Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoE-23-2015.pdf
PDF · 74.57 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/23/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 30 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 1. decembra 2014 č. k. 12Er/1219/2014-6, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM, Exekútorský úrad so sídlom Levice, Ku Bratke 3, zo dňa 19. 08. 2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 12Er/1219/2014 (EX 7431/2014-MD). Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 27 ods. 2, § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) a zistením, že predpokladom pre vedenie exekúcie voči povinnému je vykonateľný exekučný titul, ktorým sa ukladá určitá povinnosť, pričom môže ísť o rozhodnutie súdu alebo iných orgánov alebo inú verejnú listinu. Mal za to, že exekúciu môže súdny exekútor začať vykonávať len na základe poverenia vydaného súdom, pričom súd je už pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného povinný skúmať aj to, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti prikladaného exekučného titulu. V danom prípade išlo o exekučný titul - Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. Pk-459/2011, ObU-KN-OVVS-2011/03354 zo dňa 18. 07. 2011, vykonateľný dňa 05. 09. 2011. Nakoľko išlo o rozhodnutie vydané v správnom konaní, bolo potrebné ho posudzovať aj v kontexte osobitných noriem, zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako aj zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Paričná lehota, t.j. lehota na dobrovoľné splnenie dlhu, uplynula povinnému dňa 05. 09. 2011, kedy nadobudol exekučný titul vykonateľnosť, a teda prekluzívna lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia uplynula dňom 05. 09. 2014. Na zánik práva - preklúziu, prihliada súd z úradnej povinnosti, nakoľko prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a nemení sa na naturálnu obligáciu, a preto v danom prípade exekučný súd po uplynutí prekluzívnej lehoty nesmel pripustiť vymáhanie prekludovanej pohľadávky a žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uplynutím 3-ročnej prekluzívnej lehoty zaniklo právo na výkon rozhodnutia a nebolo možné uvedenú pohľadávku vymáhať. Pre úplnosť bolo potrebné zdôrazniť, že zachovanie trojročnej lehoty nemožno spájať so začatím exekučného konania. Exekučné konanie ako osobitný druh občianskeho právneho konania sa síce začalo dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, to však neznamená, že konkrétnu exekúciu skutočne vykoná. Exekučný súd bol povinný dohliadať na zákonnosť vedenia exekúcie, a to nielen pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale v ktorejkoľvek fáze exekučného konania a ak zistí jej neprípustnosť, tak ju zastaví. V danom prípade žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 25. 09. 2014, teda po uplynutí trojročnej zákonnej lehoty, ktorá v prípade exekučného titulu uplynula dňa 05. 09. 2014. V tejto lehote však bolo
potrebné pre úspešné vymáhanie pohľadávky oprávneného, aby sa exekučné konanie nachádzalo v štádiu, keď proti doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie nebolo možné podať námietky, resp. po tom, keď sa súdnemu exekútorovi doručilo právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli a ktoré v takomto prípade bolo možné považovať za nariadenie výkonu rozhodnutia, ako to predpokladalo ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením. Bol toho názoru, že neboli dané zákonné dôvody na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vykonanie exekúcie, a pokiaľ súd žiadosti nevyhovel, odňal mu možnosť domôcť sa zákonným spôsobom výkonu vykonateľného exekučného titulu. Vytkol, že súd v uvedenej veci nepostupoval správne, pokiaľ na daný prípad aplikoval ustanovenie § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. spôsobom, ktorý z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty za rozhodujúci moment neurčuje podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by bol súd vo veci nečinný a obštrukčne, úmyselne, či neúmyselne by predlžoval vydanie svojho rozhodnutia, mohlo by dôjsť k situácii, že oprávnený sa svojho práva nedomôže len v príčinnej súvislosti s nečinnosťou súdu. Uvedený výklad ustanovenia § 71 ods. 3 totiž nepočítal so žiadnou lehotou, ktorú má oprávnený dodržať, aby podanie návrhu na vykonanie exekúcie a exekučné konanie nebolo prekludované. Z uvedeného vyplývala jediná možná interpretácia § 71 ods. 3 a to tak, že oprávnený môže uplatniť svoje právo na vykonanie exekučného titulu kedykoľvek s tým, že momentom nariadenia sa bude rozumieť podanie návrhu. Opačný názor by viedol k značnej právnej neistote a jeho dôsledkom by bolo aj to, že výsledok exekučného konania by celkom závisel iba od rýchlosti konania a včasnosti vykonania jednotlivých úkonov súdnym exekútorom a exekučným súdom. Na základe uvedeného mal za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď neskúmal uvedené skutočnosti, a tiež nesprávne právne vec posúdil, keď neaplikoval príslušné ustanovenia zákona. V zmysle uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 08. 08. 2014 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Burimu na vymoženie peňažnej pohľadávky v sume 30,00 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 18. 07. 2011, číslo Pk-459/2011-RU-Rozkaz, ObU-KN- OVVS-2011/03354, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 08. 2011 a vykonateľnosť dňa 05. 09. 2011. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 25. 09. 2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením z dôvodov v ňom uvedených.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len "Správny poriadok"), ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 71 ods. 3 citovaného zákona, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
Podľa § 47 ods. 1 písm. a), b) Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50, zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke.
Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia na zdôraznenie správnosti dodáva, že charakter lehoty je prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na nariadenie výkonu rozhodnutia zaniká. Pre určenie toho, či zákonná lehota bola v konkrétnom prípade zachovaná, nebolo právne významné začatie exekučného konania doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ale jeho nariadenie orgánom uskutočňujúcim výkon rozhodnutia, v danom prípade podľa Exekučného poriadku rozhodnutím súdneho exekútora, ktorý uskutočňuje exekúciu a to upovedomením o začatí exekúcie. Zo súdneho spisu bolo zrejmé, že lehota na nariadenie exekučného titulu začala plynúť dňa 05. 09. 2011 a jej uplynutie skončilo 05. 09. 2014, teda uplynula ešte pred tým, ako súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Záverom odvolací súd dodáva, že oprávneným namietané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR neriešia problematiku preklúzie, ale preukázanie prechodu vymáhanej pohľadávky na oprávneného.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.