúci a účastníci konania ako kupujúci kúpnu zmluvu (na č. l. 172 spisu), predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. W. evidovaným na LV č. XXX ako: pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. O.-I. Č.. XXX, do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania ako kupujúcich. Kúpna cena bola medzi účastníkmi dohodnutá v sume 1.500,- eur
a túto boli povinní účastníci konania ako kupujúci zaplatiť predávajúcemu v hotovosti do 31.12.2010. Správny poplatok za vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ako aj poplatok za osvedčenie pravosti podpisu predávajúceho, mali uhradiť kupujúci. Správa katastra Žilina rozhodnutím č. vkladu: Q. XXXX/XX zo dňa 29.07.2010 (na č. l. 170 spisu) povolila vklad vlastníckeho práva účastníkov konania (ako bezpodielových spoluvlastníkov) do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi T. X. ako predávajúcim a účastníkmi konania ako kupujúcimi dňa 29.06.2010, a to nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. W. evidovaným na LV č. XXX ako: pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. O.-I. Č.. XXX, v podiele o veľkosti 1/3. Podľa Vyjadrenia Ing. Ericha Dresslera, autorizovaného stavebného inžiniera v profesii Statika stavieb k jestvujúcej stavbe - dom súp. č. XXX na parc. O.-I. Č.. XXX, k. ú. W. zo dňa 18.05.2013 (na č. l. 36 spisu) vypracovaného na základe objednávky odporcu sa v danom prípade jedná o murovaný rodinný dom s čiastočným podpivničením a povalou. Dom v čase vyjadrenia nie je využívaný. Dom bol postavený asi pred rokom 1924. Nosný systém domu je v 1. nadzemnom podlaží tvorený murovanými stenami z plných tehál. Steny suterénu sú tvorené betónom neznámej kvality. Na stenách suterénu je betónový strop s vloženými oceľovými valcovanými profilmi tvaru I, strop nad 1. nadzemným podlažím je drevený trámový. Nosným systémom strechy je klasický drevený krov z masívneho dreva. Na nosných konštrukciách sú v súčasnosti viditeľné mnohé poruchy (praskliny v nosných stenách, nerovnomerné sadnutie nosných stien, praskliny v strope, degradácia betónov, ktoré boli vystavené vplyvu počasia - napr. vonkajšie schodište) a pod. Poruchy neohrozujúce bezpečnosť stavby ako celku sú dôsledkom dlhodobej existencie domu bez údržby. Tieto poškodenia boli vyvolané pôsobením počasia na nechránené konštrukcie (napr. degradácia betónu vonkajších schodov, degradácia omietky a pod.). Tieto poruchy sú evidentné prakticky na celom dome, z hľadiska statiky domu ako celku sú však pomerne málo závažné. Poruchy ohrozujúce statickú stabilitu a tým i bezpečnosť stavby sú tvorené hlavne trhlinami v nosných murovaných stenách ako aj nerovnomerným sadnutím nosných stien. Toto potom následne vyvoláva sekundárne poruchy stropných konštrukcií. Nejedná sa o povrchové trhliny, ale trhliny prebiehajú cez celú hrúbku nosných stien. Tieto poruchy sa prejavujú asi na jednej tretine domu, ktorá je situovaná k T. J.. Ďalej statik uviedol, že prognózu ďalšieho vývinu porúch, a to, že nemožno očakávať ustálenie staticky významných porúch stavby, skôr možno očakávať, že praskliny budú oscilovať okolo určitej limitnej hodnoty, a to v závislosti od stavu zvodnenia základovej zeminy pod prednou časťou domu. Z hľadiska statickej bezpečnosti stavby je daný dom vzhľadom na jeho situáciu v pomerne hustej zástavbe možným zdrojom úrazov a ohrozenia životov osôb, ktoré používajú komunikácie sprístupňujúce susedné rodinné domy v tesnej blízkosti stavby. Z hľadiska možností zaistenia statickej bezpečnosti stavby a ich náročnosti sa statik vyjadril, že ohrozenie okolia, ktoré daná stavba predstavuje, sa dá eliminovať v podstate dvomi spôsobmi: 1. Opravou popísaných porúch a stužením stavby tak, aby mala dostatočnú priestorovú tuhosť voči vodorovným zaťaženiam, 2. odstránením stavby. Oprava uvedených porúch je technicky možná, jedná sa však o pomerne prácnu a odborne náročnú činnosť, ktorá je preto i finančne náročná. Prakticky sa jedná o také práce a činnosti ako spevnenie podzákladia injektážou so súčasným nadvihnutím nosných stien a vytvorenie dodatočného vonkajšieho stužujúceho skeletu nosných stien. Pre praktické používanie domu treba počítať i s opravou odstránením ostatných chýb stavby (dodatočné zaizolovanie voči vlhkosti, zreštaurovanie zatečených a nahnitých častí krovu, oprava zdegenerovaných betónových častí a pod.). Druhá možnosť - odstránenie stavby je vzhľadom k veľkosti stavby jednoznačne rýchlejšia, jednoduchšia a lacnejšia. V závere statik uviedol, že hodnotí stavbu z hľadiska statiky ako objekt v havarijnom stave, ktorý môže byť zdrojom i vážnych úrazov pre osoby, ktoré by sa nachádzali nielen v budove samotnej, ale i na susedných pozemkoch. Z ekonomického i technického hľadiska považuje za najracionálnejšie riešenie asanáciu stavby. Podľa krycieho listu rozpočtu vypracovaného U. Q. - H. dňa 25.10.2013 na základe objednávky odporcu (na č. l. 40 spisu) k stavbe: Asanácia rodinného domu na parc. č. XXX, k. ú. W. by práce HSV a PSV predstavovali cenu 14.680,61 eur. Ing. Silvia Repkovská, ako súdom ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností znaleckým posudkom č. 4/2015 zo dňa 09.04.2015 (na č. l. 89 spisu) určila všeobecnú hodnotu: rodinného domu súp. č. XXX (v znaleckom posudku označený ako č. s. 17) vrátane vonkajších schodov stojaceho na parc. O.-I. Č.. XXX, k. ú. W. vo výške 2.674,46 eur, parc. O.-I. Č.. XXX, k. ú. W. vo výške 7.138,56 eur a parc. O.-I. Č.. XXX, k. ú. W. vo výške 19.901,44 eur, a to s použitím porovnávacej metódy. Znalkyňa pokiaľ sa týka popisu predmetného rodinného domu uviedla, že predmetom ohodnotenia je murovaný rodinný dom nepodpivničený s dvoma nadzemnými
podlažiami, postavený na rovinatom teréne na parc. O.-I. Č.. XXX, k. ú. W.. Pri výpočte opotrebovania sa predpokladalo, že dom bol postavený v roku 1924, ktorý údaj je uvedený na fasáde domu. Skutočný stav ku dňu vydania posudku sa oproti stavu ku dňu 19.12.2011 podľa účastníkov nezmenil. Rodinný dom je neužívaný, vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu, resp. asanáciu. Rozhodnutie o odstránení stavby zatiaľ nebolo príslušným stavebným úradom vydané. Vnútorné vybavenie a niektoré stavebné konštrukcie ale už boli čiastočne alebo úplne odstránené. Stavbu preto ohodnocuje ako poškodenú. Pri výpočte rozpočtového ukazovateľa tie položky, ktoré udávajú konštrukcie, ktoré už boli úplne odstránené, sa vo výpočte nezohľadňujú vôbec (dvere s ponechaním len zárubní, dvojité drevené okná na II. nadzemnom podlaží s prevažne odstránenými vnútornými krídlami, podlahy, deliace konštrukcie v II. nadzemnom podlaží, vnútorné vybavenie, vykurovanie, el. rozvádzač). Prejavy fyzického starnutia jednotlivých konštrukcií a dôsledky zanedbanej údržby sa vo výpočte nepovažuje za poškodenie (fasádne omietky, vnútorné omietky a pod.). Dňa 25.01.2012 uzavrel odporca ako predávajúci s T. M., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcou kúpnu zmluvu (na č. l. 42), ktorej predmetom bol predaj osobného motorového vozidla zn. H. P., modrej metalízy tmavej, B.: N. XXX I., č. tech. preukazu: X. XXX XXX, K.: Q., a to za dohodnutú kúpnu cenu 200,- eur. Ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy mal byť stav najazdených km na predmetnom motorovom vozidle 169.200 km. V osvedčení o evidencii č. X. XXX XXX (na č. l.138 spisu) sa ako držiteľ osobného motorového vozidla zn. H. P., modrej metalízy tmavej, B.Q.: N. XXX I., K.: Q. udáva odporca. Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát v Žiline vydal dňa 16.01.2015 potvrdenie (na č. l. 136 spisu), že dňa 16.01.2015 bolo vozidlo H. P., B.: N. XXX I. vyradené z evidencie podľa ust. § 120 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. na základe žiadosti držiteľa vozidla. Obchodná spoločnosť AUTO-AZ spol. s r. o. vydala dňa 15.01.2015 Potvrdenie o prevzatí motorového vozidla na spracovanie (na č. l. 137 spisu), pričom išlo o vyššie uvedené motorové vozidlo, pričom v údajoch o držiteľovi sa udáva odporca. Súd si osvojil skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení účastníkov, že predmetné motorové vozidlo malo ku dňu 19.12.2011 z hľadiska jeho technického stavu hodnotu 650,- eur. Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX v potvrdení datovanom dňa 20.07.2009 (na č. l. 48 spisu) potvrdil, že odporcovi ako svojmu synovcovi požičal v mesiaci júl 2009 sumu 10.000,- eur, ktorú zložil dňa 20.07.2009 do jeho rúk, a to za účelom vyporiadania vlastníctva k nehnuteľnostiam rodinnému domu súp. č. XXX na pozemku parc. O. Č.. XXX, ako aj k tomuto pozemku a susednému pozemku parc. O. Č.. XXX, k. ú. W., a to na vyplatenie notárskych poplatkov, ostatných správnych poplatkov a kúpnych cien pôvodným vlastníkom, ktorú sumu mu odporca mal vrátiť do 20.07.2015. Odporca na listine vyjadril svojim podpisom súhlas s jej obsahom. Podľa podpisov Ľ. M. o prevzatí peňazí, tento mal od odporcu prevziať dňa 18.03.2012 sumu 1.000,- eur, dňa 17.07.2012 sumu 1.000,- eur, dňa 30.11.2012 sumu 1.000,- eur, dňa 19.02.2013 sumu 200,- eur, dňa 16.05.2013 sumu 500,- eur a dňa 17.07.2013 sumu 1.000,- eur. Z výsluchu svedka Ľ. M. na pojednávaní dňa 04.09.2015 mal súd za preukázané, že tento dňa 20.07.2009 uzavrel ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o pôžičke a odovzdal mu v hotovosti sumu 10.000,- eur. Zároveň z výsluchu svedka nevyplynulo, že by navrhovateľka mala o tom vedomosť. Napokon z výsluchu svedka vyplynulo, že tento sa nevedel vyjadriť k skutočnému účelovému použitiu poskytnutých peňažných prostriedkov. Podľa ust. § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ust. § 143 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. [3) napr. zákon. č. 403/1990 Zb., zákon č. 87/1991 Zb., zákon č. 229/1991 Zb.] Podľa ust. § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Podľa ust. § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa ust. § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa ust. § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Podľa ust. 149 ods. 4 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať na zásady pre vyporiadanie BSM, z ktorých pri rozhodovaní súd vychádzal. Podľa ust. § 150 OZ sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Stanovenie rozsahu a ocenenia majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Po tomto vyporiadání z hľadiska kvantitatívneho nasleduje vyporiadanie kvalitatívne, t. j. určenie, ktoré veci a pohľadávky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadnú každému z manželov. Pre určenie, ktoré konkrétne veci alebo pohľadávky majú byť každému z manželov pridelené, nestanovuje zákon výslovne žiadne kritériá - určujúcim je zásadne účelné využitie veci tak, aby pokiaľ možno nebolo treba vyrovnanie podielov peňažnou čiastkou. Takýto postup však nie je bezvýnimočný. Preto možno napríklad v odôvodnených prípadoch prikázať do vlastníctva jedného z manželov vec z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o ktorej získanie, či udržanie sa prevažnou mierou zaslúžil, aj napriek tomu, že sa tým zvýši čiastka, ktorú bude treba na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť. Rovnako tak možno prihliadnuť k okolnostiam, za ktorých vznikla pohľadávka, ktorá je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jedným z kritérií pre prikázanie veci manželovi sa považuje spravidla aj dlhodobé užívanie veci jedným manželom po rozvode. Tým sa zohľadňuje, že pri vyporiadaní sa vychádza z ceny ku dňu zániku manželstva a úžitkovú hodnotu vecí spotrebovával po rozvode do doby vyporiadania len jeden z manželov (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 980/2003 zo dňa 02.12.2003). Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy nepatria totiž podľa ust. § 143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže sa na ne nevzťahujú ust. § 149 a § 150 OZ. Ak nie sú tieto vzťahy zvlášť upravené, potom je nutné vychádzať v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy im obsahom a účelom najbližšie a použiť primerane ust. § 149 a § 150 OZ a vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva i námietky vrátane námietky premlčania. (zo zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR spis. zn. Cpj 86/1971 zo dňa 03.02.1972 publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 42/1972) Z hľadiska zisťovania rozsahu vyporiadavaného zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva v prejednávanej veci súd považoval za správny postup založený na rešpektovaní dispozície účastníkov predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, a to v tom zmysle, že súd vyporiadava len tie veci, resp. majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. len pokiaľ ide o výšku (cenu), a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. Pokiaľ by súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, potom by konal v rozpore s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a išlo by o vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn.
22Cdo 684/2004 zo dňa 27.09.2004, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 999/2006 zo dňa 09.11.2006). Pre vyporiadanie BSM je rozhodná nie len tá skutočnosť, že určitá vec v dobe jeho zániku ako spoločná existovala, ale i to, v akom stave vec bola (napr. jej kvalita, vek, miera opotrebenia apod.). Tento stav je rozhodným i pre ocenenie veci, pričom však treba vychádzať z cien zodpovedajúcich - či už podľa všeobecne záväzných cenových predpisov, či vývoja cien vecí - cenám platným v dobe, kedy sa vykonáva vyporiadanie. (zo zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR spis. zn. Cpj 86/1971 zo dňa 03.02.1972 publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 42/1972) Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/186/2011-45 zo dňa 06.12.2011 mal súd preukázané, že uzavretím manželstva účastníkmi vzniklo dňa 28.06.2008 účastníkom BSM. Keďže nevyšlo najavo, že by toto BSM bolo súdom zrušené už za trvania manželstva podľa ust. § 148 ods. 2, alebo ust. 148a ods. 2 OZ, BSM účastníkov tak v zmysle ust. § 148 ods. 1 OZ zaniklo dňom zániku ich manželstva, t. j. dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva 19.12.2011. Na základe uvedeného mal súd preukázanú vecnú legitimáciu oboch účastníkov v konaní. S poukazom na to, že účastníci sa nedohodli na vyporiadaní BSM podľa ust. § 149 ods. 2 OZ a návrh na vyporiadanie BSM účastníkov bol podaný na súde dňa 18.06.2013, teda v lehote podľa ust. § 149 ods. 4 OZ, súd vec ďalej meritórne prejednal a svojim rozhodnutím vykonal vyporiadanie BSM účastníkov. Súd sa tak zaoberal zisťovaním majetku, ktorý v zmysle návrhu účastníkov títo žiadali vyporiadať. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné a vyplýva to aj z nimi produkovaných listinných dôkazov, že do ich zaniknutého BSM nesporne patria nasledovné nehnuteľné veci nachádzajúce sa v k. ú. W.: 1. rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. O.-I. Č.. XXX, 2. pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a 3. pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX m2. Pokiaľ ide o ocenenie uvedených nehnuteľných vecí pre účely vyporiadania BSM súd vychádzajúc z vyššie uvedenej zásady, že je potrebné vychádzať zo stavu (daného ich kvantitou a kvalitou) v čase zániku BSM účastníkov, t. j. ku dňu 19.12.2011, avšak z cien zodpovedajúcich cenám za porovnateľné veci v čase vyporiadania BSM účastníkov. Súd tak pre účely vyporiadania vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 4/2015 vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou Ing. Silviou Repkovskou. Súd s poukazom na to, že účastníci v konaní neprodukovali žiadne relevantné dôkazy na preukázanie ceny vyporiadavaných nehnuteľností (pokiaľ ide o účastníkmi predložené listiny sa súd vyporiadava s týmito nižšie), vychádzal z toho, že cene vyporiadavaných nehnuteľností zodpovedá všeobecná hodnota týchto nehnuteľností určená znalkyňou podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. [podľa ust. § 2 písm. g) vyhlášky všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty] Pri vyporiadaní BSM účastníkov tak súd vychádzal z toho, že pre účely vyporiadania je cena rodinného domu súp. č. XXX (vrátane jeho súčasti vonkajších schodov - hlavného vstupu do domu) vo výške 2.674,46 eur, cena pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností ako parc. O.-I. Č.. XXX vo výške 7.138,56 eur a cena pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností ako parc. O.-I. Č.. XXX vo výške 19.901,44 eur. Z hľadiska listín prezentovaných účastníkmi ako dôkazy, konkrétne orientačného ocenenia vypracovaného znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností Ing. Jurajom Veselkom (dôkaz predložený v konaní navrhovateľkou na č. l. 7 spisu) a znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Michalom Derkitsom (dôkaz predložený v konaní odporcom na č. l. 119 spisu spolu s podaním zo dňa 26.05.2015 na č. l. 118 spisu), súd poukazuje na to, že znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie (§ 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. ( § 17 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z.) Ust. § 17 ods. 2, 3, 5 a 6 zákona č. 382/2004 Z. z. ustanovuje formálne, ako aj obsahové náležitosti znaleckého posudku. Napokon podľa ust. § 18 zákona č. 382/2004 Z. z. pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že jednotlivé úkony znaleckej činnosti (či už znalecký posudok, alebo iné) možno mimo konania pred súdom alebo iným štátnym orgánom podať len písomne (ust. § 17 ods. 1 v spojení s ust. § 18). Ak má úkon znaleckej činnosti písomnú formu, musí mať náležitosti podľa už uvedených ust. § 17
ods. 2, 3, 5 a 6. Možno konštatovať, že ani jedna z účastníkmi predložených listín nespĺňa všetky či už formálne, alebo obsahové zákonom stanovené náležitosti. Z listiny predloženej navrhovateľkou ani len vôbec nevyplýva, ktorá osoba túto listinu vyhotovila. Pokiaľ ide o listinu produkovanú odporcom, ktorú mal vyhotoviť znalec Ing. Michal Derkits, táto neobsahuje ani len úplnú znaleckú doložku podľa ust. § 17 ods. 3 písm. f) v spojení s ods. 4, ani odtlačok znalcovej úradnej pečiatky (§ 17 ods. 2) a ani len podpis znalca (§ 17 ods. 6). Z týchto dôvodov tak ani nebolo možné z predmetnej listiny vyvodiť, že túto listinu vyhotovil Ing. Michal Derkits. Ak aj odporca navrhoval výsluch Ing. Michala Derkitsa, súd vzhľadom k tomu, že ak by aj tento pred súdom potvrdil, že predmetnú listinu vyhotovil, táto listina by aj tak nemohla mať relevanciu úkonu znaleckej činnosti, a to s poukazom na jej závažné nedostatky v zmysle ust. § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. Z listiny ďalej vôbec nevyplýva, z akých podkladov mal vyhotoviteľ vychádzať a či vôbec nejaké podklady okrem znaleckého posudku č. 4/2015 znalkyne Ing. Silvie Repkovskej mal k dispozícii [najmä bez vykonanej ohliadky; opäť nedostatky náležitostí podľa ust. § 17 ods. 3 písm. e) a ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.] Súd tak dotknutú listinu produkovanú zo strany odporcu považoval aj v spojení s jej označením „Znalecký posudok č. 4/2015 - pripomienky“ v spojení s tým, že táto bola produkovaná odporcom ako reakcia na výzvu súdu na vyjadrenie sa k znalkyňou Ing. Silviou Repkovskou podanému znaleckému posudku č. 4/2015, považoval z obsahového hľadiska za vyjadrenie (pripomienky) odporcu k tomuto znaleckému posudku. Súd mal však za to, že ustanovená znalkyňa Silvia Repkovská sa logicky koherentne vysporiadala s dotknutým spôsobom podanými námietkami odporcu voči nej podanému znaleckému posudku. Pokiaľ ide o námietku, že hodnotená nehnuteľnosť nespĺňa kritériá objektu na bývanie - rodinného domu v zmysle zákona č. 50/1976 Zb., táto námietka nie je nijako konkretizovaná. Aj napriek tomu mal súd za to, že znalkyňa Ing. Repkovská sa s touto námietkou logicky vyrovnala, pričom k tejto na pojednávaní dňa 30.06.2015 uviedla, že v zmysle danej úvahy by nemali žiadnu hodnotu ani stavby rozostavané, resp. nedokončené, stavby poškodené, príp. stavby určené na odstránenie, hoci so stanovením všeobecnej hodnoty takýchto stavieb vyhláška č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku uvažuje. Požiadavky vyplývajúce z teraz platného stavebného zákona, a to zo zákona č. 50/1976 Zb. a požiadavky vyplývajúce z ostatných súvisiacich predpisov v súčasnosti platných, nespĺňajú ani stavby uskutočnené pred r. 1976, resp. stavby uskutočnené pred účinnosťou ostatných súvisiacich predpisov, teda stavby, ktoré boli uskutočnené a skolaudované podľa predchádzajúcich právnych predpisov. Napriek tomu nemožno konštatovať, rovnako ako odporca, že tieto stavby nemajú žiadnu hodnotu. Vek stavby a jeho opotrebovanie morálne aj fyzické je zohľadnené vo výpočte, a to určením opotrebovania stavby, na základe ktorého vypočíta znalec technickú hodnotu. Až technická hodnota, nie východisková, je podkladom pre výpočet všeobecnej hodnoty stavieb. V danom prípade vo výpočte zohľadnila opotrebovanie stavby a jej poškodenie. Uviedla, že súčasný stav stavby zodpovedá jej veku. Ak uvažuje, že životnosť murovaných stavieb na bývanie je spravidla 100 rokov, predmetná stavba je na konci svojej životnosti, má opotrebovanie cca 90 rokov. (viď str. 4 znaleckého posudku bod 2.1.1 popis rodinného domu a str. 5 znaleckého posudku časť „Životnosť a opotrebenie“, kde znalkyňa určila zostatkovú životnosť stavby 10 rokov) Rovnako možno súhlasiť so znalkyňou, že zohľadnenie finančných nákladov na asanáciu stavby, ako to vyplýva z námietok, je v rozpore s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z. z., a to konkrétne s jej prílohou č. 3 časť D. bod D.4 (podľa ktorej všeobecná hodnota stavieb, ktoré príslušný stavebný úrad nariadil alebo povolil odstrániť, sa vypočíta ako rozdiel všeobecnej hodnoty použiteľného materiálu, ktorý možno získať odstránením stavby, a nákladov na odstránenie stavby s odprataním nevyužiteľného materiálu a jeho uložením na skládku). Ak by sa aj stavba ohodnotila ako stavba určená na odstránenie, t. j. podľa prílohy č. 3 časť D. bod D.4 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z., úvahy obsiahnuté v námietkach, podľa ktorých predmetná stavba znižuje všeobecnú hodnotu pozemku, na ktorom je postavená, sú v logickom rozpore s cit. ust. vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. a neobstoja. Hodnota stavby určenej na odstránenie totiž nemôže byť záporná, čo tiež znamená, že existencia stavby určenej na odstránenie na ohodnocovanom pozemku nemôže mať negatívny vplyv na hodnotu tohto pozemku, t. j. nemôže znížiť hodnotu pozemku, keďže jej minimálna hodnota môže byť nulová, nie však záporná. Rovnako je potrebné súhlasiť so znalkyňou, že v danom prípade ani nemohla byť ohodnocovaná stavba hodnotená ako stavba určená na odstránenie, keďže účastníci neprodukovali žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo rozhodnutie príslušného stavebného úradu podľa ust. § 88 Stavebného zákona o odstránení stavby. Pokiaľ sa jedná o určenie všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov, znalkyňa Ing. Silvia Repkovská prioritne použila metódu porovnávaciu, pričom použitím tejto metódy dospela k určeniu všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov vo výške 54,08 eur / m2. Pri použití metódy polohovej diferenciácie dospela k určeniu všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov vo výške 49,72 eur / m2. Odchýlka medzi týmito dvoma určenými hodnotami je menej ako 10
%, čo je možné považovať za prípustné. Pokiaľ ide o výpočet všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov uvedený v námietkach odporcu tento je odlišný s výpočtom znalkyne len v dvoch koeficientoch, a to v koeficiente všeobecnej situácie (1,20 oproti stanovenej výške znalkyňou 1,30; odporca nezdôvodňuje nijako ním použitú hodnotu koeficientu a ani jeho námietka voči použitej hodnote znalkyňou nie je nijako konkretizovaná) a v koeficiente redukujúcich faktorov (0,50 oproti stanovenej výške znalkyňou 0,80; tu napríklad odporca redukuje koeficient o 10 % z dôvodu existencie rodinného domu, čo ako už bolo vyššie uvedené, je nesprávne a ostatné redukujúce faktory znalkyňa zohľadnila len v inom nižšom percentuálnom rozsahu, čo vyplýva zo str. 10 znaleckého posudku č. 4/2015 bodu 3.1.2.1; odporca však nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo by ním vykonaná redukcia koeficientu redukujúcich faktorov bola správna, resp. v čom je použitá redukcia znalkyňou nesprávna). Napokon možno s odkazom na v znaleckom posudku č. 4/2015 znalkyne Ing. Repkovskej, v jeho prílohe uvedené ponuky predaja pozemkov v k. ú. W. v rozpätí ceny 62,- eur až 81,- eur / m2, konštatovať, že odporca stanovením všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov vo výške 28,68 eur / m2 úplne odignoroval tieto podklady, z ktorých znalkyňa vychádzala a nijako sa s nimi nevyporiadal. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za dôvodné námietky odporcu proti záverom znalkyne Ing. Silvie Repkovskej, a preto na ne neprihliadal. Preto ani nebol dôvod na prípadné nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania a rovnako aj z tohto dôvodu v spojení s už uvedenými nedostatkami odporcom produkovanej listiny z hľadiska náležitostí znaleckého úkonu, rozhodol o nevykonaní odporcom navrhovaného dôkazu výsluchom Ing. Michala Derkitsa (§ 120 ods. 1 veta druhá O.s.p.). V čase zániku BSM nesporne účastníci vlastnili v BSM aj hnuteľnú vec - osobné motorové vozidlo zn. H. P., modrej metalízy tmavej, B.: N. XXX I., K.: Q.. Súčasne medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že ku dňu rozhodovania súdu vo veci toto motorové vozidlo ako vec v právnom zmysle zaniklo, keďže došlo k jeho spracovaniu (zošrotovaniu) podľa potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovanie zo dňa 15.01.2015. Rovnako súd zobral zreteľ na to, že dňa 25.01.2012 (po zániku BSM účastníkov) došlo k prevodu vlastníctva tohto motorového vozidla odovzdaním tohto vozidla kupujúcemu T. M. na základe kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom ako predávajúcim dňa 25.01.2012. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že odporca previedol toto motorové vozidlo bez vedomia a súhlasu navrhovateľky, z ktorého dôvodu je tak kúpna zmluva relatívne neplatná (podľa ust. § 40a v spojení s ust. § 145 ods. 1 a ust. § 853 ods. 1 OZ), a to vzhľadom k tomu, že navrhovateľka ako oprávnený manžel sa tejto relatívnej neplatnosti voči odporcovi a kupujúcej do dňa rozhodnutia súdu nedovolala. Ako už bolo vyššie uvedené, súd si osvojil skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení účastníkov, že predmetné motorové vozidlo malo ku dňu zániku BSM účastníkov, t. j. ku dňu 19.12.2011, z hľadiska jeho technického stavu hodnotu pre účely vyporiadania ich BSM vo výške 650,- eur. Pokiaľ sa týka spoločných záväzkov účastníkov konania, ako tieto tvrdil odporca, súd mal za to, že ku dňu rozhodnutia vo veci existuje záväzok účastníkov na peňažné plnenie vo výške 1.500,- eur vo vzťahu k veriteľovi T. X., a to na základe kúpnej zmluvy medzi nimi uzavretej dňa 29.06.2010, t. j. záväzok účastníkov zaplatiť T. X. kúpnu cenu vo výške 1.500,- Sk so splatnosťou do 31.12.2010. Je možné konštatovať, že vzhľadom na to, že v konaní nevyšlo najavo, že by účastníci konania svoj peňažný záväzok voči T. X. do rozhodnutia súdu vo veci splnili, sú v omeškaní s plnením tohto peňažného záväzku, a to takmer 4 roky a 10 mesiacov. Pokiaľ ide o záväzok na peňažné plnenie voči veriteľovi Ľ. M., súd musí konštatovať, že v danom prípade s listinného dôkazu produkovaného samotným odporcom (potvrdenia Ľ. M. zo dňa 20.07.2009), ako aj výpovede Ľ. M. v konaní ako svedka vyplýva, že v danom prípade nejde o spoločný záväzok účastníkov, a to vzhľadom k tomu, že zmluvu o pôžičke podľa ust. § 657 OZ ako zmluvné strany uzavreli len Ľ. M. ako veriteľ a odporca ako dlžník. Totiž ak si požičiava jeden z manželov od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník iba on, zo zmluvy o pôžičke je tak zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Súčasne na jej platnosť ani netreba súhlas druhého z manželov v zmysle ust. § 145 ods. 1 OZ, keďže sa netýka spoločných vecí, zmluvou o pôžičke sú totiž peňažné prostriedky len nadobúdané. (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 29 Odo 162/2005 zo dňa 30.08.2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 3Cz 27/1986 zo dňa 31.07.1986) Nebolo tak možné tento záväzok odporcu voči veriteľovi Ľ. M. vyporiadať v rámci predmetu konania. Uvedené nemení nič na tom, že súd sa, ako je ďalej uvedené, vyrovnal aj s argumentáciou odporcu, že z peňažných prostriedkov získaných touto pôžičkou mali byť splnené iné spoločné peňažné záväzky účastníkov. Čo sa týka samotného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd toto vyporiadanie vykonal podľa zásad uvedených v ust. § 150 OZ pričom pri výklade týchto zásad sa spravoval aj vyššie uvedenou a citovanou judikatúrou.
Súd tak vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov v zmysle uvedených zásad tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom vychádzal z nižšie uvedeného skutkového stavu vyplývajúceho z dokazovania a nasledovných úvah. Z pohľadu vyporiadania hnuteľnej veci - predmetného osobného motorového vozidla, toto vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania súdu vo veci už nebolo vo vlastníctve účastníkov z dôvodu jeho už konštatovaného prevodu odporcom, ako aj zrejme z dôvodu jeho fyzickej likvidácie, nebolo možné prikázať do výlučného vlastníctva toho ktorého z účastníkov. V ďalšom vzhľadom k tomu, že týmto vozidlom po rozvode manželstva nepochybne disponoval odporca, za čo mu podľa ním predloženého listinného dôkazu - kúpnej zmluvy zo dňa 25.01.2012 mala kupujúca aj vyplatiť pri podpise tejto zmluvy dohodnutú kúpnu cenu a súčasne vzhľadom k oceneniu tohto motorového vozidla pre účely vyporiadania ku dňu zániku BSM na základe zhodných tvrdení účastníkov vo výške 650,- eur, súd pri vyporiadaní vychádzal z toho, že podľa zásad uvedených v ust. § 150 OZ je potrebné vykonať vyporiadanie tejto zložky majetku účastníkov tak, že odporca by mal navrhovateľke nahradiť polovicu hodnoty tohto vozidla, t. j. sumu 325,- eur, t. j. polovicu hodnoty, ktorú vlastne akoby samostatne spotreboval (jej predajom pod nesporne určenú cenu samotnými účastníkmi, z ktorej obdržanej kúpnej ceny vo výške 200,- eur nenahradil navrhovateľke doposiaľ nič). Súd nemohol vychádzať v tomto prípade z toho, že vozidlo odporca scudzil krátko po zániku BSM účastníkov (cca jeden kalendárny mesiac) iba za cenu vo výške 200,- eur. Je zrejmé, že za jeden mesiac vozidlo nemohlo stratiť na svojej hodnote 650,- eur takmer 70 %. Pokiaľ ide o vyporiadanie predmetných nehnuteľností, odporca po celý čas konania v podstate deklaroval, že má záujem o ich nadobudnutie do výlučného vlastníctva, len rozporoval ich ocenenie. Navrhovateľka naopak o nadobudnutie týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva po celý čas nejavila záujem (jej ponuku na pojednávaní dňa 04.09.2015, že by odporcovi vyplatila hodnotu týchto nehnuteľností určenou znalkyňou Ing. Repkovskou v prípade ich nadobudnutia do výlučného vlastníctva, súd považoval len za účelovú súčasť jej taktiky v spore s odporcom, keďže tento namietal hodnotu nehnuteľností vo výške určenej znalkyňou Ing. Repkovskou). Súčasne bolo potrebné prihliadať na nespornú skutočnosť medzi účastníkmi, že odporca je výlučným vlastníkom susednej pozemkovej nehnuteľnosti a na nej stojaceho rodinného domu a má záujem o nadobudnutie sporných nehnuteľností, aby si tak mohol rozšíriť pozemok v svojom výlučnom vlastníctve. Uvedená skutočnosť vplýva aj z fotografickej snímky predloženej navrhovateľkou na pojednávaní dňa 04.09.2015 (na č. l. 210 spisu), z ktorej je zrejmé, že už v súčasnosti sú pozemky vo výlučnom vlastníctve odporcu a v BSM účastníkov oplotené jedným súvislým oplotením. Preto súd prikázal predmetné nehnuteľnosti v rámci vyporiadania BSM účastníkov do výlučného vlastníctva odporcu a zároveň vychádzal z toho, že odporca je povinný vyplatiť navrhovateľke z tejto časti majetku majetkovú náhradu vo výške 14.857,23 eur (1/2 z ich hodnoty 29.714,46 eur). Pokiaľ odporca v zásade namietal, že predmetná domová nehnuteľnosť je len príťažou (nie reálnom majetkovou hodnotou, ktorá by samu dostala) a túto bude musieť dať asanovať s nepomernými nákladmi (podľa ním predloženého krycieho listu rozpočtu vo výške 14.680,61 eur), čomu doposiaľ ako spoluvlastníčka navrhovateľka bránila, súd túto námietku zohľadniť nemohol. Pre zohľadnenie námietky odporcu nepostačuje totiž len odporcom deklarovaný zámer túto nehnuteľnosť asanovať (ktorý mali mať účastníci už pri jej nadobudnutí, pričom tam mali v úmysle postaviť dvojgaráž - viď. nerozporované tvrdenie odporcu na pojednávaní dňa 04.09.2015), a to s poukazom na to, že predmetnú nehnuteľnosť v zmysle statického posúdenia Ing. Ericha Dresslera je možné staticky zaistiť aj iným spôsobom, a to opravou vyskytujúcich sa porúch, aj keď s určitosťou so značnými nákladmi. Odporca však nijakým spôsobom nepreukázal, že vynaložené investície na túto nehnuteľnosť by boli vyššie ako zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti vykonanými stavebnými úpravami. Ak ide o námietku odporcu, že táto nehnuteľnosť nemohla byť doposiaľ asanovaná z dôvodu nesúhlasu navrhovateľky, aj túto je potrebné považovať za nedôvodnú. Príslušný stavebný úrad totiž môže konajúc len na podnet akejkoľvek osoby (príp. aj na základe vlastného zistenia) podľa ust. § 88 ods. 1 písm. a), resp. podľa ust. § 91 Stavebného zákona rozhodnúť aj bez súhlasu vlastníka o odstránení stavby, ak ide závadnú stavbu ohrozujúcu život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť. Odporca však v konaní ani len nepreukázal, že v tomto smere vo vzťahu k príslušnému stavebnému úradu podnikol akúkoľvek aktivitu. Pokiaľ ide o spoločný záväzok účastníkov voči veriteľovi T. X. na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1.500,- eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa 29.06.2010, a to v lehote splatnosti do 31.12.2010, súd poukazuje, že ku dňu jeho rozhodnutia vo veci, došlo k premlčaniu práva T. X. na zaplatenie tejto sumy, keďže ku dňu 25.09.2015 uplynula 3-ročná premlčacia doba podľa ust. § 101 OZ, ktorá začala plynúť dňom po splatnosti pohľadávky T. X., t. j. dňom 01.01.2011 a uplynula 31.12.2013 (o 24.00 hod.). Ak sa totiž súd pri vyporiadaní BSM zaoberá aj pohľadávkami a dlhmi, ktoré vznikli za trvania tohto spoluvlastníctva,
prihliada aj k tomu, či už tu neubehla premlčacia doba k uplatneniu nároku na zaplatenie dlhu. Ak výsledky objasnenia tejto otázky nasvedčujú tomu, že táto premlčacia doba už ubehla, potom je správne, aby sa pri vyporiadaní BSM rozhodlo, že obaja spoluvlastníci sú povinní uhradiť takýto dlh v rovnakom pomere. (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SSR spis. zn. 3 Cz 6/1989 zo dňa 29.03.1989, uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov pod R 7/1991) Vzhľadom k premlčania spoločného záväzku účastníkov súd v zmysle uvedeného rozhodol o vyporiadaní tohto záväzku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Napokon pokiaľ sa týka sporného skutkového tvrdenia odporcu, že suma 10.000,- eur obdržaná odporcom titulom pôžičky od Ľ. M. (ktorá už bola splatená) bola použitá na nadobudnutie majetku oboma účastníkmi do ich BSM (predmetné nehnuteľnosti), súd konštatuje, že v konaní nebol preukázaný odporcom taký skutkový stav, ktorý by umožnil pri vyporiadaní BSM účastníkov túto námietku odporcu zohľadniť. Súd pri tomto závere vychádzal zo všeobecnej zásady, že dôkazné bremeno v konaní o vyporiadanie BSM na preukázanie určitej skutočnosti zaťažuje toho z účastníkov, ktorý z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Spravidla pôjde o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 2263/2005 zo dňa 31.01.2006) Súd mal v konaní síce za preukázané (jednak potvrdením Ľ. M., ako aj jeho výsluchom ako svedka na pojednávaní dňa 04.09.2015, že odporca obdržal od Ľ.Í. M. titulom zmluvy o pôžičke (ktorej účastníkom nebola navrhovateľka, teda ako už bolo vyššie uvedené, odporca bol z tejto zmluvy zaviazaný sám) dňa 20.07.2009 peňažnú sumu 10.000,- eur, avšak odporca neprodukoval v konaní žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že konkrétne tieto peňažné prostriedky použil na zaplatenie kúpnej ceny dojednanej za prevod všetkých troch spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnych zmlúv uzavretých medzi P. P., P.. Y. C. a T. X. ako predávajúcimi a účastníkmi ako kupujúcimi dňa 31.07.2009, dňa 10.02.2010 a dňa 29.06.2010. Navrhovateľka po celý priebeh konania namietala, že o záväzku odporcu z predmetnej zmluvy o pôžičke vedomosť nemala a rovnako namietala, že kúpna cena podľa uvedených zmlúv uzavretých s predávajúcimi P. P. a P.. Y. C. bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM. Pochybnosti súdu o pravdivosti skutkových tvrdení odporcu nasvedčuje aj skutočnosť, že zo strany účastníkov došlo k zaplateniu kúpnej ceny len podľa zmlúv uzavretých s predávajúcimi P. P. a P.. Y. C., a to v celkovej výške 5.320,- eur, pričom odporcom od Ľ. M. požičaná peňažná suma na odporcom tvrdený účel nadobudnutia predmetných nehnuteľností bola vo výške 10.000,- eur (takmer dvojnásobok). Ak by súd aj zobral do úvahy skutočnosť, že z tejto sumy mal byť hradený aj záväzok kupujúcich (účastníkov konania) uhradiť notárske poplatky za overenie podpisu predávajúcich (podľa prílohy položky C. bodu 3. vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov, odmena za osvedčenie pravosti podpisu jednej osoby na listine alebo jej rovnopise, za každý podpis vo výške 1,99 eur) a správne poplatky za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností (podľa prílohy časti I. položky 11 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch vo výške 66,- eur), naďalej suma 10.000,- eur podstatne prevyšuje sumu, ktorá vôbec bola v skutočnosti zaplatená účastníkmi z uvedených dôvodov. Pochybnosti súdu pramenia aj z toho, že kúpna zmluva uzavretá s P.. Y. C. bola uzavretá dňa 10.02.2010, t. j. takmer 6 mesiacov po dni, kedy odporca obdržal od Ľ. M. sumu 10.000,- eur a kúpna cena podľa tejto zmluvy bola vyplatená podľa čestného prehlásenia P.. Y. C. predloženého odporcom až dňa 02.06.2010 (teda takmer po roku od odbržania sumy 10.000,- eur odporcom). Ďalej súd poukazuje na to, že celkom predávajúcim doposiaľ vyplatená suma 5.320,- eur v priebehu takmer jedného roka nepredstavuje tak značnú sumu, aby touto sumou nemohli účastníci disponovať zo svojich iných príjmov patriacich do BSM navyše, ak obdržali pri sobáši spoločne sumu v minimálne nespornej výške 105.000,- Sk (3,845,36 eur). Napokon na druhej strane súd poukazuje na to, že sám odporca ako námietku voči uvedenému záveru udával, že bežné príjmy účastníkov nepostačovali toho času na vyplatenie kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, keďže mimo bežných spoločných výdavkov účastníkov ako manželov, musel splácať hypotéku a tri stavebné úvery, o ktorých však možno predpokladať, že boli poskytnuté peňažnými ústavmi práve na nadobudnutie susediaceho rodinného domu a pozemku pod ním, ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Existuje teda aj možnosť, že odporca použil predmetné peňažné prostriedky získané pôžičkou od Ľ. M. práve na krytie záväzkov súvisiacich s nadobudnutím nehnuteľností, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve. Ak by tomu tak nebolo a na krytie týchto záväzkov odporcu boli použité prostriedky s BSM účastníkov, bol by potom odporca povinný naopak nahradiť pomernú časť z týchto peňažných prostriedkov navrhovateľke, keďže boli použité na hradenie jeho výlučných záväzkov súvisiacich s nadobudnutím majetku do jeho výlučného vlastníctva. O zohľadnenie takejto prípadnej skutočnosti však ani jeden z účastníkov pri vyporiadaní ich BSM v lehoty podľa ust. § 149 ods. 4 OZ nežiadal (resp. počas celého priebehu konania).
Odporca tak podľa názoru súdu neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a súd tak pri vyporiadaní ním tvrdené skutočnosti zohľadniť nemohol. Záverom tak súd určil odporcovi povinnosť na vyrovnanie podielov z vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť navrhovateľke sumu 15.182,23 eur (325,- eur + 14.857,23 eur), a to v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. s možnosťou zaplatiť túto sumu (vzhľadom k jej pomerne vysokej výške) navrhovateľke v dlhšej lehote ako 3-dňovej, a to 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (ako to žiadala samotná navrhovateľka v návrhu na začatie konania). Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na väčšiu zložitosť veci danú rozsahom dokazovania aj za účasti znalca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).