Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-1800-2019.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Subarea
6Ek/1800/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.: AK Remedium Legal, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: A. X., H.. XX.X.XXXX, C.: R. XXX/XX, XXX XX U., o vymoženie pohľadávky vo výške 153,32 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ivetou Tóthovou, so sídlom exekútorského úradu: Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, pod sp.zn. 181EX 614/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 15.10.2019 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 153,32 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp.zn. 17Csp/242/2017 zo dňa 17.10.2017, vykonateľný dňa 28.11.2017 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Exekučný súd poverením č. 61194019926121567852 zo dňa 29.10.2019, ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119401992.1ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121567852.1, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivetu Tóthovú, ktorá ju vedie pod sp.zn. 181EX 614/19.
3. Dňa 21.01.2020 bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 07.09.2022 bol súdnemu exekútorovi od povinného doručený návrh na zastavenie exekúcie. Súd na základe listinných dôkazov, a to doručenky preukazujúcej prevzatie upovedomenia o začatí exekúcie povinným zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného.
4. Povinný poukázal v návrhu na § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a uviedol, že „exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak g) z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie, pričom povinný uviedol ako dôvod - neschopnosť splácať dohodnutú sumu vo výške 500 Eur, a to vo výške 50 Eur mesačne vždy do 30. -teho dňa v mesiaci, nakoľko príjmy povinného nepostačujú ani na uspokojenie jeho základných životných potrieb.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 23.09.2022 vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie, pretože povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v § 61n Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej uviedol, že súdny exekútor môže pokračovať v exekučnom konaní jednoduchými úkonmi spočívajúcimi v nenákladných žiadostiach o poskytnutie súčinnosti na príslušné inštitúcie v intervaloch aspoň raz do roka, čím sa nebudú navyšovať hotové výdavky za
úkony v exekučnom konaní. Oprávnený zároveň poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn.16CoE/358/2016 zo dňa 30.01.2017.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil aj s vyjadrením oprávneného.
11. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
12. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
13. Súd poukazuje na skutočnosť, že na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom je zákonom stanovená 15-dňová lehota, ktorá začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Odkladný účinok návrhu na zastavenie exekúcie znamená, že počas rozhodovania súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o podanom návrhu, nie je súdny exekútor oprávnený vydať exekučný príkaz, t.j. príkaz na vykonanie exekúcie. Návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odkladný účinok nemajú. V posudzovanej veci mal súd za preukázané, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 21.01.2020, pričom návrh na zastavenie exekúcie podal povinný až dňa 07.09.2022, stalo sa tak po uplynutí zákonnej lehoty, preto tento návrh odkladný účinok nemá a súd sa ním zaoberal ako návrhom neskôr podaným v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.
14. Vo vzťahu k samotnému obsahu návrhu povinného súd poznamenáva, že vzhľadom na podanie návrhu po uplynutí zákonnej lehoty, bolo možné v návrhu namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Nakoľko mohol povinný skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť už skôr, a to v návrhu na zastavenie exekúcie podaným v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, je táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Nad rámec uvedeného súd uvádza nasledovné.
15. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada zastaviť exekúciu z dôvodu neschopnosti splácať dohodnutú sumu vo výške 500 Eur, a to vo výške 50 Eur mesačne vždy do 30. - teho dňa v mesiaci, nakoľko príjmy povinného nepostačujú ani na uspokojenie jeho základných životných potrieb. Súd má za to, že skutočnosti ako zlá finančná situácia a sociálne postavenie povinného, nezakladajú v tomto štádiu konania samé o sebe predpoklady na zastavenie exekúcie a nezbavujú povinného povinnosti vyplývajúcej mu z vykonateľného exekučného titulu. Súd ďalej uvádza, že aktuálny majetkový stav povinného zisťuje súdny exekútor, a to zákonom upraveným spôsobom. V priebehu exekúcie súdny exekútor zistenia o majetku povinného má podložené písomnými dôkazmi, z ktorých vyvodzuje záver o možnosti, či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného. Samotné tvrdenie povinného, že je nemajetný nie je postačujúce na zastavenie exekúcie a neobstojí pred súdom, nakoľko je u povinného možnosť, že v budúcnosti nadobudne majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný (darom, dedením a pod.).
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výrok)
17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči
povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.