Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Sd-30-2015.pdf
PDF · 75.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sd/30/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľky K. Q., bytom G. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 30. decembra 2014 číslo: XXX XXX XXXX X takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 30 decembra 2014 číslo: XXX XXX XXXX 0.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 30.12.2014 odporkyňa zamietla podľa § 70 a §71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 9.12.2014 z dôvodu, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V rozhodnutí poukázala na odborný posudok o invalidite zo dňa 9.12.2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania tohto rozhodnutia. Poukázala na zlý zdravotný stav, ktorý je dlhodobo nepriaznivý. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 25.9.2015 sa ospravedlnila a súhlasila, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti (č.l. 16 súdneho spisu).
Poverená zástupkyňa odporkyne sa z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 25.9.2015 ospravedlnila a súhlasila aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.
Na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 9.12.2014, bol jej zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou dňa 9.12.2014. Podľa posudku trpí navrhovateľka chorobami: zmiešanou úzkostnou a depresívnou poruchou, arteriálnou hypertenziou a autoimunitnou tyreoditídou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené duševné choroby a poruchy správania, zaradené pod Kapitolu V, pod položku 4, písmeno a, prílohy 4 zákona, so stanovenou 20 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V posudku je uvedené, že 53 ročná posudzovaná s učňovským vzdelaním, toho času pracuje ako kuchárka. Viac ako rok je liečená psychiatrom pre zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu, pre ktorú bola aj hospitalizovaná v marci 2014 v psychiatrickom zariadení. Následne liečená ambulantne psychiatrom. V popredí klinického obrazu je depresívna nálada, anhedónia, poruchy spánku, bez dokumentovaných ťažkých obsedantných neuróz, hodnotené ako stredne ťažká forma. Lieči sa pre vysoký krvný tlak, stabilizovaný na antihypertenzívnej liečbe, bez orgánových zmien a ochorenie štítnej žľazy so známkami hypotyreózy, stabilizované na substitučnej liečbe. Po komplexnom posúdení zdravotného stavu určená za rozhodujúce zdravotné postihnutie zmiešaná úzkostná a depresívna porucha a stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, čo je na hornej hranici percentuálneho rozpätia. Posúdené boli aj pridružené zdravotné postihnutia, ktoré sú z posudkového hľadiska toho času nezávažné a nepodmieňujú vznik invalidity.
Vzhľadom na uvedené navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Na základe tohto posudku odporkyňa vydala preskúmavané rozhodnutie.
Po tom čo navrhovateľka podala opravný prostriedok bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach dňa 10.4.2015. V tomto posudku je uvedené, že navrhovateľka trpí chorobami: zmiešanou úzkostnou a depresívnou poruchou, arteriálnou hypertenziou a autoimunitnou tyreoditídou, dorzalgiou, gonartrózou obojstranne, koxartrózou obojstranne. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené duševné choroby a poruchy správania, zaradené pod Kapitolu V, pod položku 4, písmeno a, prílohy 4 zákona, so stanovenou 20 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V posudku je uvedené, že posudzovaná od roku 2004 sledovaná psychiatrom pre neurotickú úzkostnú poruchu. Od 01/2014 - 12/2014 bola uznaná dlhodobo PN pre zhoršenie psychického stavu. V marci 2014 bolo indikované aj ústavné preliečenie na psychiatrickom oddelení so zlepšením stavu po úprave liečby a s doporučením ukončenia PN. Stav uzavretý počas hospitalizácie ako úzkostne depresívna neurotická (F41.2) porucha. Následne s doporučením ukončenia PN. Posudzovaná sledovaná aj internistom pre hypertenziu, pri liečbe s normálnymi hodnotami TK bez orgánových komplikácii. Evidovaná aj endokrinologickou ambulanciou pre ochorenie štítnej žľazy dobre kompenzovanej na substitučnej liečbe. V rámci opravného prostriedku doložila neurochirurgické vyšetrenie z februára 2015 a ortopedické vyšetrenie z marca 2015, s dokumentovaním dorzalgie -bolesti chrbtice v objektívnom funkčnom náleze, bez známok koreňového dráždenia a známky počínajúcej artrózy váhonosných kĺbov. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu posudkový lekár zaradil do Kapitoly V, položky 4, písmeno a, prílohy 4 zákona, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % naďalej.
Ani podľa tohto posudku navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71. ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 153 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 5 zákona lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len posudkový lekár).
Podľa prílohy č. 4 zákona, Kapitola V, položka 4a neurotické, stresové a somatomorfné poruchy stredne ťažké formy, podmieňujú 15 % až 20 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení jednou z podmienok nároku na invalidný dôchodok je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď posúdenie zdravotného stavu prislúcha posudkovým lekárom.
V danom prípade bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne pobočky aj ústredia. V obidvoch prípadoch sa náležite zaoberali zdravotnými postihnutiami navrhovateľky, ich dlhodobosťou a vplyvom na jej zárobkovú činnosť. V obidvoch prípadoch dospeli k záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie (neurotické, stresové a somatomorfné poruchy) podmieňujú 20 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď pri zákonnom rozpätí 15 % až 20 % určili hornú hranicu zákonného rozpätia.
Keďže navrhovateľka nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nesplnila medicínsku podmienku, preto v súlade so zákonom rozhodla odporkyňa, ak z týchto dôvodov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie ako zákonné potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.