Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/40/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletú X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom P. práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky N. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. Z., W. XX, právne zastúpenej Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 14A, IČO: 36 862 461 a otca S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. Z., Na N. XX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -83 zo dňa 01.06.2022 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o určení výživného m e n í tak, že otec S. M., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. M., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky N. V., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom 02. 06. 2022.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletú X. M., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach majú rodičia samostatne (I. výrok); uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,- € mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 02. 06. 2022 (II. výrok); upravil styk otca s maloletou (III. až V. výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VI. výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že návrhom zo dňa 07.07.2021 sa matka maloletého domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že súd maloletú zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od podania návrhu. Zároveň sa domáhala spolu s návrhom vo veci samej aj nariadenia neodkladného opatrenia, a to dočasného zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia dočasnej vyživovacej povinnosti otcovi vo výške 100,- € mesačne. Otec nesúhlasil s návrhom matky, navrhol maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti.

3. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že uznesením sp. zn. -22 zo dňa 12. 07. 2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia rozhodnutia a vo zvyšnej časti (zverenie maloletej do starostlivosti matky) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Trvanie neodkladného

opatrenia určil súd do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Otec si plní vyživovaciu povinnosť v zmysle neodkladného opatrenia, nad rámec toho neprispieva.

4. Kolízny opatrovník vykonaným prešetrením pomerov zistil, že matka má vyhovujúce podmienky pre maloletú a jej zdravý, psychický a fyzický vývin. Maloletá v čase šetrenia navštevovala materskú školu a od septembra 2021 nastúpila do 1. ročníka základnej školy, raz do mesiaca navštevuje logopéda. Vzhľadom na to, že rodičia striedavú osobnú starostlivosť neskúšali, maloletá v domácnosti otca bola len 3 víkendy od začiatku roka 2022 aj to na žiadosť starej matky z otcovej strany a s prihliadnutím na vyjadrenie maloletej, že maloletá má pozitívne väzby na obidvoch rodičov, chcela, aby to bolo tak, ako je to v súčasnosti, bývať s matkou a s otcom sa stretávať, nevedela si predstaviť, že by bývala týždeň u otca a týždeň u mamy, striedanie by sa jej nepáčilo a ak by mala nejaký problém, išla by za mamou, kolízny opatrovník odporučil, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi určené výživné na maloletú primerane možnostiam, schopnostiam, majetkovým pomerom s prihliadnutím na vek a potreby maloletej, nakoľko v súčasnosti nie sú splnené podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Styk otca s maloletou odporučil ponechať na dohode rodičov.

5. Zo správy z poradenského procesu realizovaného na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 26. 05. 2022 vyplýva, že s rodičmi bola realizovaná jedna individuálna konzultácia, pričom účelom poradenstva je zlepšenie ich rodičovskej komunikácie a uzavretie prípadnej dohody vo veci zverenia maloletej. Záverom bolo, že ohľadom maloletého dieťaťa rodičia komunikovať vedia, ich vzájomné spory sa týkajú skôr ich predchádzajúceho spolužitia.

6. V konaní bolo ďalej zistené, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nezabezpečujú spoločne výživu a výchovu maloletej od júna 2021. V čase spoločného spolužitia sa otec podieľal na starostlivosti o maloletú počas toho, keď bola matka v práci, pričom mala 2 roboty. Varenie, pranie, upratovanie zabezpečovala matka. Počas jeho dvojmesačnej nezamestnanosti bol otec doma s maloletou aj mesiac. Rodičia ani počas obdobia bývania v spoločnej domácnosti spoločne nehospodárili, každý mal svoje financie.

7. Matka v konaní poukázala na problémy maloletej v škole, maloletá začala od januára 2022 navštevovať centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, nakoľko má problémy s písaním, nevie si zapamätať slová.

8. Pokiaľ ide o pomery matky a maloletej, súd prvej inštancie zistil, že matka býva s maloletou, partnerom matky a jeho synom v X-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve starej matky zo strany matky, ktorá tam s nimi nebýva. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľnú vec značnej hodnoty. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Poberá prídavok na dieťa vo výške 25,88 € mesačne. Pracuje v H. V. N., jej priemerný čistý mesačný zárobok činí 851,71 €. Mesačné náklady na spoločnú domácnosť činia 941,- € (nájom a energie vrátane úveru na byt 500,- €, spotrebný úver na zariadenie domácnosti 153,- €, strava 250,- €, poplatky na TV + internet 38,- €). Partner matky prevažne z dôvodu práce tráviaci čas v zahraničí prispieva na domácnosť sumou 250,- € mesačne. Ďalšie výdavky na odôvodnené potreby maloletej v súvislosti s návštevou školy činia cca 53,- € mesačne (strava 40,- € mesačne, školský klub 10,- € mesačne, ZRPŠ 10,- € ročne a triedny fond 20,- € ročne) a výdavky na ošatenie a obuv cca 50,- € mesačne. Výbava pre prváka na začiatku roka bola 150,- €, otec na túto neprispel, maloletej nič nezakúpil do školy. Stará matka zo strany otca prispela tým, že dala maloletej nejaké zošity a ceruzky. V rámci školy chodí maloletá na gymnastiku v školskom klube, tento krúžok je bezplatný. Voči výdavkom matky na bývanie, ani na maloletú nemal otec výhrady. Spochybňoval len spotrebný úver matky, uviedol, že sa nejednalo len o úver na zariadenie domácnosti, ale aj na manko, ktoré jej vzniklo v práci.

9. Ohľadne pomerov otca bolo v konaní zistené, že býva v rodinnom dome svojej matky s ňou a jeho bratom. Je podielovým spoluvlastníkom tohto rodinného domu, zastavanej plochy a nádvoria a záhrad v katastrálnom území Z. Z. o veľkosti podielu X/X. Obýva jedno celé poschodie rodinného domu, kde má maloletá vytvorenú samostatnú izbu, zariadenú primerane jej potrebám. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Ďalej vlastní dve motorové vozidlá, jedno zn. X. W. rok výroby XXXX a druhé zn. X. G. dočasne vyradené z evidencie od 02.09.2021 do 01.09.2023 kvôli tomu, že neprešlo STK a EK. Príjem zo zamestnania otca vrátane daňového bonusu činí cca 770,- € mesačne. Mesačné náklady na bývanie

(inkaso, poistky a poplatky) otec uviedol v sume 200,- €, na poistenie domácnosti 100,- €, na splátku úveru na bývanie 150,- €, na splátku pôžičky na prestavbu kúpeľne od jeho matky 20,- € mesačne, na pohonné hmoty a poistenie auta 200,- €, na stravu 150,- € a na ošatenie 150,- €.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ust. , až 4, , , a , a a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „“) mal súd prvej inštancie za to, že v záujme maloletej je jej zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti matky, nepovažoval za splnené podmienky pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov požadovanej otcom. Ohľadne zastupovania maloletej a spravovania jej majetku rozhodol podľa , keďže ani jeden z rodičov nie je pozbavený výkonu rodičovských práv.

11. Nakoľko súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, zaoberal sa otázkou určenia výživného zo strany otca a úpravy styku otca s maloletou.

12. Pri určení výživného považoval mesačné výdavky na spoločnú domácnosť matky za odôvodnené, pričom vychádzal z toho, že mesačné výdavky na jedného člena domácnosti činia v prepočte cca 235,- € (941,- € /4 osoby). Za odôvodnené považoval aj ďalšie výdavky na maloletú na ošatenie, obuv a spojené s nástupom do 1. ročníka základnej školy a jej navštevovaním. Výšku výživného zo strany otca na maloletú požadovanú matkou a odporučenú aj kolíznym opatrovníkom vo výške 150,- € mesačne považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletej a primeranú vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery jej rodičov. Ohľadne výdavkov otca poukázal na to, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, teda otec je povinný usmerniť svoje výdavky tak, aby v prvom rade bolo uhradené výživné na maloleté dieťa a až následne môže otec finančné prostriedky využiť na svoje potreby a iné náklady i úhradu záväzkov. Otec zo svojho príjmu 770,- € mesačne, je podľa súdu prvej inštancie schopný uhrádzať na výživné sumu 150,- € mesačne bez ohrozenia vlastnej výživy, a to aj po odrátaní jeho nevyhnutných nákladov. Za nevyhnutné náklady na strane otca súd prvej inštancie nepovažoval inkaso a poistenie vo výške 200,- € mesačne, ani poistenie domácnosti osobitne ešte ďalších 100,- € mesačne, nakoľko otec taktiež zdieľa bývanie aj s ďalšími osobami, ktoré sú preto povinné podieľať sa na týchto výdavkoch. Rovnako nepovažoval za primerané jeho náklady na ošatenie v sume 150,- € mesačne a pohonné hmoty a poistenie motorového vozidla v sume 200,- € mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že otec si plnil v priebehu konania vyživovaciu povinnosť na maloletú v zmysle neodkladného opatrenia, určil otcovi výživné počnúc nasledujúcim dňom po vyhlásení rozhodnutia, t.j od 02. 06. 2022.

13. Napokon súd prvej inštancie uviedol úvahy, ktorými sa riadil pri úprave styku otca s maloletou, uviedol dôvody, ktoré ho viedli k úprave styku v zmysle III. až V. výroku jeho rozsudku a apeloval na rodičov, aby si uvedomili, že záujem maloletého dieťaťa stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodičov.

14. O náhrade trov účastníkov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle v platnom znení (ďalej aj „C. m. p.“), nakoľko dôvody pre iné rozhodnutie nezistil.

15. Proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval podľa obsahu odvolania za nesprávny z dôvodov uvedených v C. m. p. a v v platnom znení (ďalej aj „“), t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Uviedol, že nie je pravdou, že by maloletej nič nedal. Zo strany jeho rodiny dostala pri nástupe do školy skoro kompletné vybavenie, matku to stálo minimum finančných prostriedkov. Takmer vždy z jeho domácnosti (maloletá) odchádza s taškami plnými oblečenia a obuvi, tiež na Vianoce dostala množstvo darčekov, pričom tieto skutočnosti neboli akceptované. Matke vyčítal, že za jeden rok jej starostlivosti je maloletá v oblasti učenia zanedbaná, má v škole problémy, na konci prvého ročníka nevie čítať, ani písať, čo sa s ňou ponesie možné celé školské obdobie.

17. Otec nepovažoval za opodstatnený výdavok matky na splácanie úveru na byt, ktorý si vzala jej matka ako vlastníčka bytu. Považoval za nanajvýš nezodpovedné splácať úver na byt, ktorý matke nepatrí a o ktorý by sa musela (odvolateľ mal na mysli zrejme prípad dedenia - poznámka odvolacieho súdu) deliť s tromi ďalšími súrodencami, preto žiadal súd túto skutočnosť preveriť a zohľadniť jej skutočné náklady. Mal za to, že v skutočnosti matka spláca iný úver, ktorý si vzala asi 9 rokov dozadu na manko v zamestnaní a ktorý je už možno aj splatený, považoval za nelogické zahrnúť ho do inkasa. Poukázal na to, že na rozdiel od nej on vzal úver na to, aby vyplatil spolu s bratom z rodinného domu strýka (matkinho brata), v dôsledku čoho jeho podiel prešiel na nich. Úver bude splácať ešte 6 rokov, čo ho momentálne veľmi finančne zaťažuje, ale tento majetok po ňom zdedí iba jeho dcéra.

18. Ďalej otec uviedol, že v súčasnosti činí jeho príjem zo zamestnania už len sumu cca 730,- € mesačne, nakoľko už nepoberá daňový bonus na maloletú. Korigoval svoje nevyhnutné mesačné výdavky (oproti výdavkom uvádzaným v konaní pred súdom prvej inštancie) na sumu 570,- € (inkaso na bývanie pripadajúce len na neho 200,- €, splátka úveru a pôžičky 170,- €, poplatok za komunálny odpad, domová daň a poistka 10,- €, doplnkové dôchodkové sporenie 10,- €, poplatok na internet 10,- € pohonné hmoty, povinné zmluvné poistenie a servis motorového vozidla používaného na dochádzanie do práce v Starých Horách 150,- €, mobilný telefón 20,- €). Po odpočítaní týchto výdavkov a súdom prvej inštancie určeného výživného od jeho príjmu mu tak zostane na živobytie mesačne len suma 10,- €, z ktorej nevie ani vystravovať dieťa, keď bude u neho, zaplatiť nejaké aktivity s dieťaťom. Nevie si predstaviť, z čoho by platil takéto výživné, ak by bol práceneschopný.

19. Otec vyčítal súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy skutočnosti, že príjem matky je vyšší ako jeho, prídavok na dieťa a daňový bonus idú rapídne hore, matka má príjem aj z prenájmu, od neho výživné a prispieva jej na spoločnú domácnosť aj jej priateľ, ktorý sa tam zdržiava jeden mesiac do roka, preto takmer žiadne náklady na domácnosť nevytvára, pričom súd prvej inštancie vyčíslil aj jeho náklady na 235,- € mesačne. Otec mal za to, že v danom prípade by sa mal brať do úvahy aj príjem priateľa matky ako spoločne posudzovanej osoby.

20. Napokon otec uviedol, že nie je schopný platiť výživné k 10. dňu v mesiaci, pretože v daný deň má ešte len výplatný termín v práci.

21. Otec maloletej preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a uložil mu povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 80,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred a nariadil matke, aby mu oznámila heslo maloletej na Edupage aj každý termín ZRPŠ v škole.

22. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie (v napadnutom rozsahu) ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s otcom, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach hradiť súdom prvej inštancie určené výživné. Výdavky špecifikované v odvolaní otec nepreukázal predložením listinných dôkazov. Podľa názoru matky, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, otcom navrhované vykonanie dôkazov nie je spôsobilé priniesť žiadne nové skutkové informácie, ktoré by mohli viesť k odlišnému rozhodnutiu v otázke výšky výživného, preto ho matka považuje za nehospodárne a nadbytočné. Otec mal možnosť preukázať štruktúru a výšku nákladov v prvoinštančnom konaní, ako aj v odvolaní, avšak nikdy tak (čisto účelovo) neurobil. Napríklad suma 150,- Eur/mesiac za benzín do práce, servis a zákonnú poistku je podľa matky privysoká, keďže miesto výkonu práce je vzdialené od bydliska otca len 12 km (vzdialenosť Na Karlove 30, Banská Bystrica - Staré Hory). Naviac podľa matky nič nebráni otcovi využívať na cestovanie prostriedky hromadnej dopravy, čím by sa náklady na cestovanie do práce podstatne znížili. Zhodne so súdom prvej inštancie poukázala na ust. , v zmysle ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov.

23. Za nepreukázané a zjavne nepravdivé, navyše odporujúce vlastným tvrdeniam otca v prvoinštančnom konaní považovala matka tvrdenie otca v odvolaní, že maloletej poskytuje darčeky, oblečenie a obuv. Otec v odvolaní ďalej uvádza, že celá jeho rodina (nie on) sa finančne podieľala na zadovážení vybavenia do školy. Matka spresnila, že to bola práve matka otca, kto pomohol zabezpečiť vybavenie maloletej pred nástupom do školy. Sám otec na pojednávaní uviedol, že maloletej nič nezakúpil pri nástupe do 1. ročníka.

24. K tvrdeniu otca, že maloletá je v oblasti učenia zanedbaná, čo je dôsledkom starostlivosti matky matka uviedla, že otec matke v tomto smere vôbec nepomáha, nekontaktoval ani školu, či kolízneho opatrovníka, nezaujíma sa, ale neváha situáciu zneužiť a otočiť proti matke a spochybňovať jej rodičovské kompetencie, hoci táto po zistení problémov maloletej v škole vyvinula úsilie uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie v snahe maloletej pomôcť. Ani sociálnym šetrením neboli na strane matky zistené nedostatky v starostlivosti o maloletú, práve naopak, matka sa o maloletú vzorne stará, má vytvorené vhodné podmienky pre jej výchovu a starostlivosť. Dôkazom nekontaktovania školy maloletej zo strany otca je aj tá skutočnosť, že žiadal súd rozhodnúť vo veci, ktorá nie je predmetom konania, a to nariadiť matke oznámiť otcovi heslo na Edupage aj každý termín ZRPŠ v škole, pričom individuálne heslo na Edupage je škola povinná otcovi na jeho žiadosť poskytnúť a priamo z Edupage bude mať vedomosť aj o konajúcom sa ZRPŠ.

25. Podľa matky je zrejmé, že nastal výrazný nepomer miery podielu matky a otca na vyživovacej povinnosti, ako aj na osobnej starostlivosti o maloletú. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa ako poskytovaním stravy, ubytovania, ošatením a uhrádzaním ďalších výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa. Nastal neúnosný právny stav, kedy matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú (in natura) a zároveň pokrýva náklady spojené so zabezpečením potrieb maloletej. Otcom navrhovaná výška výživného by v žiadnom prípade neodstránila uvedený nepomer a nepostačovala by na úhradu a pokrytie odôvodnených potrieb maloletej. Za aktuálnej hospodárskej situácie a enormného neustáleho zdražovania na Slovensku súdom určené výživné len čiastočne pokryje náklady, ktoré má matka s maloletou v súvislosti s uspokojovaním jej potrieb, ale takúto sumu považuje za primeranú, vzhľadom na vek a potreby maloletej. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že náklady vyčíslené matkou sú v bežnej výške a zodpovedajú veku a odôvodneným potrebám maloletej. Z ustálenej rozhodovacej prace slovenských súdov je výška výživného, určená súdom prvej inštancie, primeraná a obvyklá.

26. Matka bola názoru, že otec požadoval v konaní pred súdom prvej inštancie zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti čisto z finančných dôvodov, aby nemusel platiť žiadne výživné. Vnútorne si ale otec protirečí, keď uvádza, že s maloletou bol menej z dôvodu, lebo mu to časovo a finančne nevychádzalo, ale na strane druhej chce striedavú starostlivosť s týždenným intervalom, čo predstavuje časovú aj finančnú „záťaž“, ktorej doteraz nebol schopný.

27. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súdom prvej inštancie určenú výšku výživného považuje za primeranú veku a potrebám maloletej, súhlasil však s tým, aby bola zmenená splatnosť výživného na 15. deň v mesiaci.

28. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

29. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca maloletej podľa preskúmal vec nielen v rozsahu odvolania v zmysle C. m. p., nakoľko sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa C. m. p. z dôvodu, že to nepovažoval pre zistenie skutočného stavu veci za potrebné a rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku zmenil podľa , nakoľko neboli splnené podmienky na jeho úplné potvrdenie, ani na jeho zrušenie z nasledovných dôvodov:

30. Odvolanie otca je čiastočne dôvodné, a to pokiaľ ide o určenie termínu splatnosti výživného. Súd prvej inštancie nevysvetlil, z akého dôvodu pristúpil k zmene termínu splatnosti výživného k 10. dňu v mesiaci vopred oproti neodkladnému opatreniu, v ktorom uložil otcovi povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletej sumou 100,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, pričom samotná matka v návrhu na začatie konania vo veci samej žiadala, aby otec platil výživné vždy do 15. dňa v mesiaci a tento termín zmenil jej právny zástupca až na pojednávaní dňa 01.06.2022, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok bez bližšieho zdôvodnenia tejto navrhovanej zmeny. Vzhľadom na to, že otec v odvolaní tvrdil, že príjem zo zamestnania je mu vyplácaný až v 10. deň v mesiaci, matka v konaní túto skutočnosť nespochybňovala a zaplatenie výživného v tento deň by bolo možné len osobným odovzdaním peňazí v hotovosti otcom, alebo ním poverenou osobu matke každý mesiac, čo odvolací súd nepovažuje za efektívny a nutný spôsob platenia výživného (aj vzhľadom na vzájomné komunikačné konflikty medzi rodičmi maloletej), ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že matka osobitne v konaní

nenapádala, že by jej nevyhovovalo platenie výživného k 15. dňu v mesiaci vopred (ako to bolo doposiaľ na základe neodkladného opatrenia), odvolací súd II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného zmenil v časti termínu jeho splatnosti. V ostatnom však odvolací súd považuje II. výrok za vecne správny a nebyť určenia iného termínu splatnosti by ho bol v zmysle a potvrdil stotožniac sa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov jeho rodičov a z toho vyvodeným záverom o výške určeného výživného zo strany otca, ktorým sa má podieľa na výžive maloletého dieťaťa. Odvolacie námietky otca maloletých ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tomto smere, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci pokiaľ ide o výšku výživného.

31. Odvolací súd považuje za neadekvátnu požiadavku otca na určenie výživného vo výške 80,- € mesačne, keď už neodkladným opatrením určená výška výživného v sume 100,- € mesačne je v zmysle § 366 C. m. p. výživným v nevyhnutnej miere (teda nemusí zodpovedať odôvodneným, ale len nevyhnutným potrebám maloletého dieťaťa), ktoré bol otec schopný riadne platiť.

32. Odvolací súd podotýka, že bližšia špecifikácia výdavkov otca uvedená na osobitnej listine ako prílohe odvolania (v ktorom boli tieto výdavky uvedené len celkovou sumou 570,- € mesačne s odkazom na prílohu) nie je dôkazom o týchto výdavkov. Z obsahového hľadiska je nerozhodné, či by tieto výdavky odvolateľ rozpísal priamo v odvolaní, alebo na osobitnej listine ako jeho prílohe, jedná sa len o iný spôsob. Táto bližšia špecifikácia je stále len súhrnom tvrdení otca o jeho výdavkov a nenadobúda váhu dôkazu len preto, že je uvedená na osobitnej listine. Dôkazom napr. o tom, že otec vynakladá 200,- € mesačne na inkaso na bývanie, že tento výdavok je výsledkom delenia všetkých nákladov spojených s domom na tretiny, teda že len na neho samotného pripadá 200,- € mesačne za inkaso by bolo predloženie samotného inkasa za niekoľko mesiacov dozadu. Rovnako to platí aj o ostatných tvrdených výdavkoch, bez ich preukázania možno vychádzať len z odhadu, prípadne zo zhodných, resp. nesporných, osobitne nespochybňovaných skutkových tvrdení účastníkov konania ohľadne ich príjmov, výdavkov a majetkových pomerov. Preto súd prvej inštancie bez bližšej špecifikácie inkasa a jeho preukázania vychádzal z toho, že inkaso uvádzané otcom 200,- € mesačne je inkasom za celý rodinný dom, nielen pripadajúcim na otca, a preto uviedol, že ho nepovažuje za nevyhnutný výdavok až v takej výške, nakoľko otec zdieľa bývanie aj s ďalšími osobami, ktoré sú preto povinné podieľať sa na týchto výdavkoch. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že nie je bežné a obvyklé, že by výdavky platené paušálne vychádzajúc z cien energií za minulý rok 2021 (kedy ešte nevypukla energetická kríza v dôsledku vojenského konfliktu na Ukrajine) len na jedno podlažie rodinného domu obývané otcom maloletej predstavovali až 200,- € mesačne, preto ich odvolací súd považuje (vzhľadom na nepreukázanie opaku) za nadhodnotené. Aj pri odhade inkasa (zahŕňajúceho bežne poplatky za elektrinu, plyn, vodné, prípadne stočné, koncesionársky poplatok RTVS) 300,- € mesačne na celý (nie práve najmenší) rodinný dom by na otca pripadala 1/3, t.j. maximálne 100,- €, pričom odvolací súd podotýka, že otec v odvolaní (resp. jeho prílohe) netvrdil, že rodinný dom obývajú len traja ľudia, ale že jedno podlažie obýva jeho brat s rodinou, preto sa všetky náklady na rodinný dom majú deliť nie troma, ale počtom osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, v rodinnom dome. Reálnej spotrebe elektriny, či vody totiž nezodpovedá rozdelenie domu na tri podlažia, ale skutočná spotreba elektriny a vody jednotlivými členmi domácnosti, pričom po zohľadnení, že v rodinnom dome žije jeho matka a bez bližšej špecifikácie členov rodiny brata otca (aj keby boli len dvaja), možno stále predpokladať, že ich spotreba (ako spolu minimálne troch osôb) je vyššia, nakoľko otec prevažnú časť mesiaca aj po súdom upravenom styku (nehovoriac už o predchádzajúcom období, kedy sa s dcérou stretával len sporadicky na podnet jeho matky) trávi na jemu pripadajúcom podlaží sám a vzhľadom na jeho príjem a vyživovaciu povinnosť k maloletej by mal žiť úsporne, jeho výdavky by mali byť nevyhnutné. Delenie troma prichádza teoreticky do úvahy len ohľadne výdavkov na kúrenie (nakoľko v tom prípade je počet členov jedného obývaného podlažia takmer nerozhodný), pričom otec zdroj kúrenia (plyn, tuhé palivo, elektrina, biomasa, tepelné čerpadlo a pod.) nešpecifikoval, preto je len veľmi ťažké ich odhadovať.

33. Už len vychádzajúc z uvedeného, kedy odvolací súd uznal otcovi výdavok na inkaso vo výške 100,- € mesačne (teda vyššej než uznal súd prvej inštancie: 200,- € / minimálne traja členovia domácnosti = cca 67,- €), ostane otcovi z jeho príjmu 110,- € mesačne, z čoho je možné zabezpečiť stravovanie maloletej, či voľnočasové aktivity počas doby styku otca s maloletou. Taktiež poistenie domu (uvádzané otcom v odvolacom konaní vo výške 41,- € ročne) nie je výdavkom, ktorý je nevyhnutné vynaložiť, ak to

príjmy a nevyhnutné výdavky výživou povinnej osoby nedovoľujú. Preto pre účely určenia výživného v tomto prípade nie je nevyhnutné zaoberať sa a osobitne vyhodnocovať účelnosť, opodstatnenosť ďalších výdavkov uvádzaných otcom a spochybňovaných matkou (napr. na motorové vozidlo otca), nakoľko by to nemalo vplyv na rozhodnutie o výške výživného.

34. Pokiaľ otec poukazuje na príspevky jeho rodinných príslušníkov na potreby maloletej, či darčeky, odvolací súd uvádza, že tieto osoby v prípade vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu nemajú k dieťaťu vyživovaciu povinnosť, teda ich príspevky sú založené na báze dobrovoľnosti, či výpomoci rodičovi dieťaťa, nie sú však právne vynutiteľné. Úlohou súdom určenej vyživovacej povinnosti rodiča je však štátom garantovať, že výživa maloletého dieťaťa bude pravidelne zabezpečená prípadne aj vynútením cestou exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu teda nie je založená len na jej dobrovoľnom plnení (napríklad aj na podklade súdneho rozhodnutia), ale v prípade jej dobrovoľného neplnenia aj na jej vynútení vo verejnom záujme na zabezpečení výživy maloletého dieťaťa.

35. Odvolací súd podotýka, že pri určovaní výživného sa vychádza zo stavu v čase rozhodnutia súdu, nevychádza sa z hypotetického predpokladu, že osoba výživou povinná sa stane dočasne práceneschopnou, nakoľko sa jedná o vopred nepredvídateľnú (z hľadiska toho kedy nastane a ako dlho potrvá) a prechodne (krátkodobo) sa vyskytujúcu udalosť. V prípade, že by výživou povinná osoba bez svojho výrazného zavinenia a úmyslu zbaviť sa, či znížiť svoju vyživovaciu povinnosť sa stala trvale, resp. dlhodobo práceneschopnou, jednalo by sa do budúcna o podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu vyživovacej povinnosti.

36. Pokiaľ ide o otcom požadované prešetrenie príjmov a výdavkov matky, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aké príjmy matky z prenájmu má otec na mysli, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie ani len netvrdil a ani nebolo preukázané, že by matka žijúca v byte svojej matky niečo prenajímala. Ohľadne úveru na byt vo vlastníctve jej matky, v ktorom býva, odvolací súd uvádza, že je akceptovateľné a možno to považovať za nevyhnutný výdavok na bývanie, ak matka maloletej refunduje v rámci nájomného za byt vlastníčke bytu - svojej matke, ktorá ho neužíva splátky úveru, ktoré veriteľovi zrejme platí stará matka maloletej, nakoľko otec maloletej sám uvádza, že úver vzala stará matka. Nerozhodný je argument otca, že výdavok na splátky úveru je výdavkom do bytu, ktorý jej nepatrí, nakoľko ho užíva a je bežnou praxou, že dohodnutá výška odplaty za užívanie bytu (nájomného) v sebe de facto zahŕňa splátky úveru na byt. Napokon, pokiaľ otec poukazuje na to, že matka má priateľa, ktorý jej finančne prispieva na chod domácnosti, hoci sa tam väčšinu času nezdržiava a mal by sa brať do úvahy aj jeho príjem, odvolací súd podotýka, že priateľ matky nie je výživou povinná osoba voči jej maloletému dieťaťu, preto nie je daný zákonný dôvod na zisťovanie jeho príjmu a práve tým, že prispieva na chod domácnosti v prepočte na štyri osoby rovným dielom, hoci by tak nemusel robiť vzhľadom na jeho sporadický výskyt v domácnosti matky a samotné vyjadrenie otca maloletej v odvolaní, že náklady na domácnosť nevytvára skoro žiadne, znižuje náklady matky na spoločnú domácnosť, ktoré by v prípade, že by on a jeho syn v jej domácnosti neboli, mohli byť vyššie (nakoľko náklady na teplo, elektrinu, vodu, stravu, internet a TV boli súdom prvej inštancie za každý mesiac prepočítavané na štyri osoby, hoci priateľ matky sa tam zdržiava dokopy cca 2 mesiace v roku, čo tvrdil samotný otec maloletej v konaní pred súdom prvej inštancie, v odvolaní dokonca, že sa tam zdržiava len jeden mesiac do roka).

37. K odvolacej námietke otca, že matka má vyšší príjem zo zamestnania, a preto by sa mala podieľať na výžive maloletej vo väčšej miere, odvolací súd poukazuje na ust. veta prvá , podľa ktorého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Preto aj keď je príjem matky oproti príjmu otca zo zamestnania o čosi vyšší, odvolací súd zohľadniac uvedené kritérium má za to, že je opodstatnené, aby sa na výdavkoch maloletej podieľali približne rovnakou mierou. Ako konštatoval už súd prvej inštancie, odôvodnené výdavky na maloletú v sume cca 338,- € mesačne otec v konaní nenapádal, nespochybňoval, preto jeho podiel na nich činiaci sumu 150,- € mesačne považuje aj odvolací súd za zodpovedajúci odôvodneným potrebám maloletej a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca.

38. Odvolací súd sa napokon stotožňuje s argumentáciou matky, že žiadosť otca o oznámenie hesla do aplikácie Edupage a informovanie o termínoch ZRPŠ zo strany matky nebola predmetom konania pred súdom prvej inštancie a je bezpredmetná, nakoľko otec ako zákonný zástupca dieťaťa môže o uvedené informácie požiadať samotnú školu, ktorú maloletá navštevuje.

39. Keďže otec maloletej odvolaním nenapadol I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, nenavrhol v odvolaní iné rozhodnutie ohľadne starostlivosti a z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že starostlivosť o maloletú zo strany matky je riadne zabezpečovaná, maloletá nie je zanedbávaná, odvolací súd (aj keď nie je rozsahom odvolania viazaný) nevidel relevantný dôvod zasiahnuť do tohto výroku a nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k argumentácii rodičov ohľadne školských výsledkov maloletej a ich príčin.

40. Pokiaľ ide o trovy (prvoinštančného aj odvolacieho) konania, keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o určení výživného, aplikoval ust. v spojení s ust. a C. m. p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s C. m. p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Keďže žiaden u účastníkov si náhradu trov tak prvoinštančného, ako ani odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd o nej nerozhodol.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Účastník konania má možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo

ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní ( a C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( C.m.p.); súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu ( C.m.p.); ak po nariadení výkonu rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy na plnenie ( a C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur ( C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( C.m.p.).