Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/38/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému G. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. 9, XXX XX O., právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Šumavská 3, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 856 592, o zaplatenie 800,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. -54 zo dňa 4. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. -54 zo dňa 4. marca 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 800,16 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1% denne zo sumy 82,28 Eur od 20.01.2017 do 24.02.2017, 82,28 Eur od 20.02.2017 do 24.04.2017, 82,28 Eur od 20.03.2017 do 5.11.2018, 17,72 Eur od 20.04.2017 do 05.11.2018, 64,56 Eur od 20.04.2017 do 20.11.2018, 35,44 Eur od 20.05.2017 do 20.11.2018, 46,84 Eur od 20.05.2017 do 21.01.2019, 3,16 Eur od 09.06.2017 do 21.01.2019, 50,00 Eur od 09.06.2017 do 15.02.2019, 29,12 Eur od 09.06.2017 do 16.05.2019, 82,28 Eur od 09.06.2017 do 16.05.2019, 82,28 Eur od 09.06.2017 do 16.05.2019, 82,28 Eur od 09.06.2017 do 16.05.2019, 24,04 Eur od 09.06.2017 do 16.05.2019, 20,00 Eur od 09.06.2017 do 02.07.2019, 38,24 Eur od 09.06.2017 do 23.07.2019, 11,76 Eur od 09.06.2017 do 23.7.2019, 50,-- Eur od 09.06.2017 do 22.08.2019, 20,52 Eur od 09.06.2017 do 24.09.2019, 29,48 Eur od 09.06.2017 do 24.09.2019, 50,-- Eur od 09.06.2017 do 18.11.2019, 2,80 Eur od 09.06.2017 do 20.12.2019, 47,20 Eur od 09.06.2017 do 20.12.2019, 20,-- Eur od 09.06.2017 do 24.01.2020, 15,08 Eur od 09.06.2017 do 20.02.2020, 24,92 Eur od 09.06.2017 do 20.02.2020, 20,-- Eur od 09.06.2017 do 02.04.2020, 37,36 Eur od 09.06.2017 do 13.05.2020, 2,64 Eur od 09.06.2017 do 13.05.2020, 20,-- Eur od 09.06.2017 do 24.06.2020, 800,16 Eur od 09.06.2017 do zaplatenia tak, že od dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 1.974,72 Eur je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 800,16 Eur vo výške 9 % ročne až do zaplatenia, ďalej zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- Eur a náhrady trov konania. Žalobca si žalobu uplatnil titulom

uzavretej Zmluvy o úvere číslo 239205 uzatvorenej dňa 28.11.2016 medzi ním a žalovaným (ďalej len „zmluva“, resp. „zmluva o úvere“).

3. Súd prvej inštancie zo žiadosti o úver založenej v spise a zo zmluvy o úvere mal za preukázané, že dňa 28.11.2016 na žiadosť žalovaného uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu, v zmysle ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na účely výkonu podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 700,-- Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi úver a zmluvnú odmenu (predstavujúcu úroky z úveru), a to v 24 mesačných splátkach vo výške 82,28 Eur splatných podľa splátkového kalendára, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy s tým, že výška zmluvnej odmeny (úrokov z úveru) predstavuje 53,11 Eur z mesačnej splátky. Zo splátkového kalendára a z listiny označenej ako „platby G. - 239205“ založených v spise súd prvej inštancie zistil, že žalovaný mal jednotlivé splátky úveru uhrádzať vždy do dvadsiateho dňa toho-ktorého mesiaca počnúc dňom 20.01.2017 a že peňažné prostriedky v sume 700,-- Eur mu boli poukázané dňa 29.11.2016. Ďalej zistil, že žalovaný od 24.02.2017 do 13.05.2020 v nepravidelných splátkach a v rôznych výškach bližšie špecifikovaných v ods. 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku celkovo uhradil sumu 1.174,56 Eur. Z listu označeného ako „Oznámenie o okamžitej splatnosti“ mal súd prvej inštancie za preukázané, že týmto písomným podaním zo dňa 28.05.2017 žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok 3, 4 a 5 zo zmluvy a z tohto dôvodu sa dňom 08.06.2017 stávajú splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy.

4. Súd prvej inštancie predmetnú vec právne posúdil podľa ustanovení , , a , a (ďalej len „“) a (ďalej len „“). V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu uzatvorili medzi sebou zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu (veriteľa) poskytnúť žalovanému (dlžníkovi) peňažné prostriedky do určitej sumy a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť zmluvnú odmenu (predstavujúcu úroky z úveru) spôsobom podľa splátkového kalendára, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Predmetná zmluva bola na jej poslednej strane riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami , čo na pojednávaní uznal aj samotný žalovaný, v čoho dôsledku na svojej argumentácii o neplatnosti uvedenej zmluvy nezotrval. Uvedenú zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu o úvere podľa s tým, že osobitne konštatoval, že nakoľko úver bol dlžníkovi podľa obsahu zmluvy poskytnutý na výkon jeho podnikateľskej činnosti, nejedná sa v prejednávanom prípade o zmluvu spotrebiteľskú podľa a nasl. . Citovanými listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie zároveň preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bola žalovanému poskytnutá dňa 29.11.2016 suma 700,-- Eur, táto spolu so zmluvnou odmenou, ktorá predstavuje úroky mal splatiť v 24 pravidelných splátkach po 82,28 Eur (celkovo mal teda uhradiť sumu 1.974,72 Eur) s tým, že z výšky dohodnutej splátky tvorila zmluvná odmena (úrok) sumu 53,11 Eur a zvyšok v sume 29,17 Eur predstavoval úhradu istiny (29,17 Eur x 24 splátok = 700,08 Eur). Uviedol, že žalovaný v konaní okrem iného tvrdil, že predmetná zmluva je pokiaľ sa jedná o dojednané úroky rozporná zo zásadami poctivého obchodného styku a v rozpore s dobrými mravmi, na preukázanie ktorých tvrdení žiadal vykonať dôkaz zistením priemerných úrokových sadzieb bánk v období, kedy bol žalovanému poskytnutý úver zo strany žalobcu.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že , ani iné právne predpisy neurčujú do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri zmluve o úvere. Z tejto skutočnosti však podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam, aj v tomto prípade platí ustanovenie , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (len na okraj pritom súd prvej inštancie uviedol, že zásady poctivého obchodného styky podľa sú v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším a že aj pre obchodné záväzky je v dôsledku aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi, a teda že pokiaľ je právny úkon rozporný s dobrými mravmi je bezosporu rozporný aj so zásadami poctivého obchodného styku). Neprimerane vysoký úrok z úveru rozhodne v rozpore s dobrými mravmi je. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov v rozhodnom období. Súd prvej inštancie opätovne poukázal na to, že v prejednávanom prípade mal žalovaný za poskytnutie úveru v sume 700,-- Eur uhradiť celkovo sumu 1.974,72 Eur v 24 pravidelných splátkach po 82,28 Eur. Za dva roky teda mal okrem poskytnutej istiny vrátiť na zmluvnej odmene (ktorá však s poukazom na čl. 3.1 zmluvy predstavuje

úroky) sumu 1.274,74 Eur, čo teda predstavuje ročne 637,37 Eur [(1.974,72 - 700) / 2 roky], t.j. úrok viac ako 91,05 % ročne (637,37 Eur /700 Eur). Zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska (dostupných na internetovej stránke: <https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove- sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank> ) súd prvej inštancie zistil, že priemerná úroková miera obchodných bánk v Slovenskej republike pre úvery poskytované nefinančným spoločnostiam S.11 (t. j. nezávislým právnym subjektom a trhovým výrobcom, ktorých hlavnou činnosťou je produkcia výrobkov a nefinančných služieb) s fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov predstavovala v mesiaci november 2016 (mesiac, kedy bola uzatvorená zmluva a zároveň poukázané finančné prostriedky žalovanému) hodnotu 4,63 %. Strany úverovej zmluvy si teda dojednali ročnú úrokovú mieru predstavujúcu viac ako devätnásťnásobok obvyklej úrokovej miery (91,05 % / 4,63 % = 19,67). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto dojednané úroky aj pri akceptácii, že žalobca, ktorý úver poskytol nie je bankou, možno rozhodne považovať za rozporné s dobrými mravmi.

6. V danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie s poukazom na znenie bolo možné oddeliť časť zmluvy o úvere, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov, od samotnej zmluvy, a to jednak s poukazom na skutočnosť, že s poukazom na dohoda o výške úroku nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a tiež s poukazom na skutočnosť, že v samotnej zmluve bolo výslovne stanovené, aká časť mesačnej splátky v sume 82,28 Eur pripadá na úrok (53,11 Eur), z čoho bolo možné následne vyvodiť, že z každej z dvadsiatichštyroch mesačných splátok pripadá na úhradu istiny suma 29,17 Eur (82,28 - 53,11 Eur = 29,17 Eur). Pri výklade umožňujúcom zachovať platnosť predmetnej zmluvy o úvere potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva je neplatná len v časti dojednania o výške zmluvnej odmeny, ktorá predstavuje úrok zo zmluvy (čl. 3 bod 3.1. zmluvy), a teda že žalovaný mal (už len) poskytnutú istinu (nakoľko zmluva je v časti dojednaného úroku neplatná) uhrádzať v pravidelných dvadsiatichštyroch mesačných splátkach po 29,17 Eur, a to dvadsiateho dňa toho-ktorého mesiaca počnúc dňom 20.01.2017. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluvné strany si v ustanovení čl. 10., ods. 10.4 zmluvy upravili následky porušenia povinnosti hradiť splátky riadne a včas odchylne od , ktoré ustanovenie má dispozitívny charakter. Zo znenia a následkov porušenia povinnosti uhradiť splátku podľa splátkového kalendára riadne a včas, zmluvné strany si dohodli tri do úvahy pripadajúce sankcie (pod písm. a/ - c/). Ďalej mal súd prvej inštancie za zrejmé, že v prejedávanom prípade veriteľ nevyužil možnosť sankcie podľa písm. a/ a ani podľa písm. c/, t.j. neurobil úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy odstúpením od nej, či jej vypovedaním, ale listom zo dňa 28.05.2017 oznámil dlžníkovi, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 3 - 5 a že v uvedenom dôsledku sa ku dňu 08.06.2017 stávajú splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy. Žalobca tak podľa názoru súdu prvej inštancie postupoval podľa písm. b) citovaného ustanovenia zmluvy, v zmysle ktorého sa všetky záväzky dlžníka stávajú okamžite splatnými ku dňu uvedenom v oznámení podľa tohto ustanovenia, a to za predpokladu, že dlžník bol v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky po dobu aspoň 75 dní. Preto súd prvej inštancie ďalej skúmal, či bol žalovaný ku dňu 28.05.2017, alebo aspoň ku dňu 08.06.2017 v omeškaní aspoň z jednou zo splátok č. 3 - 5 viac ako 75 dní.

7. Zo splátkového kalendára, ako aj z listiny „platby G. - 239205“ súd prvej inštancie zistil, že žalovaný uhrádzal úver okrem iného nasledovne: dňa 24.02.2017 uhradil 82,28 Eur a dňa 24.04.2017 uhradil 82,28 Eur. Platbou dňa 24.02.2017 tak žalovaný uhradil v plnom rozsahu splátku č. 1 v sume 29,17 Eur a splátku č. 2 v rovnakej sume (splatné dňa 20.01.2017 a 20.02.2017), ako aj zmluvnú pokutu v sume 0,1 % denne z každej z uvedených splátok (v sumách 1,05 Eur a 0,15 Eur) a z poukázanej sumy mu zostalo ešte 22,74 Eur, ktorú je potrebné následne započítať na úhradu splátky č. 3 (splatnej dňa 20.03.2017), z ktorej ku dňu 20.03.2017 tak zostávalo uhradiť 6,43 Eur. Dňa 24.04.2017 uhradil 82,28 Eur, t. j. zvyšok splátky č. 3, celú splátku č. 4, zmluvnú pokutu v sume 0,1 % denne zo zvyšku splátky č. 3 (v sume 0,22 Eur) a zo splátky č. 4 (splatnej 20.4.2017) v sume 0,09 Eur a na úhradu ďalších splátok mu zostalo 46,37 Eur. Splátka č. 5, splatná 20.05.2017 tak bola uhradená dňa 20.05.2017 (na úhradu splátky č. 6 mu ostalo 17,2 Eur) a žalovaný tak nebol v omeškaní s úhradou žiadnej zo splátok 3 - 5. Pokiaľ teda žalobca pristúpil k okamžitej splatnosti úveru pre omeškanie so splácaním splátok 3 - 5, uvedené zosplatnenie nemožno považovať za platné. Súd prvej inštancie preto uviedol, že z uvedeného dôvodu bol žalovaný oprávnený uhrádzať svoj dlh v splátkach aj po 08.06.2017. Splátka č. 6 (splatná 20.06.2017) bola čiastočne v sume 17,2 Eur uhradená 20.06.2017 a k úhrade zostalo 11,97 Eur. Dňa 05.11.2018 žalovaný uhradil 100,-- Eur, t.j. uhradil zvyšok splátky 6, celú splátku č. 7 (splatnú 20.07.2017), splátku č. 8 (splatnú 20.08.2017), zmluvnú pokutu za omeškanie so zvyškom splátky č. 6 (v sume 6,01 Eur), zmluvnú pokutu za omeškanie so splátkou č. 7 (v sume 13,77 Eur) a

časť zmluvnej pokuty za omeškanie so splátkou č. 8 v sume 9,91 Eur (z celkovej sumy 12,86 Eur). Dňa 20.11.2018 uhradil 100,-- Eur, t.j. zvyšok zmluvnej pokuty za omeškanie zo splátkou č. 8, splátku č. 9 (splatnú 20.09.2017), splátku č. 10 (splatnú 20.10.2019), zmluvnú pokutu za splátku č. 9 (v sume 12,40 Eur), zmluvnú pokutu za splátku č. 10 (v sume 11,52 Eur) a časť splátky č. 11 (splatnej dňa 20.11.2017) v sume 14,79 Eur (z tejto splátky mu zostalo uhradiť 14,38 Eur). Dňa 21.01.2019 uhradil 50,-- Eur, t.j. zvyšok splátky č. 11 v sume 14,38 Eur, zmluvnú pokutu za omeškanie so splátkou druhej časti splátky č. 11 (v sume 0,88 Eur), splátku č. 12 (splatnú dňa 20.12.2017) a časť zmluvnej pokuty za omeškanie so splátkou č. 12 v sume 5,57 Eur zo sumy 11,55 Eur (zostalo 5,98 Eur). Dňa 15.02.2019 uhradil 50,-- Eur, t.j. zvyšok zmluvnej pokuty za omeškanie so splátkou č. 12 v sume 5,98 Eur, splátku č. 13 (splatnú dňa 20.01.2018), zmluvnú pokutu za omeškanie so splátkou č. 13 v sume 11,38 Eur a časť splátky č. 14 (splatnej dňa 20.02.2018) v sume 3,47 Eur (ostalo uhradiť 25,7 Eur). Dňa 16.05.2019 uhradil 300,-- Eur, t.j. zvyšok splátky č. 14, zmluvnú pokutu za splátku č. 14 (v sume 12,79 Eur), splátku č. 15 (splatnú 20.03.2018), zmluvnú pokutu za splátku č. 15 (v sume 12,28 Eur), splátku č. 16 (splatnú 20.04.2018), zmluvnú pokutu za splátku č. 16 (v sume 11,38 Eur), splátku č. 17 (splatnú dňa 20.05.2018), zmluvnú pokutu za splátku č. 17 (v sume 10,50 Eur), splátku č. 18 (splatnú dňa 20.06.2018), zmluvnú pokutu za splátku č. 18 (v sume 9,60 Eur), splátku č. 19 (splatnú dňa 20.07.2018), zmluvnú pokutu za splátku č. 19 (v sume 8,72 Eur), splátku č. 20 (splatnú dňa 20.08.2018), zmluvnú pokutu za splátku č. 20 (v sume 7,82 Eur) a časť splátky č. 21 (splatnej dňa 20.09.2018) v sume 26,19 Eur (zostalo uhradiť 2,98 Eur). Dňa 02.07.2019 uhradil 20,-- Eur, t.j. zvyšok splátky č. 21, zmluvnú pokutu za splátku č. 21 (v sume 7,05 Eur) a časť splátky č. 22 (splatnej 20.10.2018) v sume 9,97 Eur (zostalo 19,2 Eur). Dňa 23.07.2019 uhradil 50,-- Eur, t.j. zvyšok splátky č. 22 v sume 19,20 Eur, zmluvnú pokutu za splátku č. 22 (v sume 7,79 Eur) a časť splátky č. 23 (splatnej dňa 20.11.2018) v sume 23,01 Eur (zostalo 6,16 Eur). Dňa 22.08.2019 uhradil 50,-- Eur, t. j. zvyšok splátky č. 23 v sume 6,16 Eur, zmluvnú pokutu za splátku č. 23 v sume 7,30 Eur, splátku č. 24 (splatnú dňa 20.12.2018) a zmluvnú pokutu za splátku č. 24 v sume 7,12 Eur (zostalo mu 0,25 Eur). Ku dňu 22.8.2019 tak žalovaný uhradil celú poskytnutú istinu, ako aj zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradou jednotlivých splátok, keď súd prvej inštancie dojednanú výšku zmluvnej pokuty nepovažoval za rozpornú s dobrými mravmi a ani so zásadou poctivého obchodného styku a na preukázanie jej rozpornosti žalovaný neoznačil ani žiadne dôkazy. Pri započítavaní jednotlivých úhrad pritom súd prvej inštancie z dôvodu, že žalovaný pri platbách neuvádzal, ktorý záväzok plní (ktorú splátku, či ktorú zmluvnú pokutu), postupoval podľa v závislosti od postupnej splatnosti jednotlivých záväzkov. Z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k úhrade istiny úveru a zmluvných pokút za omeškanie s úhradou jednotlivých splátok súd prvej inštancie podanú žalobu v plnom rozsahu zamietol.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len „“) a žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu priznal proti v spore neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že úprava zmluvy o úvere v sa od úpravy zmluvy o pôžičke významne líši tým, že ustanovenie priznáva veriteľovi právo požadovať úroky aj vtedy, ak nie je ich výška v úverovej zmluve dojednaná alebo ak výška úrokov prevyšuje najvyššiu prípustnú hodnotu úrokov. Vyslovil názor, že právna úprava jednoznačne vylučuje záver o neplatnosti dojednania o úrokoch. Preto uviedol, že súd prvej inštancie uvedené nerešpektoval a po právnej stránke dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti dojednania o úrokoch (v prejednávanej veci predstavujúcej zmluvnú odmenu). Tvrdil, že znenie vylučuje záver o neplatnosti úrokov v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie pochybil, pretože pri rozhodovaní vychádzal z toho, aké mali byť priemerné úrokové miery bánk. Vyslovil názor, že žiadne zákonné ustanovenie nedáva oporu pre použitie takéhoto porovnávacieho údaja. Postup súdu prvej inštancie považoval za rozporný s , ktorý odkazuje na úrok obvyklý, za aký poskytovali úvery banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Zákonná úprava v žiadnej časti neodkazuje na štatistické údaje, aké súd prvej inštancie použil pri svojom rozhodovaní. Nepovažoval za zrejmé ani to, či súdom prvej inštancie použité hodnoty sa týkajú úverov zabezpečených alebo nie, úverov so splatnosťou porovnateľnou s tou, ktorá bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami a pod. Preto tvrdil, že skutkový záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške úrokov, vo vzťahu k hodnotám, s ktorými bol úrok za úver poskytnutý žalovanému porovnávaný, je nesprávny a nezákonný. Tým, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil s čím by vlastne úrok za úver poskytnutý žalovanému mal porovnávať uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru vo vzťahu k zmluvným úrokom

a o neplatnosti celého ich dojednania. Žalobca ďalej poprel správnosť skutkových záverov o úrokovej sadzbe a skutočnosť, kedy súd prvej inštancie nemal preukázané, že aj priemerné úrokové sadzby bánk (na ktoré odkazuje) sú počítané spôsobom rovnakým, ako uvádza súd prvej inštancie, nakoľko spôsob výpočtu úrokovej sadzby uvedený súdom prvej inštancie sa v bankovej praxi nikdy nepoužíva. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný a správny, súd prvej inštancie v odôvodnení vyčerpávajúco vysvetlil svoj myšlienkový postup, ktorý ho doviedol k vyhláseným výrokom a že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v ods. 19 správne kvalifikoval dojednaný úrok ako rozporný s dobrými mravmi a so zásadou poctivého obchodného styku. Uviedol, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by si súd mohol utvoriť odlišný názor. Stotožnil sa aj s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 20., v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že dohoda o výške úroku nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, a teda je možné túto časť oddeliť od zmluvy samotnej s tým, že súd prvej inštancie poukázal na , podľa ktorého považoval dohodnutie si úroku v úverovej zmluve vo výške priečiacej sa dobrým mravom za potrebné považovať za neplatné dojednanie. Žalovaný tiež zdôraznil, že už z návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že poskytnutý úver bol vo výške 700,-- Eur, pričom samotnú istinu úveru výrazne preplatil, keď zaplatil sumu 1.174,56 Eur. Vyslovil názor, že zmluvná pokuta nebola dohodnutá platne, keď jej výška nie je súladná s dobrými mravmi a so zásadou poctivého obchodného styku, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu by prichádzalo do úvahy neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť podľa . Neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty je zrejmá už z obsahu súdneho spisu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a priznal žalovanému právo na náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto podľa a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 800,16 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo súm bližšie špecifikovaných v žalobe a v ods. 1 odôvodnenia napadnutého rozsudku tak, že od dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 1.974,72 Eur žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 800,16 Eur vo výške 9 % ročne až do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- Eur na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.11.2016. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému na účely jeho podnikateľskej činnosti úver vo výške 700,-- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 82,28 Eur splatných podľa splátkového kalendára, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere (čl. 2., bod 2.1. zmluvy). Za poskytnutie úveru sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť zmluvnú odmenu vo výške 53,11 Eur mesačne, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára (čl. 3., bod 3.1. zmluvy). Podľa článku 10., bod 10.1 zmluvy v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky, je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania. Podľa článku 10., bod 10.2. zmluvy, ak sa stanú podľa odseku 10.4. písm. b) zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania. Podľa článku 10., bod 10.3. zmluvy, ak sankcie za omeškanie podľa odseku 10.1. a odseku 10.2. tejto zmluvy dosiahnu sumu rovnajúcu sa sume všetkých splátok podľa splátkového kalendára platného v deň uzavretia zmluvy, od nasledujúceho dňa je dlžník povinný platiť veriteľovi úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. . Podľa článku 10., bod 10.4. zmluvy v prípade, že dlžník neuhradí ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára do 75 kalendárnych dní od dňa jej splatnosti a (alebo) v prípade, že dlžník je v omeškaní s úhradou iného peňažného záväzku podľa tejto zmluvy a (alebo) v prípade, že poruší niektoré ustanovenia tejto zmluvy, najmä ustanovenia odseku 15.1. tejto zmluvy (okrem 15.1. písm. a)) a (alebo) v prípade, že ktorékoľvek z prehlásení dlžníka uvedené v tejto zmluve či žiadosti o poskytnutie úveru je alebo sa stane nepravdivé: a) veriteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy, b) je veriteľ

oprávnený požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa podľa zmluvy majú stať splatnými v budúcnosti, a to ku dňu uvedenému v oznámení podľa tohto ustanovenia, c) je veriteľ oprávnený jednostranne okamžite vypovedať túto zmluvu na základe písomného oznámenia doručeného dlžníkovi. Okamžitou výpoveďou sa zmluvný vzťah končí ku dňu doručenia písomného oznámenia dlžníkovi. Zo splátkového kalendára k zmluve o úvere vyplýva, že splátky boli splatné k 20. dňu toho-ktorého mesiaca a splatnosť prvej splátky bola dňa 20.01.2017. Z listiny označenej ako „Platby Radovan Šoučík

- 239205 vyplýva, že žalovaný ku dňu 24.06.2020 celkovo uhradil sumu 1.174,56 Eur. Z podania zo dňa 28.05.2017 označeného ako „Oznámenie o okamžitej splatnosti“ vyplýva, že žalobca žalovanému oznámil, že dňom 08.06.2017 sa v dôsledku ním porušených zmluvných povinností stávajú splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy, ktorých aktuálna výške bola v sume 246,84 Eur.

13. Podľa tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

14. Podľa právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa a od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

17. Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

18. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval skutočnosť, že právna úprava vylučuje záver o neplatnosti úrokov v rozpore s dobrými mravmi.

20. Odvolací súd uvádza. že pojem dobré mravy je širším ako zásady poctivého obchodného styku, a preto každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň aj v rozpore s dobrými mravmi, nie však každý rozpor s dobrými mravmi je aj porušením zásad poctivého obchodného styku. Dobré mravy predstavujú určité hodnotenie konkrétnych okolností z hľadiska ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušného, mravného konania v príslušnej spoločnosti. Je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, keď právny úkon nesleduje iba právom predpokladaný ekonomický zmysel, ale svojim obsahom neprimerane zasahuje do práv a oprávnených záujmov konkrétneho subjektu. Dohodnutá výška úrokov musí byť v súlade s dobrými mravmi, so zásadami poctivého obchodného styku a so zásadou primeranosti. Za neprimeranú je potrebné považovať takú výšku úrokov, ktorá podstatne presahuje obvyklé úroky požadované za úvery bankami v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy o úvere.

21. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere je dohoda o záväzku platiť úroky ako odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom na vznik zmluvy o úvere zákon nevyžaduje, aby v zmluve bola dohodnutá výška úrokov. Pre prípad, keď si zmluvné strany výšku úrokov v zmluve nedohodnú a nemožno ju určiť ani na základe zákona,

uplatní sa obvyklá výška úrokov požadovaná za úvery bankami v čase uzavretia zmluvy. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne skúmal, či dohodnutý úrok v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi alebo nie a výšku porovnával s údajmi zverejnenými Národnou bankou Slovenska platnými ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie správne zistil, že dohodnutá zmluvná odmena, predstavujúca úrok podľa článku 3., bod 3.1. zmluvy o úvere určená výškou 53,11 Eur predstavuje úrok viac ako 91,05 % ročne (700 : 100 % = 7 %, 53,11 : 7 % = 7,59 % mesačný úrok, 7,59 % x 12 = 91,08 % ročný úrok). Pokiaľ teda súd prvej inštancie správne zistil, že obvyklá úroková miera v čase uzatvorenia zmluvy o úvere predstavovala 4,63 % ročne, potom aj podľa názoru odvolacieho súdu úrok vo výške 91,08 % je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko predstavuje viac ako deväťnásobok obvyklej úrokovej miery. Odvolací súd preto dospel k záveru dohodnutá výška úroku v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podstatne presahuje obvyklé úroky požadované za úvery bankami v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy o úvere. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietku žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil platnosť dojednania o úrokoch za nedôvodnú.

22. Odvolací súd navyše uvádza, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní žiadnym relevantným spôsobom sa nevyjadril k námietkam žalovaného týkajúcim sa dohodnutej výšky zmluvnej odmeny, predstavujúcej úrok a ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, či takto dohodnutý úrok nie je v rozpore s dobrými mravmi.

23. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní pred súdom prvej inštancie úspech v plnom rozsahu, preto mu súd prvej inštancie v súlade s týmto ustanovením priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

24. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil.

25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na ust. súd prvej inštancie.

26. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).