Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-58-2003.pdf
PDF · 73.2 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/58/2003
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného BENEFIT LEASING s. r. o., so sídlom Werferova 3, Košice, IČO: 36 176 842, proti povinnému K. P., E.. XX. X. XXXX, I. I. XX, X., pre vymoženie pohľadávky 536,38 eura ( 16.159,- Sk), vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, so sídlom Exekútorského úradu Kupeckého 29, pod sp. zn. Ex 0319/2003, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e . Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi trovy exekúcie vo výške 97,79 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom sa dňa 4. 2. 2003 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 0319/2003 na vymoženie pohľadávky vo výške 16.159,- Sk, priznanej vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/125/2001 zo dňa 21. 1. 2002. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 010203 * zo dňa 26. 6. 2007, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 16.159,- Sk a trovy exekúcie.
Dňa 13. 4. 2015 súdny exekútor predložil na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľného a hnuteľného majetku, nebol zistený žiadny exekvovateľný príjem a na adrese pobytu je neznámy.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Za výkon exekúcie a rovnako aj za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor, preto ak v priebehu konania zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo v záujme hospodárnosti konania podať podnet na zastavenie exekúcie. Preskúmaním exekútorského spisu mal súd preukázané, že súdny exekútor dostupnými prostriedkami zisťoval majetok povinného, ktorý nevlastní žiadny nehnuteľnosti ani motorové vozidlo. Boli vydané príkazy na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy počas výkonu trestu odňatia slobody, avšak bez výsledku. Vykonaným dokazovaním bola zistená nemajetnosť povinného, preto sa súd stotožnil s názorom exekútora o potrebe zastavenia exekúcie. Ďalšie vykonávanie exekúcie by viedlo k navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášal oprávnený. Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 133,98 eura, predložil špecifikáciu trov a exekútorský spis.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V súlade s vyššie citovaným ustanovením, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 4. 2. 2003, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008. Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu v rozsahu 30 minút, t. j. za 1 začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 200,- Sk za prevzatie a preštudovanie návrhu. Pre priznanie odmeny podľa spomínaného ustanovenia je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov.
Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd skúma ich účelnosť, preukázateľnosť, hospodárnosť a primeranosť. Zásada primeranosti trov exekúcie sa naplno prejavuje práve v určovaní tzv. hodinovej odmeny, ktorú upravovala vyhláška v znení platnom do 30. 04. 2008 v ust. § 14 ods. 1 a 2. S poukazom na obsah a rozsah jednotlivých úkonov sa súd nestotožnil s časovým trvaním vykonania týchto úkonov uvedeným v špecifikácii trov. Súd pri posudzovaní dôvodnosti časového trvania prihliadol na náročnosť týchto úkonov čo do štúdia, obsahu a spracovania. Súd má za to, že prijatie návrhu a kontrola jeho správnosti nemohla súdnemu exekútorovi objektívne trvať celú hodinu.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške 100,- Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za každé zisťovanie bydliska povinného, za každé ďalšie zisťovanie majetku, účtu a platiteľa mzdy povinného spolu 10 x, t. j. spolu vo výške 1.100,- Sk.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za úkon označený ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie príkazu na vykonanie exekúcie 2x, doručenie exekučného príkazu 1x, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tieto boli doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu v prípade, ak si ju uplatní patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.
Súdny exekútor si uplatnil navýšenie sumy trov exekúcie o čiastku 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH). Súd preto zvýšil priznanú odmenu 1.300,- Sk o 20% DPH, t. j. o 260,- Sk. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu celkom vo výške 1.560,-Sk, čo je 51,78 eura.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov, a to poštovné vo výške 38,34 eura, čo je s DPH, 46,01 eura. Budúce náklady za doručenie označené ako vrátenie poverenia a 1 x odblokovanie spolu vo výške 2,13 eura v štádiu rozhodovania o zastavení exekúcie nie sú preukázateľným výdavkom, preto exekútorovi toto poštovné nepatrí.
Súd exekútorovi nepriznal náhradu cestovného za cestu, ktorú mal vykonať dňa 25. 11. 2008 vo výške 8,10 eura, nakoľko súdny exekútor v návrhu na priznanie trov exekúcie výšku tohto nároku
nešpecifikoval. Vo vyúčtovaní trov exekúcie ako aj v exekútorskom spise chýba cestovný príkaz, príp. doklad o kúpe pohonných hmôt. Navyše pracovná cesta mala byť vykonaná za povinným, ktorý mal bydlisko v Bratislave. Náhrada cestovného uplatnená iba za 30 km ( z Košíc) je síce nižšou, než by exekútorovi patrila, no súd nemal predložené doklady na základe ktorých by bolo možné posúdiť dôvodnosť požadovaného nároku. Navyše ak súdny exekútor žiada svoj nárok, je povinný ho riadne vyčísliť.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 97,79 eura. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.